Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/457/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214638
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212214638.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti odporcom: 1. B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., M. C., 2. R. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T., M. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, o zaplatenie

3.907,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 11. novembra 2013 č. k. 8C/584/2012-65 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. apríla 2014
č. k. 8C/584/2012-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvnej
podmienky za neplatnú a výrok o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2.513,42 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
z tejto sumy od 21. 03. 2012 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 30 eur mesačne, vždy do
25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Zároveň určil, že
zmluvná podmienka dojednaná medzi Consumer finance holding, a. s. a odporcom v 1. rade uvedená vo

všeobecných obchodných podmienkach, uvedená v bode 12.2 „spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky v 30. deň po dobe splatnosti, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej
splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou“, je ako neprijateľná, neplatná. Vo zvyšku v
časti o zaplatenie 1.037,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21. 03. 2012 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty vo výške 357,08 eura návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť do

30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2
písm. a), b), § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31. 03. 2008, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1 - 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 558
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 2008 a zistením, že navrhovateľ odvodzuje svoj
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli odporcovia v postavení spotrebiteľov, a preto
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Mal za to, že táto pôžička, vzhľadom na
absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods. 2
písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z . v znení účinnom do 11. 06. 2010, s poukazom na § 4 ods. 3 posledná
veta citovaného zákona, bola bezúročná a bez poplatkov, a tak, pokiaľ odporcovia obdržali pôžičku
3.319,39 eura, vznikla im povinnosť vrátiť navrhovateľovi len túto sumu po odpočítaní uhradených
splátok t.j. 805,97 eura. Okrem toho si navrhovateľ s poukazom na bod 12.2. Všeobecných obchodných

podmienok (OP) uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v úhrnnej výške 357,08 eura, keď za
omeškanie s platením mesačných splátok účtoval odporcom túto sumu. Súd prvého stupňa zmluvnédojednania obsiahnuté vo vyššie uvedenom bode 12.2., považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 2008 a § 53 ods. 1 písm. k/
Občianskeho zákonníka v citovanom znení, keďže bola obsiahnuté vo formulárovom tlačive postupcu,

bez možnosti odporcov ovplyvniť jej znenie, a tak odporcom nezostalo nič iné, len v snahe získať
pôžičku toto akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobili menej priaznivejšie postavenie odporcov -
spotrebiteľov (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 z 25. 01. 2011), ktorého
omeškanie s úhradou bolo sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, výšku ktorého
ustanovilprávnypredpis.Dojednaniezmluvnejpokutyzaomeškanie,hocajsčiastočnouúhradoukaždej

splátky, v konečnom dôsledku zvyšovalo výšku sankcie, ktorú boli dlžníci povinní v dôsledku porušenia
tej istej povinnosti zaplatiť a tým bol zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v
ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobila výrazné zhoršenie
postavenia odporcov - spotrebiteľov, teda spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, ktorí nemali možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o

jednostrannej povinnosti spotrebiteľa. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach,
ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré mali podobu štandardného formulára, typického tým, že sa
používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú
predtlač dodávateľa, bolo nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný a v súlade s § 153

ods. 3, 4 OSP uviedol vo výroku tohto rozsudku zmluvné podmienky, ktoré považoval za neprijateľné. Čo
sa týkalo uznania dlhu odporcom, mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp.
pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas a vyhnúť sa tak možnej
námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich,
obchádzal dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny

inkorporoval aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi).
S poukazom na uvedené ustálil, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola
neplatná. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 01. 2013, sp. zn. 6M Cdo
9/2012.Vdanomprípadetedaodporcombolaposkytnutápôžičkavovýške3.319,39eura,ztohozaplatili
sumu 805,97 eura, teda vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal za to, že odporcovia

sú povinní navrhovateľovi zaplatiť sumu 2.513,42 eura (3.319,39 - 805,97) a v tejto časti návrhu ako
dôvodnému vyhovel a povolil splátky v zmysle § 160 OSP, vzhľadom na ich finančnú situáciu, ako aj
priznalnavrhovateľoviúrokyzomeškania.Vozvyškuvsume1.394,51eura(1.037,43+357,08-zmluvná
pokuta) návrh ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti a v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd na základe ustanovenia §
220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil tak, že zaviaže odporcov zaplatiť
navrhovateľovi istinu 1.037,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 1.037,43 eura
od 21. 03. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 357,08 eura, a to všetko do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Okrem toho žiadal, aby odvolací súd na základe ustanovenia §
220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú zmenil tak, že
zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, alternatívne na základe ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil napadnutý výrok. Následne vyjadril presvedčenie, že súdom
prvého stupňa zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením

vykonaných dôkazov by súd prvého stupňa musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam a následne
vec aj správne právne posúdiť a návrhu vyhovieť v rozsahu ním uplatnenom v návrhu. Nesúhlasil s
názorom súdu prvého stupňa, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu údaju o priemernej
hodnote RPMN v úverovej zmluve, nakoľko toto rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone.
Pre účely posúdenia splnenia obligatórnych náležitosti pre spotrebiteľský úver bolo nutné vychádzať

z právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy. Táto bola uzavretá dňa 20. 03. 2007. Z
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy nevyplývala povinnosť uvádzať priemernú hodnotu RPMN pod sankciou posúdenia úveru za
bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu bolo preukázané, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
posúdiť úver za bezúročný a bez poplatkov bolo nesprávne a nezákonné. Čo sa týkalo rozhodnutia súdu

prvého stupňa zamietnuť návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, ani s týmto rozhodnutím nesúhlasil,
nakoľko mal za to, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej
zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcami, konkrétne v tomto prípade
sa jednalo o neplnenie platobných povinností odporcov. Zdôraznil, že jeho právny predchodca si svojupovinnosť splnil riadne a včas, odporcovia však svoju povinnosť úver riadne a včas splácať porušili.
Bolo pritom logické, že právny predchodca si svoj nárok na riadne a včasné platenie úveru zabezpečil.
Zdôraznil, že samotní odporcovia ešte pred podpisom úverovej zmluvy potvrdili oboznámenie sa so

Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou, potvrdili záväzok ich
dodržiavania a zároveň potvrdili aj ich prevzatie a k zmluvným dojednaniam úverovej zmluvy nemali
žiadne výhrady. Uplatnenú zmluvnú pokutu považoval, vzhľadom na opakované porušenie zmluvnej
povinnosti odporcov, za spravodlivú a primeranú vo vzťahu k porušovanej povinnosti a na jej zaplatení
trval v celom rozsahu. Okrem toho bol toho názoru, že konaním v zmysle zákona nemohlo dôjsť k

dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú a výrok o trovách konania podľa §
221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa v konaní vedenom na súde prvého stupňa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške

3.907,93euraspríslušenstvomnatomskutkovomzáklade,žeprávnypredchodcanavrhovateľaposkytol
odporcom na základe Zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8003065, uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami dňa 16. 03. 2007, úver vo výške 5.058,75 eura,
ktorý sa odporcovia zaviazali uhradiť formou 60 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti
poslednej splátky dňa 20. 03. 2012. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporcovia svoj záväzok

voči navrhovateľovi nesplnili v čase určenom v zmluve, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania,
a preto požadoval zaplatenie postúpenej pohľadávky vo výške 3.570,85 eura s príslušenstvom a
zmluvnúpokutunazákladeust.čl.12.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Popostúpenípohľadávky
odporcovia uhradili 20 eur, preto zostatok neuhradenej istiny predstavoval sumu 3.550,85 eura.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11. 06. 2010,
poukazujúc pritom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená dňa 16. 03. 2007.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
priaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

k/ v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.
06. 2010), je dôvodné. Súd prvého stupňa na danú vec, napriek tomu, že navrhovateľ zaplatenie svojej
pohľadávky odvodzuje od Zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky zo dňa 16. 03. 2007
(teda v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007) aplikoval znenie
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 a opomenul skutočnosť, že v uvedenom

období došlo k novele zákona č. 258/2001 Z. z. Súd prvého stupňa tak vec nesprávne právne posúdil.
Rovnako sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal so všeobecnými obchodnými podmienkami,
najmä neposúdil ich platnosť v celom rozsahu a to vzhľadom na veľkosť písma a ich čitateľnosť, ako
aj možnosť reálneho oboznámenia sa s nimi a to i napriek vyhláseniu odporcov v zmluve. Súd prvého
stupňa teda vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého

stupňaopätovnevovecirozhodne,pričomvosvojomnovomrozhodnutísabudezaoberaťajargumentmi
navrhovateľa, týkajúcimi sa právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia zmluvy, vyhodnotí odkaz
v zmluve na Všeobecné obchodné podmienky a ich oboznámenie, pričom prihliadne na ich čitateľnosť,
ako aj ex offo zohľadní ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov.Právnym

názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.