Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/534/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207504
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4211207504.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekučného konania oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, Košice, proti povinnému: Q. L., U.. X.X.XXXX, L. XX, L., o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 19,33 eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaim so
sídlom Exekútorského úradu v Galante, Švermova 273, pod spisovou značkou EX 40178/2011 v y h

o v u j e.

Súd odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai so sídlom Exekútorského
úradu v Galante, Švermova 273, pod spisovou značkou EX 40178/2011, n e p o v o ľ u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu v Košiciach č. k. 3C/1764/2009, sa dňa 8.3.2010 začalo exekučné konanie o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 19,33 eur s prísl. a ďalších trov exekúcie proti povinnému.
Okresný súd Komárno poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka poverením
č. 5401 062501* zo dňa 21.10.2011. Náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa dňa
26.3.2014 stal súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai.

Súdny exekútor dňa 23.2.2015 doručil povinnému do vlastných rúk Upovedomenie o začatí exekúcie.
V tomto upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie uloženej
povinnosti a trov exekúcie, o možnosti dobrovoľného plnenia, o možnosti podania námietok proti
exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň bol upovedomený aj o
lehotách na podanie týchto námietok.

Povinný doručil dňa 12.3.2015 (na pošte podané dňa 9.3.2015), t.j. v zákonnej lehote súdnemu
exekútorovi podanie označené ako Námietky proti exekúcii, návrh na odklad a zastavenie exekúcie
a sťažnosť. Uviedol, že sa predmetná exekúcia vedie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý
je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preto súd nemal súdneho exekútora
poveriť vykonaním exekúcie. Povinný namietal nezákonnosť rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu - rozhodcovská doložka je neprijateľná, neboli

zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa (najmä európske smernice), povinný sa nemohol oboznámiť
spodmienkamikonaniaavnútornýmipredpismirozhodcovskéhosúdu,plneniepriznanérozhodcovským
súdom je v rozpore s dobrými mravmi, pravidlá rozhodcovského súdu sú veľmi ťažko prístupné.
Povinný namietal platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy. Povinný poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo/3/2013 z
13.3.2013, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/24/2011 z 31.5.2011 ohľadom

neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky. Povinný žiadal, aby súd pri rozhodovaní vychádzal
z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže plnenie, ktoré sa od povinného
vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky, exekúcia sa má zastaviť v ktoromkoľvek štádiu. Povinný v súvislosti s tým poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011 a sp. zn. IV. ÚS 60/2011-13
z 3.3.2011. Povinný uviedol, že oprávnený od neho vymáha nedoplatok na dlžnom poistnom a úrok z
omeškania.Nijakýmspôsobommunebolooznámené,žedlhujenapoistnom.Taktiežmuneboldoručený
ani rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie,
keďže je nezákonná a možno očakávať, že bude zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,

žiadal zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ako prílohu
k predmetnému podaniu povinný predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ECdo/123/2014 z
23.7.2014.

Súdny exekútor doručil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.1.2015 spolu s doručenkou
preukazujúcou prevzatie upovedomenia povinným dňa 23.2.2015 a námietky povinného proti exekúcii

dňa 12.3.2015.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia

jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 3 EP, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti,

prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1764/2009 zo dňa 8.3.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2009. Avšak z dôvodu, že oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označil ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011
zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať

písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.Za týmto účelom súd preskúmal Poistnú zmluvu č. 4489490007 zo dňa 30.1.2009, kde v Osobitných
zmluvných dojednaniach č. 02/2008 v bode 3 je uvedené: "Poistník (poistený) a poisťovňa týmto

vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku."

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. účinnom do 31.12.2014 súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom
je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo

ich zmeny.

Vychádzajúc zo zákonných kritérií obsiahnutých v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka (tzv.
spotrebiteľské zmluvy) súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský.

Pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je podstatná rozhodcovská
doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovýmiokolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať

za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa,
ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka
neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú
judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva
do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že

súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného
bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd
má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie

vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral
najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho

vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. V zmysle ustanovenia

§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd vyhovel námietkam, súd
exekúciu zastaví.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Inštitút odkladu exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany povinného v
exekučnom konaní. Dôvodom odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku je predpoklad zastavenia exekúcie v blízkej budúcnosti, pričom cieľom odkladuexekúcie je v tomto prípade ochrana povinného pred neoprávneným postihnutím jeho
majetku do okamihu zastavenia exekúcie. Povoliť odklad exekúcie v takomto prípade
možno len na základe zákonom vymedzených skutočností, ktoré vychádzajú z ustanovenia

§ 57 Exekučného poriadku.
Uvedené ustanovenie § 57 však upravuje jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie. Keďže samotné
námietky proti exekúcii majú odkladný účinok na vykonávanie určitých úkonov exekučnej činnosti, súd
odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku nepovolil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na
podpísanom súde.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.