Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215759
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213215759.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne P. K., nar. X.X.XXXX,

bytom v E., R. č. X proti žalovaným: 1/ Okresnému súdu Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova č.
29 a 2/ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach, Popradská č. 74, v konaní
o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 žiadala žalobkyňa, aby súd uložil rozsudkom
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť jej náhradu škody z dôvodu nevyplatenie podpory v

nezamestnanosti, ktorú spôsobili svojim konaním, a ktorá uviedla že bude vyčíslená na základe
vykonaného dôkazu, na ktorú podporu by mala nárok a o ktorú zavinením žalovaných prišla aj napriek
tomu, že odpracovala na súde 25 rokov a 136 dní. Uviedla, že dňa 10.1.2009 bola prepustená zo
štátnozamestnaneckého pomeru, kde v čase trvania jej pracovného pomeru bola práceneschopná 11
mesiacov. Po skončení práceneschopnosti sa išla zaevidovať na úrad práce, kde ju pracovníčka úradu
nezaevidovala z dôvodu, že pri seba nemala požadované doklady, ktoré neobdržala od svojho bývalého
zamestnávateľa ani počas práceneschopnosti, ani na jej žiadosť. Uviedla, že vyzvala svojho bývalého

zamestnávateľa žiadosťou na predloženie potrebných dokladov, ktoré jej neboli doručené v lehote ani
napriek urgencii. Bývalý zamestnávateľ jej ich odmietol vydať s tým, že od nej požadoval doklady,
ktoré mu mala zaslať a zadržiaval jej doklady, ktoré bolo potrebné obratom predložiť na úrad práce.
Uviedla, že takýmto konaním došlo k tomu, že prišla o podporu v nezamestnanosti. Nespoluprácou
bývalého zamestnávateľa, jeho takýmto konaním vznikla žalobkyni škoda, mala za to, že nemal dôvod
jej zadržiavať potrebné doklady na zaevidovanie na úrade práce, aby mohla požiadať o podporu v
nezamestnanosti a bol povinný jej ich vydať. Svojim konaním jej spôsobil škodu, došlo k tomu, že

potrebné doklady nemohla predložiť v lehote, aby jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti a dostal
ju tým do stavu núdze, kde bola pol roka bez finančných prostriedkov. Žiadala preto žalovaného v 1.
rade o náhradu škody s odôvodnením, že jeho vinou prišla o podporu v nezamestnanosti. Žalovaný
v 2. rade uviedla, že je zodpovedný, na základe jej tvrdení a obsahu jej podaní, za to, že ju jeho
pracovníčka nezaevidovala, ale až vtedy, keď mala potrebné doklady. V čase podania žiadosti aj s
potrebnými dokladmi, ktoré obdržala od bývalého zamestnávateľa, nespĺňala podmienky, kde prišla pre
pár dní o podporu v nezamestnanosti. Poukázala na to, že sa žalovaný v 2. rade vo svojich písomných

vyjadreniach vyjadril tak, že svoje odvolanie nepodala v lehote, aj napriek tomu, že mal vedomosť o
tom, že v tom čase „čo som mala robiť, len sa vzdať odvolania, aby som si mohla požiadať aspoň o
jednorazový príspevok, nakoľko som sa ocitla bez finančných prostriedkov, bola som v stave núdze a
do tohto stavu som sa dostala vinou žalovaných v 1. aj 2. rade“.Na uznesenie súdu zo dňa 10.6.2014, č.k 13C/130/2013-53, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná, aby
opravilaadoplnilasvojepodaniedoručenésúdudňa12.7.2013,reagovalaelektronickýmpodaním,ktoré

doručila súdu dňa 17.6.2015 a následne toto elektronické podanie doručila dňa 20.6.2014 aj písomne.
Uviedla, že škodu nevie vyčísliť a žiadala, aby súd vyzval Sociálnu poisťovňu na jej vyčíslenie. Uviedla,
že túto škodu požaduje od žalovaného v 1. rade, nakoľko z jeho strany jej bola spôsobená škoda jeho
zavinením a to je potrebné si pripojiť z jej osobného spisu, ktorý sa nachádza u zamestnávateľa -
žalovaného v 1. rade. Mala za to, že z osobného spisu bude zrejmé, ktoré doklady jej mal jej bývalý

zamestnávateľ pri rozviazaní štátnozamestnaneckého pomeru dať. Uviedla, že bola práceneschopná 11
mesiacov, počas ktorej práceneschopnosti od nej žalovaný v 1. rade žiadne doklady nechcel, ale až na
jej žiadosť kompenzoval, že potrebné doklady jej zašle až vtedy, keď mu zašle preukaz na dochádzku
štátneho zamestnanca a kartičku na obedy. Mala za zrejmé zo svojho vyjadrenia, čoho sa domáha,
že vinou bývalého zamestnávateľa - žalovaného v 1. rade nemohla sa zaevidovať na úrade práce
- žalovaného v 2. rade skôr, ako bolo potrebné a ďalší úrad to nezaujímalo. Uviedla, že z dôvodu,

že miestny úrad by jej nebol poskytol finančnú pomoc vo výške 70,- eur na prežitie, keďže pol roka
nedostávala nič, nemohla sa voči rozhodnutiu ani odvolať (žalobkyňa však neuviedla proti ktorému
rozhodnutiu).

Uznesením zo dňa 24.7.2014, č.k. 13C/130/2013-67, súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa

12.7.2013 odmietol majúc za to, že žalobkyňa ani na základe uznesenia na odstránenie vytknutých vád
tieto vady dostatočne neodstránila. Proti uzneseniu podala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa
18.8.2014 odvolanie, v ktorom uviedla, že dôvody jeho podania oznámi v lehote 20 dní.

Na uznesenie súdu zo dňa 2.9.2014, č.k .13C/130/2013-72, ktorým bola vyzvaná na odstránenie

vád podaného odvolania, žalobkyňa reagovala písomným podaním zo dňa 9.9.2014, ktoré bolo súdu
doručené dňa 19.9.2014, uviedla v ňom, že sa domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla titulom
nevyplatenia podpory v nezamestnanosti. K výške škody uviedla, že túto škodu musí vyčísliť Sociálna
poisťovňa, ktorá obdržala jej osobné údaje o zápočte rokov, ako aj jej príjem na vypočítanie dávky v
nezamestnanosti, ktorú zasielal úrad práce. Uviedla, že z jej pozície tento dôkaz nie je možné predložiť,

nakoľko nemá doklady pre vypočítanie dávky v nezamestnanosti, na ktorú zo zákona mala nárok,
keď nepretržite odpracovala na jednom pracovisku 25 rokov a 136 dní. Doklady, uviedla, že nemohla
predložiť po jej práceneschopnosti trvajúcej 11 mesiacov, pretože bývalý zamestnávateľ ich zadržiaval,
počas jej práceneschopnosti jej ich nezaslal, ani ju nekontaktoval, až na jej žiadosť a z toho dôvodu,
že jej žiadosť nevybavil v lehote, prišla aj o podporu v nezamestnanosti a ocitla sa v situácii, že bola

pol roka bez finančných prostriedkov vinou bývalého zamestnávateľa (žalovaného v 1. rade) a úrad
práce (žalovaný v 2. rade) ju zaevidoval zle, pretože nemohla predložiť potrebné doklady. Žiadala, aby
súd rozhodol rozsudkom, ktorým uloží žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť jej náhradu škody z dôvodu
nevyplatenia podpory v nezamestnanosti, ktorú spôsobili svojim konaním, vo výške 4.800,- eur spoločne
a nerozdielne. K písomnému podaniu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy a to list žalovaného v 1. rade zo

dňa 16.3.2010, jej list zo dňa 18.1.2010 (urgencia) adresovaný žalovanému v 1. rade, list žalovaného v
2. rade zo dňa 29.1.2010, list žalobkyne zo dňa 16.12.2009 adresovaný žalovanému v 1. rade (žiadosť)
a jej list zo dňa 9.9.2014 (oznámenie) adresovaný žalovanému v 1. rade.

Žalovanýv2.radesakžalobnémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímzodňa5.11.2014,ktorébolosúdu

doručené dňa 12.11.2014. Vo svojom vyjadrení uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia petitu žaloby,
sa žalobkyňa domáha náhrady škody v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nakoľko žalobkyňa tvrdí, že škoda jej mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným rozhodnutím,
teda išlo o škodu, ktorá mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci. Žalovaný v 2. rade uviedol, že

žalobkyňa v zmysle ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. nesprávne jeho označila ako pasívne legitimovaný
subjekt. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti
tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri

výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Mal
za zrejmé z podanej žaloby, v ktorej žalobkyňa za žalovaného v 2. rade označila ÚPSVaR Košice, že
tak nesprávne označila žalovaného v 2. rade ako pasívne legitimovaný subjekt, nakoľko ním citované
ustanovenie presne upravuje, kto má byť v žalobách o náhradu škody žalovaný. V ďalšej časti vyjadreniažalovaný v 2. rade uviedol, že aj keby žalobkyňa pasívne legitimovaný subjekt v 2. rade označila
správne, jej nárok vo veci náhrady škody na základe ním uvedených skutočností je v celom rozsahu
nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že žalobkyňa podala na ÚPSVaR Košice dňa 23.3.2010 žiadosť

o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. ÚPVSaR Košice rozhodnutím č. K2/10/11613/IPS
zo dňa 6.4.2010 zaradil ju do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23.3.2010. Dňa 18.6.2010
sa žalobkyňa písomným podaním domáhala opravy dátumu v predmetnom rozhodnutí. Žalovaný v
2. rade uviedol, že žalobkyňa vo svojom podaní uvádza, že sa dňa 4.12.2009 dostavila na ÚPSVaR
Košice za účelom zaradenia sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde zamestnankyňa odmietla

- neprijala žalobkyňu na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že nemala
všetky potrebné doklady. Uviedol, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor informačných
a sprostredkovateľských služieb, listom zo dňa 5.8.2010 prijalo v danej veci stanovisko, že vo veci
zaradenia žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je možné opäť rozhodnúť s poukazom
na vzdanie sa práva na odvolanie žalobkyne dňa 14.4.2010, čím vydané rozhodnutie o zaradení
do evidencie uchádzačov o zamestnanie nadobudlo právoplatnosť a ústredie odporúčalo ÚPSVaR

Košice preveriť tvrdenia žalobkyne o podaní písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňa 4.12.2009. Žalovaný v 2. rade uviedol, že postup ÚPSVaR Košice v danej veci
bol aj predmetom sťažnosti, ktorú prešetrovalo ústredie, odbor kontroly, so záverom, že námietky
žalobkyne uvádzané v sťažnosti sú neopodstatnené. Uviedol, že žalobkyňa sa aj žalobou zo dňa
6.9.2011 domáhala preskúmania a rozhodnutia ÚPSVaR č. K2/10/11613/IPS zo dňa 6.4.2010. Krajský

súd v Košiciach uznesením zo dňa 5.10.2011, sp. zn. 6S/112/2011-11, v znení opravného uznesenia zo
dňa 1.12.2011, sp. zn. 6S/112/2011-16, zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia ÚPSVaR Košice
č. K2/10/11613/IPS zo dňa 6.4.2010. Odvolaním zo dňa 10.11.2011 žalobkyňa napadla uznesenie
Krajského súdu v Košiciach a na základe jej odvolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 2.5.2012,
sp. zn. 7Sžso/6/2011, napadnuté uznesenie potvrdil. Z dôvodu nedostatočnej pasívnej legitimácie

žalovaného v 2. rade ako neodstrániteľnej procesnej podmienky konania navrhol konanie o náhradu
škody vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastaviť.

K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobkyňa v elektronickom podaní zo dňa 10.2.2015 (č.l. 124) uviedla,
že aj keď žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že sa vzdala práva podať odvolanie voči zaevidovaniu

sa na úrade práce, ona inú možnosť nemala, nakoľko by si nemohla ani len požiadať o jednorazovú
dávku v hmotnej núdzi cez MČ Košice - Západ, kde bola toho času pol roka bez príjmu. Uviedla, že bola
na úrade práce po skončení práceneschopnosti, tam jej nezobrali jej žiadosť, nemala k nej potrebné
doklady a keď mala potrebné doklady, tak až potom sa mohla ísť zaevidovať na úrad práce. Nebolo to z
jej viny, ale z viny jej bývalého zamestnávateľa, kde jej neboli doručené potrebné doklady k jej žiadosti.

Uviedla, že túto skutočnosť preukázala dôkazmi založenými do spisu.

Žalovaný v 1. rade vyjadril sa písomným podaním zo dňa 9.3.2015, doručenom súdu dňa 11.3.2015.
Uviedol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne bolo vykonané podľa § 40 ods.
3 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v

čase jeho ukončenia z dôvodu, že žalobkyňa v služobnom úrade Okresný súd Košice II, vo funkcii
odborný referent - asistentka senátu, podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich
služobných hodnoteniach - nevykazovala požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Po podaní
odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 10.2.2009 č.
1SprO/109/2009, Krajský súd v Košiciach ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru vychádzajúc z listinných dokladov a písomností predložených
žalovaným v 1. rade svedčiacich o neuspokojivom plnení si služobných úloh zo strany žalovanej a
taktiež zo stanoviska vedúceho služobného úradu - predsedu Okresného súdu Košice II. K žalobkyňou
uvedenému tvrdeniu, že vinou žalovaného v 1. rade po skončení štátnozamestnaneckého pomeru malo
dôjsť k nepriznaniu podpory v nezamestnanosti zadržiavaním dokladov potrebných na rozhodnutie

o podpore v nezamestnanosti, uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nevymedzila svoj nárok
voči žalovanému v 1. rade z hľadiska skutkového stavu v nadväznosti na porušenie právnych
predpisov. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou o neposkytnutí podkladov potrebných pre rozhodnutie
uviedol, že sa nezakladajú na pravde, všetky doklady v nadväznosti na jej žiadosti jej boli predložené
po bližšej špecifikácii z jej strany. V kontexte žalobkyňou uvádzaných tvrdení žalovaný v 1. rade

nepokladal za potrebné bližšie sa vyjadrovať ku chronológii komunikácie so žalobkyňou po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu s odvolaním sa na to, že
v nej absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie porušenia právnych povinností zo strany žalovaného
v 1. rade vo vzťahu k vzniku údajnej škody žalobkyni.Vo veci súd vykonal dokazovanie stanoviskami žalobkyne, žalovaných v 1. a 2. rade a predloženými,
resp. aj vyžiadanými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.12.2008 žalobkyňa prevzala rozhodnutie žalovaného v 1. rade o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru č. 1SprO/795/2008, ktorým rozhodnutím bola odvolaná z funkcie
štátneho zamestnanca odborný referent - asistentka senátu s dňom skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru 11.1.2009. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

13.2.2009.

Žalobkyňa listom zo dňa 16.12.2009, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 21.12.2009, žiadala o
zaslanie zápočtu rokov a originálu maturitného vysvedčenia, ktoré jej doposiaľ neboli zaslané. O
uvedené žiadala v lehote do troch dní od doručenia žiadosti.

Žalobkyňa listom zo dňa 18.1.2010 urgovala žalovaného v 1. rade o zaslanie zápočtu rokov a originálu
maturitnéhovysvedčenia,ktoréžiadalavosvojejžiadosti,ktorúosobnepodaladňa21.12.2009adoklady
jej neboli zaslané do dnešného dňa, t.j. do 18.1.2010.

Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 29.1.2010 sp. zn. 1SprO/727/2009 žalobkyni oznámil, že požiadala

listom zo dňa 21.12.2009 o zaslanie zápočtu rokov a originálu maturitného vysvedčenia, avšak bola
vyzvaná výzvou zo dňa 15.1.2009 (pozn.: zrejme správne malo byť uvedené 15.1.2010, nie 15.1.2009)
na vrátenie služobných vecí, ktoré neodovzdala pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (kľúče od
kancelárií,odprechodovýchdverí,služobnýpreukaz,stravovaciakarta,dochádzkovákarta,kalkulačka).
Žalovaný v 1. rade v liste uviedol, že nakoľko žalobkyňa na uvedenú výzvu nereagovala, ňou

požadované doklady jej budú zaslané následne po vrátení uvedených služobných vecí.

V liste zo dňa 23.2.2010 adresovanom žalovanému v 1. rade, žalobkyňa uviedla, že reaguje na výzvu
bývaléhozamestnávateľa,vktorejjejzadržiavanajejžiadosťjejdoklady,oktoréžiadaladňa21.12.2009.
Uviedla, že zasiela požadované doklady a zväzok kľúčov. žiadala, aby z osobného spisu jej bol vydaný

zápočet rokov a to aj od predchádzajúceho zamestnávateľa, žiadala vydať potvrdenie, aké školenia
absolvovala počas 20 - ročnej praxe na súde, resp. vydať dekréty, žiadala podať písomnú informáciu,
či jej bola zaplatená služba, ktorú mala v mesiaci január 2009 a informáciu o zostatkovej dovolenke
vrátane výplatnej pásky za mesiac január.

Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 16.3.2010, sp. zn. 1SprO/727/2009, ktorý adresoval žalobkyni ako
odpoveď na jej žiadosť zo dňa 23.2.2010, doručenú súdu dňa 12.3.2010, oznámil jej, že jej zasiela
v prílohe potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje aj údaje o zápočte rokov, originál vysvedčenia
o maturitnej skúške, originál potvrdenia o zápočte rokov od predchádzajúceho zamestnávateľa,
oznámenie o výške a zložení funkčného platu 1SprO/37/2009 zo dňa 9.1.2009, výplatnú pásku za

mesiac január 2009 a fotokópiu osvedčenia o vykonaní záverečnej skúšky k základnému odbornému
kurzu č. Spr 2022/95 zo dňa 31.5.1995.

Žalobkyňa ako listinný dôkaz predložila fotokópiu lístka, na ktorom je uvedené, aké doklady, resp.
fotokópie dokladov je potrebné predložiť k žiadosti a originály akých dokladov je potrebné priložiť

k žiadosti (čl. 132), na ktorom lístku sú vyznačené ako potrebné: fotokópie zápočtového listu od
zamestnávateľa, výpovede, maturitného vysvedčenia a začiatku - konca práceneschopnosti.

Ako listinný dôkaz predložila žalobkyňa aj list Sociálnej poisťovne, ústredia, zo dňa 30.9.2014 (čl.
119), v ktorom jej Sociálna poisťovňa na základe jej žiadosti o opätovné posúdenie nároku na dávku

v nezamestnanosti a o vyčíslenie konkrétnej sumy dávky v nezamestnanosti, o ktorú mala prísť v
dôsledku viny bývalého zamestnávateľa, ktorý nespolupracoval a včas jej nepredložil doklady a jednak
prechybypracovníkovnaúrade,kvôliktorýmdošlokjejzaradeniudoevidenciesnesprávnymdátumom,
oznámila, že Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bola dňom 23.3.2010 zaradená
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predložením tohto rozhodnutia v Sociálnej poisťovni, pobočke

Košice, si dňa 14.4.2010 uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice, dňa 26.4.2010 vydala rozhodnutie č. KEM-80992/2010-543, ktorým podľa § 104 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 310/2006 Z.z. nepriznala jej nárok na dávku v nezamestnanosti z
dôvodu, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. vobdobí od 23.3.2006 do 22.3.2010 bola poistená v nezamestnanosti len 1026 dní, čím nesplnila jednu
z podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti podľa zákona. Sociálna poisťovňa konštatovala, že
voči predmetného rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 25.5.2010 odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím zo

dňa 14.7.2010, č. 23595-2/2010-BA, Sociálnou poisťovňou, ústredím, zamietnuté a ktorým sa potvrdilo
rozhodnutie pobočky č. KEM-80992/2010-543. K žiadosti žalobkyne o vyčíslenie konkrétnej sumy
dávky v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, ústredie, oznámila žalobkyni, že teoreticky, pokiaľ by
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade deň nasledujúci po dni skončenia
pracovného pomeru u zamestnávateľa Okresný súd Košice II, t.j. dňom 12.1.2009 a uplatnila by si nárok

na dávku v nezamestnanosti, nárok na túto dávku by jej bol priznaný vo výške 158,80 eura za obdobie
od 12.1. do 31.1.2009, vo výške 222,30 eura za obdobie od 1.2. do 28.2.2009, vo výške 246,20 eura za
obdobie od 1.3. do 31.3.2009, vo výške 238,20 eura za obdobie od 1.4. do 30.4.2009, vo výške 246,20
eura za obdobie od 1.5. do 31.5.2009, vo výške 238,20 eura za obdobie od 1.6. do 30.6.2009 a vo výške
87,40 eura za obdobie od 1.7. do 11.7.2009 (spolu 1.437,30 eura). Podporným obdobím by bolo obdobie
od 12.1.2009 do 11.7.2009, denný vymeriavací základ by bol 15,8782 eura. Ďalej Sociálna poisťovňa

oznámila, resp. uviedla, že podľa § 106 Zákona účinného k 12.1.2009, poistenec nemá nárok na výplatu
dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých a/ má nárok na výplatu nemocenského, b/ má nárok na
výplatu ošetrovného, c/ má nárok na výplatu materského alebo d/ sa mu vypláca rodičovský príspevok
podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že by žalobkyňa nemala nárok na výplatu dávky v
nezamestnanosti, ak by k vyššieuvedenému dátumu poberala nemocenské, ošetrovné, materské, príp.

rodičovskýpríspevok.Kvýplatedávkyvnezamestnanostibydošloažodpadnutímprekážkyustanovenej
v § 106 zákona.

Na písomnú výzvu súdu, aby žalobkyňa predložila písomnú žiadosť, ktorou žiadala o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 4.12.2009, oznámila v elektronickom podaní doručenom súdu

dňa 10.4.2015 (čl. 152), že už opísala vo viacerých svojich podaniach, ako k tomu došlo a keď žiadosť
mala podať spolu s potrebnými dokladmi, tak čakala zo strany žalovaného v 1. rade, aby vybavil jej
žiadosť a po doručení ihneď išla. Uviedla, že z jej strany nebol dôvod, aby nepodala žiadosť, bolo to v jej
záujme sa zaevidovať na úrade práce a tak, ako jej podali informáciu, tak aj postupovala. Nevedela, ako
totamideačoktomutreba,nikdyvživotenebolazaevidovanánaúradepráceaztohodôvoduajvyzvala

bývalého zamestnávateľa na predloženie potrebných dokladov. Okrem toho sa žalobkyňa vyjadrila k
otázke jej zaevidovania sa na úrade práce aj vo svojom vyjadrení k zápisnici, ktoré bolo doručené súdu
elektronicky dňa 25.3.2015 (č.l. 147). Uviedla, že keby tam nebola a nedali by jej tam ten papierik, čo
má priložiť k podaniu žiadosti, tak by ani nevedela, čo treba. Uviedla, že zo strany pracovníčky došlo k
nezodpovednému prístupu, nakoľko nebol dôvod, keby jej dala žiadosť, aby ju tam vypísala a následne

doložila potrebné doklady k svojej žiadosti. Uviedla, že po celú dobu tvrdí, že tam vtedy bola, oni ju
nezaevidovali, dali jej len ten papierik, na základe toho potom vyzývala bývalého zamestnávateľa o
potrebnédoklady,inačbyhoaninevyzvala.Uviedla,žezjejstranyniejedôvod,abyklamala,ženaúrade
práce nebola, bola tam, nemala dôvod, keby jej dali žiadosť, že sa má zaevidovať a že ju má vypísať.

Žalovaný v 2. rade predložil žiadosť žalobkyne o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a
to podanú žalobkyňou na tlačive žalovaného v 2. rade „Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie v zmysle § 34 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, ktorou požiadala o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, nakoľko môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie. Na str. 4

žiadosti je uvedený dátum 23.3.2010 a žiadosť je podpísaná žiadateľom, t.j. žalobkyňou a súčasne
zodpovedným zamestnancom žalovaného v 2. rade (čl. 104-107). Súčasne žalobkyňa dňa 23.3.2010
podpísala aj žalovaným v 2. rade jej predložené poučenia (čl. 108-109).

Žalovaný v 2. rade vydal dňa 6.4.2010 rozhodnutie, č.k. K2/10/11613/IPS, ktorým v zmysle § 34

ods. 1 Zák. o službách zamestnanosti zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie
dňom 23.3.2010. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že účastník konania, t.j. žalobkyňa, dňa
23.3.2010osobnepodalanapracoviskuKošiceIIpísomnúžiadosťozaradeniedoevidencieuchádzačov
o zamestnanie a vzhľadom na to, že splnila podmienky podľa § 6 Zák. o službách zamestnanosti ju
úrad zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 14.4.2010,

ako túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom na rozhodnutí a súčasne uviedla na vyhotovení tohto
rozhodnutia, že sa vzdáva možnosti odvolania a to dňa 14.4.2010. Podľa doložky právoplatnosti
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2010 a stalo sa vykonateľným.Žalobkyňa listom zo dňa 14.6.2010, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 18.6.2010, žiadala ho k
č.k. K2/10/11613/IPS o opravu dátumu jej zaevidovania sa na úrade práce. Žiadala o opravu dátumu v
rozhodnutí vydanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 6.4.2010, nakoľko v rozhodnutí

je uvedený dátum 23.3.2010 o jej zaradení sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, s ktorým
nesúhlasí a to z dôvodu, že na úrade práce bola dňa 4.12.2009, kde pracovníčkou úradu jej žiadosť
nebola prijatá, dala jej papierik, čo k tejto žiadosti má mať, kde jej žalobkyňa povedala, že tieto doklady
nemá, nakoľko jej ich bývalý zamestnávateľ nedal. Uviedla, že jej žiadosť pracovníčka neprijala s tým,
že má žiadosť spolu s dokladmi doniesť a týmto spôsobom bola z jej strany vybavená. Žalobkyňa

podotkla, že žiadosť vypísala ešte v ten deň na úrade práce a „ona“ jej ju nezobrala, nakoľko nemala
potrebné doklady. Uviedla, že na základe toho požiadala svojho bývalého zamestnávateľa listom zo
dňa 21.12.2009 o zaslanie potrebných dokladov, následne ho urgovala listom zo dňa 18.1.2010 a
jej žiadosť bola vybavená dňa 22.3.2010, v ktorý deň prevzala zásielku na pošte a preto išla dňa
23.3.2010 aj s potrebnými dokladmi sa zaevidovať. Po príchode na úrad práce pracovníčka, ktorá
ju zaevidovala, dala jej ďalší papier, aby si ho dala potvrdiť zamestnávateľom na vypočítanie nároku

na dávku v nezamestnanosti, kde boli uvedené roky 2006, 2007, 2008 a 2009 aj napriek tomu, že
v r. 2009 odpracovala len jeden deň, od 5.1.2009 do 2.11.2009 bola práceneschopná. Uviedla, že
práceneschopnosť sa nezapočítava do výpočtu nároku na dávku v nezamestnanosti a z toho dôvodu
jej bol zamietnutý aj nárok na podporu v nezamestnanosti, kde podala odvolanie. Podotkla, že keď
sa počas práceneschopnosti bola pýtať, či sa má zaevidovať, bolo jej povedané, že až po skončení

práceneschopnosti, nakoľko bola vypísaná v ochrannej lehote. Tvrdila, že jednoznačne pochybila
pracovníčka, ktorá ju nezaevidovala a preto žiadala o opravu v rozhodnutí, aby bol uvedený dátum
4.12.2009, nakoľko ona nemôže súhlasiť s dňom, ktorý je nepravdivý. Uviedla, že je to potrebné oprava
dátumu pre výpočet prehodnotenia sociálneho štipendia aj nároku na podporu v nezamestnanosti.

Listom zo dňa 5.8.2010 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor informačných a
sprostredkovateľských služieb na list žalobkyne zo dňa 14.6.2010 jej oznámil, že mu dňa 12.7.2010
bola doručená jej žiadosť o opravu dátumu jej zaradenie do evidencie, týkajúca sa rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 6.4.2010, č.k. K2/10/11613/IPS. Oznámil žalobkyni,
že vo veci jej zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je možné opäť rozhodnúť

v druhostupňovom odvolacom konaní, ani vec na novo preskúmať, nakoľko pri osobnom prevzatí
rozhodnutia dňa 14.4.2010 sa svojim podpisom vzdala práva na odvolanie, čím rozhodnutie o jej
zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie nadobudlo právoplatnosť. Ústredie uviedlo, že v čase
prevzatia rozhodnutia a ani tri mesiace potom, proti dátumu zaradenia žalobkyňa nenamietala. Oznámilo
žalobkyni, že ako odvolací orgán odporúča úradu preveriť jej tvrdenie, podľa ktorého podala písomnú

žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie už dňa 4.12.2009, nakoľko ústredie
nedokáže túto skutočnosť preveriť na základe predloženého spisového materiálu. Ústredie uviedlo, že
ak skutočne žalobkyňa písomnú žiadosť podala dňa 4.12.2009, úrad ju bol povinný prijať a rozhodnúť o
jej zaradení, príp. nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak by sa preukázalo,
že žiadala o zaradenie dňa 4.12.2009, príslušný orgán by následne odstúpil ako podnet predmetné

zistenie, na základe čoho by odvolací orgán preskúmal rozhodnutie mimo odvolacieho konania v zmysle
§ 65 správneho poriadku.

Žalovaný v 2. rade predložil aj Zápisnicu o prešetrení sťažnosti č. 17/2011-sťaž., vyhotovenú Ústredím
práce, sociálnych vecí a rodiny, odborom kontroly, dňa 28.6.2011, z obsahu ktorej súd zistil, že

predmetom prešetrenia bola sťažnosť žalobkyne doručená odboru kontroly Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny dňa 8.4.2011 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Sťažnosť bola zaevidovaná
v centrálnej evidencii sťažností pod č. 17/2011. Predmetom sťažnosti boli prieťahy - nečinnosť úradu
v konaní vo veci riešenia žiadosti zo dňa 14.6.2010 o opravu dátumu zaevidovania sa na úrade
(1), nedôsledné prešetrenie podania označeného ako sťažnosť zo dňa 18.8.2010 a dňa 6.10.2010 z

úrovne úradu (2) a oprava, resp. zmena dátumu v rozhodnutí o zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie (3). Podľa preukázaných zistení k namietaným prieťahom - nečinnosti úradu v konaní vo
veci riešenia žiadosti zo dňa 14.6.2010 o opravu dátumu zaevidovania sa na úrade (1), na strane 2
zápisnice vyplynulo, že úrad, detašované pracovisko Košice II - úsek služieb zamestnanosti po doručení
žiadosti žalobkyne zo dňa 14.6.2010 ju predvolal na úrad na deň 2.7.2010, kedy s ňou bolo uskutočnené

osobné stretnutie za účelom prejednania jej žiadosti vo veci opravy dátumu zaevidovania sa na úrade.
Z uvedeného stretnutia zamestnankyňa úradu JUDr. S. vyhotovila zápisnicu o ústnom pojednávaní, v
ktorej je okrem iného uvedené, že menovaná (t.j. žalobkyňa) chcela podať na úrad žiadosť o zaradenie
dňa 4.12.2009, ale keďže nemala potrebné doklady k dispozícii, žiadosť jej nebola prijatá. Trvala napreskúmaní žiadosti nadriadeným správnym orgánom. Vyhotovenú zápisnicu žalobkyňa vlastnoručne
podpísala. Úrad - detašované pracovisko Košice II, úsek služieb služieb zamestnanosti, listom zo dňa
8.7.2010 zaslal podanie žalobkyne aj so spisovou dokumentáciou nadriadenému orgánu - ústrediu a

o tomto postupe zároveň žalobkyňu informoval listom zo dňa 8.7.2010, ktorý žalobkyňa prevzala dňa
21.7.2010. Z preukázaných zistení k bodu 2. sťažnosti zo strany 3 zápisnice vyplynulo, že pri prešetrení
sťažnosti vedúcou oddelenia kontroly úradu nebolo zistené porušenie právnych predpisov, t.j. zák. č.
5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, nakoľko z predložených dokladov sa nepreukázalo tvrdenie
žalobkyne, že žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vypísanú dňa 4.12.2009,

jej pracovníčka úradu v ten deň odmietla prijať, čo mal úrad preukázané aj dátumom 23.3.2010, ktorý
je uvedený na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Celá sťažnosť žalobkyne
bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Predloženým uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.10.2011, č.k 6S/112/2011-11, bolo
preukázané, že ním bolo zastavené konanie v právnej veci žalobkyne proti žalovanému Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. K2/10/11613/IPS
zo dňa 6.4.2010, ktorého preskúmania sa žalobou zo dňa 6.9.2011 domáhala žalobkyňa. Konanie
súd zastavil na základe ust. § 247 ods. 1, § 250b ods. 1 a § 250b ods. 3 O.s.p. a to vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa nevyčerpala možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti
žalobou napadnutému rozhodnutiu, pričom zároveň žaloba bola podaná evidentne po uplynutí zákonom

stanovenej dvojmesačnej lehoty uvedenej v ust. § 250b ods. 1 O.s.p.. Súd poukázal na to, že
žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 6.4.2010 žalovaný vydal ako prvostupňový orgán, žalobkyňa ho
prevzala dňa 14.4.2010, kedy sa zároveň vzdala možnosti podať opravný prostriedok proti uvedenému
rozhodnutiu (čl. 99).

Na základe odvolania podaného žalobkyňou proti vyššieoznačenému rozhodnutiu Krajského súdu v
Košiciach, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 2.5.2012 sp. zn. 7Sžso/6/2011 uznesenie Krajského
súdu v Košiciach z 5.10.2011, v znení jeho opravného uznesenia z 1.12.2011, potvrdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré ona
prevzala dňa 14.4.2010, až dňa 14.9.2010, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Navyše odvolací súd poznamenal aj, že žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa a nevyužila možnosť podať odvolanie v správnom konaní. Žaloba bola preto podaná proti
takému rozhodnutiu, proti ktorému jej podanie nebolo prípustné. Preto Najvyšší súd SR uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z pripojeného spisového materiálu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 20761/2010-KE1, vo veci
žiadosti žalobkyne o dávky v nezamestnanosti súd zistil, že na tlačive Sociálnej poisťovne označenom
ako Potvrdenie žiadateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, žalobkyňa dňa 14.4.2010
požiadala o dávku v nezamestnanosti.

Rozhodnutím zo dňa 26.4.2010, č. KEM-80992/2010-543, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vydala
rozhodnutie, ktorým rozhodla, že žalobkyňa, podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č.
310/2006 Z.z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Odôvodnila, že v zmysle § 104 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky,

ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa uviedla, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice bola žalobkyňa dňa 23.3.2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
a predložením tohto rozhodnutia si dňa 14.4.2010 uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. V
posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od
23.3.2006 do 22.3.2010, preukázala žalobkyňa doby poistenia v nezamestnanosti od 23.3.2006 do

11.1.2009 na Okresnom súde Košice II v celkovom počte 1026 dní. Poistením v nezamestnanosti
celkom 1026 dní žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutie bolo
doručené žalobkyni dňa 3.5.2010, ako to vyplýva z priloženej fotokópie poštovej doručenky.

Listom zo dňa 25.5.2010, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa 7.6.2010 žalobkyňa sa

voči rozhodnutiu zo dňa 26.4.2010, č. KEM-80992/2010-543, odvolala. V odvolaní okrem iného uviedla,
že nie svojou vinou sa zaevidovala na úrade práce až dňa 23.3.2010, pretože keď jej bola daná žiadosť a
lístoček, ktoré doklady spolu so žiadosťou má predložiť, tak aj urobila a nemôže súhlasiť s rozhodnutím,
ktoré bolo vydané.Rozhodnutím zo dňa 14.7.2010 č. 23595-2/2010-BA Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o odvolaní
žalobkyne tak, že toto odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice

č. KEM-80992/2010-543 zo dňa 23.4.2010.

Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení platnom v rozhodnom období, na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej
služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

Podľa ust. § 149 ods. 2 zák. 312/2001 Z.z., na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov
sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 192 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú

mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci
v jeho mene.

Ustanovenie § 192 Zákonníka práce upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu,
ktorá vznikla zamestnancovi. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu však prichádza

do úvahy len vtedy, ak nie sú naplnené predpoklady niektorého z prípadov osobitnej zodpovednosti
zamestnávateľa uvedených v ustanoveniach § 193 a nasl..
Zodpovednosť zamestnávateľa je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa jeho zavinenie,
hoci pre vznik zodpovednosti z dôvodu úmyselného konania proti dobrým mravom sa predpokladá
zavinenie vo forme úmyslu. V tomto prípade však ide o zavinenie na strane tretieho subjektu, a nie na

strane zamestnávateľa.
Predpokladom vzniku zodpovednosti podľa ust. § 192 ods. 2 Zákonníka práce je
- vznik škody na strane zamestnanca,
- porušenie právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnancom konajúcim v mene
zamestnávateľa,

- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnych povinností, ktorého sa v rámci plnenia
úloh zamestnávateľa dopustil zamestnanec konajúci v jeho mene.
V tomto prípade nie je významné, či zamestnancovi vznikla škoda pri plnení jeho úloh pre
zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu sa spája s konaním
osôb, ktoré konajú v jeho mene, a to bez zreteľa na ich zavinenie. Za osoby, ktoré konajú v

mene zamestnávateľa, sa považujú osoby uvedené v ustanovení § 9. Podľa tohto ustanovenia
v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou,
štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť
právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho
organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne

úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Napokon za zamestnávateľa môžu
konať aj ďalší zamestnanci, ktorých zamestnávateľ písomne poverí, aby robili určité právne úkony
v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene (absencia písomnej formy poverenia nemá za následok
jeho neplatnosť). Za úkony zamestnávateľa sa považujú aj úkony vedúcich zamestnancov poverených
vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení určovať a ukladať

podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu
a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom (odsek 1).
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť(odsek 2).Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 34 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení platnom v rozhodnom období, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe
osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v
ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa

osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V danom prípade sa žalobkyňa žalobou domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla titulom nevyplatenia
podpory v nezamestnanosti, ktorú škodu jej mali spôsobiť žalovaní v 1. a 2. rade a to tým, že ju
zamestnankyňa žalovaného v 2. rade nezaradila do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď po

skončení práceneschopnosti „sa išla na úrad práce zaevidovať“ a nezaevidovala ju z dôvodu, že nemala
pri sebe požadované doklady, ktoré neobdržala od svojho bývalého zamestnávateľa - žalovaného v 1.
rade, a to ani na základe žiadosti, ktoré jej bývalý zamestnávateľ odmietol vydať - zadržiaval jej ich a
podmieňoval ich vydanie zaslaním ním požadovaných dokladov od žalobkyne.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila ten istý nárok na náhradu škody voči dvom žalovaným, ale voči každému
z nich na základe iných skutkových tvrdení. Vychádzajúc z nich, zodpovednosť žalovaného v 1. rade
mala by byť zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pri plnení úloh
zamestnávateľa, pretože vydanie potrebných potvrdení zamestnancovi pri skončení pracovného, resp.
štátnozamestnaneckého pomeru, patrí medzi povinnosti zamestnávateľa (§ 1 ods. 3, § 149 ods. 1

a § 36 zák. č. 312/2011 Z.z. a § 75 Zák. práce) a v prípade zodpovednosti žalovaného v 2. rade,
malo by sa jednať o zodpovednosť za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kde však
zodpovednostným subjektom je štát zastúpený príslušným štátnym orgánom.

Žalovanátvrdila,žejejvzniklaškodavdôsledkutoho,žejejnebolapriznanápodporavnezamestnanosti,

ktorú vyčíslila sumou 4.800,- eur, ktorá podpora by jej inak, nebyť konania, resp. nekonania žalovaných
1. a 2. bola priznaná. Neskôr žalobkyňa predložila výpočet Sociálnej poisťovne (čl. 120), podľa ktorého
teoreticky pri zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 12.1.2009 za podporné obdobie
od 12.1.2009 do 11.7.2009 mohol žalobkyni byť priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške
1.437,30 eura. Je teda zrejmé, že nepriznaním dávky v nezamestnanosti u žalobkyne nedošlo k

rozšíreniu jej majetkových hodnôt o sumu teoreticky 1.437,30 eura, t.j. týmto mal súd preukázaný vznik
škody ako prvý predpoklad vzniku zodpovednosti, či už podľa ust. § 192 Zák. práce, resp. podľa § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku žalobkyni na dávku v

nezamestnanosti vyplýva, že na dávku jej nevznikol nárok, nakoľko v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nesplnila podmienku poistenia v nezamestnanosti
najmenej tri roky. Žalobkyňa bola poistená v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t.j. v období od 23.3.2006 do 22.3.2010) celkovo
1026 dní.

Pokiaľ sa týka ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného v 1. rade a to zodpovednosti
zamestnávateľa podľa ust. § 192 ods. 2 Zák. práce, bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade žalobkyni
požadované doklady doručil listom zo dňa 16.3.2010 (čl. 82), hoci povinnosť zamestnávateľa vydaťpovinné potvrdenia vzniká dňom skončenia pracovného pomeru (§ 75 ods. 2 Zák. práce a § 46 ods.
1 zá. č. 312/2011 Z.z.), t.j. žalovaný v 1. rade svoju povinnosť splnil, aj keď oneskorene. Avšak
táto skutočnosť, toto porušenie povinnosti zamestnávateľa, nebolo príčinou - dôvodom nepriznania

nároku na dávky v nezamestnanosti žalobkyni vzhľadom na vyššieuvedené nesplnenie zákonného
predpokladu a požiadavky trvania poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie najmenej tri roky. T.j. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
právnej povinnosti žalovaného v 1. rade nebola preukázaná. Dôvodom nepriznania dávok žalobkyni
bolo nesplnenie zákonnej podmienky potrebného počtu dní, resp. rokov poistenia v nezamestnanosti,

ktorú podmienku žalobkyňa nesplnila. K jej nesplneniu však neviedlo to, že jej zamestnávateľ vydal
potrebné potvrdenia oneskorene. Bezprostrednou príčinou nenaplnenia potrebného počtu dní, resp.
rokov poistenia v nezamestnanosti bolo, že žalobkyňa požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie až dňom 23.3.2010, nie skôr. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že žiadala o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie už dňa 4.12.2009 po skončení svojej práceneschopnosti, toto tvrdenie
nepreukázala, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti zaťažovalo ju. Žiadosť o

zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na úrade osobne a písomne. Žalobkyňa
takú žiadosť ako dôkaz nepreukázala - nepredložila a taká skutočnosť nevyplynula ani z obsahu spisu
úradu práce. Žalobkyňa nepreukázala ani ďalšie s tým súvisiace svoje tvrdenie, že nebola zaradená
uvedeného dňa do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že nemala potrebné doklady. T.j.
medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného 1. nebola preukázaná príčinná súvislosť

ako jeden zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Keďže
zodpovednosť žalovaného 1. v konaní nebola preukázaná, súd žalobu voči nemu smerujúcu zamietol.

Ajzodpovednosťzaškoduspôsobenounesprávnymúradnýmpostupomjeobjektívnouzodpovednosťou
za škodu, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená

na súčasnom splnení troch podmienok a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu je teda existencia nesprávneho úradného postupu.
Nesprávny úradný postup môže byť tak rozmanitý, že jeho všeobecné vyjadrenie v definícii, ako i

zovšeobecňujúci popis nie je možný, preto zákon nedefinuje nesprávny úradný postup. Nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. V rámci nesprávneho
úradného postupu riešia sa tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou.

V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že ju zamestnankyňa žalovaného v 2. rade nezaradila do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, keď sa išla zaevidovať po skončení práceneschopnosti dňa 4.12.2009 a
to z dôvodu, že nemala pri sebe potrebné doklady, t.j. taký postupe zamestnankyne žalovaného v 2.
rade pri zaradení resp. nezaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie zakladal by

nesprávny úradný postup žalovaného v 2. rade ako orgánu verejnej moci. Toto svoje tvrdenie však
žalobkyňa nepreukázala, ani keď na preukázanie tejto skutočnosti bola súdom osobitne vyzvaná. Za
preukázanie tejto skutočnosti súd nemohol považovať a ani nepovažoval predloženie fotokópie lístka,
na ktorom je uvedené, aké doklady, resp. fotokópie dokladov je potrebné predložiť k žiadosti a originály
akých dokladov je potrebné priložiť k žiadosti (čl. 132) a ani list žalobkyne zo dňa 16.12.2009, ktorým

žiadala bývalého zamestnávateľa o zaslanie zápočtu rokov a originálu maturitného vysvedčenia, a o
ktorom žalobkyňa tvrdila, že ho vyhotovila po tom, keď sa bola 4.12.2009 zaevidovať na úrade práce.
Žalovaný v 2. rade toto tvrdenie žalobkyne poprel a uviedol, že obsah jeho spisu tomu nenasvedčuje.
Poverený zamestnanec žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedol, že ak by bola žalobkyňa žiadala o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, jej žiadosť bola by prevzatá a v prípade nedoloženia

spolu s ňou potrebných dokladov, bolo by konanie o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
prerušené a po doplnení dokladov bola by žalobkyňa ako žiadateľka zaradená do evidencie s dátumom
zaradenia podľa dátumu podania, aj keď nie úplnej žiadosti. Ani v prípade nároku na náhradu škody
uplatneného proti žalovanému v 2. rade tak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou
tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného v 2. rade, v príčinnej súvislosti s ktorým mala jej vzniknúť

škoda. T.j. nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu podľa
zák. č. 514/2003 Z.z.. Keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebolo na mieste a nebolo
potrebné zisťovať príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nepreukázaním nesprávnym úradným
postupom.Okrem toho, v prípade žaloby založenej na skutkových tvrdeniach zakladajúcich nesprávny úradný
postup úradu práce, mala žaloba smerovať nie proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,

ale proti ministerstvu, resp. ústrednému orgánu štátnej správy, do pôsobnosti ktorého spadá činnosť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, ktorým bola spôsobená škoda. Túto námietku
vzniesol aj žalovaný v 2. rade, t.j. v danom prípade nie je daná pasívna hmotnoprávna legitimácia
žalovaného v 2. rade, ktorý za žalobkyňou tvrdený (ak by aj bol preukázaný) postup nie je podľa zákona
zodpovedným subjektom, týmto je štát zastúpený príslušným ministerstvom alebo ústredným orgánom,

v danom prípade Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Aj tento nedostatok pasívnej
hmotnoprávnej legitimácie žalovaného v 2. rade je dôvodom, a to dôvodom prvotným, pre ktorý súd
žalobu smerujúcu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

O trovách konania rozhodol súd za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným v 1.
a2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).