Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/481/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210768
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611210768.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobkyne: Q.. Q. Č., K.. XX.XX.XXXX,
O. W. Č.. XX, G. G. G. - Q. Q. O., K.. XX.X.XXXX, O. W. Č.. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom
H.. V. O., bytom tamtiež, proti žalovaným: 1/Súdnej exekútorke JUDr. Barbore Hovanovej, so sídlom
Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 1, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 1, 2/ Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad, vo veci detašovaného strediska Levoča, so sídlom v Levoči, Námestie Majstra
Pavla 56, a 3/ Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o náhradu

škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.5.2013 č.k.
7C/113/2011-181 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovaným v 1, 2. a 3. rade a
žalobkyni, ani žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobkyne vo výške 754,82 eur, ktorú táto voči žalovaným uplatňuje
titulom náhrady škody.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa
22.3.2007 podala žalovaná v 1. rade ako súdna exekútorka na Okresnom súde Spišská Nová Ves
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech maloletej žalobkyne a to na základe
jej návrhu. Ako exekučný titul slúžil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.12.2006 č.k.

7Cop/179/2006, ktorým bolo zvýšené výživné na maloletú žalobkyňu zo sumy 100,- Sk na 1.200,-
Sk mesačne počnúc X.X.XXXX vo vzťahu k jej otcovi. Tento bol zároveň zaviazaný zaplatiť maloletej
žalobkyni dlžné výživné za obdobie od X.X.XXXX P. XX.XX.XXXX v sume 27.600,- Sk do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Dňa X.X.XXXX bolo súdom vydané pre žalovanú v 1. rade poverenie na
vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného za obdobie od X.X.XXXX P. XX.X.XXXX vo výške
34.800,- Sk, ako aj bežného výživného vo výške 1.200,- Sk mesačne od X.X.XXXX.

Ďalej súd konštatoval, že rozhodnutím žalovaného v 2. rade zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bolo žalobkyni priznané náhradné výživné v sume 1.200,- Sk mesačne s
účinnosťou od X.X.XXXX do doby trvania podmienok. Následným rozhodnutím žalovaného v 2. rade zo
dňaXX.XX.XXXXjejbolazastavenávýplatatohtonáhradnéhovýživnéhoodX.XX.XXXX.Zodôvodneniarozhodnutia vyplýva, že na základe potvrdenia exekútorky o priebehu exekučného konania, ako aj
písomného vyjadrenia zákonnej zástupkyne žalobkyne v liste zo dňa XX.XX.XXXX je v exekučnom
konaní vymáhané výživné od povinnej osoby a je zasielané na účet zákonnej zástupkyne žalobkyne.

Ďalším rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade rozhodol o povinnosti zákonnej zástupkyne
žalobkyne vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného vyplácané za obdobie od X.X.XXXX
P. XX.X.XXXX v celkovej výške 8.400,- Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za uvedené obdobie
bolo výživné povinnej osoby zasielané pre žalobkyňu na základe výkonu rozhodnutia a súčasne bolo

poskytnuté náhradné výživné v sume 1.200,- Sk mesačne. O odvolaní zákonnej zástupkyne žalobkyne
proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval žalovaný v 3. rade, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX
zmenil rozhodnutie žalovaného v 2. rade tak, že zákonná zástupkyňa žalobkyne je povinná vrátiť
neprávom vyplatené dávky náhradného výživného vyplácané pre žalobkyňu za obdobie od X.X.XXXX
P. XX.X.XXXX a za obdobie od X.X.XXXX P. XX.X.XXXX v celkovej výške 278,82 eur. V dôvodoch
rozhodnutia bolo uvedené, že z potvrdenia exekútorky zo dňa X.X.XXXX vyplynulo, že v období od

X.XX.XXXX P. X.X.XXXX sa podarilo vymôcť výživné v sume 18.000,- Sk. Z čoho bolo vyvodené,
že povinný dobrovoľne zasielal splátky poštovou poukážkou. Ku dňu X.XX.XXXX bolo zistené, že
výška zaslaného dlžného výživného ku dňu rozhodnutia bola v celkovej sume 32.500,- Sk. Konanie o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného v 3. rade bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 7.4.2010 č.k. 7S/69/2009-31 z dôvodu, že žaloba nebola podaná v zákonnej dvojmesačnej

lehoteoddoručeniarozhodnutiasprávnehoorgánuvposlednomstupni.Totorozhodnutiebolopotvrdené
uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2011 č.k. 7Sžso/17/2010.

Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 420 ods. 1 a 420a ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj §§ 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci vyvodil záver, že súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho
orgánu, t.j. orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným
poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka
exekučného konania sa preto nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. V danom prípade šlo o
verejnoprávnyvzťah,kdežalovanáv1.radeakosúdnaexekútorkavovzťahukžalobkyniakooprávnenej

vystupovala ako nositeľ verejnej moci. Rovnako v prípade žalovaných v 2. a 3. rade títo pri rozhodovaní
o vyplácaní náhradného výživného, ako aj pri rozhodovaní o jeho zastavení, resp. vrátení vyplateného
náhradnéhovýživného,rozhodovalioprávachapovinnostiachžalobkyne,resp.jejzákonnejzástupkyne,
ako orgány verejnej moci. Aj tento vzťah vyhodnotil ako vzťah verejnoprávny vzťah a nie ako vzťah
súkromnoprávny. Vzhľadom na uvedené závery na činnosť, postup a rozhodovanie žalovaných v danom

prípade nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Rovnako v
prípade žalovanej v 1. rade neprichádza do úvahy aplikácia § 33 Exekučného poriadku, keďže mal za
to, že za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci podľa úpravy uvedenej v § 3 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát. S poukazom na tento záver vyvodil súd prvého stupňa záver
o tom, že žalovaní v 1. až v 3. rade nie sú v tomto konaní pasívne legitimovaní. Konštatoval, že za

vecnú pasívnu legitimáciu je treba považovať stav, ktorý vyplýva z noriem hmotného práva, kedy jeden
účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na druhej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Otázka pasívnej vecnej legitimácie je hmotnoprávnou
kvalifikáciou o ktorej nemôže súd účastníkov konania poučovať v zmysle ust. § 5 O.s.p.. Pre nedostatok

pasívnejlegitimáciežalovanýchv1.ažv3.radežalobuvočinimakonedôvodnúzamietol.Rozhodnutieo
trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval,
že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania a takýto
nárok vznikol úspešným žalovaným. Napriek tomu im súd náhradu trov konania s poukazom na ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže mal za to, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa

predovšetkým na strane žalobkyne, ktorá je maloletou. Zároveň konštatoval, že žalovaný v 2. rade si
náhradu trov konania neuplatnil a preto o jeho nároku ani nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie žalobkyňa. V tomto uviedla,
že ho podáva z dôvodu, že rozsudok prvostupňového súdu nepokladá za zákonný a dôvodný. Má za to,

že zo strany správneho orgánu, t.j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Exekútorského úradu, ako aj
zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves boli hrubo porušené základné práva maloletej žalobkyne,
ako aj jej zákonnej zástupkyne. Celé konanie vo veci pred Okresným súdom Spišská Nová Ves počas
dohľadu nad vykonávaním exekúcie v prospech maloletej bolo nezákonné. V dodatku tohto odvolaniauviedla, že okrem závažných nedostatkov, ktorých sa súd prvého stupňa dopustil samotné pojednávanie
neprispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel. Má za to, že jej boli odňaté práva o.i.
aj práva navrhnúť dôkazy a na záver pojednávania predniesť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i

k právnej stránke veci. Má za to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a nebola splnená
záruka materiálnej pravdy. Konajúca sudkyňa poškodila maloletú žalobkyňu už v právnej veci o zvýšenie
výživného v dôsledku čoho bol Krajským súdom v Košiciach zmenený jej rozsudok a z jeho dôvodov
vyplýva, že súd riadne nezistil skutkový stav, nesprávne posúdil a aj nesprávne rozhodol právnu vec
o zvýšení výživného. Má za to, že predsedníčka senátu rozhodovala vo veci zaujato pre svoj vzťah k

účastníkom konania v prejednávanej veci, ako aj vo vzťahu k ich zástupcom.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na

základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil otázku zákonnej zodpovednosti teda pasívnej legitimácie
subjektu pri zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a správne túto otázku uzavrel
pokiaľ konštatoval, že za takto vzniknutú škodu zodpovedá štát. Za takejto situácie sú už právne

bezvýznamné ostatné skutkové tvrdenia žalobkyne, keďže aj v prípade preukázania ich pravdivosti
nemohol súd nároku na náhradu škody vyhovieť vo vzťahu k tým subjektom (žalovaným v 1., v 2. a v
3. rade), ktorých za žalovaných označila žalobkyňa. Otázka posúdenia pasívnej legitimácie vo vzťahu k
uvedenej zodpovednosti je otázkou hmotnoprávnou a preto súd nemá oprávnenie poučovať účastníka
o tom, ktorý subjekt je pri takomto nároku pasívne legitimovaný.

K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa
7.5.2013, ktorý podľa žalobkyne mal za následok odňatie práva na prístup k súdu odvolací súd
konštatuje, že z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní vyplýva, že toto začalo o 10.30 hod. a na
jeho začiatku boli prítomní, tak zákonná zástupkyňa maloletej, ako aj splnomocnený zástupca H..

V. O., pričom tento na pojednávaní predniesol rozsiahle prednesy a rovnako reagoval na prednesy
zástupcov žalovaných. Rovnako bola v konaní vypočutá aj zákonná zástupkyňa maloletej. Počas
pojednávania zákonná zástupkyňa, ako aj splnomocnený zástupca opustili pojednávaciu miestnosť s
poukazom na potrebu zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Následne súd prvého stupňa vyhlásil
uznesenie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. o pokračovaní v konaní bez prítomnosti zákonnej zástupkyne,

ako aj splnomocneného zástupcu žalobkyne. Poučil účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil
uznesenie o ukončení dokazovania a aj rozsudok vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého
stupňa postupoval správne pokiaľ na uvedené pojednávanie včas predvolal tak zákonnú zástupkyňu,
ako aj splnomocneného zástupcu, ktorí predvolania prevzali dňa 25., resp. 26.3.2013 a teda do termínu
pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.5.2013 si mohli usporiadať svoje osobné záležitosti tak, aby sa

tohtopojednávaniamohlizúčastniť.Títosvojeuvedenéprávoajreálnevykonaliúčasťounapojednávaní,
z ktorého následne z vlastného rozhodnutia odišli a takto sa sami ukrátili o možnosť záverečného
prednesu v konaní, prípadne o možnosť označenia ďalších dôkazov. V takomto postupe nemožno vidieť
nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým by došlo k odňatiu práva účastníkovi na prístup k súdu,
resp. k jeho znevýhodneniu vo vzťahu k inému účastníkovi.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v

odvolacomkonaníneúspešná,pretojejnáhradatrovodvolaciehokonanianepatríažalovanýmodvolacie
trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.