Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218300
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813218300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. T.,
narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletého G. T., narodeného dňa XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom
ako matka, obaja zastúpení opatrovníkom E. práce, sociálnych vecí a rodiny v L., deti rodičov T.. Y. T.,
bytom L., D. 7, zastúpenej X. & O. advokáti, s.r.o., so sídlom X., T. XX, N. XX XXX XXX a MUDr. L. T.,

bytom L., D. 7, t. č. bytom X., T. XX, zastúpeného JUDr. H. W., advokátkou, so sídlom v L. X., O. XXX/X,
o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým
deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2014, č.k.
14P/53/2013-468 a na odvolanie matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
11. novembra 2014, č.k. 14P/53/2013-488, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výživnom, o
zamietnutí návrhu matky na úpravu styku otca s mal. deťmi a o trovách prvostupňového

konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku rodičov s mal. U. a mal. G. počas striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov m e n í tak, že matka je o p r á v n e n á sa s mal. U. a mal. G. stýkať
počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a každý
nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod., počas letných prázdnin každý párny rok

od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do
19.00 hod. a každý nepárny rok od 15.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod. a od
15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., počas novoročných sviatkov každý párny rok od 31.12.
od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 17:00 hod. do
02.01. do 17:00 hod. a každú stredu v párnom týždni roka v čase od 15:30 hod. do
17:30 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, novoročných sviatkov a letných prázdnin a otec je o p r
á v n e n ý sa s mal. U. a mal. G. stýkať počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od

17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 24.12.
do 17:00 hod., počas letných prázdnin každý nepárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00
hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod. a každý párny rok od 15.07. od 09:00
hod do 31.07. do 19:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., počas novoročných
sviatkov každý nepárny rok od 31.12. od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod. a každý párny rok od 01.01.
od 17:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod. a každú stredu v nepárnom týždni roka v čase od 15:30 hod. do

17:30 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, novoročných sviatkov a letných prázdnin s tým, že rodič,
ktorý má maloleté deti v rozhodnej dobe v osobnej starostlivosti, ich odovzdá druhému rodičovi v mieste
bydliska druhého rodiča a po skončení styku rodič, u ktorého sa styk realizoval, odovzdá maloleté deti
druhému rodičovi v mieste bydliska tohto rodiča.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.06.2011, č.k.
9C/197/2010-41 v časti výroku o úprave práv a povinností s mal. deťmi.Dopĺňací rozsudok, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom mal. U. a mal. G. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov tak, že otec maloletých je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým
každý párny týždeň v roku a matka maloletých je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť maloletým každý nepárny týždeň v roku s tým, že otec odovzdá deti matke v mieste jej
bydliska v nedeľu o 18:00 hod. v týždni, v ktorom vykonával starostlivosť o maloletých a matka odovzdá
deti otcovi v mieste jeho bydliska v nedeľu o 18:00 hod. v týždni, v ktorom vykonávala starostlivosť o
maloletých. Súčasne rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými každú stredu v párnom

týždni roka v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec odovzdá deti matke v mieste jej bydliska
pred začiatkom styku a po skončení styku ich matka odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska a otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými každú stredu v nepárnom týždni roka v čase od 15:30 hod. do 17:30
hod. s tým, že matka odovzdá deti otcovi v mieste jeho bydliska pred začiatkom styku a po skončení
styku ich otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Otcovi uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou

rozsudku platiť výživné na maloletého U. vo výške 80 Eur mesačne a na mal. G. vo výške
65 Eur mesačne vopred, do rúk matky, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Návrh matky
na úpravu styku otca s maloletými zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k.
9C/197/2010-41 zo dňa 21.06.2011 v časti výroku o úprave práv a povinností k mal.

deťom. C. súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia mal. detí uzatvorili
manželstvo dňa 06.11.1999 a po konfliktoch medzi rodičmi opusti otec maloletých v máji 2008 spoločnú
domácnosť. Po jeho odchode si rodičia starostlivosť o deti delili. Podľa vyjadrenia matky trávili maloletí
jeden víkend u matky, jeden u otca, pracovný týždeň s matkou s výnimkou jej služieb, keď boli maloletí
u otca. Dňa 02.12.2010 bol tamojšiemu súdu doručený návrh otca na rozvod manželstva. Otec sa v

ňom zároveň domáhal, aby maloleté deti boli po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti
obochrodičov.Rozsudkom,č.k.9C/197/2010-41zodňa21.06.2011bolomanželstvorodičovrozvedené,
maloletí bolo zverení do osobnej starostlivosti matke, otcovi bolo určené výživné v sume 110
Eur na mal. U. a 90 Q. na mal. G., styk otca s deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov,
pričom obaja rodičia na pojednávaní deklarovali, že sa budú vedieť na tejto veci dohodnúť a

vyjsť si v ústrety. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011. Starostlivosť rodičov
o maloletých postupne, prinajmenšom od začiatku roka 2012, prerástla do systému, že deti
trávili približne polovicu dní v mesiaci s matkou a polovicu s otcom, pričom interval striedania
detí nebol presne určený, prispôsoboval sa pracovným povinnostiam rodičov, najmä ich službám a
vzdelávacím aktivitám. Vždy mesiac vopred matka vyhotovila rozpis stretávania rodičov s deťmi, otec

jej ešte predtým oznámil dátumy, kedy bude mať službu a podľa toho si delili aj víkendy. Rozpis býval
hotový približne 20. až 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Od jesene 2012 došlo k zhoršeniu vzťahov
rodičov. V tom čase začali mimosúdne riešiť vyporiadanie ich BSM. Dôsledkom zhoršenia vzťahov a
komunikácie rodičov bol čoraz väčší problém dosiahnuť dohodu o čase strávenom s deťmi. Otec sa za
účelom riešenia tejto situácie v mesiaci november 2012 obrátil na pracovníčky Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Prievidza, ktoré sa snažili prispieť k zmierlivému riešeniu konfliktov rodičov,
rodičia sa pokúšali spory riešiť aj mediáciou, uvedené prostriedky však neboli účinné, rodičia sa stále
nedokážu dohodnúť a ich konflikty sa stupňujú. Deti sa medzi ich domácnosťami často menia, stane sa,
že s dostatočným predstihom nevedia, u ktorého z rodičov kedy budú a majú problém zorganizovať si
svoje školské povinnosti. Situácia medzi rodičmi sa mierne zlepšila na začiatku roka 2014, keď je rozpis

hotový už pred začiatkom mesiaca. Vo februári 2014 sa matke narodilo tretie dieťa, syn X., ktoré má so
svojím novým partnerom. Deti počas pobytu matky v pôrodnici strávili s otcom 14 dní vkuse. Starostlivosť
obochrodičovomal.detijenavysokejúrovni,detimajúvplnejmierezabezpečenénapĺňanieichpotrieb,
prospech oboch detí je výborný, obe deti majú množstvo mimoškolských aktivít, venujú sa najmä športu.
Deti však majú aj zdravotné ťažkosti, sú dispenzarizovaní v niekoľkých ambulanciách. Obaja rodičia

sa im venujú a trávia s nimi pokiaľ možno všetok čas, ktorý majú k dispozícii. Na starostlivosti o
deti sa aktívne podieľa aj partnerka otca, s ktorou žije v jednej domácnosti. Deti majú dobrý vzťah aj s
partnerom matky. Na výchove a starostlivosti o deti sa podieľajú aj starí rodičia z oboch strán.
Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine prihliadal na záujem oboch mal. detí na takejto

forme osobnej starostlivosti, pričom zdôraznil, že bol povinný zohľadniť všetky podmienky upravené v §24 ods. 2 Zákona o rodine pri súčasnom uplatnení kritérií zakotvených v § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že obaja rodičia sa o mal. deti riadne starajú a
v čase, keď ich majú vo svojej domácnosti, im dokážu v plnej miere zabezpečiť uspokojovanie všetkých

odôvodnených potrieb. Považoval výchovné prostredia u oboch rodičov za dostatočne podnetné, a preto
nemal pochybnosti o schopnosti a spôsobilosti každého z rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť a
výchovu oboch mal. detí. Ďalej konštatoval, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o obidvoch
maloletých záujem. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že zverenie maloletých do striedavej
osobnej starostlivosti je v záujme oboch maloletých, keďže bude predovšetkým zachované právo oboch

detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. V tejto súvislosti súd požaduje za podstatné
uviesť, že rodičia si svoj čas strávený s deťmi delia už dlhšiu dobu (minimálne od roku 2012) na polovicu.
Vlastnou praxou si teda striedavú starostlivosť v podstate zaviedli. Nebolo preto potrebné osobitne
skúmať, či materiálne podmienky rodičov umožňujú praktický výkon striedavej starostlivosti. Striedanie
detí u rodičov prebiehalo až doteraz a deti majú vytvorené vhodné podmienky u každého
z nich. Majú svoju izbu, priestor na učenie, v oboch domácnostiach dlhodobo fungujú a sú na ich

chod zvyknutí. V danom prípade teda nebola situácia, že by súd pri skúmaní podmienok
striedavej osobnej starostlivosti vopred nevedel, resp. len predpokladal, či niektorý z rodičov bude mať
pre ňu vytvorené predpoklady. Tieto predpoklady u oboch rodičov reálne existujú. Mnoho praktických
aspektov a mechanizmov striedavej starostlivosti už majú rodičia vyriešených. Napríklad dochádzku detí
z oboch domácností do školy. Okresný súd určil týždňové intervaly striedania, ktorých dĺžka zodpovedá

najmä požiadavke opakovane deklarovanej oboma maloletými. Vymedzením konkrétnych týždňov, ktoré
strávia u toho - ktorého rodiča sa do života maloletých vnesie potrebná istota a získajú tak možnosť
lepšie si naplánovať svoje školské povinnosti a voľnočasové aktivity a odbúra sa tak
pre nich zásadný stresujúci faktor. Nebudú sa musieť neustále prispôsobovať povinnostiam a rozmarom
rodičov, naopak, rodičia si budú musieť svoje záležitosti naplánovať tak, aby vyšli v ústrety deťom. Aj

z uvedených dôvodov možno konštatovať, že striedavá starostlivosť bude v záujme oboch mal. detí.
Zároveň tak budú aj lepšie zaistené potreby oboch detí, či už materiálne alebo emocionálne. Okresný
súd zdôraznil, že z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti nie je potrebný súhlas oboch rodičov, stačí aspoň záujem jedného z nich o takúto formu
osobnej starostlivosti. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do Slovenského

právneho poriadku zavedený novelu Zákona o rodine, zákonom č. 217/2010 Z. z. Z dôvodovej správy
k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca už vopred rátal so situáciou, že jeden z rodičov
nemusí so zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti súhlasiť. Citované podľa dôvodovej
správy: „Oproti pôvodnej úprave bude priamo v zákone uvedená striedavá starostlivosť o dieťa, čím
bude umožnená striedavá starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o

uzatvorenie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Väčšinou je dôvod to, že sa chce pomstiť bývalému
partnerovi (ak majú obidvaja rodičia záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a
súčasne jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou bez toho, že by predložil súdu dôkazy,
ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej výchovy na dieťa, tak sa jedná s vysokou
pravdepodobnosťou o snahu o pomstu druhému rodičovi)“. Matka s návrhom otca na zverenie detí do

striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Ako dôvody uviedla predovšetkým agresívne správanie
otca voči nej a pretrvávajúcu neschopnosť rodičov dohodnúť sa čo aj na základných veciach týkajúcich
sa detí. V priebehu konania matka súd opakovane žiadala, aby sa zaoberal motiváciou otca, ktorá ho
viedla k podaniu návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jej
názoru je jeho návrh účelový a skutočným motívom otca je dosiahnuť prospech v majetkovej

sfére. Návrh otca má tiež za cieľ vyvíjať nátlak na matku, aby od neho nepožadovala nič z
ich spoločného majetku pri vyporiadaní BSM. Nespokojnosť otca s doterajším stavom začala
zo dňa na deň v priamej súvislosti so začiatkom diskusií o vyporiadaní BSM. Okresný súd vyslovil, že
dlhodobé a hlboké konflikty rodičov, ktoré majú pôvod v rozvrate ich manželstva a sú posilňované
nezhodami pri vyporiadaní BSM, nesmú v konečnom dôsledku brániť oprávneným záujmom mal. detí.

Obe deti si situáciu, ktorá nastala po rozpade vzťahu rodičov, plne uvedomujú, v rámci možností
ju dokázali akceptovať a vyrovnať sa s ňou. Vnímajú ju realisticky a túžia byť v blízkosti oboch rodičov.
Nechcú však, aby spory rodičov zasahovali do ich sféry, a aby boli konfliktami rodičov traumatizovaní.
Nechcú sa dostávať do situácií, keď si budú musieť vyberať medzi niektorým z rodičov, či „chytiť stranu“
niekomu z nich v prípade konfliktu. Je pre nich ťažké, keď musia pred jedným z rodičov obhajovať

svoju lásku k druhému rodičovi a zároveň je im nepríjemné, keď jeden rodič v ich prítomnosti znevažuje
druhého. Okresný súd zobral na vedomie, že prvotnou príčinou, prečo podľa názoru matky dovtedy
zavedený a obomi rodičmi akceptovaný systém striedania detí prestal fungovať, mohli byť nezhody
rodičov pri vyporiadaní BSM. Na druhej strane vo vzťahu k maloletým deťom táto príčina nie je až takádôležitá. Podstatnou skutočnosťou je, že medzi rodičmi existuje konflikt, ktorý im bráni riadne realizovať
starostlivosť o maloletých, pričom prax striedania detí, keď sa deti medzi domácnosťami rodičov menia
aj niekoľkokrát za týždeň, súd nepovažuje za vhodný a prospešný pre deti ani v prípade, ak

by sa rodičia na ňom dokázali bez problémov dohodnúť. Údajnú agresivitu otca voči matke okresný súd
rovnako nepovažoval za argument proti striedavej osobnej starostlivosti o deti. Predovšetkým žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že by otec bol kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom agresívny voči deťom,
čo okresný súd považoval za podstatné. Rovnako však nakoniec nebolo preukázané, že by sa otec
dopustil fyzického násilia voči matke maloletých. Je predovšetkým potrebné diferencovať, ako sa rodičia

správajú k sebe navzájom a ako sa správajú k maloletým deťom. V správaní k deťom nebol ani u jedného
zrodičovpreukázanýžiadennedostatok.Okresnýsúdnapokondospelkzáveru,žezverenímmaloletých
do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a z tohto vyplývajúcim určením presných pravidiel realizácie
tejto starostlivosti sa odstráni jeden zo závažných zdrojov konfliktu medzi rodičmi. K výhradám matky, že
konfliktnévzťahyrodičovbudúpríčinou,žepristriedavejstarostlivostisarodičianebudúvedieťdohodnúť
odôležitýchveciach,týkajúcichsamaloletých,okresnýsúdpoukazuje naustanovenie§35Zákona

o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú na podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa,
rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Citované ustanovenie sa neviaže len na striedavú osobnú
starostlivosť, ale má riešiť všetky situácie, keď rodičia maloletého dieťaťa nedospejú k dohode, pričom
situácia, že by sa rodičia neboli schopní dohodnúť na podstatnej záležitosti maloletých, napríklad na tom,
ktorú strednú školu bude dieťa navštevovať, môže nastať aj za stavu, keď je dieťa zverené do osobnej

starostlivostilenjednémuzrodičov.Uvedenétvrdeniamatkypretosúdnepovažoval zadôvodné.
Na základe uvedených dôvodov súd nepovažoval nesúhlas matky mal. detí so striedavou
osobnou starostlivosťou za relevantný. Okresný súd poukázal na svoju povinnosť v zmysle § 43 ods. 1
Zákona o rodine zistiť názor mal. detí a pri rozhodovaní naň prihliadať. Názor oboch maloletých, najmä
staršieho U., bol v predchádzajúcom období zisťovaný niekoľkokrát. Obe deti opakovane uviedli, že by

chceli tráviť rovnaký čas s otcom aj s matkou. Zároveň uviedli, že časový interval, ktorý by chceli tráviť s
jedným z rodičov, je najviac týždeň. Je nesporné, že mal. deti nemusia poznať všetky aspekty inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti a poznať jeho odlišnosti od iného spôsobu úpravy osobnej starostlivosti
o dieťa, avšak podľa názoru okresného súdu striedavá starostlivosť je inštitútom, ktorý v danej
situácii najlepšie zodpovedá požiadavkám oboch maloletých, keď si svoj čas medzi rodičov chcú deliť

na polovicu v určených pravidelných intervaloch. Okresný súd zároveň apeloval na oboch rodičov, aby
deťom nebránili, ak sa chcú dobrovoľne stretnúť počas týždňa tráveného u jedného z rodičov aj s druhým
rodičom a nevyčítali im to. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že sú splnené všetky
hmotnoprávne podmienky na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a návrhu otca maloletých v tejto časti vyhovel. Na podnet kolíznej opatrovníčky maloletých

upravil styk maloletých s rodičom, ktorý v danom týždni nevykonáva osobnú starostlivosť o deti,
a to vždy v stredu na dve hodiny popoludní od 15:30 hod. do 17:30 hod. Súd pritom zároveň zohľadnil
názor mal. U., vyjadrený pred kolíznou opatrovníčkou počas šetrenia pomerov dňa 29.01.2014 a
vyjadrenie matky, podľa ktorých ju maloletí často chcú navštíviť aj v období, ktoré trávia s
otcom. Matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného predovšetkým z dôvodu, že otec v

konaní o rozvod zatajil svoju účasť v spoločnosti H. s.r.o., ktorý bol na otca prevedený s účinnosťou od
20.03.2004. Otec bol v čase rozvodového konania jediným spoločníkom tejto spoločnosti, mal mať z tejto
činnosti príjem a v období nasledujúcom tesne po rozvode manželstva mu mala byť z titulu jeho účasti
vyplatená suma 50.000 Eur ako podiel na zisku spoločnosti. Uvedenú skutočnosť matka maloletých
považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým odôvodňuje zvýšenie výživného, a to nielen do

budúcnosti, ale aj spätne, za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu matky na zvýšenie výživného, a
to od 01.08.2011. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rozhodnutím jediného
spoločníka spoločnosti H. L., s.r.o. o schválení účtovnej závierky zo dňa 29.06.2011 bolo rozhodnuté, že
doposiaľ nerozdelený zisk z minulých období v celkovej sume 50.000 Eur bude vyplatený spoločníkovi.
Uvedená suma však v skutočnosti otcovi maloletých, ako vtedy jedinému spoločníkovi spoločnosti,

vyplatená nebola. Dňa 01.07.2011 bol vystavený výdavkový doklad na sumu 40.000 Eur na meno otca
maloletých, uvedená suma mu však nebola vyplatená. Z výpisu z účtu spoločnosti H. L., s.r.o. za
obdobie 01.07.2011 - 29.07.2011 vyplýva, že začiatočný stav účtu bol 31.906,43 Eur, kreditné položky
na účte za uvedené obdobie boli 32.910,32 Eur, debetné položky 32.546,17 Eur a stav
účtu k 29.07.2011 bol 32.270,58 Eur. Otec maloletých svoj obchodný podiel previedol na inú osobu s

účinnosťou ku dňu 09.04.2013. Okresný súd súhlasil s matkou, že v prípade, ak by
otcovi takáto vysoká suma v období troch rokov predchádzajúcich návrhu matky bola vyplatená, ide o
dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného, najmä za predchádzajúce
obdobie. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že napriek údajom v účtovných evidenciáchspoločnosti H. L., s.r.o., otec maloletých žiadny príjem z tejto spoločnosti nemal a reálne sumou 50.000
Eur, uvádzanou matkou, nedisponuje a ani v minulosti nedisponoval. Nebolo tiež preukázané, že by
sa za obdobie, ktoré uplynulo odo dňa, keď mu táto suma mala byť vyplatená, výrazne zmenili jeho

majetkové pomery s tým, že takáto zmena by bola v príčinnej súvislosti s takýmto údajným príjmom.
Okresný súd na základe výpisu z účtu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. považoval za preukázané, že
táto spoločnosť v danom období ani nemala disponibilné zdroje v sume 50.000 Eur, resp. 40.000 Eur.
Podľa názoru okresného súdu v tejto súvislosti zároveň nemožno ani konštatovať, že otec maloletých sa
tým, že mu táto suma napokon vyplatená nebola, vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku,

resp. majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov nebolo
možné vyhovieť návrhu matky v takom rozsahu zvýšenia výživného, ako sa domáhala.
Pri rozhodnutí o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti sa v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o
rodine pri úvahách o prípadnej vyživovacej povinnosti rodičov prihliada predovšetkým na dĺžku osobnej
starostlivosti tohto - ktorého rodiča. Zákon zároveň umožňuje výživné neurčiť. V danom prípade je
interval osobnej starostlivosti pre oboch rodičov rovnaký, neodôvodňuje teda určenie výživného. Podľa

názoru súdu však aktuálne pomery rodičov sú dôvodom, aby otec maloletých bol zaviazaný na plnenie
vyživovacej povinnosti.
Otec síce v konaní argumentoval, že pomery rodičov sú rovnaké, keďže obaja majú rovnaké vzdelanie
a rovnaký tabuľkový plat, preto na určenie výživného pri striedavej starostlivosti nie je dôvod. Z
dokazovania však vyplynulo, že príjem rodičov zo zamestnania rovnaký nie je. Priemerný čistý mesačný

príjem otca v roku 2013 bol o 812,98 Eur vyšší ako priemerný mesačný príjem matky v tom istom
roku. Predovšetkým však bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že matka maloletých je od februára
2014 na rodičovskej dovolenke, stará sa o svoje najmladšie dieťa a z uvedeného
objektívneho dôvodu si nemôže prácou svoj príjem zvýšiť. Najmä táto skutočnosť odôvodňovala určiť
otcovi výživné na maloletých. Pri rozvode manželstva boli mal. deti rozsudkom zverené do osobnej

starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné v sume 110 Eur na mal. U. a XX Q. na mal. G.. Otec
v konaní o rozvod uvádzal, že deti trávia veľa času s ním. Matka vo svojom písomnom
vyjadrení v konaní o rozvod zase uviedla, že otec maloletých sa nepodieľa na úhrade
nákladov na oblečenie, na veci do školy, ani na školské a mimoškolské aktivity. Obe
skutočnosti boli vtedy pri určení výživného otcovi zohľadnené. Súd vychádzal z pôvodného rozsudku

a porovnal vtedajšiu situáciu s pomermi rodičov maloletých, zistenými v aktuálnom súdnom konaní. Bolo
preukázané, že otec v súčasnosti trávi s mal. deťmi približne polovicu času a zároveň
aj hradí všetky výdavky maloletých, či už na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, ale aj na ich
školské a mimoškolské aktivity, ktoré im vzniknú počas doby strávenej u otca. Možno teda konštatovať,
že z výdavkov vynakladaných rodičmi na maloletých, otec hradí približne

polovicu. Matka predložila súdu písomné vyčíslenie mesačných výdavkov na obe deti. Z neho vyplýva,
že jej priemerné mesačné výdavky sú vo výške 567 Eur na mal. U. a vo výške 555 Eur
na mal. G.. Okresný súd tieto sumy napriek veku, školským a mimoškolským aktivitám, zdravotnému
stavu a oprávneným potrebám oboch maloletých považoval za nadsadené, a to aj v prípade, ak by
obaja maloletí trávili celý mesiac len s matkou. Považoval však za nepochybné, že pomery maloletých

a oboch rodičov sa od určenia výživného, od ktorého už uplynuli tri roky, zmenili. Maloletí sú fyzicky
starší a vyspelejší a príjem otca maloletých sa výrazne zvýšil. Zmena pomerov by podľa názoru súdu v
prípade ponechania maloletých v osobnej starostlivosti matky odôvodňovala zvýšenie výživného aspoň
o 40 %, teda na sumu 160 Eur pre mal. U. a sumu 130 Eur pre mal. G.. Maloletí však boli zverení do
striedavej osobnej starostlivosti a budú tak s matkou tráviť len polovicu času v kalendárnom mesiaci, súd

preto zaviazal otca na výživné v polovici uvádzaných súm. Otec tak bude povinný platiť do rúk matky
výživné 80 Eur mesačne na mal. U. a 65 Eur mesačne na mal. G.. Okresný súd konštatoval, že dôkaz,
navrhnutý matkou - zisťovanie majetkových pomerov rodičov otca maloletých súd nevykonal, nakoľko
otec je dospelý, finančne samostatný, jeho rodičia k nemu nemajú vyživovaciu povinnosť a
nebolo preukázané, že by mu boli v posledných troch rokoch prispeli nejakou finančnou čiastkou, ktorá

by relevantným spôsobom ovplyvnila jeho majetkových pomery. Keďže súd vyhovel návrhu otca a zveril
maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nebolo možné vyhovieť návrhu matky v
časti, v ktorej sa domáhala úpravy styku otca s maloletými. Súd preto návrh matky v tejto časti zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 2, ods. 4, § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 6, §
75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146

ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. detí a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na zmenu úpravy práva povinností k mal. deťom (zverenie do striedavej starostlivosti rodičov a neurčení žiadneho výživného)
zamietne, jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie a určí výživné zo strany otca vo
výške 300 Eur mesačne pre mal. U. T. a 250 Eur mesačne pre mal. G. T. s tým, že vyčísli zameškané

výživné od01.08.2011aupravístykotcasmal.deťmi,alternatívnerozsudoksúduprvéhostupňa
zrušíavecmuvrátinaďalšiekonanie.Vytýkalasúduprvéhostupňa,žejehorozhodnutiejeprotiústavnou
reparáciou už právoplatného súdneho rozhodnutia toho istého súdu, podľa ktorého boli mal. deti zverené
do jej osobnej starostlivosti. Mala za to, že súd nedostatočne aplikoval § 163 ods. 2 O.s.p. a § 26 Zákona
o rodine, podľa ktorých možno právoplatné rozhodnutie súdu zmeniť, len ak sa zmenia pomery, inak v

zásadeniejeprípustnázmenaprávoplatnéhorozhodnutiasúdu,nakoľkobyzasahovaladoprávnejistoty
strán a upierala stranám právo na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa mohol rozhodnutie zmeniť iba
v prípade, že by sa závažne, objektívne a nezvrátiteľne zmenili pomery účastníkov, ktoré musel porovnať
akonkretizovaťvčom,ačivôbecsatietopomeryzmeniliodprávoplatnéhorozsudku.Súdprvéhostupňa
v skutočnosti pomery neporovnával a vôbec nezisťoval, či došlo k zmene pomerov. Podľa jej názoru
k žiadnej skutočnej objektívnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku v prospech

striedavej starostlivosti, totiž nikdy neprišlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že umožňuje otcovi
styk s deťmi v takom rozsahu, že mu iní otcovia môžu závidieť a v priemere ich má 50 % času,
umožňuje mu trávenie spoločných dovoleniek, výletov, deti majú vybudovaný vzťah aj s rodičmi otca
a je možné konštatovať, že plní rozsudok zo dňa 21.06.2011 tak, že kontakt otca s deťmi je skutočne
neobmedzený. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by mu rozpis stretávania s deťmi určovala

autoritatívne, vždy rozpis styku otca s deťmi robila po komunikácii s otcom, pričom program bolo možné
flexibilne zmeniť, ak sa program rodičov zmenil, ktorý systém fungoval aj pred rozvodom ich manželstva,
po rozvode manželstva. Otec začal namietať, že mu zabraňuje v styku s deťmi zo dňa na deň až v
novembri 2012, ktorý problém riešil s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čo považuje za účelové
s cieľom vzbudiť dojem „konfliktu“ a vyfabrikovať „oficiálne“ dôkazy o tom, že mu bráni v styku s deťmi

a použiť ich v budúcnosti proti nej, ak podá návrh na zvýšenie výživného alebo vyporiadanie BSM.
Zmena pomerov, ktorá je nevyhnutná pre zmenu existujúceho právoplatného rozsudku, nemôže byť iba
tvrdená, či umelo a špekulatívne navodená druhým rodičom, keď bezdôvodne otec po
siedmich rokoch fungujúceho systému určovania styku s deťmi oznámil cielene, že úprava styku s deťmi
nefunguje, pričom toto nevyplýva z objektívnej skutočnosti, keď k zmene pomerov oproti pôvodnému

rozsudku nedošlo. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nevyjadril, prečo jej návrh na konkretizáciu styku
maloletých s otcom nepovažuje v danom prípade za dostatočný spôsob ako upraviť
vzťahy rodičov k deťom tak, aby sa čo najmenším spôsobom zasiahlo do existujúceho právneho stavu,
založeného právoplatným rozsudkom. Uvedený nedostatok v procesnom postupe súdu považuje za
zásadný. Ďalej uviedla, že dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa vykonal, je nedostatočné pre zistenie

skutočného stavu veci a jeho záver o tom, že striedavou starostlivosťou budú lepšie zabezpečené
potreby mal. detí, je predčasný. Jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd
prvého stupňa žiadnym spôsobom nezargumentoval, v čom vidí hmotnoprávnej podmienky pre
nariadenie striedavej starostlivosti, nevyjadril sa k trvalému nepriateľskému prostrediu voči nej v rodine
otca detí, neochote otca s ňou akokoľvek o deťoch konštruktívne komunikovať, či k tomu, že otec

deťom v styku s ňou bráni, resp. im ho vyčíta a deti za tento styk skutočne trestá, ani že dom, v
ktorom deti s otcom majú bývať, je stále neskolaudovaný. Vyslovila názor, že úprava styku mal. detí
s druhým rodičom v čase, keď majú byť v starostlivosti druhého rodiča, je neštandardná a vo svojej
podstate protirečí podmienkam, v ktorých je možné striedavú starostlivosť nariadiť. Vytýkala súdu, že
nezisťoval, či termín, ktorý takto určil na styk s deťmi, vyhovuje deťom, či nemajú aktivity - tréning a

podobne, resp. ako bude tento styk zabezpečovaný počas roka, napríklad týždňové dovolenky, sviatky,
prázdniny a podobne. Súd bagatelizoval agresivitu otca voči nej a ňou tvrdený strach z otca detí, čo
spôsobuje jej absolútnu bezmocnosť a subordináciu voči rozhodnutiam otca. Vytýkala súdu prvého
stupňa, že dospel k záveru, že otec detí k nej agresívny nie je, hoci žiadnu agresivitu otca v skutočnosti
nedokazoval, na jeho útok voči nej sa neopýtal, napriek tomu, že tak mal podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

vykonať. Predložila súdu fotodokumentáciu preukazujúcu, ako vyzerala po fyzickom útoku otca detí
a žiadala, aby táto bola pripustená ako dôkazný prostriedok. Súd absolútne nevzal do úvahy vek
maloletých (10 a 14 rokov), ktorí sú obaja chlapcami a model vzťahu k ženám sa u nich práve vytvára
a spôsob, akým sa ich otec chová k ich matke, môžu chlapci automaticky považovať za modelový a
správny, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Práve agresivita otca voči nej, ktorá

v reálnom živote navodzuje strach, zabraňuje rodičom efektívne komunikovať, znemožňuje uzavretie
akejkoľvek dohody medzi rodičmi a mala byť vyhodnotená ako skutočnosť, ktorá vylučuje nariadenie
striedavej starostlivosti v danej veci. Kolíznemu opatrovníkovi vytýkala, že vykonáva úkony voči deťom
bez jej vedomia, robí výsluch detí v prostredí, keď sú u otca, kladie im zavádzajúce otázky a píše správyotcovi na vyžiadanie, aj keď k tomu nie je povinný a nezaoberá sa tým, že pomoc potrebuje ona. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa jej názoru nie je zrejmé, v čom súd vidí skutočnosť,
že nariadením striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. detí. Pokiaľ súd za jedinú

výhodu striedavej starostlivosti považuje skutočnosť, že deti budú vedieť, kedy budú u ktorého rodiča,
a že sa tým odstránia hlavné konflikty medzi rodičmi, podľa jej názoru sa toto dalo dosiahnuť i úpravou
styku otca s deťmi. Tento záver nie je správny, lebo otec „konflikt“ umelo vytvoril a vymyslel, nakoľko
nesúhlasí s vyporiadaním ich BSM a konflikty rodičov budú pretrvávať. Pokiaľ súd tvrdil, že striedavá
starostlivosť sa už vlastne i uplatňuje, toto nie je pravda, dokazovanie vykonané na túto otázku nebolo.

Tvrdila, že po rozvode manželstva účastníkov otec neuhrádzal žiadne výdavky, ktoré je potrebné na
deti pravidelne uhrádzať, nezabezpečoval ich zdravotnú starostlivosť, nebol s deťmi doma, keď boli
choré, nezabezpečoval im krúžky, nezúčastňoval sa na športových turnajoch, nechodil na rodičovské
združenia, a preto je záver súdu prvého stupňa o striedavej starostlivosti predčasný. Pokiaľ ide o rozvrh
striedania mal. detí, uviedla, že absentuje úprava styku počas sviatkov, prázdnin, narodenín a podobne,
čoznamená,žekaždéVianoceaždodospelostibudúdetitráviťuotcaaSilvesternaopaksňou,finančný

nápor počas začiatku školského roka počas doby piatich rokov bude ležať na nej, a preto nepovažuje ani
v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa za správny, spravodlivý, objektívny a vyvážený. Ďalej súdu
prvého stupňa vytýkala, že nevyriešil praktické veci spojené s výchovou a starostlivosťou o deti - trvalý
pobyt, daňový bonus, prídavky na deti a podobne. Uviedla, že nerozumie odôvodneniu rozsudku súdu
prvého stupňa ohľadne výživného, keď nie je jasné, na základe čoho výživné bolo určené, v tejto časti

je rozhodnutie absolútne nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Uviedla, že súd nezohľadnil
skutočnosť, že je na rodičovskej dovolenke a má reálny príjem približne 200 Eur, a že na jej strane došlo
k zmene počtu vyživovaných osôb. Ďalej súdu vytýkala v súvislosti s určením výživného, že neskúmal
majetkové pomery rodičov, nezaoberal sa ich výdavkami, nezohľadnil jej tvrdenie, že keď otec deťom
niečo kúpi, deti si to k nej nemôžu vziať, ani skutočnosť, že otec žil v spoločnej domácnosti s priateľkou,

ktorásananákladochjehodomácnostipodieľala,ažeotecvapríli2013bezdôležitéhodôvodupreviedol
ziskovú spoločnosť H. L., s.r.o. na svojho priateľa, čím sa vzdala bez dôležitého dôvodu majetkového
prospechu, ktorú skutočnosť súd nevzal do úvahy. Ďalej súdu vytýkala, že zabudol preskúmať, aké
sú aktuálne potreby mal. detí, vysvetliť, ktoré z nich sú podľa neho odôvodnené, ktoré nie, a prečo.
Súd iba konštatoval, že výdavky matky považuje bez ďalšieho za nadsadené, neuviedol však, prečo

a v porovnaní s čím. Vytýkala súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie nezodpovedá v tomto smere
požiadavkám § 132, § 120 ods. 2, § 157 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o zamietnutie jej návrhu na úpravu
styku otca s mal. deťmi, toto nepovažovala za správne, jej návrhom sa súd vôbec nezaoberal, inak by
zistil, že mala záujem na úprave styku počas Vianoc. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkala, že nerozhodol
o jej návrhu na zvýšenie výživného spätne a v tomto smere je povinný súd vydať doplňujúci rozsudok.

Uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že došlo aj k inej vade konania, nakoľko
súd nebol podľa nej názoru v danej veci objektívne nestranný, že tvrdeniam otca detí sa prikladala väčšia
váha a boli zvažované iba jeho návrhy a tvrdenia.

Dopĺňacím rozsudkom okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že súd v pôvodnom rozsudku opomenul vyhlásiť výrok týkajúci sa
návrhu matky na zvýšenie výživného, v odôvodnení rozsudku, č.k. 14P/53/2013- 468 zo dňa 03.10.2014
sa touto časťou návrhu zaoberal. Okrem iného uviedol, že: Matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia
výživného predovšetkým z dôvodu, že otec v konaní o rozvod zatajil svoju účasť v spoločnosti
H. L., s.r.o. Otec bol v čase rozvodového konania jediným spoločníkom tejto spoločnosti, mal mať z tejto

činnosti príjem a v období nasledujúcom tesne po rozvode manželstva mu mala byť z titulu jeho účasti
vyplatená suma 50.000 Eur ako podiel na zisku spoločnosti. Uvedenú skutočnosť matka maloletých
považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie výživného, a to nielen do
budúcnosti, ale aj spätne, za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu matky na zvýšenie výživného, a
to od 01.08.2011. Súd súhlasí s matkou, že v prípade, ak by otcovi takáto vysoká suma v období troch

rokov predchádzajúcich návrhu matky bola vyplatená, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by
odôvodňoval zvýšenie výživného, najmä za predchádzajúce obdobie. Vykonaným dokazovaním však
bolo preukázané, že napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti H. L., s.r.o., otec maloletých
žiadny príjem z tejto spoločnosti nemal a reálne sumou 50.000 Eur, uvádzanou matkou, nedisponuje
a ani v minulosti nedisponoval. Nebolo tiež preukázané, že by sa za obdobie, ktoré

uplynulo odo dňa, keď mu táto suma mala byť vyplatená, výrazne zmenili jeho majetkové pomery s tým,
že takáto zmena by bola v príčinnej súvislosti s takýmto údajným príjmom. Súd na základe výpisu z
účtu spoločnosti H. L., s.r.o. považoval za preukázané, že táto spoločnosť v danom období ani nemala
disponibilné zdroje v sume 50.000 Eur, resp. 40.000 Eur. Podľa názoru súdu v tejto súvislosti zároveňnemožno ani konštatovať, že otec maloletých sa tým, že mu táto suma napokon vyplatená nebola, vzdal
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, resp. majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta
Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhu matky v takom

rozsahu zvýšenia výživného, ako sa domáhala. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 166 ods. 1 a
2 prvá veta O.s.p., § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine.

Proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka mal. detí a domáhala sa, aby

odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu na zvýšenie výživného v
celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko jej
postupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,keďjejnebolodoručenéoznámenieotermínea
mieste pojednávania, na ktorom bol dopĺňací rozsudok vynesený. Poukázala na znenie ust. § 166
ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pre dopĺňací rozsudok platia obdobie ustanovenia o rozsudku, t. j. ust. §

115 a § 156 ods. 4 O.s.p. Vyhlásenie rozsudku, ako aj všetky rozhodnutia vo veci samej, predpokladajú
pojednávanie a na každé pojednávanie musia byť účastníci predvolaní, rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, čo je konkretizáciou základných práv obsiahnutých v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Princíp verejného vyhlásenia rozsudku obsahuje i čl. 142 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, ktorý má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, a podľa ktorého

v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné rozsudky vyhlasovať vždy verejne, predvolať
účastníkov. Z pohľadu účastníka je totiž podstatné, aby právo na verejné vyhlásenie rozsudku nebolo
iba iluzórne a nemalo by reálny základ, keby všeobecný súd nebol povinný predpísaným spôsobom
umožniť účastníkovi konania zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku. Vytýkala preto súdu, že
nemal v úmysle v tejto veci konať transparentne, tak ako mu to prikazuje Ústava Slovenskej republiky,

konal v rozpore s princípmi objektívnej nestrannosti, keď nepovažoval za potrebné upovedomiť ju, kde a
kedy vyhlási meritórny rozsudok vo veci, ktorú ona iniciovala, nepredvolal ju na pojednávanie, ani ju inak
neupovedomilomiesteačaseverejnéhovyhláseniarozsudku,čímjejodňalmožnosťkonaťpredsúdom.
Čo sa týka merita veci, súd prvého stupňa sa časťou konania, týkajúcou sa zvýšenia výživného, vrátane
spätného výživného, nezaoberal dostatočne, jeho závery sú nepresvedčivé, neodôvodnené a dokonca

protirečia vykonaným dôkazom, chýba dostatočné právne posúdenie veci, najmä vysporiadanie sa s §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkala, že nepostupoval so zásadou uloženou
mu v § 132 O.s.p., nakoľko dôkazy hodnotil selektívne, nie v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol
starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a odôvodnenie
rozsudku nespĺňa požiadavky stanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho rozhodnutie je tak

arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matkou voči rozsudku a dopĺňaciemu
rozsudku navrhol uvedené rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa veľmi
podrobnevykonaldokazovanie,vykonaltrimnohohodinovépojednávaniaamnožstvodôkazov,rozhodol

ôsmimi výrokmi vo svojom rozsudku vo veci samej, ktorého závery považuje za správne a v záujme mal.
detí. Uviedol, že matka sa ho počas celého pojednávania snažila vykresliť ako agresívneho človeka,
zlého a nevhodného pre výchovu a na druhej strane si protirečila, keď tvrdila, že ako otec je dobrý
a s deťmi má pekný vzťah, čo potvrdil celý rad svedkov, i kolízny opatrovník. Poukázal na vyjadrenie
mal. detí, ktoré svoj vzťah k nemu vyjadrili jednoznačne tak, že chcú so svojimi rodičmi byť v rozsahu

50/50. To bol signál k podaniu jeho návrhu, aby to, čo rodičia a deti realizovali od rozvodu
- faktickú striedavú starostlivosť dostalo aj legitímny rámec. Samé deti prejavili požiadavku, ktorá by
im najviac vyhovovala, striedanie rodičovskej starostlivosti každý druhý týždeň, čo umožňuje všetkým,
matke, otcovi aj deťom orientovať sa, plánovať a využiť čas primerane a rovnocenne, aj vzhľadom na ich
záľuby, voľnočasové aktivity a povinnosti v škole a u rodičov v práci. Dôvodom podania návrhu matky

bola jej zištnosť a dotknutá ješitnosť, keď nedocielila vyporiadanie BSM podľa svojich predstáv a naplnila
pretovyhrážkyažiadalamuobmedziťstyksdeťmiaurčiťvýživnézpríjmu,oktoromvedela,žejefiktívny.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa o deti plnohodnotne stará po všetkých
stránkach, kupuje im veci, ktoré potrebujú, aktívne sa im i so svojou partnerkou venuje, vedie ich k
športu, systematickosti v učení, plnení povinností, berie ich na výlety, dovolenky, lyžovačky, pričom na

druhej strane mu matka svojimi postojmi tento proces sťažuje a deti dostáva do neistoty a nevedomosti,
kedy a ako dlho s ním budú. Neustále tvrdenia matky o jeho údajnej agresivite ho poškodzujú na
povesti a zamedzujú zoficiálneniu striedavej starostlivosti. Napriek provokáciám opakovaným zo strany
matky sa vždy vyhol akémukoľvek vulgarizmu a fyzickému kontaktu. Dôkaz, ktorý matka predložila vodvolacom konaní (zrejme fotografia matky so zranením), nemožno akceptovať, lebo mala dosť času,
aby ho predložila na pojednávaní a mohla byť preskúmaná jeho hodnovernosť a bol by vystavený
argumentácii protistrany. Zdôraznil, že už v čase rozvodového konania navrhoval striedavú osobnú

starostlivosť, nakoľko niekoľko rokov žili s matkou oddelene a striedavú starostlivosť fakticky realizovali.
Ďalej uviedol, že deti rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní uvítali, namietali však návštevu matky
v stredu, voči ktorým sa on nebránil, a preto ich súd na návrh matky a odporúčanie opatrovníka pojal do
svojho rozhodnutia. Od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa deti začali byť matkou zastrašované,
že im skončili dobré časy, že nebudú mať prázdniny, striedať sa budú len na týždeň a Vianoce budú tráviť

lensjednýmrodičomavstredunepôjdunatréning,lebobudúsňou.Žiadal,abybolaspravodlivoriešená
dohoda ohľadne detí. Pokiaľ ide o výšku výživného, uviedol, že matka ju žiada od 01.08.2011, t. j. tri roky
spätne, pričom nie je zrejmé, z čoho matka odvíja svoj nárok, keď takúto vysokú sumu preukázateľne
nikdy nezarobil a nezarába také finančné prostriedky, aby mohlo byť určené tak vysoké výživné, pričom
deti boli 50 % času u neho. V tomto čase sa o deti staral, kompletne zdieľali jeho životnú úroveň, chodili s
ním na dovolenky, lyžovačky, kupoval im športovú výstroj, oblečenie, obuv, školské potreby a podobne.

Spätné priznanie výživného je výnimočným inštitútom a v danom prípade nie je namieste. Pokiaľ deti
majú byť rovnaký čas s jedným i s druhým rodičom, pričom zárobkové možnosti rodičov sú vzhľadom k
tomu istému zamestnávateľovi a rovnakej kvalifikácii identické, postráda nárok matky na výživné právny
základ. Pokiaľ matka dôvodí, že je na materskej dovolenke a má toho času nízky príjem, poukázal na
jej tvrdenie, že otec jej tretieho dieťaťa jej platí 500 Eur mesačne. Opakujúce sa tvrdenie matky, že bol

spoločníkom v spoločnosti H. L., a že sa vzdal majetkového prospechu, keď previedol obchodný podiel
natretiuosobu,jescestné,nakoľkovedela,žechcelpomôcťsvojmupriateľovi,ktorýboljehosvedkomna
svadbe, matka ho veľmi dobre pozná a jeho účasť v spoločnosti bola len formálna, nikdy nič z nej nemal,
nikdyneprevzalžiadnepeniaze,akeďnebolschopnývrátiťsumu200.000,-Sk,ktorúsipožičal,previedol
svoj obchodný podiel v tejto hodnote. Na túto skutočnosť bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom

matka požadovala výplatu z tejto sumy i v rámci vyporiadania BSM s tým, že uviedla, ak peniaze
nedostane, bude pýtať aj diel zo spoločnosti H. L.. Pokiaľ ide o zárobkové pomery rodičov,
tieto sú vzhľadom na ich vzdelanie a špecializáciu a rovnakého zamestnávateľa, rovnakú tarifnú triedu,
porovnateľné. Odvolanie voči určenému výživnému počas striedavej starostlivosti nepodal len z dôvodu,
že v súčasnosti je matka na materskej dovolenke. Ďalej uviedol, že doposiaľ daňový bonus, ani prídavky

na deti nepoberal a navrhuje tieto rozdeliť medzi rodičov. Navrhol, aby sa súd vysporiadal s otázkou
letných prázdnin, vianočných a novoročných sviatkov, aby sa predišlo problémom a zastrašovaniu zo
strany matky detí.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky voči rozsudku a dopĺňaciemu

rozsudku navrhol, aby odvolací súd obe rozhodnutia ako vecne správne potvrdil, prípadne doplnil výrok
rozhodnutia o úpravu styku počas vianočných sviatkov, Silvestra a Veľkonočných sviatkov. Uviedol, že
šetrením pomerov v rodine, výsluchom oboch rodičov, svedkov, a najmä výsluchom mal. detí mal súd
preukázané, že mal. deti majú dobrý vzťah k obom rodičom a sú zvyknuté žiť striedavo v domácnosti
matky i otca, a to približne rovnaký počet dní v mesiaci. Zdôraznil, že v konaní zastupoval mal. deti a

chránil ich záujmy. Pokiaľ ide o platenie výživného pri striedavej starostlivosti, súd môže, ale aj nemusí
nariadiťpovinnosťplatiťvýživnénadieťa,vdanomprípadesúdskúmalpríjemkaždéhozrodičov,potreby
mal. detí a vyživovaciu povinnosť otca k deťom určil. Súd upravil aj styk detí s druhým rodičom v strede
cyklu striedania, pretože kontakt detí s rodičom, v ktorého domácnosti sa práve nenachádzajú, je pre
dieťadôležitý.Poukázalnaskutočnosť,že nauľahčenieriešeniakonfliktnýchsituáciívrodinách

boli účastníci zaradení v rokoch 2013 a 2014 do programu a poskytované im bolo sociálne poradenstvo,
odborné poradenstvo a zabezpečenie mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných
situácií.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky osobne uviedol, okrem skutočností

uvádzaných jeho zástupkyňou, že v danej veci sa uskutočnili tri súdne pojednávania, ktoré trvali cca 4
až 6 hodín, matka mala v každom z nich široký priestor na vyjadrenie sa, čo v najväčšej
možnej miere využívala, a preto sa domnieva, že zámerom jej niekoľkohodinových preslovov bolo
oddialenie rozsudku v predmetnej veci. Okrem pojednávaní konanie sprevádzala výmena obsažných
písomnýchpodaníobochstrán,akoajopakovanáintervenciakolíznehoopatrovníka.Vzhľadomnadĺžku

jednotlivých pojednávaní, na množstvo osôb vypočutých k predmetu konania, vrátane mal. detí, na
rozsah celého konania a obsažnosť písomnej dokumentácie k prípadu nie je možné hovoriť o objektívnej
nestrannosti, netransparentnosti a podobne. Zdôraznil, že obe deti majú u matky i u neho vytvorené
plnohodnotné podmienky pre svoj život a uviedol, že po materiálnej stránke sotva niečo postrádajú.Skutočným dôvodom návrhu na zvýšenie výživného je výlučne prospech matky a jej motivátorom je
zasiahnuť do vzťahov s jeho najbližšími osobami, či už sú to jeho rodičia, ktorí mu poskytli finančnú
pomoc, z ktorej si matka detí bez rozpakov nárokuje svoju polovicu, alebo jeho najlepší priateľ, ktorý ho

pred 10 rokmi požiadal o pomoc, netušiac, že jeden formálny prevod sa v rukách matky mal. detí stane
nástrojom vydierania a opakovaných útokov na jeho osobu a v neposlednej rade snaha zasiahnuť do
vzťahu s jeho partnerkou, s ktorou si vytvoril fungujúcu domácnosť k spokojnosti jeho i oboch synov.
Zdôraznil, že matka od roku 2004 vedela, že zo spoločnosti H. L. žiadnym spôsobom neprosperuje, a
teda jej ani nenapadlo niečo si nárokovať, rovnako ani počas nasledujúcich 10 rokov nikdy nevyjadrila

žiaden svoj nárok smerom k predmetnej spoločnosti, situáciu zmenilo až to, že túto skutočnosť môže
použiť ako prostriedok na vydieranie. Vyjadril názor, že nie sú splnené predpoklady pre spätné priznanie
výživného v danej veci s tým, že poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 8CoP/14/2012.
Jeho majetkové pomery boli podrobne skúmané v tomto konaní, ako i v súčasne prebiehajúcom konaní
o vyporiadanie BSM, v oboch konaniach vypovedal jediný konateľ spoločnosti, ktorý ju vedie 15 rokov
od jej existencie a odpovedal na všetky otázky položené právnym zástupcom matky. Vyjadril sa k

otázkam účtovnej evidencie a rovnako sa vyjadrili i spoločníci tejto spoločnosti vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2014. Zdôraznil, že jeho jedinou pracovnou a zárobkovou aktivitou je
príjem z práce lekára v NsP Bojnice, ktorú vykonáva.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výrokoch o striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výživnom, o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku otca s
mal. deťmi a o trovách prvostupňového konania potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ,
vo výroku o úprave styku rodičov s mal. deťmi počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
zmeniť podľa § 220 O.s.p. a dopĺňací rozsudok, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného

zamietnutý, zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danej veci sa otec mal. detí svojím návrhom domáhal zverenia mal. detí do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorý inštitút v slovenskom rodinnom práve bol zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ako

správne uviedol súd prvého stupňa. Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, ktorý zohľadňuje práva
oboch rodičov na výchovu mal. detí po rozvode, pričom zákonodarca bol toho názoru,
že tento inštitút zabezpečí primeraný kontakt detí s obidvoma rodičmi, dôjde k redukcii porozvodovej
traumatizácie detí a prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne
splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov,lepšiamožnosťzaisteniapotriebdieťaťapritomtospôsobeosobnejstarostlivostiakoprivýlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch
rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do

striedavej osobnej starostlivosti.

Je nesporné, že súd musí rešpektovať právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a vždy musí prihliadať na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o

dieťa s druhým rodičom. Musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Novú právnu úpravu striedavej osobnej starostlivosti je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov

blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody s tým, že s ňou nesúhlasí. Pokiaľ rodič, ktorý
so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, nepreukáže vierohodne dôvod svojho nesúhlasu,
nepredloží súdu dôkazy, ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa, súd môže
striedavú starostlivosť nariadiť aj proti jeho nesúhlasu. Dôvod, pre ktorý rodič nesúhlasí so zverením
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, však nemôže zostať nepovšimnutý. Súd však nesmie na

tento spôsob výchovy rezignovať vtedy, keď jeden z rodičov s takýmto spôsobom výchovy nesúhlasí
len „pro forma“ a jeho nesúhlas je len obštrukčný, ničím neodôvodnený a nemá vo vzťahu
k výchove dieťaťa relevanciu.Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na
dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o
iracionálnyalebonepreskúmateľnýdôvod,naktoromjezaloženýnesúhlasrodičasostriedavouosobnou

starostlivosťou,alebosavkonanípreukáže,žeideonesúhlasspočívajúcivdôvode,ktorýpreukázateľne
nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým
návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie.

V danej veci sa otec domáhal rozhodnutia súdu o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti

s tým, že poukazoval na skutočnosť, že sú splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie súdu, ktorým
vyhovie jeho návrhu.

Súd prvého stupňa návrhu otca v celom rozsahu vyhovel a zveril obe mal. deti do
striedavej osobnej starostlivosti, keď mal v konaní za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí deti
vychovávať, obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o deti, otec navrhuje zverenie do striedavej

osobnej starostlivosti, pričom z obsahu spisu vyplýva, že takmer 7 rokov deti vo faktickej
starostlivosti oboch rodičov sú, a to napriek tomu, že rozsudkom o rozvode manželstva účastníkov boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a styk nebol upravený konkrétne, bol ponechaný na dohode
rodičov. Výsluchom mal. detí súd prvého stupňa zistil, že je tu dôvod na zmenu pôvodného rozsudku,
č.k. 9C/197/2010-41 zo dňa 21.06.2011 v časti o úprave práv a povinností k mal. deťom, keď obe deti sa

vyjadrili, že majú záujem byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vyhovuje im striedanie
po týždňových intervaloch.

Za významné v danej veci odvolací súd považoval skutočnosť, že súd prvého stupňa obe mal. deti
vypočul, prihliadol k názoru mal. U. a mal. G. v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, článku 12 ods.

2, ako aj § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré ukladajú súdu povinnosť prihliadnuť na
názor mal. dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor. Názor mal. dieťaťa súd zisťuje buď prostredníctvom jeho zástupcu alebo
príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo sám výsluchom dieťaťa aj
bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za jeho výchovu.

Zo znenia citovaných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nepochybne vyplýva, že je výlučne vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru mal.
dieťaťa v konaní zvolí. V danej veci súd prvého stupňa zisťoval názor mal. U. a mal. G. prostredníctvom
kolízneho opatrovníka a i sám výsluchom mal. detí pred súdom bez prítomnosti rodičov. Je nesporné,

že vyjadrenému názoru mal. detí súd musí venovať náležitú pozornosť, ktorá má zodpovedať (má byť
úmerná) veku mal. dieťaťa a jeho rozumovej vyspelosti.

Odvolací súd po preskúmaní danej veci zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je v záujme
mal. detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá prakticky fungovala medzi

rodičmi, i keď s určitými problémami, takmer 7 rokov. Mal. U. má 15 rokov a mal. G. má
11 rokov, obaja sú vyspelí, veľmi inteligentní, výborní žiaci, a preto vzhľadom na ich vek a rozumovú
vyspelosť, je podľa názoru odvolacieho súdu, dôvodné prihliadnuť na ich názor, že chcú byť zverení
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, chcú mať kontakt s oboma
rodičmi i so starými rodičmi z oboch strán.

Pokiaľ súd prvého stupňa prihliadol na názor mal. detí, konal v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami.

V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní
matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky matky boli totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní
vykonané,každýjednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti,odôvodnil,zakýchdôvodov,aktorétvrdenia

účastníkovmalzapreukázané,aktorénie,uviedolsvojeskutkovézistenia,ktorézdokazovaniavyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Námietky matky, uvedené v podanom odvolaní, preto
nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o striedavej osobnej starostlivostioboch rodičov. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na ne v

zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Pokiaľ matka namietala, že neboli splnené predpoklady pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o
zverení mal. detí do jej osobnej starostlivosti a ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, keďže nedošlo k významnej zmene pomerov na strane mal. detí, ktorá by mohla mať za

následok zmenu súdneho rozhodnutia, odvolací súd sa s týmto jej tvrdením nestotožnil. Rozhodnutie
súdu ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom nie je rozhodnutím nemenným.
Pokiaľ dôjde k zmene pomerov, môže súd zmeniť i bez návrhu svoje predchádzajúce rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26
Zákona o rodine). V danej veci zmena pomerov nesporne spočíva v uplynutí času od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností a bola preukázaná aj skutočnosťou, ktorú

potvrdili obaja rodičia a vyplýva zo súdneho spisu, že nastali po roku 2012 nezhody
medzi rodičmi pri styku otca s mal. deťmi, ktorý sa dlhodobo realizoval v rozsahu takmer sa rovnajúcemu
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Naviac z výsluchu mal. detí súdom nesporne vyplýva, že
obe mal. deti majú záujem, aby bolo presne upravené, kedy s ktorým rodičom budú aký čas tráviť, ktorú
skutočnosť nie je možné nechať bez povšimnutia (Dohovor o právach dieťaťa čl.12 ods. 2, § 100 ods. 3

O.s.p, § 43 ods. 3 Zákona o rodine). Odvolací súd zdôrazňuje, že prihliadal predovšetkým na záujem
mal. detí, ktorý má prednosť pred záujmami oboch rodičov a mal za to, že rozhodnutie o
zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zohľadňuje názor mal. detí,
na ktorý vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť bolo potrebné prihliadnuť.

K odvolaniu matky ohľadne výšky výživného zo strany otca počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov odvolací súd opakuje, že novela Zákona o rodine, vykonaná zákonom č.
217/2010 Z. z., zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti (§ 24 Zákona
o rodine). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol do § 62 Zákona o rodine vložený nový
odsek 6, podľa ktorého, ak je mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,

súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch, približne
rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch otca a matky

a rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké, alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia
doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o
výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného

a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.

V danej veci súd prvého stupňa dôsledne podľa citovaného zákonného ustanovenia postupoval.
Vychádzal zo skutočnosti, že mal. deti sú zverené do osobnej striedavej starostlivosti rodičov na rovnako
dlhé obdobie. Priemerný mesačný zárobok otca predstavuje o cca 812,98 Eur vyšší priemerný mesačný

príjem ako matky v roku 2013. Zohľadnil skutočnosť, že matka je v súčasnosti na materskej dovolenke
so svojím tretím dieťaťom, pribudla jej teda vyživovacia povinnosť. V súčasnosti je teda medzi príjmami
otca a matky výrazný rozdiel, a preto správne súd prvého stupňa určil zo strany otca výživné i počas
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po zhodnotení pomerov oboch rodičov, ako i mal. detí
dospel k správnemu záveru, že výživné zo strany otca vo výške 80 Eur pre mal. U. a 65

Eur pre mal. G. je počas osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov výživným primeraným, aby boli
dostatočne potreby detí uspokojované a približne rovnako zabezpečené u oboch rodičov.

Pokiaľ sa matka domáhala, aby výživné bolo určené v sume 300 Eur pre mal. U. a 250 Eur pre mal. G.
mesačne s tým, že poukazovala na skutočnosť, že výdavky mal. detí predstavujú sumu 567 Eur pre mal.

U. a 550 Eur pre mal. G., odvolací súd sa s týmto jej návrhom stotožniť nemohol. Prioritou pri striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, trvajúcej rovnako dlhú dobu u každého z rodičov je s poukazom
na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine neurčenie výživného. Výnimku tvorí iba taká situácia, keď príjmy
rodičov sú mimoriadne rozdielne, čo je v súčasnosti i prípad danej veci, keď matka je namaterskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a pribudla jej vyživovacia povinnosť. Len v takomto
prípade je možné druhému rodičovi (s vyšším príjmom) určiť povinnosť platiť výživné pre mal. deti, tak
ako bolo určené i v tomto prípade. Nejedná sa však v žiadnom prípade o polovicu výšky výživného,

ktoré by povinný rodič, ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, musel platiť v prípade
výlučnej osobnej starostlivosti o mal. deti druhého rodiča, kedy rodič, ktorému sú mal. deti
zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, sám zabezpečuje všetky náklady - poplatky za učebnice,
výučbu jazykov, školské výlety, mimoškolské aktivity, dovolenky a podobne. Súd musel v danej veci
pri určení výšky výživného prihliadnuť ku skutočnosti, že otec mal. detí zabezpečuje po

všetkých stránkach ich starostlivosť v rovnakom rozsahu ako matka a predpokladá sa, že tak bude robiť
i do budúcnosti. V opačnom prípade bude daný dôvod pre zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne výšky
výživného, pokiaľ otec nebude tieto poplatky platiť minimálne v jednej polovici.

Z týchto dôvodov potvrdil krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch o výživnom zo strany
otca pre mal. U. a mal. G. počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ ide o matkou

tvrdené majetkové pomery otca spočívajúce v príjme otca z obchodnej spoločnosti H. L., s r.o., odvolací
súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, vyplývajúce z rozsiahleho dokazovania k tejto, matkou tvrdenej skutočnosti a v celom rozsahu
sa stotožňuje so správnym odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Za vecne správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
matky na úpravu styku otca s mal. deťmi vzhľadom ku skutočnosti, že bolo rozhodnuté o striedavej
starostlivosti.

Za čiastočne dôvodné považoval odvolací súd odvolanie matky, pokiaľ ide o úpravu styku s mal. deťmi

počas vianočných sviatkov, novoročných sviatkov a letných prázdnin. Je potrebné dať matke za pravdu,
že až do plnoletosti mal. Sama by vianočné sviatky obe deti trávili výlučne s otcom, novoročné sviatky
výlučne s ňou a problematické by bola realizácia prípadných dlhodobejších výletov a dovoleniek počas
letných prázdnin, čo nie je v záujme mal. detí. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval za dôvodné
upraviť striedanie mal. detí medzi rodičmi počas vianočných sviatkov tak, aby každý rok na Štedrý deň,

t. j. 24.12. a počas novoročných sviatkov mohli obe mal. deti tráviť primeraný čas s oboma rodičmi,
nakoľko tieto sviatky považoval pre deti i rodičov za najvýznamnejšie v roku. Upravil tiež styk oboch
rodičov s deťmi počas letných prázdnin, keď zohľadnil tú skutočnosť, že deti budú mať záujem s každým
z rodičov tráviť letnú dovolenku, ktorá môže byť v rozsahu dlhšom ako jeden týždeň a rovnako zohľadnil
námietku matky, že pokiaľ bude mať počas striedavej osobnej starostlivosti zverené deti na začiatku

školského roka, bude finančné nároky v súvislosti so štúdium detí znášať výlučne ona. Z týchto dôvodov
ohľadne styku rodičov s mal. deťmi počas striedavej osobnej starostlivosti rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že upravil i styk rodiča, ktorý v daný týždeň striedavú osobnú
starostlivosť nevykonáva s mal. deťmi počas bežného roka každú stredu od 15:30 hod do 17:30 hod
(s výnimkou vianočných sviatkov, novoročných sviatkov a letných prázdnin).

Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.06.2011, č.k.
9C/197/2010-41 v časti výroku o úprave práv a povinností k mal. deťom.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým dopĺňacím rozsudkom návrh

matky na zvýšenie výživného zamietol.

Matka vytýkala dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým tú skutočnosť, že jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej nebolo doručené oznámenie o termíne a mieste
pojednávania, na ktorom bol dopĺňací rozsudok vyhlásený.

Uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

O procesnú vadu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožní účastníkovi realizovať práva priznané

muObčianskymsúdnymporiadkom.Takýmtoprávomúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniajeiprávo
na prejednanie a rozhodnutie veci v jeho prítomnosti (článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky). To neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, možnosť byť
prítomný na súdnom konaní, ako i vyhlásení rozsudku však musí účastníkovi vždy poskytnúť.Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na
súdnom konaní Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené

inak, aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1, 2 O.s.p.). Je
potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne
pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
V danej veci súd prvého stupňa vyhlásil dňa 11.11.2014 dopĺňací rozsudok, ktorým návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol. Z obsahu spisu je zjavné, že súd prvého stupňa účastníkov na
vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku nepredvolal, termín jeho verejného vyhlásenia rozsudku, určený na
deň 11.11.2014 o 13:45 hod., č. dverí 35 oznámil vyvesením na úradnej tabuli Okresného súdu Prievidza

a na web stránke tohto súdu.

Odvolací súd je toho názoru, že došlo k porušeniu práva účastníkov zúčastniť sa súdneho pojednávania,
na ktorom mal byť vyhlásený dopĺňací rozsudok, ktorá povinnosť súdu vyplýva z ust. § 166 ods. 2 veta
druhá O.s.p., z ktorého vyplýva, že doplnenie rozsudku musí súd urobiť dopĺňacím rozsudkom, pre ktoré

platia obdobné ustanovenia ako o rozsudku, t. j. ustanovenia § 152 a nasl O.s.p. I dopĺňací rozsudok
musí byť vyhlásený verejne (§ 156 O.s.p.) s tým, že súd na vyhlásenie rozsudku predvolá účastníkov
v súlade s § 115 O.s.p.

Z obsahu spisu je zjavné, že súd prvého stupňa týmto spôsobom nepostupoval, preto bola odvolacia

námietka matky v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa ohľadom návrhu matky na zvýšenie výživného spätne od 01.08.2011
až do právoplatnosti rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov opätovne rozhodne s
tým, že nepochybne musí predvolať účastníkov konania, ktorí môžu predniesť svoje návrhy, námietky a
dôkazy, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí musí vysporiadať.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami matky, obsiahnutými v jej
rozsiahlom odvolaní a jej následných podaniach, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. Uvedený záver vyplýva z dlhodobo ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .