Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/866/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216432
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610216432.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov 1.) C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., D. č.
XXX/XX, 2.) H.. U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., D. č. XX, 3.) H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.,
E. č. XXXX, okr. X., O. republika, všetci zastúpení JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, advokátska
kancelária Veľký Krtíš, Mierová č. 1, proti žalovanému Mesto Lučenec, so sídlom Lučenec, Novohradská
č. 1, IČO: 00 316 181, zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, advokátska kancelária

Lučenec,Dr.Herzač.12,ozaplateniesumy2.239,91EURžalobcovi1.),sumy886,77EURžalobcovi2.)
a sumy 1.250,66 EUR žalobcovi 3.), na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec,
č. k. 9C/181/2010 - 404 zo dňa 04. 06. 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutím (v poradí druhým) rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v lehote

3 dní žalobcovi 1.) sumu 2.239,91 EUR, žalobcovi 2.) sumu 886,77 EUR a žalobcovi 3.) sumu 1.250,66
EUR. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia uplatnili zaplatenie náhrady
peňažnej sumy za užívanie pozemkov od 01. 11. 2007 do 31. 10. 2010, ktoré sa nachádzajú v centrálnej
mestskej zóne a ku ktorým majú spoluvlastnícke práva, ktoré ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
nemôžu realizovať. Pozemky sú zastavané budovami, ktorých vlastníkom je Mesto Lučenec. Pôvodne
žalobca 1.) požadoval zaplatenie náhrady v celkovej sume 7.113,75 EUR, žalobca 2.) požadoval sumu

3.971,84EURažalobca3.)požadovalsumu3.434,11EUR.Priurčenícenynájmuzaužívaniepozemkov
žalobcovia vychádzali z toho, že v roku 2007 bola cena pozemkov 10,12 EUR/m2. Od 01. 11. 2007
do 31. 12. 2007 požadoval 1.) žalobca 374,07 EUR a 2.) žalobca 186,99 EUR, za rok 2008 požadoval
1.) žalobca 2.239,96 EUR a 2.) žalobca 1.119,73 EUR. Za rok 2009 požadoval 1.) žalobca 2.239,96
EUR, 2.) žalobca 1.119,73 EUR a 3.) žalobca sumu 1.576,01 EUR. Za obdobie od 01. 01. 2010 do 31.
10. 2010 požadoval 1.) žalobca 2.259,76 EUR, 2.) žalobca 1.545,39 EUR a 3.) žalobca sumu 1.859,10

EUR. Po čiastočnom späťvzatí návrhu okresný súd rozhodol o zastavení konania uznesením č. k.
9C/181/2010-169 z 06. 03. 2012 a uznesením č. k. 9C/181/2010-177 z 30. 04. 2012. V ďalšom konaní
zostal predmetom konania nárok žalobcu 1.) uplatnený vo výške 4.864,64 EUR, žalobcu 2.) vo výške
2.715,03 EUR a žalobcu 3.) vo výške 2.113,63 EUR. Okresný súd rozsudkom č. k. 9C/181/2010-210
z 12. 06. 2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.) sumu 497,53 EUR, žalobcovi 2.)
sumu 248,76 EUR a žalobcovi 3.) sumu 1,77 EUR a vo zvyšku ich návrh zamietol. Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/246/2012-240 z 13. 02. 2013 na základe odvolania žalobcov
v zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalším podaním
doručeným 10. 06. 2013 zobrali žalobcovia žalobu čiastočne späť, žalobca 1.) o sumu 1.697,19 EUR,
žalobca 2.) o sumu 1.020,91 EUR a žalobca 3.) o sumu 522,16 EUR. O čiastočnom zastavení konania
rozhodol okresný súd uznesením č. k. 9C/181/2010-300 z 27. 09. 2013. Na pojednávaní dňa 14. 05.
2014 zobrali žalobcovia žalobu čiastočne späť, žalobca 1.) o sumu 430,01 EUR, žalobca 2.) o sumu

558,59 EUR a žalobca 3.) o sumu 439,04 EUR. O tomto čiastočnom zastavení konania rozhodol okresný
súd uznesením č. k. 9C/181/2010-392 z 14. 05. 2014. Po čiastočnom zastavení konania žalobca v rade1.) požadoval zaplatenie sumy 2.239,91 EUR, žalobca v rade 2.) zaplatenie sumy 886,77 EUR a žalobca
v rade 3.) zaplatenie sumy 1.250,66 EUR. Nárok žalobcovia odôvodňovali ako náhradu za užívanie
nehnuteľností od 01. 07. 2009 do 31. 10. 2010, ktoré ako podieloví spoluvlastníci nemohli užívať.

Vyčíslením tejto peňažnej náhrady žalobcovia rešpektovali závery znaleckých posudkov. K čiastočnému
späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že uplatnené nároky boli v tejto časti premlčané a ďalej z dôvodu
dobrovoľného plnenia zo strany žalovaného.

Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v kat. úz. XX. zapísaných na liste vlastníctva č. 8658 ako parc. reg. C č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 759 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
111 m2. K týmto nehnuteľnostiam mal žalobca v rade 1.) v období od 01. 07. 2009 do 24. 08. 2010
spoluvlastnícky podiel 1 a v období od 25. 08. 2010 do 31. 10. 2010 spoluvlastnícky podiel 1/8, žalobca
v rade 2.) mal v období od 01. 07. 2009 do 24. 08. 2010 spoluvlastnícky podiel 1/8 a v období od 25. 08.
2010 do 31. 10. 2010 spoluvlastnícky podiel 1/2 a žalobca v rade 3.) mal v období od 01. 07. 2009 do

24. 08. 2010 podiel 1 a v období od 25. 08. 2010 do 31. 10. 2010 spoluvlastnícky podiel 1. Žalobcovia
uplatnili nájomné za pozemky v ich spoluvlastníctve ako odplatu za užívanie pozemkov, ktoré sú v ich
spoluvlastníctve a spresnili, že na pozemkoch evidovaných na LV X.sa nachádzajú stavby, ktoré prešli
do vlastníctve žalovaného podľa zák. č. 66/2009 Z. z. Náhradu za strpenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu preto uplatnili riadne a včas.

S námietkou odporcu, že žalobcovia nárok neuplatnili ako náhradu za zriadenie vecného bremena sa
okresný súd vyrovnal odôvodnením, že nie je porušením zásady ultra petitum, ak súd právne kvalifikuje
skutok, ktorý bol predmetom konania. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vychádzal z toho, že
vecnébremenázriadenénazákladezákonamajúšpecifickýrežimupravenýverejnoprávnymipredpismi.

Zásadne nemožno užívať vecné bremeno bezodplatne, pretože by to bolo v rozpore s článkom
20 ods. 4 Ústavy SR a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný je vlastníkom
stavby (kultúrny dom) nachádzajúcej sa na spornej nehnuteľnosti a spoluvlastnícky podiel k sporným
pozemkom nadobudol kúpou. Od 01. 07. 2009 žalovanému vzniklo vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou a priľahlej ploche právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právo vecného bremena

trvá do vysporiadania práv vlastníka stavby a pozemku v rámci pozemkových úprav alebo dohodou
resp. rozhodnutím súdu. Medzi účastníkmi konania ako spoluvlastníkmi pozemkov nebolo zmluvne
dohodnuté iné právo. Žalobcovia sú povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ktoré bolo založené zákonom bez ohľadu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností a tejto
ich povinnosti zodpovedá právo na primeranú náhradu, ktorú priznal okresný súd ako opakované plnenie

za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 10. 2010 za to, že žalobcovia nemôžu užívať pozemky, ktoré sa
nachádzajú v centrálnej časti Mesta Lučenec.

Pri vyčíslení odplaty, zodpovedajúcej náhrade za vecné bremeno okresný súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca A.. K. Ďurbisa č. 34/2014 a jeho doplnku č. 1, ktorý vyčíslil náhrady za obdobie od

01. 07. 2009 do 31. 12. 2009 pre 1.) žalobcu (za spoluvlastnícky podiel 1) sumou 943,12 EUR a za
obdobie od 01. 01. 2010 do 24. 08. 2010 sumou 1.209,66 EUR. Pre 2.) žalobcu za obdobie od 01.
07. 2009 do 31. 12. 2009 (za spoluvlastnícky podiel 1/8) sumou 235,78 EUR a za obdobie od 01.
01. 2010 do 24. 08. 2010 sumou 302,41 EUR a pre 3.) žalobcu za obdobie od 01. 07. 2009 do 31.
12. 2009 (za spoluvlastnícky podiel 1/4) sumou 471,56 EUR a za obdobie od 01. 01. 2010 do 24. 08.

2010 sumou 604,83 EUR. Za obdobie od 25. 08. 2010 do 31. 10. 2010 vyčíslil znalec odplatu pre 1.)
žalobcu (za spoluvlastnícky podiel 1/8) sumou 87,14 EUR, pre 2.) žalobcu (za spoluvlastnícky podiel 1)
sumou 348,55 EUR a pre 3.) žalobcu (za spoluvlastnícky podiel 1/4) sumou 174,27 EUR. Na základe
uvedeného vyčíslenia uložil okresný súd žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 1.) sumu 2.239,91
EUR, žalobcovi 2.) sumu 886,77 EUR a žalobcovi 3.) sumu 1.250,66 EUR.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 123, § 128 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 151n, § 151o
Občianskeho zákonníka a ďalej § 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. o usporiadaní vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku a § 153 ods. 1,
ods. 2 OSP. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej.

Žalovaný vo včas podanom odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť,
pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že odvolací súd v uznesení, ktorýmzrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu vyslovil právny názor, že žalovanému zo zákona vzniklo
od 01. 07. 2009 k stavbe kultúrneho domu a priľahlej ploche právo zodpovedajúce vecnému bremenu a
žalobcom vznikla povinnosť toto bremeno strpieť, čomu musí zodpovedať právo žalobcov na primeranú

náhradu a okresný súd mal zisťovať, či žalobcovia takúto náhradu riadne uplatnili. Okresný súd zaujal
nesprávny záver, že žalobcovia si náhradu za strpenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
uplatnili riadne a včas, lebo súd kvalifikoval ich nárok inak, ako uviedli v žalobe. Žalobcovia nepožadovali
náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale uplatnený nárok skutkovo
vymedzili ako nájomné, a následne ako spoluvlastníci uplatňovali nárok za užívanie nehnuteľností (t.

j. z bezdôvodného obohatenia resp. z titulu vysporiadania spoluvlastníkov). Toto skutkové vymedzenie
žaloby nezmenili ani po podaní znaleckého posudku Ing. Rastislava Ďurbisa, v ktorom znalec výslovne
vyčíslil odplatu za zriadenie vecného bremena. Okresný súd preto uplatnený nárok neprehodnotil len
po právnej stránke, ale skutkovo dotvoril. Samotní žalobcovia svoje stanovisko v doterajšom priebehu
konania skutkovo a právne nezmenili, čo vylučuje možnosť, že žalobcovi si náhradu za strpenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnili riadne a včas. Okresný súd tak rozhodol nad rámec

žalobného návrhu a v rozpore s § 153 ods. 2 OSP.

Okresný súd sa tiež nezaoberal tým, či náhrada patrí ako jednorazové alebo opakované plnenie, čím
je rozhodnutie okresného súdu postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Podľa žalovaného finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová náhrada, ktorá

nemá charakter opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva zo spôsobu výpočtu náhrady za zriadenie vecného
bremena, upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z. z. Ustanovený znalec Ing. H. na pojednávaní 28. 03. 2014
uviedol, že úhradu za jednotlivé obdobia určil na základe zadania súdu. Pokiaľ žalobcovia vymedzili
uplatnené nároky ako nároky z nájomného, resp. za užívanie nehnuteľností vo forme opakujúceho sa
plnenia, mal okresný súd žalobu zamietnuť, pretože za zriadenie vecného bremena mohol priznať len

jednorazovú finančnú náhradu. Okresný súd tým, že žalobcom priznal nárok z titulu opakovanej odplaty
za zriadenie vecného bremena zo zákona vec nesprávne právne posúdil. Prípadnému priznaniu časti
jednorazového nároku by bránilo ust. § 153 ods. 2 OSP, lebo žalobcovia nárok skutkovo vymedzili ako
nárok na opakované plnenie, nie ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. Žalovaný
plnil žalobcom za obdobie do 30. 06. 2009, t. j. kým sa ich právny vzťah nespravoval ustanoveniami

zák. č. 66/2009 Z. z. Žalobcovia zobrali späť návrh v časti, ktorá sa týkala dôvodne vznesenej námietky
premlčania, resp. v časti, v ktorej nedôvodne uplatňovali náhradu za užívanie pozemku pod cestou,
ktorú žalovaný neužíval.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne

správny. Účastníci konania proti znaleckému posudku na vyčíslenie náhrady nevzniesli námietky.
Žalovaný odmietol návrhy na jednorazovú odplatu. Odvolací súd by mal vychádzať zo skutkového stavu,
ktorý bol zistený.

Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia

pojednávaniapodľaust.§ 214ods.2OSPnapadnutérozhodnutiepodľa§221ods.1,písm.h)OSPzrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne
právne vec posúdil.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 2, veta prvá, o
hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke

právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom

pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa § 152 ods. 2, veta prvá OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Podľa § 153

ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak
sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi

Odvolací súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okresný súd pri posudzovaní právneho

nároku žalobcov správne prihliadol na skutočnosť že od 01. 08. 2008 sa stal žalovaný podielovým
spoluvlastníkom posudzovaných nehnuteľností a že dovtedy mohli žalobcovia právny nárok uplatniť
len titulom bezdôvodného obohatenia (v žalobe nesprávne požadovali nájomné). Okresný súd tiež
správne prihliadol na právnu úpravu spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným pozemkom a k
veľkosti spoluvlastníckych podielov s tým, že od účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. žalovanému patrí právo

zodpovedajúce vecnému bremenu. Okresnému súdu prikázal znovu sa zaoberať výškou plnenia, ktoré
od 01. 08. 2008 do 31. 10. 2010 patrí žalobcom, ktorí ako podieloví spoluvlastníci nemôžu užívať na
nich pripadajúce spoluvlastnícke podiely z dôvodu, že spornú nehnuteľnosť užíva žalovaný a naviac z
dôvodu, že žalobcovia sú povinní strpieť vo verejnom záujme výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu za primeranú náhradu. Okresný súd síce správne uviedol príslušnú právnu úpravu § 123 v

spojení s § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú však v odôvodnení rozhodnutia vôbec neaplikoval,
lebo sa nesprávne zameral na právny vzťah vyplývajúci zo vzniku vecného bremena. Vychádzal totiž
z predchádzajúceho nesprávneho záveru, že žalobcom od vzniku vecného bremena k stavbám na
sporných pozemkoch žiadna náhrada nepatrí a po zrušení rozsudku nadriadeným súdom z toho, že
povinnosti žalobcov strpieť v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov výkon práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu v prospech žalovaného musí zodpovedať právo žalobcov na primeranú náhradu
podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Peňažná náhrada za užívanie spoluvlastníckych podielov a náhrada za zriadenie vecného bremena
sú majetkové nároky so samostatným skutkovým a právnym základom, ktorý nie je možné zamieňať

na čo správne poukázal aj žalovaný. Okresný súd vôbec nezisťoval, či žalobcovia peňažnú náhradu
za strpenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu riadne uplatnili. Zo žiadnej zistenej skutočnosti,
ani z právnej úpravy nevyplýva že ide o jedno a to isté majetkové právo. Preto právne nároky z nich
nie je možné zamieňať alebo stotožňovať. Toho si boli zrejme vedomí aj žalobcovia, ktorí peňažnú
náhradu z vecného bremena nepožadovali a po doručení zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu

žalobný návrh nerozšírili, zrejme aj z dôvodu, že plynutím času sa toto majetkové právo oslabuje.
Okresný súd sa mal zaoberať výškou plnenia, ktoré od 01. 08. 2008 (od vzniku spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam) do 31. 10. 2010 patrí žalobcom, ktorí ako podieloví spoluvlastníci nemôžu
užívať na nich pripadajúce spoluvlastnícke podiely z dôvodu, že spornú nehnuteľnosť užíval žalovaný.Uplatnený nárok navyše zdôrazňuje skutočnosť, že žalobcovia sú povinní strpieť vo verejnom záujme
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Za tohto stavu okresný súd nemal dôvod rozšíriť
a dopĺňať znalecké dokazovanie o určenie odplaty zodpovedajúcej náhrade za vecné bremeno, čo

urobil uznesením č. k. 9C/181/2010 - 304 z 03. 12. 2013, proti ktorému mali účastníci konania možnosť
namietať, čo sa nestalo. Aj z toho je zrejmé, že v posudzovanej veci ide o zložitejšiu skutkovú aj právnu
problematiku právnych vzťahov k sporným pozemkom.

Odvolanie žalovaného považuje krajský súd za dôvodné, pretože okresný súd urobil nesprávny skutkový

a právny záver o tom, že nie je porušením zásady ultra petitum, ak súd právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania a že žalobcovia náhradu za strpenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu uplatnili riadne a včas, lebo žalobcovia takýto nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena
neuplatnili. Uvedené právne závery okresného súdu nie sú správne a nezodpovedali predmetu konania,
ktorý bol vymedzený žalobou, ani ďalším procesným podaniam žalobcov, ktorí uplatnili peňažnú náhradu
za užívanie ich spoluvlastníckych podielov žalovaným.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom pôvodne uplatneného nároku bolo obdobie od 01. 11.
2007 do 31. 10. 2010. Žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom k sporným nehnuteľnostiam až od
31. 07. 2008, odkedy mohli žalobcovia od žalovaného požadovať náhradu podľa § 137 ods. 1 v spojení s
§ 123 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný ako jeden zo spoluvlastníkov sám užíval predmet

spoluvlastníctva a preto musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť za užívanie náhradu. Na právnom
vzťahu vyplývajúcom z podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemkom zapísaným na
LV č. 8658 v kat. úz. Lučenec nič nemení skutočnosť, že žalovanému zo zákona vzniklo od 01. 07.
2009 k stavbe kultúrneho domu a priľahlej ploche právo zodpovedajúce vecnému bremenu a žalobcom
vznikla povinnosť toto bremeno strpieť. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že sporná ostala časť nároku,

ktorý bol zamietnutý za obdobie od 01. 07. 2009, t. j. od účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z., pretože po
zrušení predchádzajúceho rozsudku okresný súd nerozhodol o nároku žalobcov na odplatu za výlučné
užívanie nehnuteľností žalovaným.

Okresný súd bude v ďalšom konaní vychádzať z toho, že žalovaný ako jeden zo spoluvlastníkov sám

užíval sporné pozemky, preto musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu, keďže žalobcovia
ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností, tieto nemajú možnosť reálne užívať. Prihliadne na to, že
ide o opakované plnenie počas existencie spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným pozemkom.
Okresný súd posúdi, či žalovaný dobrovoľným plnením peňažnej náhrady v priebehu konania uplatnené
nároky žalobcov uznal.

Okresný súd tiež prihliadne na to, že 3.) žalobca pôvodne uplatnil sumu 3.434,11 EUR. Po zrušení
predchádzajúceho rozsudku okresného súdu zostala síce predmetom konania suma 2.211,86 EUR
ale okresný súd v priebehu konania rozhodol o čiastočnom zastavení konania v sume 2.281,68 EUR
(1.069,73 + 250,75 + 522,16 + 439,04 = 2.281,68). O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd

výlučne na základe dispozičného práva žalobcu. Z toho dôvodu (s prihliadnutím, že o nároku čo do sumy
1,77 EUR bolo právoplatne rozhodnuté predošlým rozsudkom okresného súdu), predmetom konania u
žalobcu 3.) zostala suma 1.150,66 EUR.

Odvolací súd vychádzal z právneho názoru o ktorom okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej

stránky veci neuvažoval a účastníci konania sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Z toho dôvodu bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Až po doplnení dokazovania a jeho
vyhodnotení okresný súd znovu rozhodne.

Pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho zastúpenia, súd o nich bude rozhodovať v novom rozhodnutí

o veci samej.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.