Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/577/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217579
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217579.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu: I., C..B..W.., so sídlom I. Č.. XX,
E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného X. I., C..B..W.., so sídlom v Bratislave, S. X, IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: C. B., P. R. R. N. C. C., C. C. G. E., Ž. Y. XX, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/139/2012-97 zo

dňa 02.04.2014 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k. 11C/139/2012-16 zo dňa 30.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 11C/139/2012-16 zo dňa 30.11.2012.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,

ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených Okresným
súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Návrh na prerušenie konania
zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v

exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP), v ktorých žalobca podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach,
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP), v ktorých neboli podané sťažnosti a informácie o oznámení prekážky, ktorá bráni

rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia, avšak v týchto tiež existovala povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní,
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 11C/139/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012

boli veci pod sp.zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012, 11C/177/2012, 11C/193/2012,
11C/202/2012, 11C/204/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012, 11C/246/2012, 11C/266/2012,
11C/272/2012, 11C/298/2012, 11C/313/2012, 11C/318/2012, 11C/321/2012, 11C/327/2012, a11C/332/2012 spojené na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie je ďalej vedené pod sp. zn.
11C/139/2012.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázal na nedostatky žalobných návrhov, tiež
uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa sa oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi Okresného súdu Spišská Nová Vec,
v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/193/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012 a
11C/246/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne exekučné konanie ako nezákonné zastavil (ISTINA RS).
Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam súd prvého stupňa
zistil, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuté. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov.

Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. akcentoval na to, že v
daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania,t.j.ajprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,skúmaťzákonnosť
exekučného titulu, t.j. rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa aj na

rozhodnutia NS SR (5Cdo 439/2012, 6Cdo 290/2012), či rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Preto dospel k záveru, že posudzovanie zákonnosti rozhodcovských
rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/202/2012, 11C/272/2012, (žalované i titulom
náhrady škody za neskoro vydané poverenie v konaní 11C/321/2012), 11C/298/2012, 11C/327/2012,
a 11C/332/2012). Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo
preukázané, že v prípade konania 11C/202/2012 a konania 11C/327/2012 boli žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
odôvodnenia rozhodcovských rozsudkov, čo spôsobilo ich nevykonateľnosť. Rovnako tomu bolo i
v konaniach 11C/298/2012 a 11C/332/2012, s tým rozdielom, že rozhodnutia exekučného súdu o
zamietnutí žiadostí o udelenia poverenia boli napadnuté odvolaním oprávneného, pričom odvolací
súd ich v celom rozsahu potvrdil. Vo vyššie uvedených konaniach súd žiadal súdneho exekútora i

oprávneného o predloženie listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu, avšak
bezvýsledne. Obdobná bola i situácia v spise 11C/272/2012, kde bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, čo spôsobilo jej nevykonateľnosť, pretože exekučný titul nebolo možné
preskúmať pre nepredloženie úverovej zmluvy zo strany oprávneného. Následne tak bolo učinené

v priebehu odvolacieho konania a tak Krajský súd v Košiciach prvostupňové rozhodnutie zrušil. Po
preskúmaní predloženej zmluvy exekučný súd opätovne vo veci rozhodol tak, že žiadosť čiastočne
zamietol a vo zvyšku nároku vydal poverenie. Rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žiadosti na
vykonanie exekúcie bolo potvrdené odvolacím súdom. V uvedených exekučných konaniach po podaní
žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a ktorých

posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či v
danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť
zamietnutá. V súvislosti s tým súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými

zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníkatýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Okrem toho súd prvého stupňa
mal za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v
prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by

konštatovalo prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne
žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany
podané na tunajšom súde dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011. Podľa oboznámených spisov Spr
č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a odpovedí na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti

žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané,
že pri vybavovaní sťažností žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom
neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd
v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo
dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým,

že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do
právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu
o existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na
rozhodnutie o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný

nesprávny úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/204/2012, 11C/266/2012, 11C/318/2012
a 11C/321/2012 (žalované i titulom náhrady škody za neskoro zamietnuté poverenie v konaní

11C/272/2012), žalobca v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu
spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z
oboznámenýchexekučnýchspisovmalsúdprvéhostupňapreukázané,ževkonanísp.zn.9Er/301/2010
(11C/266/2012), bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
tunajšiemu súdu doručená dňa 10.5.2010 a už 18.5.2010 teda v zákonnej lehote bolo vo veci

vydané poverenie. Rovnako v konaní 9Er/591/2008 bola žiadosť doručená tunajšiemu súdu dňa
18.11.2008, dňa 25.11.2008 bola čiastočne zamietnutá a dňa 2.12.2008 v zákonnej lehote bolo vo
zvyšku nároku vydané poverenie. Navyše v uvedenom prípade, vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/520/2009
(11C/204/2012) bolo preukázané, že žiadosť na vykonanie exekúcie oprávneného bola podaná dňa

26.8.2009. Keďže podkladom pre exekučný titul bola úverová zmluva, súd požiadal dňa 27.8.2009
oprávneného o jej predloženie, ktoré následne urgoval. Oprávnený na výzvu reagoval doložením
listín až 20.11.2009 a vzápätí uznesením 9Er/520/2009-17 zo dňa 4.12.2009 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia čiastočne čo do istiny 167,29 Eur a nad zákonný úrok z omeškania
zamietnutá pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie a bol v rozpore

s dobrými mravmi a v ten istý deň bolo vo zvyšnej časti vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa zrušil za
účelom opätovného preskúmania charakteru zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 10.1.2011 bol oprávnený
vyzvaný na špecifikáciu účelu zmluvy o úvere, na ktorú reagoval jej opätovným predložením. Po
preštudovaní úverovej zmluvy bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

9Er/520/2009-43 zo dňa 7.2.2011 opätovne čiastočne zamietnutá. Obdobná bola i situácia v spise
9Er/613/2009 (11C/272/2012), kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená tunajšiemu súdu 25.9.2009 zamietnutá dňa 29.1.2010, po márnom uplynutí lehoty
na predloženie listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu a to pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, čo spôsobilo jeho nevykonateľnosť, pretože

exekučný titul nebolo možné preskúmať. V priebehu odvolacieho konania oprávnený listiny doložil
a tak Krajský súd v Košiciach prvostupňové rozhodnutie zrušil. Po preskúmaní predloženej zmluvy
exekučný súd opätovne vo veci rozhodol tak, že žiadosť čiastočne zamietol a vo zvyšku nároku vydal
poverenie a to 4.8.2010. V uvedených exekučných konaniach po podaní žiadosti o udelenie povereniaboli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanieexekúciealebožiadosťsúdnehoexekútoramábyťzamietnutá.Vsúvislostistýmitokonaniami

súd opätovne poukázal na skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučnéhotitulumusízaoberaťajzmluvamioúvereavšeobecnýmizmluvnýmipodmienkamižalobcua
to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval
len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS. V týchto exekučných konaniach bolo postupované plynulo, bez zbytočných
prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie požadovaných dokladov plnil oprávnený.
Vo veciach pôvodne vedených pod sp.zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012, 11C/177/2012
a 11C/313/2012 malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým,

že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase
t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisov
bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola vo všetkých prípadoch exekučným
súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a
predloženie exekučného spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy

vzniknutých trov exekúcie boli exekučným súdom vydané v konaniach 11C/139/2012 (9Er/229/2006),
11C/145/2012(3Er/82/2004)a11C/146/2012(9Er/17/2004)uznesenia,ktorýmibolovyhlásenáexekúcia
za neprípustnú a návrh na zmenu exekútora zamietnutý a v konaniach 11C/177/2012 (1Er/1332/2002)
a 11C/313/2012 (9Er/200/2007) uznesenia o zmene súdneho exekútora. V týchto prípadoch bola
teda potrebná súčinnosť pôvodne povereného súdneho exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť

až po doložení požadovaných dokladov. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 8
a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci
exekučného konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody.

Podaním zo dňa 27.03.2014 žalobca podal opätovne návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca totožné dôvody
ako v podaní na prerušenie konania zo dňa 16.05.2013, o ktorom návrhu rozhodol súd prvého stupňa
uznesením č.k. 11C/139/2012 -53 zo dňa 20.06.2013 tak, že ho zamietol. V dôsledku podaného
odvolania proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/338/2013 -73 zo dňa

12.12.2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. V
návrhu na prerušenie konania podaním zo dňa 27.03.2014 opätovne žalobca uviedol, že s rozhodnutím
KrajskéhosúduvKošiciachotom,žesudcoviaOkresnéhosúduSpišskáNováVesniesúzpejednávania
veci vylúčení, nesúhlasí a hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu pripojil
kópiu sťažnosti na porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného

práva na spravodlivý súdny proces. Ako dôvod prerušenie konania uviedol ust. § 109 ods. 1 písm. b)
a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že námietka žalovaného poukazujúca na nedostatky žalobných návrhov dôvodná nie
je. Rovnako sa vysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania nároku žalobcu žalovanou a dospel
k záveru, že k premlčaniu žalobcu uplatneného nároku došlo len v konaní pôvodne vedenom pod
sp.zn. 11C/318/2012 (exekučný spis 9R/591/2008), pretože uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané 25.11.2008. Predmetné uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávneného 15.12.2008 a lehota na podanie žaloby po troch rokoch
od doručenia, t.j. 16.12.2011 ešte pred podaním žaloby dňa 27.09.2012 uplynula.

Právne súd prvého stupňa vec posudzoval podľa ust. § 3, § 5, § 6, § 9, § 15, § 17 a § 19 zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov , § 41 a § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a právne
uzavrel, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu
v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonné rozhodnutie exekučného súdu. Hmotnoprávnepodmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom
musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených
podmienok. Súd prvého stupňa preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody

a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá
bola v konaní úspešná a náhradu trov konania si uplatnila v písomnom vyjadrení, avšak zákonom v
stanovenej lehote trovy nevyčíslila, z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto súd prvého stupňa
v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

žalovanému v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a preto náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a g) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. V
dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol
dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, a preto súd nemohol postupovať

podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak učinil, odňal tým žalobcovi
právo na konanie pred súdom. Citujúc ust. § 15 O.s.p. žalobca poukázal na to, že uskutočnil podanie
obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné
z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie

sudcu, nič menení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovaťzanestranného.Jetomutakajpreto,žeokremdôvodovoznačenýchvžalobe,žerozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň žalobca upozornil, že jeho právny názor vyslovil Krajský
súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Teda názor Krajského súd v Košiciach vo veci nestrannosti

pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu podľa odvolateľa neobstojí, preto žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Preto nebolo a nie je prípustné podľa odvolateľa, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v
ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Podľa odvolateľa konečné rozhodnutie vo veci

vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.,
proti ktorému pripustil odvolanie. Žalobca podáva odvolanie aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a zdôrazňuje, že v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Preto meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa

bolo podľa žalobcu prinajmenšom predčasné. Súd prvého stupňa navyše ignoroval žiadosť žalobcu
o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2
O.s.p., viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom,
ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca teda nemal možnosť vyjadriť sa

ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v
odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zdôraznil, že na splnenie zákonnej lehoty,

resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj
moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi pri rešpektovaní primeranej lehoty
na doručovanie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,
v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej

žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. K skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne
pojednávanie žalobca tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a
nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie. Pokiaľ súd prvého stupňa žalobu v časti náhrady skutočnej škody zamietol, v odôvodnenírozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu
a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však
úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a

správy informačného systému a z titulu výdajov. Navyše podľa odvolateľa súd prvého stupňa odôvodnil
svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich
rozhodnutia, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a
teda aj skutkový základ. Pretože žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,

ktorého vyhotovenie zabezpečil a súd dokazovanie neprípustné skrátil len na dôkazy vykonávané ex
offo, žalobcu nepoužil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložil ďalšie dôkazy. Navyše množstvo dôkazov
vzniklo po podaní žaloby, ktoré dôkazy nemohol žalobca predložiť spolu so žalobou a nemohol ich
predložiť ani neskôr, pretože nebol súdom poučený a informovaný. S poukazom na uvedenú právnu
argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol žalobca, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej

lehote, preskúmal rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk uvedených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm.
a), b), c) a f) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
156 ods. 1 a 3 O.s.p.

Odvolací súd vzhľadom na odvolanie žalobcu aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým
opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 27.03.2014 súd prvého stupňa zamietol,

preskúmal v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. aj výrok uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania a súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie potvrdil. Uzneseniami Ústavného
súdu SR sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, uzneseniami krajského súdu, ktorými tento
rozhodol tak, že nevylúčil sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania označených vecí

napriektomu,žeškoda,ktorúsisťažovateľkauplatnilavpodanýchžalobách,vzniklavpríčinnejsúvislosti
s nesprávnym úradným postupom sudcov toho istého okresného súdu odmietnuté pre nedostatok
právomoci Ústavného sudu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde (uznesenia
IV ÚS 345/2013, IV ÚS 346/2013, IV ÚS 360/2013, IV ÚS 521/2013).

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zrejme „nedopatrením“ žalobca opätovne podal návrh na
prerušenie konania, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté (doslovne totožnej formulácie).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalobcu je
irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym

spôsobom nekorešpondujú s priebehom konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu ku skutočnosti, že sa vo veci
neuskutočnilo ústne pojednávanie a námietky vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej
ujmy. Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, z odôvodnenia rozsudku
jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie

konajúceho súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a pokiaľ sa týka nezákonného
rozhodnutia, neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo príslušným orgánom zrušené pre jeho
nezákonnosť, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku. Jediná
odvolacia námietka, ktorá je relevantná vo vzťahu ku konaniu vo veci samej je tá, ktorá sa týka vykonania
pojednávania dňa 02.04.2014 po podaní žiadosti o odročenie pojednávania v súvislosti s námietkou, že

vo veci rozhodol vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že ani tento
odvolací dôvod nie je naplnený.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie
účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Žalobca doručil dňa 23.05.2013 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
s návrhom na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Navrhol, aby súd konanie vedené pod sp.zn. 11C/139/2012 prerušil do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktoré je predmetom jej rozhodnutia o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a jeho dôsledkom, bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

K návrhu pripojil sťažnosť žalobcu adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 14.03.2013. Súd prvého
stupňa pojednávanie zo dňa 22.05.2013 odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
uznesením č.k. 11C/139/2012-53 zo dňa 20.06.2013 tak, že ho zamietol. V dôsledku podaného
odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/338/2013-73 zo
dňa 12.12.2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil.

Súd prvého stupňa vytýčil termín ďalšieho pojednávania na 02.04.2014, pričom žalobcovi, právnemu
zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 10.02.2014, čím
bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca opätovne doručil elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
opätovne požiadal o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu SR o jeho
ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach.

Odvolací súd konštatuje, že ide o totožné podanie, ktoré doručil súdu prvého stupňa pred vytýčeným

pojednávaním na termín 22.05.2013.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.04.2014 (č.l. 94 spisu) vyplýva, že súd prvého stupňa návrh
žalobcu nepovažoval za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 119 O.s.p.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania
označená ako návrh na zrušenie nariadeného pojednávania neobsahuje dôvody, pre ktoré bolo potrebné

nariadenie pojednávania odročiť.

O skutočnosti, že sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.010.2012 sp.zn. 2NcC/50/2012. Námietka
odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo rozhodnuté

právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný. O návrhu žalobcu na prerušenie
konania súd prvého stupňa uznesením č.k. 11C/139/2012-53 zo dňa 20.06.2013 rozhodol tak, že návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.01.2014,
keďže v dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd uznesením č.k. 5Co/338/2013 - 73 zo dňa
12.12.2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu 22.01.2014, avšak žalobca po doručení predvolania opätovne podáva textovo zhodný návrh na

zrušenie pojednávania s textovo zhodným návrhom na prerušenie konania.

Navyše za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Z uvedených dôvodov nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., ani v spojení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní nebol
preukázaný taký postup, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Rovnako zo spisu nevyplýva, že by súd prvého stupňa porušil ktorékoľvek z ustanovení O.s.p. (chybný
postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania a ďalšie
nedostatky v činnosti súdu, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), preto ani
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktorého hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto,

že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Pokiaľ žalobca v dôvodoch odvolania uvádza, že hodlal v konaní pred súdom prvého stupňa
prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj

prostredníctvom znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na správny záver
súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nemohlo byť povinnosťou súdu skúmať výšku
škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého

stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn. 3Er/82/2004,
9Er/17/2004, 9Er/12/2010, 1Er/1332/2002, 9ER/23/2010, 9Er/52/2011, 9Er/220/2011, 9Er/520/2009,
9Er/550/2011, 9Er/90/2011, 9Er/301/2010, 9Er/613/2009, 9Er/458/2009, 9Er/200/2007, 9Er/591/2008,

9Er/823/2010, 9Er/853/2009 a 9Er/229/2006, prípadne nezákonným rozhodnutím vydaným v týchto
konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
je preto nenáležitá námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcov nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento

zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne
aplikoval a interpretoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto súd žalovanému náhradu trov
konania proti žalobcovi nepriznal.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 30.11.2012 č.k. 11C/139/2012-16 uložil žalobcovi zaplatiť
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 1.188,- eur
(66,- eur x 18 spojených vecí) podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. s tým, že ak poplatok v určenej lehote žalobca nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, pretože ho vníma ako neopodstatnené, t.j. bez
právneho významu.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že:

1/ Žalobca nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ustanovenia § 15a ods. 1 O.s.p., preto je
spoplatňovanie fiktívneho návrhu bezpredmetné.

Podanie žalobcu, ktorú okresný súd posúdil ako námietku zaujatosti neobsahuje obligatórne náležitosti

predpísané ust. § 15a ods. 3 O.s.p., t.j. námietku zaujatosti. Teda súd po obsahovej stránke nemohol
podanie žalobcu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti.

2/ Žalobca v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania vylúčení,

keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Okresný súd
Rožňava má preto postupovať zákonným spôsobom a podľa ustanovenia § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému
súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému súdu
preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca.

3/ Poznamenal, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyvodzuje, že tvrdenie účastníka konania, podľa
ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho
pohľadu (II. ÚS 331/09).

4/ Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, žalobcovi
nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o
súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutí
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako
sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie

sudcov. V zmysle citovaného ustanovenia žalobca v konaní súdne poplatky neplatí.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalžalobcavzákonnejlehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.1,3O.s.p.,beznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09.10.2012 č.k. 11C/139/2012 - 7 spojil na spoločné konanie veci
vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11C/139/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012,
11C/177/2012, 11C/193/2012, 11C/202/2012, 11C/204/2012, 11C/228/2012, 11C/235/2012,
11C/246/2012, 11C/266/2012, 11C/272/2012, 11C/298/2012, 11C/313/2012, 11C/318/2012,

11C/321/2012, 11C/327/2012, a 11C/332/2012 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn.
11C/139/2012.

Následne bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.10.2012 na rozhodnutie o námietke
zaujatosti vznesenej žalobcom, o ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením 2NcC/50/2012
- 93 zo dňa 22.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11C/139/2012.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 30. septembra 2012, od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 1. októbra 2012, vypustené ustanovenie §

4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. októbra
2012, uvedených v ustanovení § 18ca zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Odvolací súd konštatuje, že z obsahu podaných žalôb je možné jednoznačne vyvodiť aj námietku
zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trebišov, preto je správny aj následný postup súdu
prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že v danom prípade súd konal napriek tomu, že nebola podaná námietka zaujatosti

podľa § 15a ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení
z 11. marca 2013, č. k. 3Cdo/102/2013, že v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového)
vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného,
ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka
zaplatiť súdny poplatok. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje, a preto za správne považuje aj

posúdenie danej otázky súdom prvého stupňa, ktorý žalobcovi súdny poplatok za vznesenú námietku
zaujatosti vyrubil.

K argumentu žalobcu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd poukazuje na závery
Najvyššieho súdu SR vyslovené vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v uznesení z 31. mája 2010,

sp.zn. 3Nc/14/2010, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,
že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo; nadväzujúc na tento názor Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 11. marca 2013,
č. k. 3Cdo/102/2013 konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje, preto odvolaciu námietku žalobcu považuje
za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu pod bodom 4) odvolania, odvolací súd poukazuje na názor

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011,
podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka ibapostupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb.), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4

ods. 3 zákona č. 71/1992), pričom týmto názorom sa odvolací súd cíti byť viazaný, a aj preto považuje
rozhodnutie súdu prvého za správne a zákonné.

Aj keď žalobca osobitne nenamietal výšku poplatku, pre úplnosť dôvodov odvolací súd poukazuje na to,
že uznesením súdu prvého stupňa z 09. októbra 2012 č.k. 11C/139/2012 - 7 bolo spojených na spoločné

konanie 18 vecí tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Námietka zaujatosti bola vznesená v
žalobnom návrhu v každej veci osobitne. Súd prvého stupňa preto správne vyrubil súdny poplatok za
každú podanú námietku zaujatosti, spolu vo výške 1.188,- eur.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.