Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010528
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814010528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní dňa

24. júna 2015 vo Vranove nad Topľou

r o z h o d o l :

U.:

M. W., G.. XX.XX.XXXX Z. Z. G. E., E. K. A.,
V. Č.. XXX/XX, U.. Z. G. E., E.. Č.. Ú. G.
Z. E. U. A. K. K. - C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 29.09.2014, v čase okolo 14:00 hod., na ceste na F.. V., pri obytných blokoch č. XXX Q. XXX Z. U.
A., U.. Z. G. E., pod vplyvom alkoholu a predchádzajúcej slovnej výmene názorov, vyhrážal sa ťažkou
ujmou na zdraví svojej manželke C. W., G.. XX.XX.XXXX, pričom v ruke držal pilník okrúhleho tvaru
s dĺžkou pilníka 16 cm a dĺžkou rukoväte 10 cm, s ktorým sa na ňu aj zahnal, pričom v tomto konaní
mu zabránil jeho brat W. W., vytrhol mu pilník z ruky a manželka obžalovaného utiekla preč, čím svojím

konaním spôsobil u poškodenej C. W. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - blízkej osobe a verejne,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 písm. c) Trestného
zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri rovnováhe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. h) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 ( ôsmich ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest prepadnutia veci - 1 ks pilníka s umelohmotnou
rukoväťou čiernej farby okrúhleho tvaru s dĺžkou pilníka 16 cm a dĺžkou rukoväte 10 cm.Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému M. W. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1
Tr. poriadku. Obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného M. W., poškodenej
C. W., svedkov M. Š. Q. W. W., prečítaním ďalších listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil
nasledovné.

Obžalovaný M. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 29.09.2014 oslavoval „ M. „ , pričom vypil
asi 6 decových pohárov ovocného vína. Keď si ľahol na trávu u nich na osade, všimol si, ako jeho brat,
svedok W. W. ide do obchodu a takisto videl svoju manželku, poškodenú C. W. idúcu smerom do mesta
Vranov nad Topľou. Uviedol, že zakričal na poškodenú, kam ide, ktorá mu odpovedala, že sa vybrala do

Vranova nad Topľou, na čo jej povedal, že nech najprv doma navarí a potom nech sa vyberie do Vranova
nad Topľou, alebo nech do tohto mesta ide na ďalší deň. Na poškodenú W. zakričal, že ju zbije, ale nie,
že ju zabije. Z domu si zobral pilník, ktorý mal v zadnom vrecku. Keď začal na poškodenú kričať, že ju
zbije, tak tento pilník vytiahol z vrecka a držal ho v ruke. Na poškodenú iba raz zakričal, že keď sa vráti
z Vranova nad Topoľu, tak ju zbije. Opätovne poprel, že by sa poškodenej C. W. vyhrážal, že ju zabije.

Poškodenej však vulgárne nadával. Keď to videl jeho brat, svedok W. W., prechádzajúci uvedeným
miestom do obchodu, tak mu zobral pilník z ruky, keďže mal obavy, že poškodenej C. W. ublíži. Svedok
W. W. na neho zakričal, či sa zbláznil, pričom uvedený pilník odniesol policajtom. Na mieste činu bola
prítomná aj jeho svokra M. Š., ktorá však bola trochu ďalej a teda si nemyslel, že by počula, ako sa
vyhrážal poškodenej C. W., že ju zabije. Poukázal na to, že poškodená C. W. by ho neoznámila na polícii

a v podstate ho udala jeho svokra M. Š.. Uviedol, že potom išiel spať ku svojej matke, kam neskôr
prišli aj jeho deti, aby išiel s policajtmi, ktorí prišli, na policajnú stanicu a tam vypovedal o tom, čo sa
stalo. Ďalej uviedol, že jeho žene, poškodenej C. W. prišla výzva na nástup do výkonu trestu odňatia
slobody s tým, že jej bol povolený odklad do 10.02.2015 a on bol súdom takisto vyzvaný na nástup
výkonu trestu odňatia slobody bez určenia dátumu tohto nástupu. Vypovedal, že v rozhodnom období

boli vzťahy medzi ním a poškodenou dobré. Potvrdil, že mal v ruke pilník, ktorý mu vytrhol jeho brat,
svedok W. W.. Opakovane zdôraznil, že sa viackrát poškodenej vyhrážal zbitím. Predmetný pilník mal
pritom obžalovaný nadobudnúť do svojho vlastníctva dedením po svojom otcovi.

Poškodená C. W. na hlavnom pojednávaní odmietla vo veci vypovedať. Vzhľadom na skutočnosť, že

pri výpovedi v prípravnom konaní táto poškodená nebola poučená zákonným spôsobom, jej výpoveď z
prípravného konania podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku nebola pred súdom prečítaná.

Svedkyňa M. Š. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. Táto
svedkyňa bola síce vypočutá v prípravnom konaní, ale keďže rovnako ako v prípade poškodenej neboli

splnené zákonné podmienky v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku, nebolo možné oboznámiť
výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania.

Svedok W. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň v čase približne okolo 14:00 hod.
idúc po lúke si všimol, ako jeho brat, obžalovaný M. W. spí na lúke. Videl takisto, ako poškodená C.

W. ide smerom do obchodu a keď sa jej obžalovaný opýtal, kam ide, poškodená na neho vulgárne
zakričala. Obžalovaný W. sa začal vyhrážať poškodenej W., že ju zbije a nie, že ju zabije. Vtedy si
všimol, že na zemi pri obžalovanom leží pilník, ktorý obžalovaný zobral do ruky a v tom momente
začal kričať na poškodenú C. W., že ju zbije. Obžalovanému tento pilník zobral z ruky, keďže sa bál,
aby obžalovaný neublížil poškodenej C.G. W.. Keď poškodená W. nahlásila konanie obžalovaného

na políciu, tak uvedený pilník odovzdal policajtom. Bližšie sa vyjadril, že keď obžalovaný držal pilník,
vtedy začal obžalovaný kričať na manželku, poškodenú W., že ju zbije a to potom, keď sa jej opýtal,
kam ide. Obžalovaný to zakričal iba raz. Potvrdil, že obžalovaný W. mal vypité alkoholické nápoje. V
súvislosti so svojim rozporuplným vyjadrením v prípravnom konaní, kedy uviedol, že obžalovaný vytiahol
pilník zo zadného vrecka a zahnal sa na poškodenú, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že pilník

obžalovaný zobral zo zeme, svedok uviedol, že uvedený pilník obžalovaný zobral zo zeme. Pripustil všakaj to, že obžalovaný W. mohol mať pilník za pásom, keďže mal vtedy oblečené tepláky. Nemal vedomosť
o tom, že by obžalovaný fyzicky napádal poškodenú C. W. a ani, že by sa jej pred týmto incidentom
vyhrážal. Potvrdil, že obžalovaný v čase, keď sa vyhrážal svojej manželke, držal v ruke pilník. Keď sa

obžalovaný chcel rozbehnúť za poškodenou W., tak v tom momente obžalovanému vytrhol pilník z ruky.
Uvedený pilník patril jeho nebohému otcovi M. W. st., avšak po jeho smrti tento pilník používal jeho brat,
obžalovaný M. W. M..

V prípravnom konaní svedok W. W. vydal príslušníkom policajného zboru pilník, o čom bola vyhotovená

zápisnica o vydaní veci a boli zároveň zabezpečené správy obce A. a Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody na obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný M. W. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje vlastná výpoveď ako

aj výpoveď jeho blízkeho príbuzného a to svedka W.Á. W., v zhode s ktorými potom vyznievajú aj
zabezpečené listinné dôkazy a to predovšetkým zápisnica o vydaní pilníka svedkom W. W..

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 29.09.2014 na voľnom priestranstve v obci Sačurov
nastala medzi obžalovaným W. a jeho manželkou, poškodenou C. W. slovná roztržka spočívajúca v

nesúhlase obžalovaného W. s odchodom poškodenej C. W. do mesta Vranov nad Topľou. Samotný
obžalovaný pritom tvrdil, že na poškodenú aj vulgárne zakričal a požadoval od nej, aby najprv pripravila
obed a až potom sa vybrala do mesta Vranov nad Topľou. Obžalovaný takisto pripustil, že v tom čase
mal so sebou pilník, ktorý mal uschovaný v zadnom vrecku svojho oblečenia. Obžalovaný vypovedal,
že keď uvidel poškodenú C. W. ako odchádza smerom do mesta Vranov nad Topľou, tak na ňu

zakričal, že ju zbije a pritom vytiahol uvedený pilník z vrecka svojich nohavíc. Totožne vypovedal aj
brat obžalovaného, svedok W. W., ktorý uviedol, že obžalovaný v momente, keď zobral do svojich rúk
pilník sa začal vyhrážať poškodenej zbitím. Rozporne obžalovaný ako aj svedok W. W. vypovedali len
pokiaľ ide o okolnosť, kde sa mal pred samotným vyhrážaním sa poškodenej obžalovaným nachádzať
uvedený pilník, keďže obžalovaný W. vypovedal, že tento vybral z vrecka svojich nohavíc a svedok W.

W. zas tvrdil, že tento pilník obžalovaný M. W. zobral zo zeme. Uvedený svedok však v prípravnom
konaní totožne ako samotný obžalovaný pritom vypovedal, že obžalovaný W. uvedený pilník vytiahol
zo zadného vrecka, pričom uvedený zásadný rozpor na hlavnom pojednávaní nevedel uvedený svedok
hodnoverne vysvetliť. Totožne však vypovedal ako obžalovaný tak aj svedok W. W., že pilník obžalovaný
vytiahol v momente, keď sa začal vyhrážať poškodenej C. W.. Obaja zhodne pritom vypovedali aj

pokiaľ ide o skutočnosť, že tento pilník vytrhol z rúk obžalovaného svedok W. W.. Po tomto výhražnom
správaní sa obžalovaného voči poškodenej C. W. bola privolaná hliadka polície. Z úradného záznamu
Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou pritom vyplýva, že príslušná hliadka PZ bola privolaná na
miesto činu na žiadosť svedkyne M. Š., matky poškodenej C. W. z dôvodu, že obžalovaný W. sa mal
vyhrážať poškodenej zabitím a to konkrétne tak, že ju pichne a to v čase jej návratu z mesta Vranov nad

Topľou. Vzhľadom na využitie zákonného ustanovenia o práve odoprieť vypovedať ako poškodenej tak
aj svedkyne M. Š. v zmysle ust. § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku a vzhľadom na nesplnenie zákonných
podmienok na oboznámenie výpovedí týchto svedkýň z prípravného konania, keďže tieto neboli riadne
poučené v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Tr. poriadku, nebolo možné pri rozhodovaní o
vine obžalovaného prihliadnuť na výpoveď samotnej poškodenej ako aj svedkyne M. Š. z prípravného

konania.

Z takto ustáleného skutkového stavu je tak zrejmé, že obžalovaný W. sa vyhrážal poškodenej C. W.
držiac pritom v ruke pilník, čo možno považovať v zmysle ust. 122 ods. 3 Trestného zákona za zbraň.
Obžalovaný ako aj svedok W. W. ako jeho najbližší rodinný príslušník namietali len skutočnosť, že

obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej C. W. zbitím a nie zabitím tak ako bolo uvedené v obžalobnom
návrhu. Pri posudzovaní závažnosti takejto vyhrážky obžalovaným nemožno opomenúť aj skutočnosť
uvádzanú aj samotným obžalovaným, že jeho brat, svedok W. W. ho dobre pozná a v momente, keď
vzal do rúk pilník, mu tento pilník vytrhol z obavy, aby neublížil poškodenej C. W., pričom na neho
aj zakričal, či sa zbláznil. Svedok W. W. vytrhnutie pilníka z ruky obžalovaného pritom sám odôvodnil

svojou obavou z možnosti ublíženia na zdraví poškodenej C. W. obžalovaným W.. Už len zo samotnej
skutočnosti, že svedok W. W. ako brat obžalovaného mal strach z možnosti uskutočnenia vyhrážok
zo strany obžalovaného možno usúdiť, že vyhrážanie sa obžalovaného mohlo vzbudiť u poškodenej
C. W. dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Takémuto záveru o reálnosti existencie hrozby z možnejrealizácie predmetných vyhrážok obžalovaným nasvedčuje aj fakt, že na miesto činu bola svedkyňou
M. Š. privolaná hliadka policajného zboru. Nemožno nepoukázať aj na skutočnosť, že podľa vyjadrenia
samotného obžalovaného ako aj svedka W. W., obžalovaný mal v čase činu požité alkoholické nápoje,

čo nepochybne odbúrava zábrany a v mnohých prípadoch zvyšuje aj predpoklad násilného správania
sa tej - ktorej osoby v závislosti pochopiteľne aj od iných faktorov.

Obžalovaný W. pritom aj v prípravnom konaní namietal, že poškodenej C. W. sa vyhrážal zbitím a nie
zabitím. Totožne aj svedok W. W. pred orgánmi polície vypovedal, že obžalovaný sa vyhrážal svojej

manželke zbitím a nie zabitím. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný W. držal v ruke pilník, možno
vyvodiť predpoklad, že takýmto spôsobom sa páchateľ mohol svojej obeti vyhrážať skôr zabitím ako
zbitím, keďže na takúto vyhrážku by bolo možné usudzovať v takom prípade, pokiaľ by sa obžalovaný
na poškodenú zahnal rukou či rukou zovretou v päsť alebo aj nejakým predmetom, napríklad s palicou
v ruke. Na druhej strane však vzhľadom na nemožnosť oprieť sa o svedecké výpovede poškodenej ako
aj svedkyne M. Š. a teda nevyhnutnosti vychádzať len z výpovedí obžalovaného a svedka W. W., keďže

žiadna iná osoba prítomná ako svedok na mieste činu sa nenachádzala, tak musel súd vychádzať zo
zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného a teda považovať za preukázanú len skutočnosť, že
obžalovaný sa držiac v ruke pilník vyhrážal poškodenej W. spôsobením ťažkej ujmy na zdraví, keďže v
prípadepoužitiapilníkajeodôvodnenýpredpokladzávažnéhopoškodeniazdravia.Zuvedenéhodôvodu
súd preto upravil skutkovú vetu oproti opisu skutku v obžalobe tak, že obžalovaný W. sa poškodenej

C. W. vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu. Takémuto
zmenenému opisu skutku bolo potrebné upraviť aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného.

Obžalovaný tak svojim konaním, keď sa poškodenej po predchádzajúcej slovnej výmene názorov ako
aj po použití vulgárnych výrazov, s pilníkom v ruke vyhrážal, že ju zbije, po objektívnej stránke naplnil

všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.
zákona. Keďže obžalovaný sa takéhoto konania dopustil voči poškodenej C. W. ako svojej manželke,
teda blízkej osobe ako osobe chránenej a pri svojom konaní použil pilník, ktorý možno považovať za
zbraň, tak spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. a) Tr. zákona a uvedené
konanie obžalovaného tak bolo potrebné posúdiť aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a), písm. b) ako aj podľa písm. e) Tr. zákona, keďže
takéto konania sa dopustil na verejnom priestranstve a teda verejne.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr.
zákona, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom a to záujem na ochrane poškodenej pred závažnými vyhrážkami.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný W. z miesta trvalého bydliska je hodnotený skôr pozitívne.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti celkovo už 12 krát súdne trestaný,
pričom v prípade posledných odsúdení išlo o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže

podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona ako aj o prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 102/2014 zo dňa 29.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17.06.2014 a to za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa§ 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Pred uvedeným odsúdením bol pritom obžalovaný podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 0 T 7/2012 zo dňa 26.9.2012, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť,
pričom skúšobná doba podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u neho uplynula
dňa 22.5.2014 a žalovaného skutku sa dopustil dňa 29.09.2014, teda po uplynutí štyroch mesiacov od

ukončenia skúšobnej doby tohto podmienečného prepustenia.

Na strane obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe skutočnosti, že skutok spáchal
pod vplyvom tiesnivých osobných ako aj rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, keďže jezrejmé, že obžalovaný spolu s manželkou, poškodenou C. W. mali v uvedenom čase nastúpiť výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom spoločne mali viac detí, o ktorých výchovu a výživu
sa boli povinní starať, pričom je zrejmé, že obava z možného umiestnenia ich maloletých detí do

ústavnej starostlivosti nepochybne narušila ich vzájomné spolužitie, čo vyústilo aj do predmetného
incidentu. Uvedenú skutočnosť mal súd pritom za preukázanú predovšetkým z výpovede obžalovaného.
Zuvedenéhodôvodupretosúdakopoľahčujúcuokolnosťpriznalobžalovanémuokolnosťuvedenúvust.
§ 36 písm. h) Tr. zákona. Obžalovanému pritom priťažovalo, že v minulosti bol viackrát súdne trestaný
( § 37 písm. m/ Tr. zákona ).

Na strane obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby upravenej pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
2 Tr. zákona, ktorá je stanovená v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov.

Vzhľadom na predchádzajúce početné odsúdenia obžalovaného, aj keď prevažne za inú trestnú činnosť
ako v posudzovanom prípade, skutočnosť, že obžalovaný v čase rozhodovania súdu vykonával trest
odňatiaslobodyvinejtrestnejveci,ajvzhľadomnasamotnévyjadreniepoškodenejW.,ktorásícevyužila
svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať, ale v rámci záverečnej reči prejavila záujem naďalej
žiť s obžalovaným W., s ktorým spolu vychovávali deti ako aj na skutočnosť, že konaním obžalovaného

nebola spôsobená poškodenej žiadna závažná ujma a to či fyzická alebo psychická, súd dospel k
záveru, že na nápravu obžalovaného je postačujúci trest odňatia slobody tesne nad dolnou hranicou
trestnej sadzby a to v trvaní 8 mesiacov. Súd dospel k názoru, že takto uložený trest odňatia slobody je
postačujúci ako z hľadiska individuálnej tak aj z hľadiska generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Keďže vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a to výpoveďou ako obžalovaného tak aj

svedkaW.W.bolopreukázané,žedoličnávec-pilníksumelohmotnourukoväťoučiernejfarbyokrúhleho
tvaru s dĺžkou pilníka 16 cm a dĺžkou rukoväte 10 cm, ktorým sa obžalovaný dopustil predmetného
výhražného správania sa voči poškodenej, sa nachádzal vo vlastníctve obžalovaného, bolo potrebné
zároveň v danom prípade obžalovanému uložiť aj trest prepadnutia predmetnej doličnej veci, ktorej
vlastníkom sa stala Slovenská republika.

Poškodená C. W. si nárok na náhradu škody neuplatnila a z tohto dôvodu o tomto nároku preto nebolo
rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že

je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.