Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/806/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227356
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213227356.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ventúrska 16, proti odporkyni: F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., V. XXXX/XX, o zaplatenie
809,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
10. 07. 2014 č.k. 14C/392/2014-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcej časti
náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur s
príslušenstvom a v tejto časti rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 759,68 eura s príslušenstvom návrh navrhovateľa zamietol a

odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal uloženia povinnosti
odporkyni zaplatiť mu sumu 809,68 eura s 21,40 % ročným úrokom zo sumy 845,37 eura od 18. 12.
2012 do 08. 07. 2013 a zo sumy 809,68 eura od 09. 07. 2013 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 859,68 eura od 01. 03. 2013 do 08. 07. 2013 a zo sumy 809,68 eura

od 09. 07. 2013 do zaplatenia z titulu nesplatenia revolvingového úveru. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 24. 11. 2010 Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver do výšky
úverového limitu 1.000 eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 30,38 %
a ročnej úrokovej sadzbe vo výške 21,24 %. Podľa potvrdenia odfinancovania finančných prostriedkov
zo dňa 23. 06. 2014 odporkyňa z tohto titulu vyčerpala sumu 1.020 eur a navrhovateľovi do 14. 02.

2014 uhradila sumu 920,50 eura. S ohľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti, týkajúcej
sa zaplatenia 50 eur s príslušenstvom, konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil a v
zastavujúcej časti o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zostávajúcej časti, opierajúc sa o ust. § 101 ods.
1, § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP návrh navrhovateľa zamietol. V tejto súvislosti argumentoval, že
v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy účastník má jednak povinnosť tvrdenia, ako

i dôkaznú povinnosť a následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil a k tomu poskytol i teoreticko-právny výklad.
Konštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere
a vydaní kreditnej karty, že odporkyni kreditná karta bola poskytnutá a titulom revolvingového úveru aj
čerpala finančné prostriedky. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo
výške 1.096,40 eura, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď z predložených listín čerpanie

tejto sumy nevyplynulo. V tomto smere poukázal na to, že navrhovateľ na jednej strane predložil zmluvu
o revolvingovom úvere zo dňa 24. 11. 2010, ako aj podanie zo dňa 26. 11. 2010, z ktorých listínjednoznačne vyplynulo, že účastníci konania sa dohodli na poskytnutí úverového limitu vo výške 1.000
eur, na druhej strane predložil potvrdenie zo dňa 23. 06. 2014 a listinu o realizovaných transakciách na
účte, z ktorého vyplynulo, že odporkyňa titulom úveru mala čerpať sumu 1.020 eur. Samotná skutočnosť

o výške čerpaných finančných prostriedkov preto zostala sporná a sporným zostal aj titul, na základe
čoho sa tak stalo. Naviac navrhovateľ nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného nároku k žalovanej sume
759,68euraspríslušenstvom,zčohotátosumapozostávalaanazákladečohobolauplatnená.Rovnako
tak navrhovateľ neozrejmil, ako bola suma zaplatená odporkyňou v priebehu zmluvného vzťahu a po
jeho ukončení započítaná na jednotlivé nároky navrhovateľa. V záujme zachovania rovnosti účastníkov

konania preto nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa, spočívajú v povinnosti tvrdenia
dôkaznej povinnosti, v dôsledku čoho návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v zostávajúcej časti plne úspešnej odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie len v jeho zamietajúcej časti

a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania, domáhajúc sa ich zrušenia a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že
uplatneného nároku sa domáha titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej zmluvy o
poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru a vydaní úverovej karty uzatvorenej dňa 24. 11. 2010,

na základe ktorej vydal odporkyni úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 1.000 eur, z
ktorého odporkyňa vyčerpala v období trvania úverového vzťahu sumu 1.096,40 eura tak, že sumu
1.020 eur čerpala bezhotovostným prevodom na účet a suma 76,40 eura predstavuje poplatky za výbery
hotovosti z bankomatov, ktoré jej boli účtované v súlade s bodom III.-3.-5. Všeobecných úverových
podmienok (ďalej len „VÚP“). Odporkyňa úver riadne a včas nesplácala a z dlžnej sumy mu uhradila

len 920,50 eura, ktorú sumu použil v súlade s VÚP na úhradu dohodnutých úrokov, poplatku podľa
zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, poistného a
splátky príslušnej časti úverovej listiny. Z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne
vypovedal jej úverovú zmluvu dňa 20. 12. 2012 podľa bodu III.-5.-1., čím sa dlh stal splatný v celom
rozsahu dňa 28. 02. 2013. V čase výpovede úverovej zmluvy mala odporkyňa neuhradené záväzky v

celkovej výške 986,48 eura, pričom následne odporkyňa uhradila na jeho účet sumu 226,80 eura, a
preto jej zostáva uhradiť suma 759,68 eura z titulu zostatku dlžnej úverovej listiny, ako aj uplatnený
úrok vo výške 21,24 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne v ním špecifikovaných
súm a za označené obdobia. Nestotožnil sa s posúdením veci prvostupňovým súdom, že neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku s ohľadom na v konaní predložené relevantné

listinné dôkazy. Ku konštatovaniu prvostupňového súdu, že nie je zrejmé, na základe čoho odporkyňa
čerpala peňažné prostriedky nad rámec dohodnutého úverového rámca, uviedol, že je výlučne na
vôli klienta, či predmetný úverový rámec vyčerpá jednorázovo alebo postupným čerpaním a tiež je
ponechanénajehovôli,čiposkytnutýúverovýrámecbudesplácaťminimálnymimesačnýmisplátkamivo
výške 4 % z aktuálneho úverového rámca alebo tento uhradí jednorázovo. V prípade, ak dlžník vyčerpá

úverový rámec jednorázovo vo výške 1.000 eur a následne uhradí mesačnú splátku, ktorá je použitá na
splatenie istiny a úroku, môže klient opätovne vyčerpať rozdiel medzi dohodnutým úverovým rámcom
a aktuálnym zostatkom istiny, čo nastalo aj v prejednávanej veci. Odporkyňa totiž vyčerpala dňa 26.
11. 2010 sumu vo výške 1.000 eur a úhradou zo dňa 14. 12. 2010 splatila mesačnú splátku, ktorá bola
použitánasplatenieistinyvovýške38,70euraanasplatenieúrokuvovýške1,30eura,zktoréhodôvodu

mohla opätovne čerpať sumu 38,70 eura, čo aj odporkyňa využila dňa 30. 12. 2010 a vyčerpala sumu
vo výške 20 eur. Tieto skutočnosti sú zrejmé z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a z výpisu z úverového účtu odporkyne, ktoré bolo predložené súdu a teda odporkyňa síce
vyčerpala spolu sumu vo výške 1.020 eur, ale neprekročila dohodnutý úverový rámec 1.000 eur. V tejto
súvislosti poznamenal, že tieto skutočnosti sú charakteristickými znakmi revolvingového úveru. Taktiež

nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že neuniesol dôkazné bremeno a neozrejmil, ako bola
uhradená suma odporkyňou v priebehu zmluvného vzťahu a po jeho ukončení započítaná na jednotlivé
nároky, pretože tieto okolnosti vyplývajú priamo zo zmluvy a súčasne ich ozrejmil aj v návrhu na začatie
konania, pričom predložil výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmé, koľko z tej-ktorej mesačnej splátky
prislúchalo na uhradenie istiny a úroku. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť jeho

nároku, riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení,čímsisplnilsvojudôkaznúpovinnosť,akoajpovinnosťtvrdenia.Vtomtosmeredaldopozornosti
aj to, že odporkyňa sa k predmetnému návrhu nevyjadrila aj napriek tomu, že bola jej doručená výzva, z
čohoplynie,žeodporkyňajehonároknerozporovalaaaninevyslovilasnímnesúhlas.Súdprvéhostupňatak vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 809,68 eura s
21,24 % úrokom zo sumy 845,37 eura od 18. 12. 2012 do 08. 07. 2013, zo sumy 809,68 eura od 09. 07.
2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 859,68 eura od 01. 03. 2013
do 08. 07. 2013 a zo sumy 809,68 eura od 09. 07. 2013 do zaplatenia. Preskúmavaným rozsudkom
súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom zastavil, v zastavujúcej

časti rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania účastníkov
konaniavzastavujúcejčastianaňunadväzujúcomvýrokuonáhradetrovkonaniarozsudoksúduprvého
stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho zamietajúca
časť, týkajúca sa zaplatenia sumy 759,68 eura s príslušenstvom a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade

trov konania. Navrhovateľ zostávajúci uplatnený nárok vyvodzuje z titulu nesplateného úveru v súvislosti
s porušením povinností odporkyne vyplývajúcim jej zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 24. 11. 2010 (ďalej len „zmluva o úvere“).

V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy

treťou časťou tohto zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
medzi účastníkmi konania upravoval zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2010,
ktorýnadanúvecdopadáaktorýnahradilsúčinnosťouod02.04.2010dovtedyplatnýzákonč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 2 zákona) zároveň s vymedzením,

čo nie je spotrebiteľským úverom uvedeným v § 1 ods. 3 zákona, za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ zákona). Spotrebiteľa definoval ako fyzickú osobu, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania (§ 2 písm. a/ zákona) a veriteľa ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b/ zákona).
Taktiež v ust. § 2 vymedzil i pojmy celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za spotrebiteľský úver, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, fixnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ako

i celkovú výšku spotrebiteľského úveru (písm. g/ až l/ ust. § 2 zákona). Zároveň zákonodarca v § 9
zákona zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne vymedzil
náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať a tiež v ust. § 4 a nasl. informačnú povinnosť veriteľa pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i povinnosť posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver (§ 7 zákona). Dôsledky porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona následne sú
uvedené v ust. § 11 zákona a okrem iného § 19 upravuje i výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zákonomč.129/2010bolaokremzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzrušenáiVyhláška

MinisterstvafinanciíSRč.620/2007Z.z.,ktorousaustanovujevzorformuláraozmluvnýchpodmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa
ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá i v Občianskom zákonníku v prvej časti V. hlavy, ktorý v

znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy za spotrebiteľskú zmluvu označoval každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváral dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1), pričom za
dodávateľa označoval osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4). Zároveň zakotvoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom s tým, že odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52
ods. 2). Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“), čo neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V prípade, že dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). V ust. § 53 ods. 4 OZ sú následne vymenované, najmä ktoré ustanovenia

sa považujú v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné podmienky a zákonodarca zakotvil, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), pričom neprijateľnosť
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (§ 53 ods. 9 OZ). Medzi iným ust. § 53 OZ obsahuje i ods.

6, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v platnom znení ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Obe posledne citované zákonné ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy,

ktorých súčasťou sú (zákon č. 102/2014 Z.z.), nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že účastníci konania dňa 24. 11. 2010 uzatvorili Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, podľa ktorej bol odporkyni poskytnutý
revolvingový spotrebiteľský úver pri výške úverového rámca 1.000 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 21,24

%, RPMN 30,38 % a celkovej čiastke k zaplateniu 1.151,16 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť
v 12 mesačných splátkach po 40 eur s poplatkom za správu úveru 2,70 eura a ktorej súčasťou boli i
Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa. Písomným podaním zo dňa 20. 12. 2012 navrhovateľ
oznámil odporkyni, že pre omeškanie so splácaním revolvingového úveru vypovedá úverovú zmluvu súčinnosťou ku dňu 01. 03. 2013 a zároveň ju vyzval i na úhradu dlžnej sumy vo výške 986,48 eura, ktorá
pozostávala z úverovej istiny vo výške 845,37 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške
106,21 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eura, ktoré oznámenie

odporkyňa prevzala dňa 28. 12. 2012. Ani navrhovateľ v tomto konaní nespochybňuje, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú, a preto bolo potrebné na takto založený právny vzťah účastníkov konania aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.)
o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy a to najmä Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 a Zákon o ochrane spotrebiteľa.

V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa z hľadiska vyššie citovanej zákonnej úpravy vec
neposudzoval, keď svoje zamietajúce rozhodnutie založil výlučne na neunesení dôkazného bremena
zo strany navrhovateľa vo vzťahu k výške čerpaných finančných prostriedkov odporkyňou v prípade
čerpania finančných prostriedkov nad dohodnutý úverový limit, titul, na základe ktorého sa tak stalo,
ako i vo vzťahu k skutočnostiam, z čoho pozostáva žalovaná suma 759,68 eura s príslušenstvom a

na základe čoho bola uplatnená. Takýto jeho záver je však neopodstatnený, keď ako správne uviedol
navrhovateľ vo svojom odvolaní, v konaní už vo svojom návrhu uviedol skutočnosti, o ktoré svoj nárok
opiera a predložil i relevantné dôkazy. Týmito je predovšetkým zmluva o revolvingovom úvere, prehľad
realizovaných transakcií na účte odporkyne, ako i potvrdenia zo dňa 23. 06. 2014 o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, ako aj prijatí splátok od odporkyne z titulu poskytnutého revolvingového úveru.

I keď súd prvého stupňa správne poukázal na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá v tomto
konaní zaťažuje navrhovateľa, s ohľadom na ním predložené relevantné listinné dôkazy nemožno tak
bez ďalšieho vyvodiť, že navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno neuniesol. Je tomu tak zvlášť za
situácie, keď odporkyňa ani skutočnosť, že jej boli poskytnuté navrhovateľom finančné prostriedky vo
výške 1.020 eur, nerozporovala a nárok uplatňovaný voči nej navrhovateľom v konaní nespochybňovala.

V tomto smere nie je bez významu, že odporkyňa nebola vypočutá v konaní, keď preskúmavaný
rozsudok bol vyhlásený na jedinom pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov konania, na
ktorom odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu odcestovania, avšak nepožiadala o jeho
odročenie. Pri súdom prvého stupňa avizovaných pochybnostiach o výške poskytnutého finančného
plnenia odporkyni zo strany navrhovateľa tak potom vyvstala potreba vypočuť účastníkov konania k

tejto otázke, ako aj na priebeh platieb a následne posúdiť právny vzťah účastníkov konania pri aplikácii
právnych noriem spotrebiteľského práva. Týmto sa tiež otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných
podmienok z hľadiska ich prijateľnosti v nadväznosti na jednotlivé dojednania úverovej zmluvy, o ktoré
navrhovateľ opiera nárok uplatnený voči odporkyni, za súčasného vyhodnotenia, či došlo navrhovateľom
k platnému odstúpeniu od zmluvy a s akými právnymi účinkami na vzťah účastníkov konania.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiachpodľa§
221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého
stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP
vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim

ust. § 157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými právne relevantnými argumentmi odvolateľa.
Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.