Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211052
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112211052.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky U. G., Y.. V.,
štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P. W. W., G. V. X, zastúpenej opatrovníkom ako zákonným
zástupcom Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie, Zemianske Podhradie č. 4, IČO: 00 351
725, zastúpenej v konaní právnym zástupcom Mgr. Miroslavom Jurikom, advokátom so sídlom v Novom
Meste nad Váhom, A. Sládkoviča 5, proti odporcovi B. G., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,

bytom I., Z. XXXX/XX, zastúpeného v konaní právnou zástupkyňou JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou
so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6836, o zaplatenie 21.990,22 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 20.387,83 Eur spolu so 7,5 % úrokom omeškania
ročne zo sumy 20.387,83 Eur od 05.04.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy 21.990,22 Eur
spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania na
skutkovom základe, že žiada o vyplatenie sumy ako polovice hodnoty členského podielu v bytovom
družstve, za ktorý sa tento členský podiel predal, pretože členský podiel v bytovom družstve patril
obom účastníkom konania ako manželom. Navrhovateľka uviedla, že odporca dňa 16.09.2010 uzavrel

s manželmi T. Dohodu o finančnom vyporiadaní za prevod členských práv a povinností v družstve a
odstúpenia družstevného bytu, ktorou previedol na nadobúdateľov členský podiel v bytovom družstve
spojený s nájmom družstevného bytu č. 39 v I. na ul. Q. O. - dom súp. č. XXXX, ktorý bol v tom
čase v spoločnom nájme bývalých manželov - odporcu a navrhovateľky, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2005, avšak spoločné členstvo ani nájom
družstevného bytu nebol nikdy nijako medzi stranami vysporiadaný. Ďalej navrhovateľka uviedla, že
v ten istý deň 16.09.2010 uzavrel odporca s manželmi T.Ý. aj Zmluvu o prevode členských práv a

povinností spojených s nájmom družstevného bytu na tlačive Stavebného bytového družstva Trenčín,
ktorú podpísal on a za jeho bývalú manželku, v tom čase zbavenú spôsobilosti na právne úkony, jej
syn ako v tom čase ustanovený opatrovník, ktorý uvedený úkon nedal schváliť súdom. Navrhovateľka
uviedla, že za predmetný prevod členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu
zinkasoval odporca na základe uvedenej Dohody o finančnom vysporiadaní za prevod členských práv
a povinností v družstve od nadobúdateľov po odrátaní provízie pre realitnú kanceláriu a dlhu na

nájomnom sumu 43.980,45 Eur. Keďže odporca previedol členský podiel v bytovom družstve, ktorý v
čase prevodu patril spoločne a nerozdielne navrhovateľke aj odporcovi a medzi nimi nebola uzavretá
žiadna dohoda o delení odmeny, má navrhovateľka za to, že jej navrhovateľke patrí 1 zo zinkasovanejsumy za prevod členského podielu v bytovom družstve, keďže išlo o ich spoločný podiel, teda suma
21.990,22 Eur. Poukázala na to, že pred podaním žaloby bol odporca vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy
navrhovateľke,načovšaknereagoval.Navrhovateľkapopieralatvrdenieodporcu,žebyonbolvýlučným

členom bytového družstva, pretože z dokladov je zrejmé, že členstvo v družstve získal odporca až počas
manželstva s navrhovateľkou a to v roku 1981, pričom manželstvo bolo uzavreté v roku 1977. Teda
podľa jej názoru je zrejmé, že obom manželom vzniklo v súlade s § 703 ods. 2 OZ spoločné členstvo v
bytovom družstve ako aj spoločný nájom manželov k družstevnému bytu. Navrhovateľka poukázala na
to, že k svojmu tvrdeniu dokladá aj Prihlášku odporcu do bytového družstva z októbra 1981 č. XXXXX

doručenú družstvu 20.11.1981 a dotazník k prihláške (evidovaným ešte v Novom Meste nad Váhom)
z októbra 1981 a priamo v dotazníku k prihláške odporca uvádza aj svoju manželku. Navrhovateľka
preto tvrdí, že obom manželom vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve, preto je nepochybné, že
obaja mali právo nakladať s členským podielom a že obom patrí aj finančný prospech z predaja tohto
členského podielu, nakoľko tento nebol nijako medzi nimi vyporiadaný.
K námietke odporcu na započítanie, vznesenej na pojednávaní dňa 09.04.2014, navrhovateľka uviedla,

že namietajú akúkoľvek snahu odporcu započítať si akékoľvek platby, nakoľko sa jedná o platby
na náklady bývania v rokoch 2005 až 2010, u ktorých namietajú premlčanie z dôvodu, že doposiaľ
neboli vznesené a teda už uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Poukázala na to, že odporcom
uplatnené pohľadávky na započítanie boli vyčíslené a doručené súdu až 24.11.2014, pričom vznášajú tú
námietku premlčania. Navrhovateľka poukázala na to, že Občiansky zákonník nepripúšťa jednostranné

započítanie premlčaných pohľadávok a oni na dohodu o započítaní nepristúpia. K snahe odporcu o
započítanie výživného na syna uviedla, že započítanie výživného v zmysle Zákona o rodine je vylúčené.
Navrhovateľka k námietke premlčania vznesenej odporcom uviedla, že spoločný nájom alebo členstvo
družstevnéhobytunezanikázozákona,onasianineuplatňujepohľadávkuztituluvyporiadaniaBSM,ale
z toho, že odporca predal byt, ku ktorému mali obaja členstvo v roku 2010, za čo on sám utŕžil peniaze

a keďže už neboli manželia, nemohlo to ísť do BSM, a preto si uplatňujú nárok vo výške 1 sumy, za
ktorú boli členské práva prevedené. Poukázala na to, že predaj sa uskutočnil v roku 2010, žaloba bola
podaná v roku 2012, teda bola podaná včas, preto nesúhlasia so vznesenou námietkou premlčania.
K tvrdeniu odporcu o správaní navrhovateľky počas manželstva navrhovateľka uviedla, že to považuje
za účelové, pretože to bola práve navrhovateľka, ktorá bola týraná zo strany odporcu a to bol aj dôvod,

pre ktorý bola nakoniec umiestnená do domova sociálnych služieb.
Po vznesení požiadavky odporcu, aby navrhovateľka právne kvalifikovala svoj žalovaný nárok,
navrhovateľka najprv uviedla, že sa jedná o prípad bezdôvodného obohatenia, kedy niekto predal
spoločnú vec a financie si ponechal, pričom zdôraznila, že aj v takom prípade bola dodržaná 2-ročná
premlčacia lehota na podanie žaloby, hoci tu platí subjektívna premlčacia lehota so začiatkom odkedy

sa účastník mohol dozvedieť. Navrhovateľka zdôraznila, že oni nikdy nehovorili o neplatnosti zmluvy,
ale bezdôvodného obohatenia sa domáhali nie z titulu neplatnosti zmluvy, ale z toho, že odporca sa
obohatil na úkor iného, keď utŕžil peniaze za prevod spoločného bytu patriaceho viacerým osobám,
pričom nie je rozhodné, že ona nebola uvedená na tej zmluve o finančnom vyrovnaní, nakoľko sa
stále týkala toho istého bytu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v danej veci by Dohoda o finančnom

vyrovnaní za prevod členských práv a povinností, ktorá obsahuje záväzok na finančné vysporiadanie,
ktorú urobil za prevodcov sám odporca, by v zmysle judikatúry predstavovala len relatívne neplatný
právny úkon, ktorého neplatnosti sa však nikto nedovolal ani nedovoláva, už uplynuli tri roky od jej
uzavretia, a teda je platným a perfektným právnym úkonom, z ktorého vyplynuli všetky práva a povinnosti
spojené s prevodom členského podielu v bytovom družstve z pôvodných majiteľov na nadobúdateľov

- manželov T.. V závere navrhovateľka uviedla, že požadované vyplatenie polovice odplaty za prevod
členskéhopodieluzrejmenebudenavrhovateľkeprináležaťztitulubezdôvodnéhoobohatenia,aleztitulu
vyporiadania sa spoločných a nerozdielných veriteľov, z ktorých jeden prijal od dlžníkov celé plnenie a
druhému je z neho, ak neexistuje iná dohoda, povinný vydať jemu prislúchajúcu časť, v tomto prípade
polovicu, čo nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľke žalovaná suma 21.990,22 Eur prináleží.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a v prípade
jeho úspechu žiadal priznať náhradu trov konania. Odporca považuje žalobu, ktorou sa navrhovateľka
domáha polovice sumy získanej na základe prevodu členského podielu v Bytovom družstve Trenčín
za nedôvodnú, nakoľko podľa jeho tvrdenia v čase uzavretia zmluvy o prevode členských práv a
povinností spojených s nájmom družstevného bytu dňa 16.09.2010 bol výlučným členom bytového

družstva iba on odporca. Tvrdil, že prihlášku do bytového družstva si on podal ešte pred uzavretím
ich manželstva s navrhovateľkou, kedy bol prijatý za člena tohto družstva a to pod členským číslom
XXXXX a uhradil všetky poplatky s tým spojené. Odporca uviedol, že pôvodne mu členstvo vzniklo
ešte na základe prihlášky do Stavebného bytového družstva občanov Nové Mesto nad Váhom, keďžev tom čase mal trvalé bydlisko v Novom Meste nad Váhom u jeho rodičov, následne bolo toto bytové
družstvo zlúčené so Stavebným bytovým družstvom Trenčín, pričom jeho členstvo v ňom nezaniklo a
kontinuálne pokračovalo aj v Stavebnom bytovom družstve Trenčín a to ako jeho výlučné členstvo a

niekedy v roku 1975 zaplatil aj členské poplatky: 3x po 200,- Kčs a 1x 3.000,- Kčs. Poukázal na to,
že vtedy po zlúčení bytového družstva pracovníčka družstva najskôr trvala na tom, aby si podal novú
prihlášku do SBD Trenčín a opätovne zaplatil členský poplatok, s uvedeným postupom on nesúhlasil,
čo napokon akceptovalo aj bytové družstvo a ubezpečili ho, že naďalej bude vedený len on ako člen
družstva a navrhovateľka bude vedená len ako manželka a spolužijúca osoba. Tiež mu boli vrátené

peniaze na akože „nový“ členský poplatok, z čoho vyvodil, že bytové družstvo uznalo jeho výlučné
členstvo z Nového mesta nad Váhom, ktoré vzniklo pred uzavretím manželstva. Teda keďže ešte
pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou sa stal výlučným členom družstva on odporca, uzavretím
dohody o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 01.03.1987 vzniklo navrhovateľke len spoločné užívacie právo
manželky k tomuto bytu, pričom poukázal aj na zápisnicu o uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu
zo dňa 13.02.1987, kde je odporca uvedený ako člen bytového družstva a navrhovateľka je uvedená

ako trvale spolužijúca osoba - manželka a družstvo ju bude evidovať ako spoločného užívateľa, teda
že navrhovateľke vzniklo len spoločné užívacie právo manželov a poukázal na ust. § 705 ods. 2 OZ.
Ďalej odporca uviedol, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo právoplatne rozvedené dňa 17.03.2005
a týmto dňom navrhovateľke zaniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu manželov, preto neboli
potrebnéžiadneďalšiekrokyktomu,abydošlokzánikutohtospoločnéhonájmuanetrebaktomužiadne

rozhodnutie súdu. Odporca má za to, že keďže len on bol výlučným členom bytového družstva, jedine
jemu prináleží hodnota prevádzaného členského podielu a z toho dôvodu bol on jediným účastníkom
dohody o finančnom vyrovnaní za prevod členských práv a povinností. Uviedol, že keďže on odporca sa
stalčlenomdružstvapreduzavretímmanželstva,niejeprávnevýznamné,žekzavŕšeniuceléhoprocesu
pridelenia a odovzdania bytu do užívania došlo za trvania manželstva, pretože v tom čase byty podliehali

aj niekoľkoročnému prideľovaciemu režimu, ale členstvo patrilo len jemu. Odporca tiež uviedol, že po
rozvode manželstva podal návrh na vyporiadanie BSM, ktoré konanie však bolo zastavené z dôvodu, že
s navrhovateľkou nevlastnili žiadny spoločný majetok, teda ani žiadne spoločné práva a povinnosti, ktoré
by vyplývali z členstva v bytovom družstve. Uviedol, že peniaze z finančného vyrovnania za prevod jeho
členského podielu použil jednak na úhradu dlhov a nedoplatkov v družstve, v ktorom za roky bývania

navrhovateľka neprispievala na úhradu nákladov spojených s jeho užívaním a jednak peniaze použil na
kúpu iného bytu, aby zabezpečil bývanie sebe a ich mladšiemu synovi I.Š..
Odporca poukázal na to, že v minulosti robil funkciu opatrovníka navrhovateľke ich syn V., ktorý
zodpovedne vykonával funkciu, potom bol zbavený opatrovníctva a novým opatrovníkom sa stal DSS
Zemianske Podhradie, o ktorom je odporca presvedčený, že ten nekoná v prospech navrhovateľky, ale

vo vlastnom záujme, v snahe získať prístup k majetku.
Odporca ďalej žiadal, že v prípade, ak by súd dospel k inému názoru k vzniku členstva v bytovom
družstve, aby prihliadol na rozpor s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka krátko po narodení ich
maloletého syna ochorela, mala psychické problémy a všetku starostlivosť o rodinu a domácnosť
zabezpečoval on odporca. Uviedol, že navrhovateľka nechodila riadne do práce, požívala alkoholické

nápoje, kým on bol v práci, u nich v byte sa pilo a fajčilo, bývala často hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení, dokonca 2 roky bola na liečení vo B. G.Í., vrátila sa a zas bola na psychiatrii. O domácnosť
sa staral on odporca, on všetko financoval, deti vyštudoval a pod., navrhovateľka mu neprispievala ani
na výživu detí, ani na náklady bývania. Poprel, že by jej on niekedy ublížil alebo ju týral. Uviedol, že
to on a ich deti sa museli pred ňou zamykať, spolužitie s ňou hodnotil ako veľmi náročné a dokonca

jej pomáhal aj po ich rozvode. Poukázal na to, že pred prevodom bytu bol tento v dezolátnom stave
a musel ho dať zrekonštruovať.
Pre prípad, že by súd navrhovateľke vyhovel a priznal žalovanú sumu, vzniesol odporca na pojednávaní
dňa 09.04.2014 námietku započítania, ktorou si uplatnil na započítanie jeho pohľadávku spočívajúcu v
1/2 -ici nákladov bývania za obdobie od 18.03.2005 do 16.09.2010, teda v sume 1 nákladov na byt, a tiež

sumu aspoň minimálneho zákonného výživného na syna, ktorú navrhovateľka v tom čase neplatila. Po
výzve súdu o upresnenie započítacej námietky, podaním zo dňa 24.11.2014 (č.l. 135) odporca námietku
započítania upresnil a takto vyčíslil na započítanie sumu 4.351,85 Eur, ktorá suma predstavuje 1/2
celkovej sumy sčítaných mesačných platieb, ktoré boli spojené s nájmom družstevného bytu v období
od 18.03.2005 do 16.09.2010, tak ako boli predpisované SBD Trenčín a ktoré uhrádzal sám odporca,

pričom výška mesačných platieb bola: 03/2005 až 06/2005 po 114,12 Eur mesačne, 07/2005 až 12/2005
po 97,66 Eur mesačne, 01/2006 až 06/2006 po 111,50 Eur, 07/2006 až 06/2007 po 146,42 Eur, 07/2007
až 06/2008 po 137,92 Eur, 07/2008 suma 128,10 Eur, 08/2008 až 12/2008 po 114,85 Eur, 01/2009
až 06/2009 po 123,78 Eur, 07/2009 až 06/2010 po 145,47 Eur a 07/2010 až 08/2010 po 125,79 Eur.K svojmu podaniu odporca predložil ako dôkaz aj sumárnu analýzu platieb v špecifikovanom období
vystavenú Stavebným bytovým družstvom Trenčín.
Z dôvodu opatrnosti odporca vzniesol aj námietku premlčania s odôvodnením, že do 3 rokov od zániku

manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM a navrhovateľka si nepodala návrh na vyporiadanie BSM.
Poukázal pritom na to, že odporca si v minulosti podal návrh na vyporiadanie BSM, ktoré konanie
bolo zastavené, nakoľko bolo konštatované, že účastníci nemajú majetok patriaci do BSM, ktorý by
bolo možné vyporiadať a uvedené konanie by mohlo tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata). Námietku premlčania vzniesol z dôvodu, že nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode

ani k rozhodnutiu o vyporiadaní, pričom rozvodom došlo k zániku spoločného členstva v družstve,
keďže spoločné členstvo v družstve je možné len medzi manželmi, a to najneskôr uplynutím lehoty na
vyporiadanie BSM. Poukázal na právnu domnienku v zmysle § 149 ods. 4 OZ, v zmysle ktorej keďže
nedošlo k vyporiadaniu BSM do 3 rokov od zániku BSM a ani nebol podaný návrh, platí, že manželia
sa vyporiadali podľa stavu v akom každý z nich veci užíva, pričom výlučným užívateľom bytu a teda aj
členstva v družstve zostal odporca. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka sa prípadne ešte mohla v

ďalšej 3-ročnej lehote domáhať nejakého vyplatenia, čo však neurobila a nie je možné, aby po 7 rokoch
sa teraz domáhala takéhoto vyporiadania, pretože to by bolo porušenie zásady záujmu právnej istoty
účastníkov konania. Potom ako navrhovateľka uviedla, že v danej veci sa jedná o prípad bezdôvodného
obohatenia, vzniesol odporca aj námietku premlčania z dôvodu, že pri bezdôvodnom premlčaní je 2-
ročná premlčacia lehota.

Odporca žiadal, aby navrhovateľka právne kvalifikovala svoj žalovaný nárok, nakoľko podľa jeho názoru
sa navrhovateľka domáha zaplatenia nejakej sumy bez opory v zákone. Zdôraznil, že navrhovateľka
nebola účastníčkou Zmluvy o finančnom vyrovnaní, ktorá zmluva nie je imanentnou súčasťou Zmluvy o
prevode členských práv a povinností a túto zmluvu dojednal len on sám s novými nadobúdateľmi bytu.
Preto podľa jeho názoru v krajnom prípade by sa navrhovateľka mohla domáhať vyplatenia len tej sumy

uvedenej v Zmluve o prevode členských práv a povinností, kde je vyčíslená zostatková hodnota bytu,
nie sumy zo Zmluvy o finančnom vyporiadaní, ktorej navrhovateľka nebola účastníčkou. Odporca tiež
poukázal na to, že zmluvu o prevode členských práv podpísal za navrhovateľku jej vtedajší opatrovník,
družstvo to akceptovalo, a preto to nemožno pričítať na zodpovednosť odporcovi, ktorý konal v dobrej
viere, keďže ani bytové družstvo s tým nemalo problém a finančné vyrovnanie si dojednal on sám. Má za

to, že pokiaľ opatrovník navrhovateľky nekonal ako mal, jedná sa o zodpovednostný vzťah medzi ním a
navrhovateľkou,ktorýbysatýkalnáhradyškodymedzinimi.Nemávedomosťotom,žebyvočiodporcovi
bolo vedené nejaké trestné konanie, že by opatrovník podal voči nemu nejaké trestné oznámenie, a
preto to nemožno pričítať za vinu odporcovi. Tiež uviedol, že pri bezdôvodnom obohatení pri neplatnosti
zmluvy by sa navrhovateľka mohla domáhať zaplatenia vo vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy, teda

vo vzťahu k nadobúdateľom bytu a nie medzi prevodcami navzájom. Ale keďže sa navrhovateľka
domáha zaplatenia sumy z hodnoty nejakého spoločného majetkového práva, opakovane zdôraznil,
že tam vzniesli námietku premlčania a poukázal na uplynutie 3-ročnej premlčacej zákonnej lehoty na
vyporiadanie BSM. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že tie peniaze z predaja bytu
malibyťspoločné,akeďžeodporcazanekúpiljehoterajšíbyt,takpotomnechsanavrhovateľkadomáha

podielového spoluvlastníctva na uvedenom byte, pretože ak mal byť nadobudnutý za spoločné peniaze,
ten byt by mal byť teda spoločný.
Odporca považoval podanie navrhovateľky doručené súdu dňa 08.12.2014 za zmenu návrhu, nakoľko si
navrhovateľka žalovanú sumu teraz uplatňuje z iného hmotnoprávneho dôvodu ako predtým a opätovne
vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že manželstvo bolo rozvedené v máji 2005 a

najneskôr do 19.03.2008 bolo možné vyporiadať ich BSM a potom nasleduje právna domnienka, že ak
nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani rozhodnutím súdu, tak podľa vyjadrenia právneho zástupcu
navrhovateľky by to malo ísť do podielového spoluvlastníctva, pričom podľa názoru odporcu aj v takom
prípade by sa navrhovateľka mohla domáhať vydania len do 3 rokov, teda trojročná premlčacia lehota
uplynula v roku 2011, pričom žalobný návrh bol podaný v roku 2012, teda už došlo k premlčaniu.

V závere odporca opätovne poukázal na to, že počas ich spoločného života s navrhovateľkou sa o
všetko, o deti a domácnosť staral len on, pretože navrhovateľka bývala stále na psychiatrii, nestarala sa
a neprispievala na byt, ani na domácnosť, len on sa o všetko staral, o to, aby deti vyštudovali, aby ich
syn bol zabezpečený a pod. Preto považuje za nespravodlivé, aby on, ktorý sa celý život o všetko a o
deti sám staral, teraz navrhovateľku, ktorá nie je za nič zodpovedná, ju ešte vyplácal, pričom o ňu je v

sociálnom zariadení postarané, ale on sa musí postarať o seba a ich syna.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil zmluvu o prevode členských práv
a povinností z čl. 4, dohodu o finanč. vyrovnaní z čl. 7, výzvu na zaplatenie, rozvod. rozsudok, vyjadrenie
odporcu z čl. 31, zápisnicu o dohode o odovzdaní, prevzatí bytu, vyjadrenie navrhovateľky z čl. 56,prihlášku za člena, prehlásenie, dotazník, doplnenie vyjadrenia odporcu z čl. 64, výpis z OR, žiadosť o
umiestnenie navrhovateľky, rozhodnutie o pridelení družstev. bytu z čl. 79, zápisnicu z čl. 80, vyjadrenie
odporcu z čl. 83, správu SBD z čl. 94, správu SBD TN z čl. 96, zápisnicu o dohode a odovzdaní bytu,

rozhodnutie o pridelení družstev. bytu, pridelenie bytu, kartu členského podielu, zápisnicu o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu z čl. 104, rozhodnutie o pridelení družstev. bytu z čl. 108, potvrdenie z čl.
109, žiadosť o preloženie družstv. bytu, prehlásenie, oznámenie o prijatí za člena, prihlášku do družstva,
dotazník, oznámenie SBDO NMn/V z čl. 121, vyčíslenie súm na započítanie z čl. 135, sumárnu analýza
platieb, správu SBD TN z čl. 143, zápisnicu z pojednávania z čl. 144, vyjadrenie navrhovateľky z čl.

146, LV č. XXXX pre k.ú. I., obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 8C/13/2004, 6C/82/92,
19C/4/2008 a spis OS NM n/V sp. zn. 5P/366/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania boli v minulosti manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX
sa im narodil syn V. a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn I.. Od Okresného stavebného bytového
družstva Trenčín bol účastníkom dňa 01.10.1983 odovzdaný ich prvý družstevný byt a to 2-izbový byt
č. 5 v bytovom dome so súp.č. XXXX na ul. K. v I. (č.l. 104), ktorý byt neskôr účastníci vymenili za

väčší a dňa 01.03.1987 im bolo odovzdaný ich druhý družstevný byt a to 4-izbový byt č. 39 v bytovom
dome so súp.č. XXXX/XX na vtedajšej ul. F.. Ž. v I.Í. (č.l. 97). Manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2005 č.k. 8C/13/2004-18, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosťdňa17.03.2005.Jepravdou,žeužvroku1992podalodporcanávrhnarozvodmanželstva
s navrhovateľkou, ktoré konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. 6C/82/1992, ale uvedené

rozvodové konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu.
Hoci odporca v konaní tvrdil, že on sa stal členom bytového družstva ešte pred uzavretím manželstva s
odporkyňou teda, že účastníkom nikdy nevzniklo právo spoločného členstva v bytovom družstve, súdu
žiaden doklad preukazujúci jeho členstvo v bytovom družstve pred uzavretím manželstva nepredložil.
Vznik jeho členstva v družstve pred uzavretím manželstva nevyplynul ani z listín predložených

účastníkmi konania, ani z listín vyžiadaných od Stavebného bytového družstva Trenčín a od Stavebného
bytového družstva občanov Nové Mesto nad Váhom.
Z výpisu z OR (č.l. 69) vyplynulo, že Stavebné bytové družstvo Trenčín vzniklo v roku 1959 a podľa
uznesenia z výročného zhromaždenia delegátov zo dňa 13.04.1978, dohody o zlúčení a súhlasu
Slovenského zväzu bytových družstiev bolo s účinnosťou od 01.07.1978 s týmto družstvom zlúčené aj

Stavebné bytové družstvo občanov v Novom Meste nad Váhom. Následne Stavebné bytové družstvo
občanov v Novom Meste nad Váhom vzniklo vyčlenením z Okresného stavebného bytové družstva
Trenčín dňa 03.07.1990 (č.l. 94).
Z oznámenia Stavebného bytového družstva Trenčín zo dňa 06.06.2014 (č.l. 96) vyplynulo, že odporca
bol prijatý za člena družstva pod č. XX XXX a byt mu bol pridelený ako podnikovodružstevný -

zamestnancovi Č.. Nakoľko bol p. G. prijatý za člena družstva počas trvania manželstva, vzniklo
spoločné členstvo manželov. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzatvorená s odporcom a jeho
manželkou. Členský podiel bol zaplatený pred uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a to dňa
11.02.1986suma14.000,-Skadňa14.02.1986suma20.000,-Sk/pôžičkaodČSAD/tedaspolu34.000,-
Sk. K podanej správe predložili aj listiny týkajúce sa členstva účastníkov v družstve.

ZDotazníkavypísanéhoodporcom(č.l.114)vyplýva,žeodporcavypísalDotazníkpreOkresnéstavebné
bytové družstvo (rukou dopísané NM) dňa 26.10.1981, uvedené evid. číslo člena XX XXX, dátum
potvrdenia organizáciou (ČSAD) je 26.10.1981 a v dotazníku sú ako rodinní príslušníci uvedení:
manželka U., rod. V. a syn V., nar. XXXX. Ako okolnosti pre pridelenie družstevného bytu je uvedené,
že všetci bývajú v spoločnom byte rodičov odporcovej manželky v jednej vyčlenenej miestnosti.

Z Prihlášky za člena Stavebného bytového družstva (č.l. 113) vyplýva, že odporca vypísal uvedenú
prihlášku do Stavebného bytového družstva v Moravskom Lieskovom dňa 26.10.1981 a na pečiatke
Okresného stavebného bytového družstva Trenčín prijatia prihlášky je uvedený dátum 20.11.1981 a
uvedené evidenčné číslo člena XXXXX a ako dátum vstupu do SBD je uvedený 20.11.1981.
Z oznámenia o prijatí za člena zo dňa 27.11.1981 (č.l. 112) vyplýva, že uznesením predstavenstva

Okresného stavebného bytového družstva v Trenčíne zo dňa 20.11.1981 bol odporca prijatý za člena
ich družstva.
Z Prehlásenia odporcu (č.l. 111) vyplýva, že odporca prehlásil, že pri podaní prihlášky za člena družstva
uhradil zápisné a poplatok nebývajúcich členov v sume 400,- Kčs dňa 26.10.1981 a základný členský
vklad v sume 3.000,- Kčs dňa 26.10.1981.

Zo žiadosti odporcu (č.l. 110) vyplýva, že dňa 07.07.1982 odporca požiadal Okresné stavebné bytové
družstvo o preloženie bytu z Nového Mesta nad Váhom pod č. XX XXX do I..
Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 16.09.1983 (č.l. 108) vyplýva, že predstavenstvo
Okresného stavebného bytového družstva v Trenčíne uznesením č. IX/386/1983 zo dňa 16.09.1983pridelilo svojmu členovi - odporcovi dvojizbový byt č. 5 v bloku XXXX na sídl. K. - I. do osobného užívania
a dňa 02.11.1983 bola s odporcom spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí uvedeného bytu,
v ktorej zápisnici je okrem iného uvedené, že družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ trvale žije

v čase uzavretia dohody v manželstve s U. G.S. (navrhovateľka), čím vzniká spoločné užívacie právo
týchto manželov.
Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.12.1986 (č.l. 101), členské číslo XX XXX,
vyplýva, že predstavenstvo Okresného stavebného bytového družstva v Trenčíne uznesením č. 729/
XII/1986 zo dňa 22.12.1986 pridelilo svojmu členovi - odporcovi štvorizbový byt č. 39 v bloku XXXX/

XX na sídl. X. H. do osobného užívania a dňa 13.02.1987 bola s odporcom a navrhovateľkou spísaná
Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí uvedeného bytu, v ktorej zápisnici je okrem iného uvedené,
že družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ trvale žije v čase uzavretia dohody v manželstve s U.
G. (navrhovateľka), čím vzniká spoločné užívacie právo týchto manželov.
Z karty členského podielu Okresného stavebného bytového družstva Trenčín (č.l. 103) tiež vyplýva, že
odporca, členské číslo XX XXX, bol prijatý za člena na schôdzi predstavenstva dňa 20.11.1981.

Z oznámenia Stavebného bytového družstva občanov Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.05.2014
(č.l. 94) vyplýva, že uvedené družstvo vzniklo vyčlenením z Okresného stavebného bytového družstva
Trenčín dňa 03.07.1990 a neevidujú odporcu ako člena ich družstva. Z ich oznámenia zo dňa 20.08.2014
(č.l. 121) vyplýva, že zlúčením Stavebného bytového družstva Nové Mesto nad Váhom, ktoré nastalo od
01.07.1978, bola evidencia nebývajúcich členov z obdobia pred týmto termínom odovzdaná aj fyzicky

SBD Trenčín, ktoré túto zaevidovalo ako svojich nových členov a uvedená evidencia z obdobia pred
01.07.1978 sa z SBD Trenčín na SBDO Nové Mesto nevrátila, a preto u nich nie je k dispozícii.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
27.05.2008, č.k. 31Ps/14/2007-37, bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bol
jej ustanovený opatrovník v osobe V. G. (syn účastníkov) a následne rozsudkom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 29.09.2011, č.k. 11Ps/8/2010-48, bol bývalý opatrovník navrhovateľky
V. G. zbavený funkcie a za opatrovníka jej bol ustanovený súčasný opatrovník Domov sociálnych služieb
- Zemianske Podhradie.
Zo žiadosti bývalého opatrovníka navrhovateľky doručenej Domovu sociálnych služieb Zemianske
Podhradie dňa 28.07.2008, založenej v prílohovej obálke, vyplýva, že opatrovník žiada o predčasné

umiestnenie navrhovateľky z dôvodu zlej rodinnej situácie, nesprávnych hygienických a stravovacích
návykov, ktoré poškodzujú jej život, že odmieta brať lieky, že v byte žije a je ohrozovaná bývalým
manželom - odporcom, ktorý má snahu si byt privlastniť a pod.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.19C/4/2008 bolo zistené, že odporca dňa 17.01.2008 podal
na tunajšom súde proti navrhovateľke návrh na zrušenie spoločného užívania bytu, ktorým sa domáhal

zrušenia práva spoločného užívania bytu č. 39 v dome s. č. XXXX/XX na ul. Q. O. v I. s tým, aby za
ďalšieho užívateľa bytu bol určený on a užívacie právo navrhovateľky by zaniklo dňom poskytnutia jej
náhradného bytu. Uvedené konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Lustráciou v ručných registroch tunajšieho súdu a v súdnom manažmente bolo zistené, že tunajším
súdom boli ohľadom účastníkov konania vedené len konanie o rozvod manželstva pod sp.zn.

6C/82/1992 a pod sp.zn. 8C/13/2004 a konanie o zrušenie spoločného užívania bytu pod sp.zn.
19C/4/2008. Konanie ohľadom vyporiadania BSM účastníkov nájdené nebolo.
Zo Zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu zo dňa
16.09.2010 (č.l. 4) na formulárovom tlačive SBD Trenčín vyplýva, že dňa 16.09.2010 bola medzi
prevodcom: odporcom a jeho manželkou vz. vtedajším opatrovníkom V. G. a nadobúdateľmi Q. T. U.

H.. J. T. uzavretá zmluva, ktorej predmetom je prevod členských práv a povinností spojených s nájmom
družstevného bytu, ako i samotné členstvo prevodcu, ktorým prevodca prevádza na nadobúdateľa
všetky práva a povinnosti spojené s nájmom 4-izbového družstevného bytu č. 39 v dome č. XXXX/XX
na 3. poschodí, ul. Q. O. v I. a súčasne prevodca prevádza na nadobúdateľa i svoje členstvo v SBD
Trenčín členské č. XX XXX, zostatkovú hodnotu 885,13 Eur, splatený úver 1610,84 Eur a nesplatený

úver 1392,03 Eur. Súčasťou zmluvy je prehlásenie prevodcu, že na byte neviaznu žiadne nedoplatky a
všetky úhrady sú uhradené do 30.09.2010.
Z Dohody o finančnom vyrovnaní za prevod členských práv a povinností v družstve a odstúpenia
družstevného bytu zo dňa 16.09.2010 vyplýva, že odporca ako prevodca uzavrel s nadobúdateľmi
- manželmi T. aj túto dohodu, v zmysle ktorej prevodca ako člen družstva a nájomník 4-izbového

družstevného bytu č. XX na 3. poschodí na ul. Q. O. č. XX v I. prevádza na nadobúdateľov všetky
svoje členské práva a povinnosti, vrátane členského podielu a práva, aby s nimi družstvo uzavrelo
zmluvu o prevode tohto bytu do ich BSM a súčasne sa dohodli na odplate za prevod členských práv a
povinnosti v Stavebnom bytom družstve Trenčín v celkovej výške 48.605,28 Eur s tým, že časť odplaty1500,-Eurbolanadobúdateľmipredpodpisomuhradenávhotovostikrukámsprostredkovateľaprevodu,
ktorý si ju započítal ako svoju províziu za sprostredkovanie, časť odplaty vo výške 2.801,54 Eur bola
po dohode účastníkov zmluvy uhradená družstvu ako dlh na nájomnom a za plnenia poskytované s

užívaním predmetného bytu, časť odplaty v sume 197,50 Eur bola uhradená Stavebnému bytovému
družstvu ako administratívny poplatok a suma 125,79 Eur sa započítava ako časť odplaty ako úhrada za
užívanie bytu prevodcom v mesiaci október 2010 a zvyšnú časť odplaty vo výške 43.980,45 Eur vyplatia
nadobúdatelia prevodcovi z peňažných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého nadobúdateľmi
peňažným ústavom VÚB, a.s. a to priamo v prospech účtu prevodcu vedeného v ČSOB, a.s. najneskôr

do 31.10.2010. Týmto spôsobom si účastníci dohodli spôsob majetkového vyrovnania.
Z predloženej Dohody o finančnom vyrovnaní za prevod členských práv a povinností v družstve a
odstúpenia družstevného bytu zo dňa 16.09.2010 a výsluchu účastníkov vyplynulo, že odporcovi bola
od nadobúdateľov členských práv a povinností v bytovom družstve vyplatená suma 43.980,45 Eur, ktorú
nik nerozporoval, odporca si uvedenú sumu ponechal, navrhovateľke z nej nič nevyplatil a za uvedenú
sumu si následne odporca kúpil byt, v ktorom v súčasnosti býva. Pred podaním žaloby navrhovateľka

vyzvala odporcu na zaplatenie polovice z vyššie uvedenej sumy, teda na zaplatenie sumy 21.990,22
Eur, ale neúspešne.
Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. vyplýva, že predmetný byt, ktorý manželia T. nadobudli ako
družstevný, si oni následne od bytového družstva odkúpili do svojho vlastníctva a v súčasnosti sú oni
jeho vlastníkmi, vklad do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod č. B. XXXX/XX.

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.1994 do 30.09.2010 o platbách za služby spojené
s bývaním vystavenej Stavebným bytovým družstvom Trenčín (č.l. 137 - 141) vyplynulo, že v
posudzovanom období boli predpisované a vykonávané platby za náklady bývania predmetného
družstevného bytu za obdobie 02/2005 do 06/2005 po 114,12 Eur mesačne, od 07/2005 do 12/2005
po 97,66 Eur mesačne, od 01/2006 do 06/2006 po 111,50 Eur mesačne, od 07/2006 do 06/2007 po

146,42 Eur mesačne, od 07/2007 do 06/2008 po 137,92 Eur mesačne, za 07/2008 v sume 128,10 Eur,
od 08/2008 do 12/2008 po 114,85 Eur mesačne, od 01/2009 do 06/2009 po 123,78 Eur mesačne, od
07/2009 do 06/2010 po 145,47 Eur mesačne, od 07/2010 do 08/2010 po 125,79 Eur mesačne a pri
konečnom zúčtovaní bol preplatok 0,00 Eur. Uvedené platby služieb spojených s bývaním platil výlučne
odporca, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Podľa § 175 ods. 2 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom do účinnosti novely Občianskeho
zákonníka - z. č. 509/1991 Zb. - t.j. pred 1. januárom 1992, ak vznikne len jednému z manželov za
trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne. Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa § 176 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do účinnosti novely Občianskeho
zákonníka - z. č. 509/1991 Zb. - t.j. pred 1. januárom 1992, ak nadobudol právo užívať byt niektorý z
manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania tohto bytu
uzavretím manželstva. To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo
na pridelenie družstevného bytu.

Podľa§177ods.2Občianskehozákonníka vzneníplatnomdoúčinnostinovelyObčianskehozákonníka
- z. č. 509/1991 Zb. - t.j. pred 1. januárom 1992, ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu
jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu
rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím
manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa

rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto
práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 703 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným

nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu
trvale nežijú.
Podľa § 704 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom
bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právospoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 141ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným

návrhom.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

VpreskúmavanejveciprávnyvzťahúčastníkovkbytumalvzniknúťpredúčinnosťounovelyObčianskeho
zákonníka - zákona č. 509/1991 Zb. - t.j. pred 1. januárom 1992, preto bolo potrebné pri riešení uvedenej
otázky vychádzať z vtedy platného ustanovenia § 175 ods. 2 OZ v znení platnom do účinnosti novely, v
zmysle ktorého platilo, že ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie
družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve. Z
dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že toto znenie pred účinnosťou novely je svojim zmyslom a cieľom

podobné so súčasným znením § 703 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným
nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. Z uvedeného je zrejmé, že úprava
vzniku členstva pri družstevných bytoch bola a je rovnaká, tzn., že ak počas trvania manželstva čo
len jednému z manželov vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu alebo teraz právo na uzavretie

zmluvy o nájme družstevného bytu, vzniká tým spoločné členstvo oboch manželov v družstve.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov v danej veci súd zameral dokazovanie na okolnosti vzniku
členstva v bytovom družstve, teda či právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, resp. právo
na pridelenie družstevného bytu, vzniklo odporcovi pred uzavretím manželstva, kedy by sa on stal

výlučným členom družstva a len jemu by patril členský podiel v družstve a navrhovateľka by v takom
prípade nemala nárok na žalovanú sumu, alebo či právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu,resp.právonaprideleniedružstevnéhobytu,vznikloniektorémumanželovipouzavretímanželstva,
kedy by účastníkom vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve.

V danej veci súd zdôrazňuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore
unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech
v spore (bremeno tvrdenia) a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), pričom
základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v

sporovom konaní leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení alebo ním označené dôkazy nepotvrdili
pravdivosťskutkovýchtvrdeníúčastníka,nesienepriaznivédôsledkyvpodobetakéhorozhodnutiasúdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, tzn. že v takom
prípade sa bude konštatovať, že účastník neuniesol dôkazné bremeno.

Hoci odporca v konaní tvrdil, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo len jemu
pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou a že len on bol členom bytového družstva, toto svoje
tvrdenie nepreukázal. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného
dokazovania, z listín predložených účastníkmi konania a z listín vyžiadaných od Stavebného bytového
družstva Trenčín a od Stavebného bytového družstva občanov Nové Mesto nad Váhom vyplynulo, že

odporcovi vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu až za trvania manželstva s
navrhovateľkou, pretože dotazník pre bytové družstvo podal až 26.10.1981, prihlášku za člena bytového
družstva podal dňa 20.11.1981 a Uznesením predstavenstva Okresného stavebného bytového družstva
v Trenčíne zo dňa 20.11.1981 bol prijatý za člena družstva (č.l. 112). Žiadne iné listiny preukazujúce jeho
skoršie členstvo v družstve súdu predložené neboli, odporca tak neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Na rámec uvedeného a v kontexte s výsledkami vykonaného dokazovania sa javí terajšia obrana
odporcu o jeho výlučnom členstve v družstve vzniknutom pred uzavretím manželstva ako účelová,
pretože v roku 2008 si odporca na tunajší súd sám podal návrh na zrušenie spoločného užívania bytu,
ktorý návrh by sa v zmysle § 705 ods. 2 vetá prvá OZ nevyžadoval v prípade, ak by on nadobudol
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. Z uvedeného potom

logicky vyplýva, že v tom čase ešte odporca netvrdil, že nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu pred uzavretím manželstva.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že so vznikom spoločného nájmu družstevného bytu manželmi
vzniklo obom účastníkom konania aj spoločné členstvo manželov v družstve, pretože odporcovi vznikloprávo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, resp. právo na pridelenie družstevného bytu, až
po uzavretí manželstva s navrhovateľkou.
Hoci nebolo súdom rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu rozvedených

manželov a určené kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, je zrejmé, že za súčasného
skutkového stavu, kedy družstevný byt a členské práva a povinnosti v bytovom družstve už boli
prevedené na tretie osoby (manželov T.Š.) a tie si následne byt od bytového družstva aj odkúpili do
svojho vlastníctva, by už takéto súdne konanie o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu
účastníkov tohto konania ako rozvedených manželov a určenie kto z nich bude ako člen družstva ďalej

nájomcom bytu, neprichádzalo do úvahy. Judikatúra súdov sa s obdobnou problematikou už zaoberala.
Napr. aj v odôvodnení rozhodnutia III. ÚS 53/09-36 zo dňa 13.10.2009 je uvedené, že ak ústavný súd
hovorí len o „istom“ stupni spätosti oboch práv, mieni tým, že po zániku manželstva rozvodom obe
spoločné práva (nájomné právo a vlastnícke právo k členskému podielu) podliehajú odlišným spôsobom
vyporiadania. Kým nájomné právo k družstevnému bytu sa vyporiadava podľa § 705 ods. 2 OZ, členský
podiel ako majetkové právo je potrebné vyporiadať podľa zásad regulovaných ustanovením § 149 OZ.

Keďže manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 17.01.2005 č.k. 8C/13/2004-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2005, týmto dňom v
zmysle § 148 OZ zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Keďže do troch rokov od zániku
BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, s
poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ platí nevyvrátiteľná domnienka, že uvedený spoločný členský podiel

v družstve sa stal podielovým spoluvlastníctvom oboch účastníkov a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké, teda aj pre členský podiel ako spoločné majetkové právo manželov platí, že sa premenil na
režim podielového spoluvlastníctva. Uvedený právny názor súdu je podporený aj ustálenou judikatúrou
súdov posudzujúcich spoločný členský podiel manželov v družstve ako spoločné majetkové právo, a
tak analogicky aj pre toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva. S poukazom na uvedené

sa vyporiadanie členského podielu v družstve, ktorý sa stal podielovým spoluvlastníctvom účastníkov,
vykonáva podľa zásad uvedených v § 142 OZ, s tým, že podiely oboch účastníkov sú v zmysle § 149
ods. 4 predposledná veta OZ rovnaké.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa členský podiel v družstve aj v konaní o vyporiadenie BSM vyporiadava
vo všeobecnej hodnote bytu a tento postup treba zachovať aj keď sa členský podiel vyporiadava ako

podielové spoluvlastníctvo. Členský podiel má majetkovú hodnotu vo výške hodnoty spoločného bytu,
a preto prichádza do úvahy finančné vyporiadanie podľa hodnoty bytu v čase zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Platí, že všeobecná hodnota členského podielu sa určuje ako cena, ktorú by bolo
možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase. Teda pri vyporiadaní sa berie
do úvahy trhová hodnota členského podielu družstevného bytu a nie zostatková hodnota ako na to

poukazovalodporca.Vdanejvecijesituáciazisťovaniatrhovejhodnotyčlenskéhopodieluvdružstveoto
jednoduchšia, pretože už došlo k prevodu uvedeného členského podielu za trhovú cenu 48.605,28 Eur,
z ktorej po odrátaní provízie pre realitnú kanceláriu, poplatkov družstvu a úhrady nedoplatkov na byte,
bola odporcovi reálne zaplatená cena za prevod členského podielu v družstve, ktorý bol v podielovom
spoluvlastníctve oboch účastníkov, v sume 43.980,45 Eur. Keďže spoluvlastnícke podiely oboch

účastníkov sú v zmysle § 149 ods. 4 predposledná veta OZ rovnaké, teda každý z nich má podiel 1, je
zrejmé, že polovica z uvedenej vyplatenej sumy patrí z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
medzi účastníkmi navrhovateľke ako druhej podielovej spoluvlastníčke. Preto vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu veci, bez ohľadu na právnu kvalifikáciu žalovanej sumy účastníkmi konania, mal súd
za to, že podaný návrh je dôvodný.

Odporca v konaní vzniesol aj námietky premlčania, avšak súd mal za to, že tieto neboli vznesené
dôvodne a žalovaný nárok nie je premlčaný. K zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k
členskému podielu v družstve došlo prevodom členských práv a povinností na tretie osoby (manželov
T.) dňa 16.09.2010 a uvedeným dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá by teda uplynula
16.09.2013. Návrh na začatie konania o zaplatenie žalovanej sumy bol podaný dňa 26.04.2012, teda

pred uplynutím premlčacej doby, preto žalovaný nárok nie je premlčaný.
Keďže odporca v konaní vzniesol aj námietku započítania, súd sa ňou musel zaoberať. Námietku
započítania vzniesol na pojednávaní dňa 09.04.2014 a žiadal započítať pohľadávku odporcu voči
navrhovateľke spočívajúcu v 1-ici nákladov bývania za obdobie od 18.03.2005 do 16.09.2010, ktoré ona
neplatila a všetky náklady bývania v družstevnom byte hradil len on odporca a tiež žiadal započítať sumu

aspoň minimálneho zákonného výživného na syna, ktorú navrhovateľka v tom čase neplatila. Vznesenú
námietkuzapočítaniaodporcaupresnilašpecifikovalpodanímzodňa24.11.2014(č.l.135).Taktovyčíslil
na započítanie sumu 4.351,85 Eur, ktorá suma predstavuje 1 celkovej sumy sčítaných mesačných
platieb, ktoré boli spojené s nájmom družstevného bytu v období od 18.03.2005 do 16.09.2010, tak akoboli predpisované SBD Trenčín a ktoré uhrádzal sám odporca, pričom výška mesačných platieb bola:
03/2005 až 06/2005 po 114,12 Eur mesačne, 07/2005 až 12/2005 po 97,66 Eur mesačne, 01/2006 až
06/2006 po 111,50 Eur, 07/2006 až 06/2007 po 146,42 Eur, 07/2007 až 06/2008 po 137,92 Eur, 07/2008

suma 128,10 Eur, 08/2008 až 12/2008 po 114,85 Eur, 01/2009 až 06/2009 po 123,78 Eur, 07/2009 až
06/2010 po 145,47 Eur a 07/2010 až 08/2010 po 125,79 Eur. Takto uplatnenú pohľadávku odporcu voči
navrhovateľke na započítanie súd právne posúdil ako pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 OZ, pretože navrhovateľka ako nájomníčka bytu a členka družstva, ktorá bola podielovou
spoluvlastníčkou členského podielu v družstve v podiele 1 sa tiež mala podieľať v 1-ici na nákladoch za

služby spojené s bývaním, ktoré náklady bývania však ona neplatila a tie hradil v celom rozsahu výlučne
odporca, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, teda odporca plnil za navrhovateľku, čo
podľa práva mala plniť ona, preto na jej strane v zmysle § 454 OZ vniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 1 súm uhradených na náklady bývania.
Keďže však navrhovateľka vzniesla námietku premlčania k akýmkoľvek nárokom odporcu voči
navrhovateľke, ktoré on žiadal započítať, súd sa musel zaoberať s touto námietkou premlčania. Ako je

vyššie uvedené, súd ustálil uplatnenú pohľadávku odporcu voči navrhovateľke na započítanie z titulu
bezdôvodného obohatenia, pri ktorom v zmysle § 107 ods. 1 OZ platí 2-ročná subjektívna premlčacia
doba. V danej veci súd neaplikoval 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, ale vychádzal zo subjektívnej 2-
ročnej premlčacej doby, pretože tým, že odporca platil náklady bývania aj za navrhovateľku, vedel resp.
musel vedieť, že platí aj za ňu a že na jej strane tak dochádza k bezdôvodnému obohateniu.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje
súhlas druhého účastníka a započítaciu námietku možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to
odokamihuzročnostipohľadávky,ktorásastalazročnouakoposledná.Vtedydôjdekzánikupohľadávok
v dôsledku započítania a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú, pričom je rozhodujúci okamih
stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky

môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď
sa pohľadávky stretli. Teda inak povedané, pre počítanie premlčacej doby pri vzájomnej pohľadávke
uplatnenej na započítanie nie je rozhodujúce kedy bol urobený započítací prejav, ako sa mylne
domnieva navrhovateľka, ale je rozhodujúci okamih stretu vzájomných pohľadávok spôsobilých na
započítanie, teda v danej veci je tým okamihom deň 16.09.2010, kedy sa stala zročnou posledná

pohľadávka spôsobilá na započítanie. Preto pri námietke premlčania vznesenej navrhovateľkou proti
vzájomnej pohľadávke odporcu proti navrhovateľke uplatnenej na započítanie (1/2-ica nákladov bývania
za obdobie od 18.03.2005 do 16.09.2010), sú pri dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (z vyššie
uvedených dôvodov) premlčané všetky pohľadávky splatné pred dňom 16.09.2008, teda v danej
veci sú zo vzájomnej pohľadávky uplatnenej na započítanie premlčané pohľadávky uplatnené za

obdobie od 18.03.2005 do 15.09.2008 a pohľadávky za obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010 nie
sú premlčané. Takto bolo zistené, že z uplatnenej vzájomnej pohľadávky na započítanie tak nie je
premlčaná pohľadávka odporcu voči navrhovateľke v celkovej sume 1.602,39 Eur. Pri výpočte uvedenej
sumy súd vychádzal jednak z vyčíslenia vzájomnej pohľadávky a z listín SBD Trenčín o sumárnej
analýze platieb, pričom prihliadol na námietku započítania a uznal nepremlčané pohľadávky za obdobie

od 16.09.2008 do 16.09.2010. Za uvedené obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010 bola za služby
spojené s užívaním bytu zaplatená SBD Trenčín za celý družstevný byt účastníkov celková suma spolu
3.204,77 Eur, ktorú zaplatil odporca /od 16.09.2008 do 30.09.2008 to bola suma 57,43 Eur (ako 1 -ica z
predpísanej mesačnej platby 114,85 Eur), od 10/2008 do 12/2010 to bola suma spolu 344,55 Eur (ako
3 mesiace á 114,85 Eur), od 01/2009 do 06/2009 to bola suma 742,68 Eur (6 mesiacov á 123,78 Eur),

od 07/2009 do 06/2010 to bola suma 1745,64 Eur (12 mesiacov á 145,47 Eur), od 07/2010 do 08/2010
suma 251,58 Eur (2 mesiace á 125,79 Eur) a za obdobie od 01.09.2010 do 16.09.2010 suma 62,90 Eur
(ako 1 -ica z predpísanej mesačnej platby 125,79 Eur)/. Uvedenú celkovú sumu na náklady bývania za
obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010 vo výške 3.204,77 Eur uhradil len odporca, ale keďže podiely
oboch účastníkov konania boli rovnaké a každý z nich sa mal podieľať na nákladoch bývania rovnakým

dielom, teda každý v 1, vzniklo navrhovateľke na úkor odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 z
uvedenej sumy, t.j. v sume 1.602,39 Eur ako 1 zo sumy 3.204,77 Eur.
Súd ešte okrajovo uvádza, že k námietke odporcu na započítanie sumy aspoň minimálneho zákonného
výživného na syna, ktorú navrhovateľka v tom čase neplatila, a ktorú odporca uplatnil na pojednávaní
dňa 09.04.2014 súd uvádza, že touto sa nebolo možné zaoberať, nakoľko upresneným podaním zo

dňa 24.11.2014 (č.l. 135) odporca navrhol započítať vyčíslenú sumu 4.351,85 Eur len z titulu 1 celkovej
sumy platieb spojených s nájmom bytu. Nad rámec uvedeného súd ešte poznamenáva, že ani v prípade
vyčíslenia požadovaného výživného na syna na započítanie, by toto nebolo možné započítať, jednak pre
nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcu, pretože by sa jednalo o výživné pre osobu odlišnú ododporcu a jednak z dôvodu, že v zmysle Zákona o rodine je proti pohľadávkam na výživné započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou a u maloletých detí započítanie ani je možné.
S poukazom na zistený skutkový stav, právne zhodnotenie veci, vznesené námietky premlčania a

námietku započítania tak súd v zmysle vyššie uvedeného uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke istinu
vo výške 20.387,83 Eur (21.990,22 Eur - 1.602,39 Eur) spolu s požadovaným úrokom z omeškania 7,5
% ročne z dlžnej sumy od 05.04.2012 do zaplatenia.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k ) nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.