Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228127
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113228127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: H. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom G. S., D. č. XXX/XX proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka a advokátka

JUDr. Andrea Cviková, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. decembra 2013 pod č. k. 10C/243/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Victoria v Žiline, sp. zn. PK-PC-1247/13-PL zo dňa 29.4.2013. Navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal . Po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 3 ods.1,§ 4 ods.1,2, § 40 ods. 1, § 41 ods.

1 veta prvá a § 43 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní § 53 ods.1, 2, 3, 4 písm.
r/, § 53 ods. 5 , § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že účastníci
konania navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 8.3.2012 spotrebiteľskú zmluvu označenú ako zmluvu o
revolvingovom úvere /ďalej len zmluva. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý navrhovateľke úver vo
výške 1.170 eur a mesačná splátka bola dojednaná na 62,69 eur. Navrhovateľka mala zaplatiť celkove
(úver +úroky) sumu 2.632,98 eura. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom

úvere odporcu. Toho istého dňa uzavreli účastníci aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8400043489 a
na jej základe bol vydaný dňa 29.4.2013 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-PC-1247/13-LP
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od uvedenej rozhodcovskej zmluvy a vydal rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľka v
tomto konaní domáha. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-1247/13- LP zo dňa 29.4.2013 bola
navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
sumu 2.444,29 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne

(zo súm bližšie špecifikovaných v rozsudku), úrok z omeškania vo výške 8, 75% ročne zo sumy 2444,29
eura do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 eura a trovy právneho zastúpenia
392,61 eura. Súd považoval v tejto veci za otázku zásadného právneho významu, či bola daná právomoc
rozhodcovského súdu , ktorú odvodzoval rozhodcovský súd z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, teda či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou
individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Preto podrobil prieskumu uvedenú rozhodcovskú zmluvu a prijal
záver, že je neplatná. Podľa obsahu uvedenej rozhodcovskej zmluvy č. 84000434899 zo dňa 8.3.2012
akékoľvek spory a nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy oúvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v

Bratislave alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber súdu spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. V zmluve je ďalej uvedené, že dlžník vyhlasuje a potvrdzuje podpisom, že
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a vyhlasuje, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľ pred uzavretím zmluvy
poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia nasledovne: dôsledkom uzavretia tejto zmluvy je možnosť

riešenia sporov vyplývajúcich zo zmluvy v rozhodcovskom konaní, spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V závere zmluvy je uvedené,
že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od
jej uzavretia. V danej veci sa navrhovateľka domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým jej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 2.444,29 eur so zmluvnou pokutou a úroky
i z omeškania z jednotlivých splátok a trovy konania. Rozhodcovský súd priznal žalobcovi (v tomto

konaní odporcovi) celý ním uplatnený nárok. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený
22.07.2013.Navrhovateľkahonapadlavlehote30dníapoukázalanajmänato,ženedokázalaoponovať
obchodnémuzástupcovapodpísalapredloženéformulárovélistiny,vrátanerozhodcovskejzmluvy,ktorá
obsahuje veriteľom vopred vybratý rozhodcovský súd, ktorý je na neprijateľnom mieste a naviac v sídle
veriteľa, ide o formulárovú zmluvu, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd

považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, pretože i keď ide o osobitne dojednanú zmluvu, ktorá nie
je schovaná v neprehľadných zmluvných podmienkach, je vopred naformulovaná a bola uzavretá v tej
istý deň, ako zmluva o revolvingovom úvere. Je zrejmé, že jednotlivými ustanoveniami, ktoré do nej
zapracoval odporca, sa snaží vyvolať dojem, že spotrebiteľ si bol skutočne vedomý, aké dôsledky má
podpísanie rozhodcovskej zmluvy a že s ňou súhlasil a že jej podpísanie nie je podmienkou poskytnutia

úveru. To, že uvedené ustanovenia uviedol do zmluvy neznamená, že tieto zodpovedajú skutočnosti.
Súd však poukazuje na to, že aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej zmluvy má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské
konanie nanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiťsarozhodcovskémukonaniu.
Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom,
ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
nezvratne arbitráži. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný
režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy
ide aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a

spotrebiteľom. Súd poukázal na to, že pokiaľ o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd..
Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej

doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa
budeviesťsúkromný"súdny"procesanedalmupopreukázateľnompoučenie navýberrozhodnúťsa.Je
takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach
a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné
individuálnevyjednaniemákampaňovitýrozmer.Tvrdenieotom,že sitakýtoprocesvyjednalspotrebiteľ

a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je
spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a nevenujú dostatočnú pozornosť tejto formulárovej zmluve,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení
technika predkladania - inkorporovanie do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie

štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Na strane odporcu je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených požiadaviek súdu, nielen formálne
ale individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli
doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej
zmluvy. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje

bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 Obč. zákonníka). Z predloženej
zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a odporca neoznačil žiadne iné
relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť,
že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožnoprijať. Súd konštatoval, že odporca dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy
nesplnil. Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohla ju buď prijať ako
celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený a na

jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Dospel k záveru, že zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa napriek tomu, že bola
uzavretá na samostatnej listine. Bod rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie , pretože
vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán
podá žalobu na rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou ,

ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná. Preto vyhovel návrhu navrhovateľky a zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a bude v konaní pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia návrhu alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm.

a/ v spojení s § 211 ods. 1 písm. f/, h/ OSP, § 205 ods. 2 písm. b/,c/ d/, f/ OSP. Namietal, že súd
prvého stupňa vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Nestotožnil sa s názorom
prvostupňového rozsudku o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a konštatovaním, že rozhodcovská
zmluva mala byť neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že navrhovateľka podpísala rozhodcovskú zmluvu,
mala možnosť od nej odstúpiť, čo v stanovenej lehote neurobila. Je nesporné, že vlastným úkonom

mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a obsah, vzájomný vzťah s ním. Rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Ak
by navrhovateľka odmietla uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na vznik samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere by to nemalo žiadny vplyv. Rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá
a nie je súčasťou úverovej zmluvy. Preto si neuplatnil žiadny nárok, ktorý by nebol právnym predpisom

dovolený. Žaloba a príslušné zmluvné dojednania sú v súlade so zákonom a rovnako aj tam uvedené
nároky. Rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Namietal, že z odôvodnenie
napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1
písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., avšak súd už neuviedol, aké predpisy rozhodca neaplikoval a v čom
konkrétne a aké predpisy porušil. Druhý dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku súd videl v tom, že

rozhodcovská zmluva má byť neplatným dojednaním , čo je dôvodom zrušenia s poukazom na ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní .Súd nesprávne posúdil povahu rozhodcovskej
zmluvy v tom smere, že nejde o individuálne dohodnutý úkon a že ide o neprijateľnú podmienku. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.12012 sp. zn. 3M Cdo/14/2011. Ďalej namietal,
že súd sa vôbec nezaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy a preto nesprávne vykladal § 53 ods. 1,

4 písm. r) Obč. zákonníka a rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neplatnú.
Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP),viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého

stupňa, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214
ods. 2 OSP, § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav
veci, vyvodil z neho správny právny záver. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty

účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle §
212 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade
s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.Predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 29.04.2013.
Prvostupňový súd svojím rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených v ust. § 40

ods. 1 písm. c/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že navrhovateľka ako jedna
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a boli porušené
všeobecne záväzné právne prepisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovská zmluva je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r OZ).
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo
sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská

zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol
takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola
na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého

vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny
nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14/ alebo i/ bol
rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý
bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že
ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom

2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia
podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať
podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že v

ustanovení § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa ustanovuje ďalší postup
v prípade, že zruší rozhodcovský rozsudok.
Zásadnouprávnouotázkouvpredmetnejvecijeotázka,čiRozhodcovskázmluvakúveruč.8400043489
zo dňa 08.03. 2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa
účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami,

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením,
či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho
poriadku, pričom sa súčasne dohodli, že výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať
a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa dojednanej Rozhodcovskej

zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov
spočíva na navrhovateľovi. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že
ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi (veriteľ), spotrebiteľ (dlžník) podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskejzmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ

svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.
Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak

by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka

namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská umluva je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj
rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba

zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia
nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských
veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne
dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom

zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom
o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ

mal byť bdelý, ani odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie, hraničiace so zlým úmyslom v
zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho
a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania
individuálne dojednaná. Odporca s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať

neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje.
Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch
je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská

zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to
neplatnosť absolútnu. Preto navrhovateľ nemohol odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy
nenastal. Odvolací súd preto tento odvolací dôvod odporcu nepovažoval za dôvodný.
Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu

rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ďalšie
námietky odporcu, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval za bezpredmetné,
pretože ako z vyššie uvedeného vyplýva, vec bude po právoplatnosti rozhodnutia prejednaná v súdnom
konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila
a ani jej žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.