Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229645
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214229645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
M. L. nar. 25.2.1999 zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov F. S. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XX v E. a M. L. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho na S. ul .č. X v E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 8.1.2015 č.k. 23P/328/2014-76 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné otca na mal. M. nar. XX.X.XXXX naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/116/01 z 12.2.2002 z 1.200,-Sk (39,83Eur) na 200 Eur mesačne

počnúc dňom 25.4.2014 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
matke dieťaťa.

Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 12.2.2002 č.k.
19C/116/2001 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. z 1.200 Sk na 300 Eur od 1.5.2014, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke. Dlžné výživné 1.740 Eur za obdobie od 1.5.2014 do

31.12.2014 ho zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách účastníkov konania
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že zvýši výživné pre mal. M. z 1200 Sk na 80 Eur mesačne od 1.5.2014 do
budúcna, a výrok o dlžnom výživnom zruší. Uviedol, že s obsahom napadnutého rozsudku nesúhlasí,
pretože konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Určené výživné označil za nezákonné a v rozpore s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi. Konštatoval, že jeho mesačný príjem je 1290 Eur, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou,
ktorá má príjem 520 Eur mesačne, s jej dcérou a ich spoločnou dcérou a ich mesačné výdavky sú
1635 Eur. Uviedol, že dcéra priateľky končí strednú školu a chce študovať na Vysokej škole, s čím budú
mať zvýšené výdavky. Nesúhlasil s tvrdením konajúceho súdu, že k priateľkinej dcére nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, pretože v spoločnej domácnosti žijú 13 rokov, sú rodina a nevie si predstaviť, že
by žiadnym spôsobom nemal prispievať na spoločnú domácnosť. Poukázal na to, že dcéra K. má alergiu

a bol jej odporúčaný pobyt pri mori. Vyslovil presvedčenie, že matka požiadala o zvýšenie výživného v
takom rozsahu z dôvodu, že jej bývalý manžel jej neplatí výživné na ich spoločné deti.Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Nesúhlasila s tvrdením otca, že o zvýšenie požiadala z dôvodu, že otec jej dcér na nich neplatí výživné
a dodala, že na nich prispieva po 150 eur mesačne a len vďaka týmto prostriedkom dokáže zaplatiť

podnájom. Konštatovala, že maloletý je tiež alergik a od septembra nastúpi na strednú školu, s čím sú
spojené zvýšené výdavky. Uviedla, že po skončení materskej dovolenky jej zamestnávateľ neumožnil
vrátiť sa do práce, preto si aktívne hľadá prácu a pripravuje sa na výkon kozmetického poradenstva,
nakoľko sa jej naskytla možnosť pracovať v kozmetickom salóne, s čím má taktiež zvýšené výdavky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav (§
120 ods. 1 O.s.p.), posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ako nepochybne vyplýva
z odôvodnenia rozsudku, ale nesprávne rozhodol o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca k

maloletému, pretože ho neurčil od podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 25.4.2014 (§ 77 ods.
1 vety druhej Zákona o rodine), ale od 1.5.2014 bez toho, aby v odôvodnení uviedol na základe akých
skutočností tak rozhodol a nesprávne určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti
a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému a určil neprimerane vysoké výživné. Z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby mal. M.

od poslednej úpravy vzrástli, nakoľko naposledy súd rozhodol pred viac ako 12 rokmi, maloletý mal
v čase poslednej úpravy tri roky a v súčasnosti skončil základnú školu. Uspokojovanie odôvodnených
potrieb detí je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil o 129 % a pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť. Konajúci súd zvýšil výživné o 650 %. Zdôrazňuje, že takto určené výživné nezodpovedá

zákonným požiadavkám Zákona o rodine, pretože nezohľadňuje mieru zmeny pomerov otca v porovnaní
so zmenou pomerov maloletého. Odvolací súd preto zmenil výšku výživného, zohľadnil dĺžku času,
ktorá uplynula od poslednej úpravy, nástup mal. M. na vyšší stupeň vzdelávania, zvýšené výdavky
maloletého spojené s jeho poruchou učenia, ako aj vyživovacie povinnosti, ktoré pribudli obom rodičom
a určil výživné, ktoré zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj

odôvodneným potrebám maloletého, ktoré poskytuje priestor do budúcna zmeniť jeho výšku, ak sa
opätovne zmenia pomery maloletého. Určené výživné predstavuje približne 7 Eur na deň, čo postačuje
na zabezpečenie odôvodneným potrieb maloletého, ktoré okrem primárnej vyživovacej povinnosti
zahŕňaajsekundárku,ktorútvoriavýdavkyspojenéskultúrnymvyžitímmaloletého,oddychom,záľubami
a vzdelaním, primerané jeho veku a nevyhnutné pre jeho celkový osobnostný vývoj. K odvolacím

námietkam otca dodáva, že ním navrhované výživné zodpovedá približne 6 % z jeho príjmu, čo
nezohľadňuje právo maloletého podieľať sa na jeho životnej úrovni, pretože predstavuje približne 2,6
Eura na deň a nepostačuje ani na zabezpečenie nevyhnutných výdavkov na stravu pre 15 ročného
chlapca vo vývoji, ktorý stále rastie a potrebuje výdatnejšiu a objemnejšiu stravu ako dospelý muž,ktorého rast a vývoj sa zastavil. Odvolací súd konštatuje, že zohľadnil aj výdavky otca spojené s chodom
jeho súčasnej domácnosti v takom rozsahu, aby neznevýhodňovali maloletého v porovnaní s deťmi,
ktoré s otcom žijú v spoločnej domácnosti, pretože v prvom rade je povinný plniť si svoji zákonnú

vyživovaciu povinnosť zodpovedajúcu zákonným požiadavkám Zákona o rodine s dôrazom na právo
dieťaťapodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudok
podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvýšil výživné pre maloletého z 1200 Sk na 200 Eur mesačne od
25.4.2014, teda od podania návrhu v zmysle ust. § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa §
221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah
vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom
rozsahu odporca platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd

prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných
listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre navrhovateľku od 24.5.2014 do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo výroku o určení výživného, súčasne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu
dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ako aj trovách konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.