Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713209361
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713209361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX Z., štátny občan SR, 2/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/X, XXX XX Z., štátna občianka SR, obaja zastúpení JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou,
so sídlom A. C. XX, XXX XX M., proti odporcom: 1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XX, XXX XX

Z., štátny občan SR, 2/ Ing. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XX, XXX XX Z., štátna občianka SR,
obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX M., v konaní o určenie
povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov i odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 11C/39/2013-104 zo dňa 04. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/39/2013-104 zo dňa 04. 11. 2014 vo výroku II.,
ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I., ktorým súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať
sa umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu číslo súpisné XXXX,
postaveného na parcele KN-C č. 1859/1 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na
LV č. XXXX pre k. ú. Z., obec Z., okres Martin a vo výroku III. o trovách konania, rozsudok Okresného
súdu Martin č. k. 11C/39/2013-104 zo dňa 04. 11. 2014 z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa umiestňovania
palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na
parcele KN-C č. 1859/1 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX pre
k. ú. a obec Z., okres Martin (veta I. výroku rozsudku). Vo zvyšku návrh navrhovateľov v rade 1/
a 2/ zamietol (veta II. výroku rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu (veta III. výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2013 sa

navrhovatelia domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým by odporcom uložil povinnosť, aby sa spoločne
a nerozdielne zdržali rušenia navrhovateľov umiestňovaním palivového dreva v bezprostrednej blízkosti
rodinného domu navrhovateľov až do výšky okien predmetného rodinného domu súpisné číslo XXXX,
postaveného na pozemku KN-C parc. č. 1859/1 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. a obec Z., okres Martin a zároveň umiestňovaním nepriehľadnej
zelenej plachty na plot navrhovateľov, pretože takýmto svojím konaním odporcovia nadmieru primeranú

pomerom obťažujú navrhovateľov pri výkone ich vlastníckeho práva. Súčasne žiadali, aby súd zaviazal
odporcov nahradiť im trovy, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vzniknú. Svoj návrh odôvodnili
tým, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. Z.,evidovaných na LV č. XXXX, a to rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na parcele KN-C č.
1859/1-zastavanéplochyanádvoriaovýmere92m2,garážečíslosúpisnéXXXXpostavenejnaparcele
KN-C č. 1859/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 a pozemkov: KN-C parc. č. 1859/1 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, KN-C parc. č. 1859/2 - záhrady o výmere 47 m2, KN-C
parc. č. 1859/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2 a KN-C parc. č. 1859/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 42 m2. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností,
ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z., evidovaných na LV č. XXXX, a to rodinného domu číslo súpisné XXXX
postaveného na parcele KN-C č. 1858/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a pozemkov:

KN-C parc. č. 1857 - záhrady, o výmere 167 m2, KN-C parc. č. 1858/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 158 m2, KN-C parc. č. 1852/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, KN-C parc. č.
1874 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2 a KN-C parc. č. 1875 - záhrady o výmere 171 m2.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že navrhovatelia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. Z., evidovaných na LV č. XXXX, a to rodinného
domu číslo súpisné XXXX, postaveného na parcele KN-C č. 1859/1 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 92 m2, garáže číslo súpisné XXXX postavenej na parcele KN-C č. 1859/5 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 42 m2 a pozemkov: KN-C parc. č. 1859/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92
m2, KN-C parc. č. 1859/2 - záhrady o výmere 47 m2, KN-C parc. č. 1859/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 98 m2 a KN-C parc. č. 1859/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2. Odporcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z., evidovaných

na LV č. XXXX, a to rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele KN-C č. 1858/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a pozemkov: KN-C parc. č. 1857 - záhrady, o výmere
167 m2, KN-C parc. č. 1858/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, KN-C parc. č. 1852/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, KN-C parc. č. 1874 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 308 m2 a KN-C parc. č. 1875 - záhrady o výmere 171 m2. Odporcovia dňa 06.12.2012 na

svojom pozemku umiestnili palivové drevo v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov
a to až do výšky okien rodinného domu navrhovateľov takým spôsobom, že drevo tieni a zabraňuje
vnikaniu denného svetla do okna obývacej izby rodinného domu, následkom čoho navrhovatelia nemajú
v dome denné svetlo a musia svietiť v priebehu celého dňa. Súčasne na plot navrhovateľov odporcovia
zo svojej strany umiestnili nepriehľadnú zelenú plachtu, ktorá taktiež navrhovateľom tieni a zabraňuje

prieniku svetla na ich nehnuteľnosť. Navrhovatelia poukázali na tú skutočnosť, že v rodinnom dome
bývajú aj ich dve maloleté deti, ktorým vzniknutá situácia nesmierne sťažuje ich každodenné aktivity,
najmä prípravu do školy. V obývacej izbe si totiž deti navrhovateľov vyhotovujú
domáce úlohy a pripravujú sa na školské vyučovanie. Ku svojim tvrdeniam navrhovatelia predložili
17 ks fotografií, ktoré zachytávajú stav v zimnom období a tiež stav v čase podania návrhu na súd.

Navrhovatelia niekoľkokrát vyzývali odporcov na odstránenie existujúceho protiprávneho stavu. Prvú
výzvu zo dňa 18.04.2013 odporcovia v odbernej lehote neprevzali. Ďalšiu výzvu zo dňa 16.05.2013
prevzali dňa 20.05.2013, no nijakým spôsobom na ňu nereagovali. Navrhovatelia sa snažili vzniknutú
situáciuriešiťnielenvýzvouadresovanouodporcom,aleajprostredníctvomMestaVrútky,ktorépožiadali
o vydanie predbežného opatrenia, spočívajúceho vo vydaní zákazu umiestňovať palivové drevo zo

strany odporcov v bezprostrednej blízkosti ich rodinného domu a zároveň uloženia povinnosti uložiť
rušiteľom obnoviť predošlý pokojný stav. Mesto Vrútky odmietlo v danej situácii zasiahnuť a odporučilo
navrhovateľom, aby sa domáhali ochrany svojho práva na súde. Navrhovatelia sú presvedčení,
že odporcovia nad mieru primeranú pomerov t.j. nad prístupnú mieru zasahujú do ich
vlastníckeho práva, a to nielen vo vzťahu k pomerom v danom mieste a v čase, ale aj vo vzťahu k

objektívne žiadaným pomerom. Dňa 25.09.2014 okresný súd vykonal ohliadku, z ktorej mal preukázané
tvrdenie navrhovateľov, že odporcovia palivové drevo uložili vo veľmi tesnej blízkosti rodinného domu
navrhovateľov, v dôsledku čoho je veľmi zatienené okno obývacej miestnosti navrhovateľov. Pri ohliadke
obývacej miestnosti navrhovateľov, mal súd preukázané, že do tejto izby neprenikalo v ten deň takmer
žiadne svetlo, keď v tom čase bolo zamračené. V prípade, že by navrhovatelia chceli vykonávať v

tejto miestnosti bežné činnosti, museli by používať denné umelé svetlo. Na základe uvedeného súd
I. stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o neprimeraný zásah odporcov do užívania
nehnuteľnosti navrhovateľov. Zároveň súd na predmetnej ohliadke zistil, že zelená plachta, ktorá bola
uložená odporcami na plot navrhovateľov je umiestnená vo výške 2 metrov. Nakoľko navrhovatelia majú
nižšie postavený pozemok, javí sa im táto plachta vo vyššej výške, oproti tomu ako je umiestnená u

odporcov. Zo strany pozemku odporcov bola však táto plachta vo výške cca 2 metre, to
znamená v štandardnej výške.
Okresný súd konštatoval, že výkon vlastníckeho práva vyplývajúci z ust. § 123 Občianskeho zákonníka
nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susediacichnehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného
vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom
vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo

strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli k vzniku sporov. Takzvaná
„reprocita“ medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej
nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv
iných vlastníkov, prípadne iných osôb. V danom prípade neexistuje v rámci žiadneho predpisu (stavebný
zákon, vyhlášky a podobne) obmedzenie pre svetelnosť obytných priestorov, ak nejde o tienenie iným

objektom ako stavbou.
Neoprávnenosť zásahu je podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadrená generálnou
klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak
by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne
ohrozenie výkonu práva podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musia byť hodnotené so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom“ a

„vážne ohrozenie výkonu práva“ súd sa neuspokojil len so subjektívnym stanoviskom navrhovateľov
a vykonal zistenia, ktoré boli podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov, a to ohliadkou na
mieste samom dňa 25.09.2014. Objektívne hľadisko vždy skúmal porovnaním k podobným pomerom
v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladal súd tak,

že čo určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a
nedovoleným správaním (nad prístupnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom
mieste čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Súd zvažoval, aká je v danej lokalite
situácia s prihliadnutím na konkrétnu imisiu. Tak ako vyplynulo aj z vyjadrenia účastníkov konania, v
tejto lokalite sa jedná o pozemky, ktoré sú úzke a dlhé a skutočne niektoré nehnuteľnosti sú stavané

vedľa seba veľmi blízko a majú aj nešťastné riešenia, napr. v prípade navrhovateľov je to umiestnenie
okien, ktoré majú výhľad na miestnu komunikáciu a na susednú nehnuteľnosť. Prvostupňový súd sa
preto zaoberal otázkou, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je v tomto konkrétnom
prípade. V prípade, že výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka dosiahne intenzitu, ktorá predstavuje
vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka, vtedy pri poskytnutí ochrany nie je potrebné

skúmať mieru primeranú pomerom, pretože zásah je zjavný a dosahuje takú intenzitu, že znemožňuje
riadny výkon vlastníckeho práva bez potreby posúdenia objektívneho hľadiska. Takto to je aj v prípade
uloženia palivového dreva odporcami pred okno navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že zo strany odporcov ide o neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do
práv vlastníkov inej nehnuteľností - konkrétne navrhovateľov, ktorý spĺňa jednu z dvoch skutkových

podstát vyjadrených v ust. § 127 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, nakoľko nad mieru primeranú
pomerom obťažuje a vážne ohrozuje výkon vlastníckeho práva navrhovateľov.

Občiansky zákonník v ust. § 127 ods. 1 exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník
zdržať, aby nedošlo k zásahu do iných práv. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky

situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať a zásah môže mať rôzny charakter. Takýto zásah môže mať
aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a pod. Vo vzťahu k námietke
odporcov o nevykonateľnosti petitu návrhu, okresný súd uviedol, že navrhovateľ dožadujúci sa súdnej
ochrany sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených
zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Nemožno prekročiť

formuláciu ust. § 127 Občianskeho zákonníka, možno len žiadať od vlastníka nehnuteľností, aby sa
zdržal konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerov obťažoval práva osôb alebo ich obmedzoval
vo výkone práv. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ust. § 127 Občianskeho
zákonníka určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a podobne. Pri
ochrane podľa ust. § 127 Občianskeho zákonníka, sa povinnej osobe ponecháva na výber, aby si

sama vybrala spôsob, ktorým zamedzí zásahom do susednej nehnuteľnosti. Súd je viazaný žalobným
petitom uvedeným v návrhu a žalobca vždy musí v návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti
opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práva nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie, čoho
sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Podľa názoru okresného súdu v prejednávanom prípade právna
zástupkyňa navrhovateľov jasne a zrozumiteľne formulovala žalobný petit a to, aby sa odporcovia zdržali

umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu. To, akým spôsobom sa
odporcovia zdržia neoprávneného zásahu, sa ponecháva na výber odporcom ako povinným osobám.
V súdenej veci súd I. stupňa zistil, že zo strany odporcov dochádza k obťažovaniu navrhovateľov nad
mieruprimeranúpomerom,žeideovážneohrozenievýkonuichvlastníckehopráva,apretovčasti,ktorejsa navrhovatelia domáhali zdržať umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného
domu navrhovateľov odporcami, žalobe vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania,
predovšetkým ohliadky na mieste samom súd nepovažuje za spoločensky únosné ukladanie palivového

dreva v blízkosti nehnuteľnosti a okna navrhovateľov, v dôsledku čoho skutočne dochádza k výraznému
tieneniu ich nehnuteľnosti. Poukázal pritom aj na vyjadrenie odporkyne v rade 2/, ktorá na otázku súdu,
sama uviedla, že by jej rovnako umiestnené drevo pred jej domom vadilo. Podľa názoru okresného súdu
nie je vhodné, aby bolo palivové drevo takýmto spôsobom umiestňované pred oknom nehnuteľnosti
navrhovateľov. Pokiaľ odporcovia argumentovali zabezpečením súkromia, súd konštatoval, že sa u nich

jedná len o malý priestor, súvisiaci so vstupom do garáže a nehnuteľnosti, pri ktorej nie je predpoklad
dlhodobého zdržiavania sa odporcov tak, aby zo strany navrhovateľov došlo k nejakému narúšaniu
súkromia. Práve naopak, odporcovia majú veľký pozemok, ktorý sa nachádza za plotom nehnuteľnosti
navrhovateľov, kde majú aj vytvorený priestor na užívanie nehnuteľností. Zložené palivové drevo pôsobí
neesteticky, pričom bráni dostatočnému zabezpečeniu svetelnosti do rodinného domu navrhovateľov.
Je možné predpokladať, že túto skutočnosť uznali aj odporcovia v rade 1/ a 2/, keďže zo záverečnej

reči ich právneho zástupcu vyplynulo, že postupne sa drevo vzhľadom na vykurovaciu sezónu likviduje.
Na druhej strane okresný súd zdôraznil, že palivové drevo tam bolo uložené už od 06.12.2012, ktorá
skutočnosť viedla navrhovateľov k podaniu návrhu na súd.
Z uvedených dôvodov súd určil, že odporcovia sa majú zdržať umiestňovania palivového dreva
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu, tak aby nad mieru primeranú pomerom neobťažovali

navrhovateľov vo výkone ich práv, teda súd neurčil, aké konkrétne opatrenia musia odporcovia vykonať.
Či tie opatrenia odporcami budú dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia, teda
v exekúcii. Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti
každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia, na základe toho istého rozsudku
podľa ust. § 192 Exekučného poriadku.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali zdržať sa umiestňovania nepriehľadnej zelenej plachty na plot
navrhovateľov, v tejto časti návrh navrhovateľov zamietol. Po ohliadke na mieste samom dospel totiž súd
k záveru, že nedochádza k obťažovaniu navrhovateľov nad mieru primeranú pomerom. V tomto prípade
ide o bežné správanie sa, kedy sú susedia povinní navzájom strpieť užívanie nehnuteľnosti aj takýmto
spôsobom. Prvostupňový súd pritom poukázal na pretrvávajúce vzájomné rozpory medzi navrhovateľmi

a odporcami. Umiestnením nepriehľadnej plachty na plot navrhovateľov dôjde k zabezpečeniu určitého
súkromia účastníkov a tiež k zníženiu podnetov vyvolávajúcich vzájomné konflikty medzi nimi. Súd ani
ohliadkou na mieste samom nezistil, že by sa v tejto časti jednalo o nejaké závažné tienenie, alebo
neprenikanie svetla do nehnuteľnosti navrhovateľov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko v konaní boli úspešní tak navrhovatelia aj odporcovia v jednej polovici.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/,
a to proti jeho výroku I., ktorým sa domáhali jeho zmeny v napadnutej časti tak, že odvolací súd
návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietne. Súčasne si uplatnili voči odporcom náhradu trov

prvostupňového i odvolacieho konania.
Uviedli, že podľa ich názoru je určenie povinnosti v I. časti výroku napadnutého rozsudku nejasné
a nepresné, ktoré zároveň odporcov neoprávnene a v rozpore s ust. § 127 Občianskeho zákonníka
obmedzuje pri výkone ich vlastníckeho práva. Takýto výrok prvostupňového súdu nezodpovedá ani
výsledkom vykonaného dokazovania. Samotné rozhodnutie v predmetnej časti je v rozpore s ustálenou

judikatúrou súdov. Odporcovia tiež namietali, že súd prvého stupňa v napadnutej časti meritórne
rozhodol v rozpore s petitom návrhu na začatie konania, formulovaným navrhovateľmi. Z vykonaného
dokazovania pred okresným súdom totiž vyplynulo, kde je umiestnené palivové drevo, ktoré do určitej
miery tienilo prenikaniu svetla do okna obývačky navrhovateľov orientovaného na východnú
stranu. Toto okno je však umiestnené nezvyklo nízko nad zemou a slnečné svetlo do neho svieti priamo

len dopoludnia bez ohľadu na to, či je tam umiestnené palivové drevo odporcov alebo nie. Popoludní
do tohto okna (vzhľadom na jeho východnú orientáciu) už slnko nesvieti vôbec. Odporcovia uvedené
palivové drevo umiestnili asi 70 cm od východnej steny rodinného domu navrhovateľov, a to pozdĺž
východnej steny až do výšky nad parapetu (spodný okraj, resp. plech okna), najmä za účelom
svojej ochrany pred navrhovateľmi. Navrhovatelia podali na odporcu P. M. trestné oznámenie s vážnymi

obvineniami (hrozba ujmou na zdraví, resp. zabitím) a na základe vyšetrovania a následného
súdneho konania bolo preukázané, že P. M. sa nedopustil žiadneho trestného činu. Všetky obvinenia
zo strany navrhovateľov boli voči nemu vykonštruované. Odporcovia v obave, že sa takéto konanie zo
strany navrhovateľov v budúcnosti zopakuje, (keď odporcovia majú plný výhľad na pozemok patriaciodporcom), si skládkou dreva chcú chrániť svoje súkromie. Chcú tým zabrániť tomu, aby navrhovatelia
vyhotovovali rôzne zábery alebo záznamy z ich rodinného a intímneho života.
Okrem toho, petit návrhu i samotného výroku rozsudku je neurčitý, na čo odporcovia opakovane

poukazovali na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa. Navrhovatelia sa v petite svojho návrhu
domáhali, aby sa odporcovia zdržali od umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti
ich rodinného domu až do výšky okien rodinného domu. Už samotný pojem „bezprostredná blízkosť
rodinného domu navrhovateľov“ je nepresný. Keďže palivové drevo odporcov bolo umiestnené približne
70 cm od východnej steny rodinného domu navrhovateľov, nejedná sa o bezprostrednú blízkosť. Ani

zdržanie sa umiestňovania palivového dreva „až do výšky okien predmetného rodinného domu“ nie je
určité, pretože na východnej stene rodinného domu navrhovateľov je len jedno okno, a to okno, pri
ktorom a pred ktorým vo vzdialenosti približne 70 cm odporcovia uskladňujú svoje palivové drevo.
Ostatné okná na rodinnom dome navrhovateľov sú na iných stenách a nie sú otočené
k pozemku a rodinnému domu odporcov a nie je pri nich ani uskladnené palivové drevo odporcov. Z
takto formulovaného výroku nie je presne určené do výšky ktorých okien, alebo ktorého okna nemá byť

uskladňované palivové drevo odporcami, pretože okná na iných stenách rodinného domu navrhovateľov
sú v inej výške, ako ich okno na východnej stene situované smerom do dvora odporcov a ich rodinného
domu. Prvostupňový súd prevzal do svojho výroku takto nepresnú a nejasnú formuláciu určenia, že
odporcovia sa musia zdržať umiestňovania palivového dreva v bezprostrednej blízkosti rodinného domu
súpisné číslo XXXX patriaceho navrhovateľom. To isté odvolatelia namietali vo vzťahu k formulácii až do

výšky okien rodinného domu. Z napadnutého výroku rozsudku okresného súdu vyplýva, že kdekoľvek
pri východnej stene rodinného domu navrhovateľov (a nielen pri okne obývačky na východnej stene),
a to napr. vo výške parapety (spodnej časti okna) po hornú časť okna alebo napr. do určitej výšky
od zeme po hornú časť okna. Týmto výrokom okresný súd jednak fakticky obmedzil vlastnícke právo
odporcov nad rozsah a inak ako to požadovali navrhovatelia v žalobnom návrhu, a na

strane druhej, neoprávnene a v rozpore s ust. § 127 Občianskeho zákonníka takto určenú povinnosť
stanovil vo väčšom rozsahu ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvého
stupňa a teda aj v rozsahu, v ktorom odporcovia neobťažovali nad mieru primeranú navrhovateľov a
neohrozovali vážne výkon ich práv. Z vykonaného dokazovania (vrátane ohliadky na mieste samom) sa
javilo ako problematické uskladnenie palivového dreva len pri okne a v takom rozsahu, v akom tienilo,

resp.neumožňovaloprenikaniudennéhosvetlacezoknoobývačky navýchodnejstenerodinného
domu navrhovateľov. Ak súd takto videl obťažovanie navrhovateľov nad mieru primeranú v zmysle ust. §
127 Občianskeho zákonníka, mal aj takto určiť a presne vymedziť zdržanie sa umiestňovania palivového
dreva zo strany odporcov, ktorí si chránili svoje súkromie. Navyše, obťažovanie navrhovateľov zo strany
odporcov podľa vykonaného dokazovania by pripadalo do úvahy len v prípade tienenia vo výške od

spodnej časti okna do určitej výšky od zeme po výšku hornej časti okna na východnej stene rodinného
domu,atolenpritomtooknenavrhovateľov.Lenvtomtozmyslemohlabyťpresneajasneurčenásúdom
odporcom povinnosť zdržať sa umiestňovania palivového dreva, a nie bezdôvodne po celej
dĺžkevýchodnejstenyrodinnéhodomunavrhovateľov,načonebolaaniniejepreukázanýžiadendôvod.
Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva, že odporcovia umiestnením voľnej

skládky palivového dreva pri stene rodinného domu navrhovateľov neporušujú žiadne ustanovenia
platných právnych predpisov z pohľadu ochrany pred požiarmi. Ak súd pri rozhodovaní o povinnosti
odporcov zdržať sa uskladnenia dreva, hľadal analógiu v súvislosti s hrozbou požiaru pre voľnú skládku
dreva so skladom dreva ako stavbou, podľa odporcov to nie je správne, a takýto postup nemá to oporu v
zákone,ani vovyjadreníorgánuhasičskéhoazáchrannéhozboru,ktoréjesúčasťouspisového

materiálu, a preto to nemožno považovať ani za obťažovanie navrhovateľov nad mieru primeranú
v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že obmedzenie
vlastníckeho práva, teda zdržanie sa nejakého konania musí byť súdom presne a jednoznačne určené a
v žiadnom prípade to nemožno nechať na aplikáciu či výklad pri výkone rozhodnutia, prípadne exekúcii
tak, ako to je uvedené na str. 13 v poslednom odseku napadnutého rozhodnutia. Takto nejasné a

nepresné určenie povinnosti zdržať sa umiestnenia palivového dreva ako je uvedené v napadnutej I.
časti výroku okresného súdu, môže podľa názoru odporcov v budúcnosti namiesto urovnania jedného
konfliktu vytvoriť medzi účastníkmi ďalšie konflikty.

Rovnako navrhovatelia podali proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

a to proti jeho výrokom, ktorým súd návrh navrhovateľov vo zvyšnej časti zamietol a proti výroku o
trovách konania (výroky II. a III. rozsudku). Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zmenil tak, že ich návrhu bude vyhovené. Súčasne si uplatnili voči odporcom náhradu
trov prvostupňového i odvolacieho konania.Nesúhlasili so zamietnutím návrhu, v časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcom
v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa umiestňovania nepriehľadnej zelenej plachty na plot navrhovateľov v
rade 1/ a 2/. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa v konaní bránili tým, že plachtu umiestnili na plot navrhovateľov

s ich súhlasom. Toto ich tvrdenie je nepravdivé a v rámci súdneho konania nebolo ani hodnoverným
spôsobom preukázané. Navrhovatelia nikdy odporcom na takéto konanie súhlas neudelili. Odvolatelia
poukázali na skutočnosť, že v mieste bydliska účastníkov konania sú stiesnené pomery, pozemok
navrhovateľov je veľmi úzky a dlhý, a zároveň sa nachádza na rohu ulice. Navrhovatelia v rade 1/ a
2/ výhľad na pozemok odporcov v rade 1/ a 2/ nemajú, keďže rodinný dom odporcov sa nachádza v

teréne vyššie, než rodinný dom navrhovateľov. Navrhovatelia vidia zo svojej nehnuteľnosti výlučne dvere
do garáže odporcov, ktoré sú obohnané kamenným plotom o výške cca 2 metre patriaci odporcom.
Navrhovatelia sú presvedčení, že samotný plot odporcov v rade 1/ a 2/ im dostatočným spôsobom
zabezpečuje súkromie. Z pohľadu navrhovateľov sa zelená plachta, ktorú odporcovia umiestnili na plot
navrhovateľov nachádza na ľavej strany od vchodu do rodinného domu navrhovateľov vo
výške 3 metre a zasahuje až po garáž navrhovateľov. Čo sa týka svetových strán, z južnej strany

odporcovia umiestnili nepriehľadnú zelenú plachtu a z východnej strany palivové drevo. Vo vzťahu k
nehnuteľnostiam navrhovateľov spôsobuje zelená nepriehľadná plachta tienenie. Umiestnenie zelenej
nepriehľadnej plachty na plot navrhovateľov, preto navrhovatelia považujú za taký zásah, ktorým
odporcovia v rade 1/ a 2/ nad mieru primeranú pomerom obťažujú, narušujú a sťažujú výkon ich
vlastníckeho práva.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči odporcom náhradu trov odvolacieho
konania.
Zdôraznili, že ešte pred podaním návrhu na súd chceli navrhovatelia vzniknutú situáciu riešiť mimosúdne

dohodou s odporcami, ktorá však nebola pre ich neochotu možná. Následne sa navrhovatelia domáhali
ochrany od Mesta Vrútky s prihliadnutím na fakt, že mesto má precíznejšiu znalosť o miestnych
pomeroch a je pri ochrane práv operatívnejší ako súd. Tým, že odporcovia zo dňa na deň zasiahli do
existujúceho pokojného stavu a v bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov uskladnili
palivové drevo až do výšky okien rodinného domu navrhovateľov tak, že uskladnené palivové drevo tieni

a zabraňuje vnikaniu denného svetla do okna predmetného rodinného domu, navrhovatelia v
dôsledku toho nemajú v dome denné svetlo a musia svietiť v priebehu celého dňa. Mesto Vrútky nijakým
spôsobom vo veci nezasiahlo a na stretnutie účastníkov na deň 09.05.2013 na Mestský úrad Vrútky
sa odporcovia nedostavili. V dôsledku toho obec odkázala navrhovateľov na podanie žaloby na súd.
Pokiaľ odporcovia svoje správanie odôvodňujú tým, že okno navrhovateľov je orientované na východnú

stranu, kde do tohto okna svieti okno len dopoludnia a popoludní tam nesvieti vôbec, navrhovatelia
zdôraznili, že nie je možné zamieňať si pojmy „denné svetlo“ a „slnečné svetlo“. Navrhovatelia považujú
za neprijateľné, aby v dome určenom na bývanie nemali prirodzené denné svetlo v dôsledku dlhodobého
tieneniazostranyodporcov.Navrhovateliasútaknútenípoužívaťvdomeumeléosvetleniepočascelého
dňa.Beznehoniejemožnévobydlínavrhovateľovvykonávaťbežnézrakovéčinnostianiejeanisplnené

svetelné prostredie, ktoré nehnuteľnosti určené na bývanie majú mať. Táto okolnosť bola zistená aj na
ohliadke okresným súdom vykonanej dňa 25.09.2014. Pokiaľ odporcovia uvádzajú, že palivové drevo
umiestnili k oknu navrhovateľov z dôvodu zabezpečenia vlastného súkromia, navrhovatelia zdôraznili,
že pokiaľ aj v minulosti k nejakým rušivým zásahom do súkromia odporcov zo strany tretích osôb došlo,
odporcovia mali možnosť domáhať sa voči nim ochrany osobnosti. Odporcovia v priebehu súdneho

konania nijaké zásahy do ich súkromia neosvedčili a nepreukázali, v dôsledku čoho navrhovatelia
považujú ich tvrdenia za účelové, neopodstatnené a nepreukázané. Navrhovatelia nepopreli, že podali
orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcim tomu, že došlo k
spáchaniu trestného činu. Týmto ich podaním sa však zaoberali orgány činné v trestnom konaní, a nie
navrhovatelia. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. vychádzal z dostatočne

objektívne zisteného skutkového stavu veci. Zároveň zdôraznili, že vlastnícke právo je absolútne, ktoré
pôsobíprotivšetkým.Zodpovedámupovinnosťkaždéhoinéhosubjektunerušiťvlastníkavovýkonejeho
vlastníckeho práva. Citovali pritom ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Konštatovali tiež, že užívanie
veci chápu ako správanie vlastníka, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci, a ktoré musí byť v súlade
s právnymi predpismi. Užívať vec môže vlastník sám alebo prostredníctvom členov svojej rodiny a

domácnosti. Navrhovatelia sú presvedčení o tom, že odporcovia ako vlastníci susedného pozemku sa
majú zdržať činností, ktorými zasahujú nad mieru primeranú pomerom do vlastníckeho
právaaužívaniasusediacichnehnuteľností.Zvykonanéhodokazovania predokresnýmsúdom
vyplýva, že zásahmi odporcov bola v značnej miere znížená pohoda bývania navrhovateľov a členovich rodiny a domácnosti aj s poukazom na špecifické danosti lokality, vlastnosti pozemkov účastníkov
konania (polohy, tvaru, veľkosti, konfigurácie, terénu, sklonu, orientácie k svetovým stranám) a taktiež
s prihliadnutím na vplyv existujúcej okolitej zástavby.

Odporcovia sa k opravnému prostriedku navrhovateľov písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204
ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201

vety prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b)
O.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) vo výroku I.,
ktorým okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa umiestňovania palivového dreva
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na parcele KN-C č. 1859/1
o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Z., obec Vrútky,

okres Martin a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a vo výroku II. ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky odporcov uvedené v ich

opravnom prostriedku sú dôvodné.

Pokiaľ odvolatelia prioritne namietali zmätočnosť samotného petitu návrhu na začatie konania a z neho
vyplývajúcuzmätočnosťvýrokunapadnutéhorozsudkutátoichodvolacianámietkabolavplnomrozsahu
dôvodná. Takúto zmätočnosť nie je však možné odstrániť postupom v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p.

pripustením zmeny návrhu, ale len postupom súdu I. stupňa v súlade s ust. § 43 ods. 1 O.s.p.. Jedná sa
totiž o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie a jeho vadu sa musí súd I. stupňa pokúsiť odstrániť skôr,
než začne o ňom konať. Návrhom na začatie konania sa na súde možno domáhať uloženia
povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia vlastníckeho práva (§ 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Je výlučne na vlastníkovi, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu

obťažovaniu suseda, prípadne ohrozeniu jeho práv. Súd si v prejednávanej veci neujasnil charakter
podávanej žaloby podľa ust. § 127 Občianskeho zákonníka a nestaral sa o to, aby nesprávne podanie
navrhovateľov, čo do vád žalobného návrhu odstránil v súčinnosti s navrhovateľmi (§ 43 ods. 1 O.s.p.).

Vo výroku I. rozsudku, ktorým súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa umiestňovania

palivového dreva „v bezprostrednej blízkosti rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na
pozemku KN-C parc. č. 1859/1 o výmere 92 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na
LV č. XXXX pre k. ú. Z., obec Vrútky, okres Martin“ sa prvostupňový súd nielenže nedržal petitu
návrhu (a teda jeho výrok je v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), ale takto formulovaný výrok
podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani vykonateľný. Absencia v označení pozemku údajmi katastra

nehnuteľností patriaceho odporcom, na ktorom je uskladňované palivové drevo, presná špecifikácia
steny a okna domu, vo vzťahu ku ktorému má byť rozhodnuté o umiestňovaní palivového dreva
odporcov, aj so vzdialenosťou konkrétneho okna obývacej izby navrhovateľov od zeme po jeho spodnú
parapetu a celej jeho výšky, spôsobuje nevykonateľnosť napadnutého výroku rozsudku. Formulácia
„bezprostredne blízko rodinného domu patriacemu navrhovateľom“ je z hľadiska vykonateľnosti neurčitá

a nedostatočná. Pod materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti totiž rozumieme požiadavky kladené
na výrok rozhodnutia spočívajúce v jednoznačnom určení oprávneného a povinného, presné určenie
obsahu práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia a stanovenia lehoty na plnenie. V danom prípade
výrok I. napadnutého rozsudku týmto požiadavkám nezodpovedá. Je teda potrebné, aby okresný súd
primárne vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu postupom v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. na

riadnu špecifikáciu nároku uplatneného žalobou v jej petite, aby v prípade núteného súdneho výkonu
rozhodnutia (exekúcie) bolo možné rozsudok v predmetnej časti aj vykonať.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú
nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napríklad rozsiahle
dokazovanie), súd je povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným

úkonom. Podstatné obsahové náležitosti žaloby (návrhu na začatie konania) vyplývajú z § 42 ods.
3 a § 79 ods. 1 O.s.p.. To znamená, že z nej musí byť zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí
a čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná; konkrétne musí žaloba obsahovať meno a bydlisko
účastníkov,prípadnetiežichzástupcov,opísanierozhodujúcichskutočností,označeniedôkazov,ktorýchsa žalobca dovoláva a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit). Stanovením
týchto náležitostí má byť zabezpečené naplnenie povinnosti tvrdení a povinnosti dôkaznej. Súdna prax
rozhodujúcimi údajmi rozumie údaje, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a

na akom podklade má súd rozhodnúť a logicky vyžaduje, aby žalobný petit bol tak presný, určitý a
zrozumiteľný, aby po jeho prevzatí do enunciátu súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený
a vykonaný výkon rozhodnutia (exekúcia). Prípadné vady žaloby je možné odstrániť postupom podľa
§ 43 O.s.p.. V danom prípade sa nejedná o hmotnoprávne poučenie (§ 5 ods. 1 O.s.p.), ale o riadnu
špecifikáciunárokuuplatnenéhožalobouvjejpetite.Prvostupňovýsúdskôr,nežzačneotakomtopodaní

konať, musí dať účastníkom príležitosť túto nesprávnosť odstrániť.

Táto skutočnosť viedla odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku v predmetnej časti i v závislom
výroku o trovách konania a vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že nespochybňuje doposiaľ vykonané dokazovanie, z ktorého

nepochybne vyplýva, že odporcovia na svojom pozemku (doposiaľ bližšie nešpecifikovanom údajmi
katastra nehnuteľností), na ktorom stojí garáž a plot smerom od pozemku patriacemu navrhovateľom
uložili drevo až do takej výšky, že zatienili celý výhľad z okna obývačky rodinného domu navrhovateľov
situovaného na východnej strane. Výkon vlastníckeho práva odporcov tak nepochybne prekročil
zákonom stanovené medze. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že svetelnosť v obývačke

navrhovateľov je natoľko znížená, že musia celodenne svietiť. Na uvedenom závere súdu nič nemôže
meniť ani skutočnosť, či sa jedná o okno situované na východnú stranu, kde slnko svieti najmä v
dopoludňajších hodinách. Tak ako správne uvádzali navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcov, je
potrebné rozlíšiť slnečný svit od denného svetla. Odporcovia zatienili okno navrhovateľov z obývačky
do takej miery, že títo sú nútení v miestnosti celodenne svietiť, čím nepochybne znížili navrhovateľom

celkový komfort užívania ich nehnuteľnosti. Okresný súd správne konštatoval, že nie je spoločensky
únosné ukladanie palivového dreva v takej blízkosti nehnuteľnosti a okna navrhovateľov, ktoré skutočne
prispieva a spôsobuje výrazné tienenie nehnuteľnosti. Argumentácia odporcov o zabezpečení súkromia
nie je na mieste. Je tomu tak najmä preto, že sa jedná o okno, ktoré je situované smerom ku garáži
odporcov, kde odporcovia logicky tráva len zanedbateľnú časť svojho voľného času. V danom prípade

bol teda dôvod pre vydanie rozhodnutia súdu v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka, ktorým
súd uloží odporcom zdržať sa ukladania palivového dreva na uvedenom mieste, ktoré však musí byť
riadnevyšpecifikované(presnýmoznačenímKN-Cparcelyodporcov,naktorejjepalivovédrevozložené,
vzdialenosťou od rodinného domu navrhovateľov, a najmä ich okna obývacej izby, ako aj výškou, do
akej ešte odporcovia môžu palivové drevo na svojom pozemku ukladať).

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej vo výroku I. i v závislom výroku
III. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O.s.p.).

Vo vzťahu k výroku II. rozsudku odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré

mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku
správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v predmetnej časti zodpovedá kritériám uvedeným v
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov

a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľov odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných osôb, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tomuto
cieľu má slúžiť právna úprava susedských práv. Susedské práva možno vymedziť ako súhrn noriem
občianskeho práva, ktoré upravujú vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky
užívania veci na tieto osoby (ich majetok). Právna úprava v oblasti susedských práv spočíva na zásade,

že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam
vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka
druhej veci. Vlastník veci, a teda aj vlastník susediacej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) musí
sa zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážneohrozoval výkon jeho práv. V prejednávanej veci tým, že odporcovia umiestnili zelenú nepriehľadnú
plachtu na plot patriaci navrhovateľom nebolo preukázané, že by nad mieru primeranú pomerov
obťažovali navrhovateľov, prípadne, že by vážne ohrozovali výkon ich práv. Tak ako správne konštatoval

prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí tým, že odporcovia na plot navrhovateľov umiestnili
nepriehľadnú zelenú plachtu nedochádza k obťažovaniu navrhovateľov nad mieru primeranú pomerov
vyžadovanom ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o bežné správanie,
kedy si susedia sú povinní navzájom strpieť užívanie nehnuteľností aj takýmto spôsobom. Tým dôjde
aj k zabezpečeniu súkromia všetkých účastníkov, pokojného užívania im patriacich nehnuteľností a

tiež k eliminácii možného vzniku vzájomných konfliktov. Zároveň z ohliadky vykonanej prvostupňovým
súdom jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o nejaké závažné tienenie, ktorého dôsledkom by bolo
neprenikanie svetla do nehnuteľnosti patriacich navrhovateľom. Zelená nepriehľadná
plachta je umiestnená vo výške 2 metrov. Jedná sa o štandardnú výšku, v ktorej sa takáto plachta
bežne umiestňuje. Z pozemku navrhovateľov sa táto plachta javí vo vyššej výške, len preto, že títo
majú pozemok situovaný nižšie ako odporcovia. Keďže sa v danom prípade nejedná o absolútne svetlo

neprepúšťajúcu plachtu, nie je na mieste rozhodnutie súdu o jej odstránení odporcami.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci vo vzťahu k výroku II. okresný súd postupoval v súlade s
ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd zdôrazňuje, že odlišné (subjektívne) hodnotenie
vlastných argumentov navrhovateľmi, resp. ich neakceptovanie záverov okresného súdu nezakladá
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti a nie je ani porušením práva na súdnu
ochranu. Súčasťou tohto základného práva totiž nie je aj právo na procesný úspech. Inými slovami, nie
je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevyhovie procesnému alebo

meritórnemu návrhu účastníka.
Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo vzťahu k výroku II.
napadnutého rozsudku vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu

účastníkov konania, ako aj meritum veci. Vo vykonaní a hodnotení dokazovania zákonným spôsobom a
v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu
vo výroku II. podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V ďalšom konaní okresný súd prioritne postupom v súlade s ust. § 43 ods. 1 O.s.p. vyzve navrhovateľku,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, opravila alebo doplnila v lehote, ktorú jej určí
v súlade s týmto zákonným ustanovením. V uznesení tiež uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie
vykonať. Ak navrhovateľka v lehote podľa § 43 ods. 1 O.s.p. podanie neopraví alebo nedoplní (vrátane
skutkových tvrdení pre takúto opravu a doplnenie) a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní

pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania. V prípade riadneho doplnenia návrhu na začatie konania okresný súd vykoná
procesné úkony v rámci prípravy pojednávania, t.j. doručí doplnené podanie odporcom v rade 1/ a 2/
prostredníctvomichprávnehozástupcuanáslednevytýčivovecitermínpojednávania,naktoromvykoná
dokazovanie výsluchom účastníkov i listinnými dôkazmi, prípadne dôkazmi navrhnutými účastníkmi. Po

náležitom zistení skutkového stavu na pojednávaní, okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej,
pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vysloveným vyššie. V nadväznosti
na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd I. stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.