Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231887
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111231887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

T.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. R. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpená splnomocneným zástupcom:
spol. PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlo: Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti odporcovi:
T., občan SR, bytom O., o zaplatenie 19.916,34 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 19.916,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 19.916,34 € od 25.12.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 3.383,73 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby odporca bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť
navrhovateľke sumu 19.916,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.916,34
€ od 25.12.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o prevode
pozemku, o ktorom právnom úkone prebehlo medzi účastníkmi viacero rokovaní. Podľa zmluvy mal
odporca ako vlastník pozemku previesť vlastnícke právo k pozemku na navrhovateľku a navrhovateľka
mala zaplatiť finančnú zálohu vo výške 600.000,- Sk (19.916,34 €). K plneniam vyplývajúcim zo

vzájomných rokovaní došlo len čiastočne, a to zo strany navrhovateľky, ktorá dňa 27.06.2008 bankovým
prevodom uskutočnila zaplatenie prvej časti zálohy na účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo
výške 400.000,- Sk (13.277,56 €) a dňa 28.07.2008 taktiež bankovým prevodom realizovala zaplatenie
druhej časti zálohy na ten istý účet odporcu vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €). Odporca však
následne navrhovateľke nezaslal návrh zmluvy o predaji pozemku. K plneniu odporcu vyplývajúcemu
zo vzájomných rokovaní účastníkov nedošlo ani po viacerých žiadostiach zo strany navrhovateľky
uskutočnených telefonicky, resp. písomne e-mailom zo dňa 08.12.2009, preto navrhovateľka oznámila

odporcovi svoje rozhodnutie odstúpiť zo zámeru vyplývajúceho zo vzájomných rokovaní, teda kúpy
pozemku a požiadala odporcu o vrátenie zálohy v celkovej výške 19.916,34 € s dátumom splatnosti
najneskôr dňa 24.12.2009. Odporca svoj dlh uznal listom zaslaným navrhovateľke dňa 18.03.2011,
ktorým sa zaviazal dlh uhradiť v dvoch splátkach, v prvej splátke dňa 30.04.2011 vo výške 10.000,-
€ a druhej splátke dňa 30.05.2011 vo výške 9.916,34 €. Doposiaľ však odporca zálohu kúpnej ceny
navrhovateľke nevrátil.

Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z elektronickej pošty realizovanej medzi navrhovateľkou a odporcom súd zistil, že mailom zo dňa
23.06.2008 navrhovateľka oznámila odporcovi svoje generálie. Ďalším mailom zo dňa 08.12.2009navrhovateľkavyzvalaodporcu,predtýmkonštatujúc,žedňa27.06.2008poslalaodporcovinaúčetsumu
400.000,- Sk a dňa 28.07.2008 sumu 200.000,- Sk, aby odporca vrátil navrhovateľke celkovú dlžnú
sumu 19.916,34 € do 24.12.2009. Mailom zo dňa 05.09.2010 upozornila navrhovateľka odporcu, že

vzhľadom na neuhradenie dlžnej sumy vo výške 19.916,34 € je nútená postúpiť vymáhanie pohľadávky
právnej kancelárii.

Z listu odporcu zo dňa 18.03.2011 adresovaného navrhovateľke vo veci „Kalendár splátok“ súd zistil,
že odporca uznal svoj dlh 19.916,34 € voči navrhovateľke s tým, že tento uhradí na účet číslo

XXXXXXXXXX/XXXX vo dvoch splátkach, a to v sume 10.000,- € ku dňu 30.04.2011 a v sume 9.916,34
€ ku dňu 30.05.2011.

Právny zástupca navrhovateľky vyzval odporcu predžalobnou výzvou zo dňa 15.12.2010 na plnenie, a
to na úhradu sumy vo výške 19.916,34 € spolu s úrokom 1 % z dlžnej sumy, spolu 20.381,- €.
Z doručenky (č.l. 11) súd zistil, že odporcovi bola predžalobná výzva doručená dňa 17.01.2011.

Súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k.
18Ro/288/2011-18 dňa 16.02.2012. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, čím sa platobný
rozkaz v celom rozsahu zrušil. Odporca na odôvodnenie odporu uviedol, že tvrdenia navrhovateľky
uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde, k podaniu žalobnému návrhu došlo predčasne a dohody

uvedené pri budúcej kúpe pozemkov boli iné, ako sú uvedené v žalobnom návrhu. Odporca nikdy nemal
v záujme obohatiť sa na niečí úkor a svoje záväzky z obchodných alebo z občiansko-právnych vzťahov
si plnil vždy riadne a včas. Odporca sa cíti podaným návrhom zaskočený, nakoľko ústne dohody medzi
účastníkmi boli iné.

Po nariadení termínov pojednávaní sa odporca z neúčasti na pojednávaniach ospravedlnil a žiadal o
ich odročenie, a to jednak z dôvodov svojho nepriaznivého zdravotného stavu, na preukázanie ktorej
skutočnosti súdu predkladal i potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a následne podával návrhy
podľa § 12 ods. 2 O.s.p. na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, najprv Okresnému súdu Bratislava 1
a následne Okresnému súdu Piešťany. O uvedených návrhoch rozhodol Najvyšší súd SR uzneseniami

č.k. 1 Ndc 7/2014 zo dňa 12.júna 2014 a Sp. zn. 8 Ndc 1/2015 zo dňa 22. januára 2015 tak, že návrhom
na prikázanie veci hore uvedeným súdom nevyhovel.

Súd nariadil na deň 24.04.2015 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky
a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou v konaní. Pojednávanie bolo vykonané v

neprítomnosti odporcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu svojho nepriaznivého stavu, ktorý mu nedovoľuje pojednávania sa zúčastniť,
ďalej uviedol, že vec sa tiež snaží riešiť výberom právneho zastúpenia z radov advokátov. K žiadosti o
odročenie pojednávania pripojil i potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Súd pojednávanie vykonal i v neprítomnosti odporcu napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania
s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p., keďže k návrhu na odročenie pojednávania nebolo
okrem potvrdenia o práceneschopnosti pripojené aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní a účastník nie je schopný sa pojednávania zúčastniť bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania, uviedla, že mala záujem o kúpu
pozemku v P.. S odporcom mali uzatvorenú len ústnu dohodu s tým, že následne odporca vyhotoví návrh
kúpnej zmluvy, keďže pozemok, ktorý mala záujem navrhovateľka kúpiť, už mali aj vyhliadnutý. Odporca
však navrhovateľke nepredložil kúpnu zmluvu a navrhovateľka v roku 2011 pochopila, že odporca má

zrejme problém jej finančné prostriedky vrátiť.

Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) OZ kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ust. § 456 prvej vety OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa ust. § 458 ods. 1 prvej vety OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ust. § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu na začatie konania v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľke sumy 19.916,34 € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 25.12.2009 do zaplatenia.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle

§ 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené

na tom, že právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj ak dodatočne odpadol. O obohatení
možno hovoriť vtedy, ak dosiahol takýmto plnením majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v
jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav
nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil,
nakoľko nadobudol finančné prostriedky vo výške 19.916,34 € bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní
preukázané zo zhodných tvrdení účastníkov, a to z tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na
začatie konania a na pojednávaní, ako i z tvrdenia odporcu uvedeného v odpore proti platobnému
rozkazu,tiežze-mailunavrhovateľkyzodňa23.06.2008adresovanéhoodporcovi,ktorýmnavrhovateľka

zasielala odporcovi svoje generálie za účelom vyhotovenia kúpnej zmluvy, že medzi účastníkmi sa
realizovali predzmluvné jednania smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť
prevod vlastníckeho práva k pozemku, navrhovateľkou označeného ako pozemku nachádzajúceho sa
v k.ú. P..

K uzatvoreniu kúpnej zmluvy však nedošlo, pričom však navrhovateľka uhradila odporcovi ako zálohu
kúpnej ceny za pozemok, o ktorý mala záujem, sumu v celkovej výške 19.916,34 €, a to vo dvoch
splátkach, dňa XX.XX.XXXX zaplatila prvú časť zálohy vo výške 400.000,-Sk (13.277,56 €) a dňa
28.07.2008 druhú časť zálohy v sume 200.000,-Sk (6.638,78 €). Z dôvodu, že neexistoval, a ani
neexistuje titul pre plnenie navrhovateľkou, odporca sa tak na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil

v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ.

Súd nemal v konaní ani preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o budúcej zmluve podľa § 50 a) OZ, keďže predpísanou formou zmluvy o budúcej zmluve je forma
písomná, pričom medzi účastníkmi došlo len k predbežnej ústnej dohode o uzatvorení budúcej kúpnej

zmluvy.Preúplnosťsúduvádza,ževkonaníneboloanipreukázané,žemedziúčastníkmibolidojednané
podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, táto skutočnosť je však vzhľadom na absenciu písomnej
formy zmluvy o budúcej zmluve, taktiež na absenciu kúpnej zmluvy, pre posúdenie uplatneného nároku
navrhovateľky v tomto konaní irelevantná.Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou
zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať

tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie
konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu, je teda zásadne vecou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore.
Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli

preukázané ním tvrdené skutočnosti.

Pokiaľ odporca na svoju obranu uviedol, že podanie žalobného návrhu zo strany navrhovateľky považuje
za predčasné a dohody pri budúcej kúpe pozemkov boli iné, ako sú uvedené v žalobnom návrhu, tieto
tvrdenia odporcu v konaní preukázané neboli, odporca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
Skutočnosť, že odporca si je svojho záväzku voči navrhovateľke plne vedomý, mal súd nesporne

preukázanú z listu odporcu zo dňa 18.03.2011 adresovaného navrhovateľke, v ktorom odporca svoj dlh
voči navrhovateľke v celom rozsahu uznal a zaviazal sa tento zaplatiť navrhovateľke v dvoch splátkach
v dňoch 30.04.2011 a 30.05.2011.

Odporca sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od 25.12.2009, keďže

24.12.2009 uplynula lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia navrhovateľke, na splnenie ktorej
povinnosti vyzvala navrhovateľka odporcu listom zasielaným odporcovi elektronickou poštou dňa
08.12.2009. Súd preto zaviazal odporcu i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z
priznanej sumy od 25.12.2009 do zaplatenia, ktorý úrok si navrhovateľka uplatnila v zákonnej výške.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľka mala vo veci
plný úspech, priznal jej súd náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.

Navrhovateľka si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnila v rámci vyčíslenia trov
konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.05.2015 (odoslané na poštovú prepravu dňa 29.04.2015)
trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 3.370,90 eur. Náhrada trov
právneho zastúpenia bola uplatnená za 7 úkonov právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 15.12.2010;
2. písomné podanie protistrane vo veci samej - predžalobná výzva zo dňa 15.12.2010;
3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 04.10.2011;
4. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 11.09.2012;

5. písomné podanie na súd vo veci samej - sťažnosť na postup súdu zo dňa 10.11.2014;
6. účasť na pojednávaní dňa 24.04.2015;
7. porada s klientom dňa 24.04.2015.

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľkou, zistil, že tento nie celkom bol uplatnený v súlade s

príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“, v tejto súvislosti súd
okrajovo poukazuje, že pri jeho rozhodnutí v súlade s prechodným ustanovením § 20c vyhl. vychádzal
z jej znenia účinného v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby) a z uvedeného dôvodu
navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v sume 3.383,73 eur, a to titulom

náhrady trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 1.194,50
eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.189,23 eur pozostávajúcej z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti
na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 386,74 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,21 eur;2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
04.10.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 386,74 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,41 eur;

3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 11.09.2012
podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 386,74 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,63 eur;
4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 24.04.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 386,74 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume

8,39 eur.

b) náhrady cestovného za :

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 24.04.2015 podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na §
15 písm. a) vyhl. v sume 107,76 eur (400 km á 0,183 eur/km + [(4 x 7,2 l) x 1,2 eur/l] = 117,52 eur).

c) náhrady za stratu času za :

účasť na pojednávaní dňa 24.04.2015 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl. v sume
139,- eur (10 začatých polhodín á 1/60 výpočtového základu t.j. 10 x 13,9 eur = 139,- eur).

d) náhrady DPH z:

odmien a náhrad podľa vyhl. v sume 364,87 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl.,
nakoľko z evidencie Daňového riaditeľstva a priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané,

že splnomocnený zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

V prvom rade súd poukazuje, že hoci si navrhovateľka po vyhlásení rozsudku v podaní doručenom
súdu dňa 04.05.2015 neuplatnila náhradu trov konania titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku,
súd postupoval ohľadne týchto trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 pred bodkočiarkou

OSP, podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.
Nárok na náhradu súdneho poplatku je podľa názoru súdu potrebné považovať za samostatný nárok na
náhradu trov konania (ďalším samostatným nárokom je nárok na náhradu trov právneho zastúpenia).
Tento nárok si navrhovateľka nevyčíslila, uplatnila si však náhradu súdneho poplatku v návrhu na začatie

konania. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia však súd preskúmal spis a zistil, že
navrhovateľke zo spisu vyplývajú trovy na zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.194,50 eur. Vzhľadom
na všetko uvedené jej teda bola priznaná ich náhrada.

Pokiaľ súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania v celej uplatnenej sume, dôvodmi krátenia boli

nasledovné skutočnosti:

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu za 2. uplatnený úkon právnej služby - predžalobná výzva zo dňa
15.12.2010. Tento súd totiž nepovažoval za účelný, pričom samotné ustanovenie § 142 ods. 1 OSP
pojednáva o náhrada trov účelne vynaložených. Odporca si minimálne od roku 2009 bol vedomý jeho

záväzku voči navrhovateľke, keďže táto sama ho na zaplatenie vyzývala. Nevidel teda súd dôvod na
opätovné vyzývanie odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, a to z hľadiska vymoženia práva navrhovateľky.
Tento úkon k zaplateniu pohľadávky totiž neviedol, a teda nebol podľa názoru súdu účelný.

Súd ďalej nepriznal navrhovateľke náhradu za 5. uplatnený úkon právnej služby - sťažnosť na postup

súdu zo dňa 10.11.2014. Tú súd poukazuje, že podanie sťažnosti na postup súdu v žiadnom prípade nie
je úkonom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vtedy účinnej vyhl., keďže už len z pomenovania
tohto úkonu je zrejmé, že sa musí jednať o podanie týkajúce sa veci samej, t.j. predmetu sporu. Sťažnosť
na postup súdu sa však predmetu sporu netýka, a teda náhrada za tento úkon právnej služby nemôže
byť ani priznaná.

Súd nepriznal navrhovateľke ani náhradu za 7. uplatnený úkon právnej služby - porada s klientom
dňa 24.04.2015. Opäť tu súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 142 ods. 1 OSP pojednávajúcu o
účelne vynaložených trovách konania. Súd má za to, že po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, ktorýmsa v celom rozsahu vyhovelo návrhu navrhovateľky, nebol dôvod na akúkoľvek ďalšiu poradu medzi
splnomocneným zástupcom navrhovateľky a navrhovateľkou. Preto ani za tento úkon nebola priznaná
náhrada.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku
na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľky spol. PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., a to
v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť

ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.