Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514216455
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514216455.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: P.. P. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX W., zastúpeného advokátom Mgr. Michal Šaling, so
sídlom AK Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX, XXX XX W., zastúpenom advokátskou kanceláriou SCHUBERT & partners, s.r.o., IČO: 34 117 709,
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 26.568 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného náhradu trov

konania v sume 1.594 € súdny poplatok a v sume 4.270,48 € trovy právneho zastúpenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
26.568€spolusúrokom4%ročnezosumy26.568€od24.09.2011dozaplateniaaúrokomzomeškania
0,05% denne (18,25% ročne) zo sumy 26.568 € od 01.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania
pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu a trov právneho zastúpenia.

Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že účastníci dňa 23.09.2011 uzatvorili Zmluvu o pôžičke podľa

Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky žalobcom ako veriteľom v sume
26.568 € a záväzok žalovaného ako dlžníka poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť podľa zmluvy. Pôžičku
žalobca žalovanému poskytol v deň podpisu zmluvy dňa 23.09.2011, čo potvrdili účastníci zmluvy svojim
podpisom. Pôžička bola bezúčelová, s dohodnutým úrokom 4% ročne z dlžnej sumy, splatná 31.03.2012
v hotovosti v plnej výške spolu s úrokom. Pre prípad omeškania si účastníci dohodli v zmluve úrok z
omeškania 0,05% za každý deň omeškania. Žalovaný dlžnú sumu v dohodnutom čase nevrátil.

Na návrh žalobcu súd vydal dňa 09.07.2014 platobný rozkaz pod sp.zn. 26Ro/1431/2014, voči ktorému
žalovaný podal odpor (č.l. 12) a žiadal návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že uplatňovaná pohľadávka súvisí s prevádzkovaním bývalej talianskej reštaurácie La X. na N. ul. č.
XX v W. - X. P., ktorej pôvodným prevádzkovateľom bola spoločnosť J. P., s.r.o., v ktorej bol žalovaný
ako „kvázi“ tretinovým tichým spoločníkom, nakoľko zmluva o tichom spoločenstve nebola uzatvorená v
zákonom požadovanej písomnej forme. Následným prevádzkovateľom reštaurácie sa stala spoločnosť
W.H.F., s.r.o., v ktorej žalovaný figuroval ako „kvázi“ tichý spoločník v podiele 50%. Reštaurácia upadala,

preto sa účastníci dohodli na jej odpredaji. Všetky záväzky súvisiace s prevádzkou reštaurácie boli
žalobcom vyčíslené a spolu s návrhom zmluvy o pôžičke zaslané žalovanému. Žalovaný ako 50%
spoločník spoločnosti mal v tomto pomere vysporiadať aj predmetné záväzky. Zmluva o pôžičke mala
byť len akousi poistkou, že žalovaný bude súhlasiť s tým, aby jeho časť zisku z predaja bola následneznížená o časť záväzkov na neho pripadajúcu. Žalobca záväzky z prevádzkovania reštaurácie síce
rovným dielom rozdelil medzi žalobcu a žalovaného, avšak k pomernému rozdeleniu zisku z predaja už
nedošlo. Žalovaný považoval žalobcovu zmluvu o pôžičke zaslanú žalovanému mailom dňa 07.07.2011

za bezpredmetnú formalitu, a preto došlo dňa 23.09.2011 zo strany žalovaného k jej uzatvoreniu na
sumu 26.568 €. Po uzatvorení pôžičky medzi účastníkmi komunikácia prestala. Žalovaný si od žalobcu
nepožičal žiadne finančné prostriedky, nedošlo k prevzatiu žiadnej sumy od žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že absentuje právny základ spočívajúci v reálnom odovzdaní finančnej čiastky, ktorú žalobca
žalobou uplatňuje.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného, doručenom súdu dňa 02.12.2014 (č.l.
35-36) uviedol chronologický prehľad o finančných záväzkoch účastníkov nasledovne:

1/dňa07.12.2010vystavilžalovanývlastnúzmenku,vktorejsazaviazalzaplatiťdo30.06.2011žalobcovi
zmenkovú sumu 29.918 €. Zmenka bola dlžníkovi vystavená na platenie, žalovaný zmenkovú sumu

neuhradil. Žalobca podal návrh na zmenkový platobný rozkaz dňa 04.06.2014 vedený tunajším súdom
pod sp. zn. 5Zm182/2014.

2/ dňa 07.07.2011 (č.l. 16-17) žalobca poslal žalovanému mail spolu s prehľadom nákladov zo
spoločného podnikania a návrh zmluvy o pôžičke, totožnej s rozúčtovaním v sume 25.833 €. Žalovaný

ako tichý spoločník nebol nútený podieľať sa na vzniknutých nákladoch a tak k uzatvoreniu zmluvy nikdy
nedošlo a žalobca to považoval za stratu v rámci podnikania a predmetnú sumu od žalovaného nikdy
nevymáhal.

3/ dňa 23.09.2011 uzatvorili účastníci zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca požičal žalovanému

v deň uzavretia zmluvy sumu 26.568 € (pôvodne si žalovaný chcel požičať 30.000 €), ktorú sumu sa
zaviazal vrátiť spolu s úrokom do 31.03.2012 a prevzatie hotovosti potvrdil svojim podpisom na zmluve.

Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že pôžička úzko súvisela s podnikaním sa nezakladá na pravde.
Išlo o dve nezávislé skutočnosti, jedna bola obchodnoprávneho charakteru, pri ktorej mal žalobca

záujem, aby sa žalovaný ako tichý spoločník podieľal na nákladoch v sume 25.813 € a 20 € osobný dlh
žalovaného voči žalobcovi. Druhá zmluva o pôžičke bola súkromného charakteru, pri ktorej žalovaný
žalobcu požiadal o poskytnutie pôžičky v sume 30.000 €. Predmetnú sumu chcel žalovaný investovať
do projektu v rámci eurofondov a uviedol žalobcovi i osoby, s ktorými mal ísť do predmetného projektu.
Žalovaný sľúbil, že sa jedná o 100% biznis pri ktorom získa dostatok finančných prostriedkov na

vyrovnanie svojich záväzkov.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ivana
Soleja, listinnými dôkazmi predovšetkým Zmluvou o pôžičke z 23.09.2011 (č.l. 6-7); Elektronická
komunikácia - žalobcov návrh textu zmluvy o pôžičke na sumu 25.833 € s dátumom 06.07.2011 a

prehľad všetkých súm uhradených žalobcom zo 07.07.2011 a zmluva o pôžičke z 23.09.2011 (č.l. 16-23);
Vyjadrením žalovaného z 13.03.2015 s prílohami. Žalovaný s predloženým prehľadom o finančných
záväzkoch nesúhlasil (č.l. 47-107). Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy; mail
adresovaný žalovanému 16.08.2011 (č.l. 97-99); Obsahom pripojených spisov 3CbZm 271/2014 a
3CbZm 367/2013.

Žalobca vo svojom výsluchu účastníka konania uviedol, že žalovaný ho požiadal o poskytnutie pôžičky
cca 30 000 €. Po skúsenosti z predchádzajúceho obdobia súhlasil, že žalovanému požičia peniaze,
ale okrem vystavenia zmenky trval aj na písomnej forme zmluvy. Kópiu zmenky, ktorá bola vystavená,
žalobca založil do spisu (č.l. 107), nakoľko žalobca nemal potrebné odborné vzdelanie, následne zistil,

že zmenka bola vystavená neprávne. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo tak, že sa so žalovaným stretli
v reštaurácii v deň podpisu zmluvy. Kostru zmluvy žalobcovi pripravil pán Ivan Solej a po dohodnutí
sumy pôžičky, bola zmluva podpísaná a vypísaná aj zmenka. Zmluva bola žalovaným podpísaná na
všetkých stranách a následne žalobca žalovanému odovzdal vlastné peňažné prostriedky v hotovosti
pri podpise zmluvy. So žalovaným komunikoval aj naďalej. Komunikácia prestala v momente, keď po

splatnosti pôžičky žalovaný túto nevrátil. Podľa žalobcu, žalovaný sa nikdy nestal tichým spoločníkom v
spoločnosti. Túto vôľu ale na stretnutiach deklaroval, k čomu ale nikdy nedošlo. Žalobca potvrdil, že bola
pripravenáinázmluva,súvisiacasvyrovnanímzáväzkovzpodnikania,ktoráalenikdynebolapodpísaná.
Kzmluvesúvisiacejsvyrovnanímzáväzkovnedošloatedaanikvystaveniuzmenkyuvádzanejvzmluve.Žalobca vo viere, že žalovaný má záujem podnikať ako partner, ho pravidelne informoval o
ekonomických záležitostiach spoločnosti, či už ústne alebo písomne. Suma 25 833 € sa týkala dlhov
reštaurácie.Žalobcasanevedelvyjadriť,čipožadovalnejakúďalšiusumunanákladyreštaurácieatvrdil,

že nemal vedomosť o vklade žalovaného do spoločnosti. Žalobca na záver uviedol, že nie je jediný, ktorý
doplatil na dôveru voči žalovanému, má vedomosť, že žalovaný má spory aj s inými osobami a poukázal
na skutočnosť, že žalovaný zmluvu aj zmenku podpísal dobrovoľne a zmenku vystavil vlastnoručne.
Na pojednávaní dňa 20.05.2015 žalobca uviedol, že v období roku 2011 so žalovaným nepodnikal. Mal
pripravenú sumu 30.000 € ako pôžičku. Sumu 26.568 € odovzdal žalovanému pri podpise zmluvy. Výšku

pôžičky si sám žalovaný upravil. Okrem podpisu zmluvy žalovaný vystavil aj zmenku, ktorú žalobca
na stretnutie doniesol. Podľa žalobcu zmenka bola nevykonateľná, lebo je zle vypísaná. Pohľadávka
zo zmenky bola uplatnená na tunajšom súde v konaní 3CbZm 367/2013. Právny zástupca žiadal o
pripojenie spisu, v ktorom sa nachádza zmenka na sumu 26.568 € napriek tomu, že kópia zmenky bola
založená ako dôkaz do spisu a žalovaný je vystavenie nepoprel.

Žalovaný vo svojom výsluchu účastníka konania poprel, že mu bola zo strany žalobcu poskytnutá/
odovzdaná pôžička na základe zmluvy zo dňa 23.09.2011 v sume 26 568 €.
Na objasnenie veci uviedol, že so žalobcom sa zoznámili niekedy koncom roka 2009 - v januári 2010 cez
svoje partnerky. Stretli sa v reštaurácii D., vtedy prevádzkovateľom bol okrem žalobcu aj pán P. D., ktorý
sa žalovaného spýtal, či nemá záujem vstúpiť do podnikania. Z osobných dôvodov nemohol oficiálne

vstúpiť do spoločnosti ako spoločník, preto sa stal neoficiálnym spoločníkom, s tým, že ako pánu D.
tak aj žalobcovi vyplatil po 30 000 € spolu 60 000 €. Tieto peniaze boli vyplatené na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 29.03.2010 a zo strany žalovaného sa týmto jednalo o jeho vklad do spoločnosti v
podiele ?. V októbri 2010 skončil spoluprácu, resp. prestal byť spoločníkom spoločnosti pán D.. Žalobca
sa stal jediným spoločníkom. Nakoľko žalovaný mal iné aktivity a pracovné zaťaženie, nemal možnosť

venovaťsaprevádzke.Vtomčaseboldohodnutýpomerpodielunaspoločnosti50%na50%.Odjanuára
2011 sa žalobca snažil o predaj reštaurácie a všetky povinnosti z prevádzky zostali na ňom. Zmluva,
uzatvorená so žalobcom o poskytnutí pôžičky, bola v podstate právny úkon, ktorým v prípade predaja
reštaurácie by žalobca nemusel vyplatiť celý podiel žalovaného, ale z tohto podielu by mohol odpočítať
náklady, ktoré vyčíslil v predchádzajúcej zmluve o pôžičke znejúcej na sumu 25 833 € a táto suma bola

navýšená o cca 700 € ako 1 zo sumy DPH za 2. kvartál. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by sa
stretli v reštaurácii, stretli sa v Y. na lavičke v rámci obednej prestávky žalovaného, kde podpísal ako
zmluvu tak aj zmenku. Žiadne peniaze pri podpise zmluvy od žalobcu neprevzal. Týmto úkonom sa len
zabezpečili náklady v 1 z prevádzky reštaurácie. Suma uvedená v zmluve bola žalovanému oznámená
žalobcom a poslaná mailom v polovici augusta 2011.

Vo vyjadrení predloženom súdu 13.03.2015 žalovaný podal vysvetlenie k záväzkom uvádzaným
žalobcom ako záväzok č. 1 - vystavenie zmenky na sumu 29.918 €, uplatnenú žalobcom na tunajšom
súde v konaní 3 CbZm 271/2014. Záväzok č. 3 - uplatnená pohľadávka v predmetnom konaní -
žalovaný poukázal na nezvyčajnú a podivuhodnú skutočnosť a to sumu 26.568 €, ktorá suma mala
byť žalobcom požičaná. Žalobca vo svojom vyjadrení považuje (záväzok č. 2) návrh zmluvy o pôžičke

na sumu 25.833 € zo dňa 07.07.2011 za úplne nezávislú skutočnosť obchodnoprávneho charakteru v
porovnaní s pôžičkou súkromného charakteru na sumu 26.568 € vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 23.09.2011 (predmet sporu). Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že pôžička žalovanému
mala byť použitá na investície do projektu v rámci eurofondov. V tejto súvislosti žalovaný predložil
Harmonogram výziev v rámci operačných programov Národného strategického referenčného rámca za

obdobie 01.01.2011 do 30.06.2012. V tom čase sa žalovaný žiadnou formou nepodieľal na nijakých
projektoch v rámci eurofondov. Pracovné aktivity žalovaného v období od 09.06.2011 do 28.06.2012
boli na území Českej republiky, kde pôsobil ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň
bol aj v zamestnaneckom pomere v tejto spoločnosti. Od 01.11.2012 je v štátnozamestnaneckom
pomere s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Vzhľadom na to v septembri 2011

žalovaný nevyvíjal žiadne aktivity súvisiace s eurofondmi a žalobcovo tvrdenie v tomto smere považuje
za vyvrátené. Prepojenie tzv. záväzku 2 s prevádzkovaním bývalej talianskej reštaurácie La X. na N.
ulici XX žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení v Čl. I. ods. 2 a tým potvrdil tvrdenie žalovaného, že bol
tichým spoločníkom v spoločnosti, ktorá reštauráciu prevádzkovala (v júni 2010 J. P. s.r.o. ako tretinový
spoločník, W.H.F. ako tichý spoločník). Žalovaný pôsobil v spoločnosti W.H.F. ako tichý spoločník bez

uzatvorenia zmluvy o tichom spoločenstve, aby nebol evidovaný v obchodnom registri. Podľa ústnej
dohody účastníkom, každému z nich patril 50% podiel na spoločnosti. Vzhľadom na úpadok reštaurácie
sa dohodli prevádzku predať. Všetky záväzky (pasíva) boli žalobcom vyčíslené a poslané žalovanému
dňa 07.07.2011 elektronicky mailom spolu s návrhom na zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť poistkou, žežalovaný svoju časť záväzkov uhradí zo zisku z predaja reštaurácie. Žalovaný ako tichý spoločník podľa
§ 677 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je povinný podieľať sa na strate z podnikania, napriek tomu
bol ochotný svoj podiel na zisku z predaja ponížiť o svoj podiel na záväzkoch, čo bolo dôvodom pre

podpísanie Zmluvy o pôžičke z 23.09.2011. Z mailu zaslaného žalobcom žalovanému dňa 16.08.2011
(č.l. 97-99) s prílohou, prehľad nákladov vyčíslený v celkovej sume 26.568 € (žalovaná istina). Rozdiel
medzi prehľadom nákladov zo 07.07.2011 a 16.08.2011 je polovica zo sumy 1.470 € ako DPH za 2.Q
2011. Týmto žalovaný preukazoval svoje tvrdenie, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke a žalovanému
nebola pri podpise zmluvy žiadna finančná hotovosť odovzdaná.

Svedok P.. G. X. vo výsluchu dňa 20.05.2015 (č.l. 114-115) uviedol, že oboch účastníkov pozná a
predmetom sporu podľa neho jeho pôžička medzi spoločníkmi, týkajúca sa spoločného podnikania
oboch účastníkov v rokoch 2011-2012. Dňa 31.01.2012 dostal od žalobcu mail s návrhom zmluvy o
pôžičke na posúdenie. Zmluvu nepripravoval, žalobcovi podal len svoje vyjadrenie k zmluve. Návrh
zmluvy bol bez sumy pôžičky, dňa splatnosti, len holý text zmluvy, ktorý neobsahoval žiadne údaje

dlžníka, len žalobcu ako veriteľa. V texte mailu sa žalobca svedka pýtal, cit.: „K akému dátumu mám
podpísať tú zmluvu, keďže ja už s ním mám podpísanú zmluvu s dátumom z minulého roka a plynú
mu úroky. Mám to podpísať s dátumom z toho novembra a u notárky priznať podpis za vlastný?“ (č.l.
124-126).
Z výpovede svedka nebolo preukázané, že zmluvu o pôžičke pripravoval svedok, ako tvrdil žalobca.

Zo spisu 3CbZm 271/2014 súd zistil, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.06.2014 (dňa
20.06.2014 podal žalobca návrh v prejednávanej veci) návrhom na vydanie zmenkového platobného
rozkazu uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmenky vystavenej dňa 07.12.2010 na sumu 29.918
€. Konanie bolo zastavené Uznesením č.k. 3CbZm 271/2014-70 zo dňa 12.03.2015 podľa § 96 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku pre späťvzatie návrhu žalobcom bez uvedenia dôvodu. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 10.04.2015.

Zo spisu 3CbZm 367/2013 (pôvodne 4 Zm 758/2013) súd zistil, že návrhom doručeným súdu dňa
06.06.2013 žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmenky vystavenej žalovaným dňa

23.09.2011 na sumu 26.568 € (zmluva o pôžičke). V predmetnom konaní sa žalovaný bránil uvedením
rovnakých skutočností a listinných dôkazov ako v prejednávanej veci. Navyše v spise sa nachádza na
č.l. 51 Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2013 adresovanom žalovanému ako dlžníkovi
zo strany žalobcu ako veriteľa a postupcu pohľadávky. Podľa Oznámenia, cit.: „Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.02.2013 postúpil žalobca pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť H. & F.

Y. s.r.o., G.: XX XXX XXX so sídlom v W. ako postupníkom. ... Na základe uvedeného ste povinný
uhradiť Váš záväzok vo výške 26.568 € s príslušenstvom až do zaplatenia celej pôžičky vyplývajúcej
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2011 na bankový účet postupníka ....“. Žalovaný listom zo dňa
26.03.2013, doručeným postupníkovi 04.04.2013 oznámil, že pohľadávku, ktorá mala vzniknúť na
základe podpisu zmluvy o pôžičke, vzhľadom k tomu, že pôžička nikdy poskytnutá nebola, neuznáva.

Na pojednávaní dňa 22.01.2014, za prítomnosti občianskeho zástupcu žalobcu v osobe štatutárneho
zástupcu postupníka, navrhol žalobca odročiť pojednávanie za účelom úpravy petitu návrhu tak, aby
mohol súd vydať zmenkový platobný rozkaz. Podaním doručeným súdu dňa 30.01.2014 žalobca vzal
svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd Uznesením 3CbZm 367/2013-59 zo dňa
24.03.2014 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.04.2014.

Oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému, žalobca dňom 22.02.2013 stratil aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, o zámenu účastníkov konania v konaní 3CbZm 367/2013 nepožiadal, zmenka
nebola prevedená na postupníka a žalobca vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.

Dňa 20.06.2014 žalobca v predmetnom konaní novým návrhom uplatnil pohľadávku ako pohľadávku

zo zmluvy o pôžičke uzavretej 23.09.2011. K aktívnej vecnej legitimácii sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyjadril podaním predloženým súdu na pojednávaní dňa 03.07.2015 (č.l. 133-143).
Listinou zo dňa 07.04.2013 označenou ako Žiadosť a súhlas postupníka pre postupcu s vymáhaním (č.l.
138), ktorou listinou mal postupník v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadať postupcu/
žalobcu aby postúpenú pohľadávku ďalej vymáhal sám vo svojom mene a na účet postupníka. Súčasne

mu oznámil, že postúpenú pohľadávku nevymáha a ani už vymáhať nebude a vyjadril súhlas s tým,
že pohľadávku bude vymáhať postupca sám. Dôvodom podľa listu postupníka bolo, že žalovaný na
základe oznámenia o postúpení pohľadávky, dňa 04.04.2013 vo vyjadrení pohľadávku neuznal, nakoľko
mu pôžička nikdy poskytnutá nebola (č.l. 138).Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu mal za to, že dlžník/žalovaný bol o tom upovedomený. Žalovaný
poprel, že by mu bol oznámený súhlas postupníka s vymáhaním pohľadávky postupcom a žalobca
žiadnym dôkazom nepreukázal tvrdenú skutočnosť.

Ustanovenie § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa účastníci zmluvy o postúpení
pohľadávky dohodli, že postupca bude postúpenú pohľadávku vymáhať sám vo svojom mene na účet
postupníka. Umožňuje, aby sa tak stalo aj po tom, ako sa už postúpenie oznámilo, alebo preukázalo
dlžníkovi. Vtedy môže postupca pohľadávku vymáhať, len ak ju nevymáha postupník a postupca

preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Tak ako samotná zmluva o postúpení
pohľadávky, tak aj dohoda o vymáhaní pohľadávky sa týka postupcu a postupníka a zakladá ďalší
záväzkový vzťah len medzi nimi. Ide o druh nepriameho zastúpenia. Na rozdiel od priameho zastúpenia,
kde zástupca koná v mene zastúpeného a práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému, postupca
ako nepriamy zástupca postupníka koná vo vlastnom mene, ale na účet postupníka. Práva a povinnosti
z jeho úkonov vznikajú postupcovi, je však povinný ich previesť na postupníka. Konanie zástupcu

na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní alebo vo výsledku
konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria zastúpenému. Vyjadruje
len povinnosť vzájomného vyporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä previesť úžitky z konania
na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet, sa vo vzťahu k
tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene

a na vlastný účet. Pri vymáhaní pohľadávky na súde preto postupca nemusí v žalobe vyjadriť, že
pohľadávku uplatňuje na účet postupníka. Uvedené rovnako platí i v prípade, kde aktívna legitimácia
na vymáhanie práva nie je daná dohodou uzavretou podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale
tým, že postúpenie pohľadávky nebolo dlžníkovi oznámené alebo preukázané podľa § 526 Občianskeho
zákonníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Obdo V 82/2005-104 zo dňa 28.11.2007).

Podľa§657zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(OZ)-Zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka má reálnu (nie iba konsenzuálnu)
povahu. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, podstatnou náležitosťou ktorého je dohoda o
predmete pôžičky (i peniazoch) a o čase jej vrátenia, ktorý právny úkon na svoju platnosť nevyžaduje
písomnú formu, t.j. stačí aj ústna dohoda. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, pri ktorom
je potrebné okrem uzavretia zmluvy aj ďalší úkon a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi a teda

až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť v dohodnutom čase, to, čo mu bolo
požičané. Vznik pôžičky teda predpokladá nie iba dohodu zmluvných strán, ale i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi. Akonáhle je zmluva o pôžičke uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný
právny vzťah, obsahom ktorého sú dojednané práva a povinnosti, ale až odovzdaním veci dlžníkovi
sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Ide o tzv. reálny kontrakt, kde okrem

samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda
nie iba zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť
veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

Podľa § 658 ods. 1 OZ - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V konaní bola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, pre vec samu právne významná, kedy a či vôbec
došlo k odovzdaniu peňazí.

Žalobca na základe podpisu žalovaného na zmluve, ktorým mal potvrdiť prevzatie peňazí tvrdil, že je

nesporné,žedošloajkodovzdaniufinančnýchprostriedkov,ktorýchprevzatiežalovanýsvojimpodpisom
potvrdil.

Žalovaný tvrdil, že k podpísaniu zmluvy o pôžičke došlo, ale k odovzdaniu finančných prostriedkov
nedošlo vôbec.

Spoukazomnaustanovenie§657OZniejemožnépovažovaťpodpisnazmluveopôžičke,zanezvratný
dôkaz o tom, že došlo i k odovzdaniu peňazí.Dôkazy vykonané v konaní svedčili v prospech tvrdenia žalovaného. Vo výpovediach účastníkov a
svedka, a predovšetkým samotného žalobcu a z predložených listinných dôkazov súd zistil vážne
rozpory. Jednoznačne je preukázané, že žalovaný v čase podpisu zmluvy neprevzal peňažné

prostriedky, teda prehlásenie žalovaného o prevzatí pôžičky uvedené v zmluve, nie je pravdivé.
Túto skutočnosť preukázal návrhom zmluvy o pôžičke spolu s výpočtom nákladov/straty v podnikaní a
výzvou žalobcu na podpísanie zmluvy o pôžičke. Okrem toho, ako bolo v konaní zistené, účastníci túto
formu na zabezpečenie záväzkov zo spoločného podnikania použili aj v predchádzajúcich obdobiach.
Žalobca ničím nepreukázal skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanému.

Žalobca tvrdil v konaní, že si pripravil sumu 30.000 € a žalovaný si ju upravil na sumu 26.568 €, ktorú
sumu zapísal do zmluvy a na vystavenú zmenku dňa 23.09.2011. Tomuto tvrdeniu odporuje vyhotovenie
zmluvy o pôžičke, ktorá bola žalovaným podpísaná bez doplnenia akéhokoľvek údaju na zmluve, t.j. s
uvedením sumy 26.568 €. Rovnako žalobca nepreukázal, že disponoval sumou 30.000 €, resp. sumou
na ktorú sa zmluvou zaviazal. Tvrdil len, že sa jednalo o jeho osobné peňažné prostriedky.
Predložený listinný dôkaz (č.l. 97-99), mailová komunikácia zo dňa 16.08.2011, v ktorej žalobca zaslal

žalovanému v prílohe súbor s rozpisom nákladov prevádzky reštaurácie položkovite v celkovej „sume
spolu 53.096,44 €, z toho polovica 26.548 €, plus 20 € osobný dlh = 26.568 €“ (žalovaná istina),
na druhej strane preukazujú tvrdenia žalovaného, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke, ale určitý
druh zabezpečenia splnenia záväzkov zo spoločného i keď neoficiálneho podnikania. Rovnaké znenie
návrhu zmluvy o pôžičke na sumu 25.833 € s položkovitým rozpisom nákladov datovanú 06.07.2011,

nepodpísanú účastníkmi konania, označil žalobca ako samostatný obchodnoprávny záväzkový vzťah
medzi účastníkmi. Žalobca na druhej strane v celom konaní tvrdil, že medzi účastníkmi v období
roku 2011 nedošlo k spoločnému podnikaniu a popieral tým obranu žalovaného, že v spoločnosti
figuroval neoficiálne ako „kvázi“ tichý spoločník s 50% podielom. V tejto súvislosti, preto súd na prípadné
ďalšie záväzky účastníkov zo spolupráce v podnikaní neprihliadal a nevykonával dokazovanie v tomto

smere.Navyše,súdunebolipredloženénávrhynavykonaniedokazovaniazovzájomnejsúvislostitýchto
záväzkov účastníkov.
Súd preto hodnotil záväzkový vzťah z pôžičky, ako samostatný záväzkový vzťah uzavretý medzi
veriteľom/žalobcom, fyzickou osobou a žalovaným ako dlžníkom, fyzickou osobou. Z vykonaného
dokazovania a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi bola podpísaná

zmluva o pôžičke ako poistka, t.j. iná dohoda, že žalovaný v budúcnosti bude súhlasiť s tým, aby jeho
časť zisku z predaja prevádzky reštaurácie, bola znížená o časť záväzkov na žalovaného pripadajúcich,
vyčíslených žalobcom v sume 26.568 € ako 50% podielu nákladov. Odovzdanie pôžičky nebolo
preukázané. Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka uzavretá nebola a žalovanému z
tohto právneho úkonu záväzok nevznikol.

Súd poukazuje i na nepravdivé tvrdenie žalobcu, že kostru zmluvy o pôžičke pripravil svedok, vypočutý v
konaní. Ako vyplýva z mailovej komunikácie žalobcu a svedka, žalobca oslovil svedka dňa 31.01.2012 a
v maily sám uviedol, že zmluvu má podpísanú, len chce uzatvoriť novú zmluvu aj s úrokmi. Predmetom
sporu bola zmluva o pôžičke z 23.09.2011, t.j. uzavretá 4 mesiace pred tým, ako žalobca svedka oslovil.

Rovnako je vyvrátené tvrdenie žalobcu, že zmenka na žalovanú sumu vystavená žalovaným bola
vypísaná nesprávne. Zo spisu tunajšieho súdu je preukázané, že návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu mal vady, pre ktoré súd zmenkový platobný rozkaz nemohol vydať. Žalobca vady
neodstránil, ale vzal svoj návrh späť.

Pri písomnej listine Zmluvy o pôžičke, ako dôkaznom prostriedku, sa zásadne pripúšťa možnosť
pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v
konkrétnom prípade práve opačná, než je uvedená v listine (nejde teda o dôkaz nevyvratiteľný). Nakoľko
v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny - zmluvy
o pôžičke - stratila napriek nespornému podpisu oboch účastníkov svoju dôkaznú silu.

Účastník občianskeho súdneho konania má povinnosť v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadok(OSP)pravdivoaúplneopísaťvšetkypotrebnéskutočnostiaoznačiťdôkazné
prostriedky. Táto povinnosť tvrdenia vyplýva pre žalobcu aj z ust. § 79 ods. 1 OSP, podľa ktorého už
v návrhu na začatie konania musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, označiť dôkazy, ktorých

sa dovoláva tak, aby bolo zrejmé čoho sa domáha. Na preukázanie svojich tvrdení sú účastníci povinní
podľa § 120 ods. 1 OSP označiť dôkazy.V zmysle uvedených ustanovení sa sporové konanie spravuje zásadou prejednacou, čo znamená, že
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti
ohľadne vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť účastníka - zamietnutie návrhu, pre

neunesenie dôkazného bremena.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci, preto v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie sú významné, či

dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti.
Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti a to podľa svojej úvahy, každý
jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP).

Žalobcu, ktorý sa domáha zaplatenia žalovanej istiny titulom vrátenia pôžičky, zaťažuje teda v zmysle

vyššie uvedeného, povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy
o pôžičke a odovzdania peňazí žalovanému a ďalej ho zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť
preukázať ním tvrdené skutočnosti.

Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka - (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle
patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

Podľa § 41a OZ - (1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (2) Ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak
sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Na základe takto zadovážených výsledkov dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia zákona
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že došlo medzi účastníkmi k platnej dohode
o uzavretí zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke súd vyhodnotil ako
účelové, vzhľadom na zhoršenie vzájomných vzťahov účastníkov, bez ohľadu na skutočnosť, kto túto
situáciu spôsobil, ako aj vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi pravdepodobne nedošlo k riadnemu

vyporiadaniu zo spolupráce v podnikaní.

Na základe skutkových zistení by bolo možné podradiť uplatnený nárok po právnej stránke za
predpokladu predloženia relevantných dôkazov o spôsobe vyporiadania pod inú hmotnoprávnu normu
ako uvádza žalobca (zmluva o pôžičke), napr. normu upravujúcu záväzkové vzťahy zo združenia.

Pre nedostatok dôkazov v časti vyporiadania účastníkov po ukončení spolupráce, ako aj z dôvodu
tvrdenia žalobcu, že so žalovaným nepodnikal, súd nemohol priznať žalobcovi jeho nárok z titulu napr.
zo zmluvy o spolupráci alebo iného právneho titulu.

Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol v celom
rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Žalovaný
bol v konaní úspešný. Trovy konania mu vznikli z povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odporu na základe

právoplatného a vykonateľného uznesenia č.k. 39C 400/2014-26 zo 04.11.2014, právoplatného dňom
26.11.2014 a vykonateľného 29.11.2014 a trovami právneho zastúpenia vyčíslenými v zmysle vyhl.č.
655/2004 Z.z., § 10 ods. 2, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, z tarifnej hodnoty uplatnenej pohľadávky vo výške
26.568 €, za 8 úkonov právnej služby:1/ prevzatie a príprava zastúpenia 13.08.2014 .............................................................. 436,54 €
2/ písomné podanie odporu voči platobnému rozkazu 15.08.2014 ............................... 436,54 €
3/ osobná účasť na pojednávaní dňa 04.02.2015 .......................................................... 436,54 €

4/ osobná účasť na pojednávaní dňa 13.03.2015 .......................................................... 436,54 €
5/ písomné vyjadrenie doručené na pojednávaní 13.03.2015 ....................................... 436,54 €
6/ osobná účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015 .......................................................... 436,54 €
7/ osobná účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015 .......................................................... 436,54 €
8/ osobná účasť na pojednávaní dňa 03.07.2015 .......................................................... 436,54 €

Advokátska odmena spolu 3.492,32 € + režijný paušál 66,42 € (6x 8,39 + 2x 8,04) = trovy právneho
zastúpenia 3.558,74 € + 711,74 € (20% DPH) = 4.270,48 €.
V zmysle § 149 ods. 1 OSP priznaná náhrada trov konania sa zaplatí k rukám/na účet advokáta

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)