Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204543
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709204543.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: PIUS 2000, spol.
s r.o., so sídlom Cyprichova 1-3, 831 05 Bratislava IČO: 35 799 609 zastúpeného advokátom JUDr.
Pavlom Erbenom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava proti odporcovi: Obec Ivanka pri Dunaji, so sídlom
Štefánikova 12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 00304 786 zastúpenému advokátom JUDr. Rudolfom

Štannerom, Pri pálenici 4, 900 28 Ivanka pri Dunaji o zaplatenie náhrady škody vo výške 16.518,50 eura
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.
26Cb/202/2009-370 zo dňa 21.6.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/202/2009-370 zo dňa 21.6.2013
v časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.660,13 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% zo sumy 10.660,13 eur od 25.5.2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh zamietol a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
29,07% rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu
10.660,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 10.660,13 euro od 25.05.2009

do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a
navrhovateľovi priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 29,07 %.

Žalobou zo dňa 27.05.2009 doručenou súdu dňa 28.05.2009 sa navrhovateľ domáhal zaplatiť peňažnú
sumu 16.518,50 eura s príslušenstvom a žiadal aby mu súd priznal náhradu trov súdneho konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ požiadal odporcu dňa 28.11.2005 o udelenie individuálnej licencie

na prevádzkovanie hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov. Licencia
sa mala vzťahovať na dva výherné prístroje v pohostinstve Britva na Štefánikovej ul. č. 54 v Ivanke
pri Dunaji. Rozhodnutím odporcu zo dňa 13.12.2005 bola žiadosť navrhovateľa zamietnutá z dôvodu
vzdialenosti medzi pohostinstvom a Základnou školou M. R. Štefánika. Proti tomuto rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie dňa 22.12.2005 a rozhodnutím Daňového úradu Bratislava II bolo rozhodnutie
odporcu o neudelení individuálnej licencie zo dňa 13.12.2005 zrušené, vec bola vrátená na nové

prejednanie a rozhodnutie, keď pri vykonaní kontroly bola zistená vzdialenosť viac ako 200 m, čím
zanikol dôvod neudelenia licencie. Odporca následne konanie rozhodnutím č. 2902/2005 zo dňa
23.03.2006prerušilzdôvodupodaniažalobynapreskúmanierozhodnutiarozhodnutímDaňovéhoúradu
Bratislava II o odvolaní. Konanie o návrhu odporcu súd zastavil z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej
legitimácie a na odvolanie toto rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
potvrdil. V dôsledku uvedeného uplynul čas kedy navrhovateľ ako žiadateľ o udelení individuálnej

licencii nemohol aj napriek splneniu zákonných podmienok a stanovisku Daňového úradu Bratislava II
prevádzkovať hazardné hry. V dôsledku toho podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v podobe ušléhozisku. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 587.636,-Sk. Dňa 13.01.2009
vydal odporca rozhodnutie, ktorým opätovne konal v rozpore so zákonom, odporca rozhodnutím č.
88/2009 zo dňa 13.01.2009 opätovne rozhodol o neudelení individuálnej licencie na základe žiadosti zo

dňa 28.11.2005 z dôvodu nedostatočnej vzdialenosti nielen od základnej školy ale aj od elokovanej triedy
Materskej školy na ul. SNP 3 a záujmového združenia detí a mládeže CREDO a Združenia saleziánskej
mládeže DOMKA. Navrhovateľovi tak vznikla škoda nečinnosťou odporcu a navrhovateľ tak nemohol
prevádzkovať dva výherné prístroje čím mu ušiel zisk 248.818,-Sk na jednej výherný automat. Ušlý
zisk bol vypočítaný ako súčin priemeru medzi výťažkom z prevádzkovania 1 výherného prístroja v II.

bratislavskom obvode a výťažkom z prevádzkovania výherného prístroja v obci Bernolákovo a počtu
plánovaných prístrojov, výšku škody navrhovateľ vyčíslil listom zo dňa 24.11.2008.

Rozsudkom súdu prvého stupňa vydaným pod č.k. 26Cb/202/2009-164 zo dňa 1.12.2010 súd
návrh zamietol podľa odôvodnenia rozsudku v celom rozsahu. Uznesením KS v Bratislave č.k.
2Cob/98/2011-207 zo dňa 7.2.2012 bol rozsudok súdu č.k. 26Cb/202/2009-164 zo dňa 1.12.2010

zrušený z dôvodu, že nebolo vykonané dokazovanie ohľadom výšky škody uplatnenej navrhovateľom,
a zároveň mu bolo uložené, že bude potrebné skúmať či neboli obidva výherné prístroje v roku 2006
prevádzkované v iných prevádzkach a aké porovnateľné priemerné tržby bolo možné dosiahnuť v
roku 2006 na rovnakých výherných prístrojoch ako sú uvedené v žiadosti zo dňa 21.11.2005. Súd
prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania je navrhovateľom vznesený nárok, ktorého skutkový

základ spočíva v porušení zákonných povinností orgánov obce a s tým súvisiace nezväčšenie majetku
navrhovateľa. Nebolo medzi účastníkmi sporné podanie žiadosti navrhovateľom na odporcu ako ani
obsah rozhodnutia odporcu 2902/2005 zo dňa 13.12.2005 bolo sporné podanie navrhovateľom zo dňa
22.12.2005 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo dňa 22.02.2006 zrušil,
zrušujúce rozhodnutie odporcu keď odporca následne prerušil konanie keď o žiadosti navrhovateľa o

udelenie individuálnej licencie do skončenia konania o žalobe odporcu na preskúmanie rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo dňa 22.02.2006. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ vymedzil ako obdobie rozhodné pre vznik škody od 1.1.2006 do 31.12.2006 súd prvého
stupňa konštatoval, že podstatná je skutočnosť, že konanie o žalobe odporcu bolo zastavené z dôvodu
nedostatku procesnej aktívnej legitimácie.

Navrhovateľ žiadal o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom
výherných automatov (§ 16 písm. b) bod 4 zák. č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov). Individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom
výherných prístrojov udeľuje obec k prístrojom umiestneným na jej území (§ 22 ods. 2 zák. č. 171/2005

Z.z.). Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ žiadal o udelenie licencie odporcu, keďže chcel
umiestniť výherné prístroje v území odporcu, odporca bol preto povinný rozhodnúť v zákonnej lehote a
to do 15 pracovných dní odo dňa predloženia úplnej žiadosti o udelenie individuálnej licencie (§ 23 ods. 1
zák.č.171/2005Z.z.).Keďžežiadosťpodalnavrhovateľdňa28.11.2005atátobolaúplná,čokonštatoval
odporca vo svojom rozhodnutí, bol odporca povinný rozhodnúť do 19.12.2005 (§ 57 ods. 1 zák. č.

171/2005 Z.z. v spojení s § 27 ods. 2 Správneho poriadku), keď odporca rozhodol dňa 13.12.2005. V
tejto časti bol procesný postup odporcu nevyvolávajúci zodpovednosť za škodu. Po zrušení rozhodnutia
odporcu rozhodnutím Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo dňa 22.02.2006 však
mal odporca postupovať v intenciách tohto zrušujúceho rozhodnutia, prípadne mohol po vykonanom
dokazovaní a zmenenom zistenom skutkovom stave opätovne meritórne rozhodnúť. Odporca však

rozhodnutím č. k. 2902/2005 zo dňa 23.03.2006 prerušil konanie pre súdne konanie v správnom
súdnictve, v ktorom však nebol procesne aktívne legitimovaný. Takýto postup bol zrejme nesprávnym
postupom, navyše po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, a teda možnosti sa oboznámiť s
nesprávnosťou svojho postupu, využil svoje právo a podal odvolanie, čím sa prerušenie konania
predĺžilo. Nekonanie odporcu v období od prerušenia konania dňa 23.03.2006 je zbytočným prieťahom

v konaní, keď dôvod prerušenia konania bol neopodstatnený. Samotné nekonanie po 31.12.2006
nie je postupom vyvolávajúcim zodpovednosť za škodu uplatnenú navrhovateľom, keďže navrhovateľ
skutkovo vymedzil vznik škody na obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006 a nebola by teda daná ani
príčinná súvislosť, keď samotná žiadosť o udelenie licencie je na obdobie do 31.12.2006, teda po
uplynutí tejto doby jej už nie je možné vyhovieť.

V tejto súvislosti odporca aj v konaní o náhradu škody žiadal preskúmať rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo dňa 22.02.2006. Mimo rámec správneho súdnictva však nie je
súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, vždy skúma len či ide o správny akt, či jesprávny akt vydaný v rámci právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný.
Súd preto neskúmal obsahovú stránku Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo
dňa 22.02.2006 ani účelnosť zvoleného procesného postupu, ktorý po vykonaní dokazovania mohol

rozhodnutie odporcu zmeniť, keďže zo zákona nevyplýva, že by bol obmedzený spôsob rozhodovania
daný§59ods.2Správnehoporiadkuvspojenís§10ods.4písm.a/z.č.171/2005Z.z..Aniodôvodnenie
zrušeniarozhodnutiaodporcuspočívajúcevtom,že„zanikoldôvodnaneudelenieindividuálnejlicencie“,
keď nie je zrejmé, že by tento dôvod počas konania bol daný a teda nemohol zaniknúť, nemá vplyv na
záväznosť rozhodnutia pre odporcu.

Rovnako pokiaľ ide o vzdialenosť medzi pohostinstvom Britva, kde mali byť umiestnené výherné
prístroje a areálom školy, súd vychádza z viazanosti odporcu rozhodnutím Daňového úradu Bratislava
II č. 601/260/16908/2006 zo dňa 22.02.2006 a teda bez ohľadu na skutočnosť, že vzhľadom na účel
ustanovenia § 35 ods. 11 z.č. 171/2005 Z.z. majúci sťažiť prístup maloletých k výherným prístrojom a
tedajelogické,ževzdialenosťsanebudemeraťodhlavnéhovchodudobudovyškoly,aleodkprevádzke

s výhernými prístrojmi najbližšieho stavebno-technického otvoru oplotenia areálu školy dlhodobého
charakteru, pričom v prejednávanej veci by tak miestom bol vchodu do družiny, nemôže súd na túto
skutočnosť prihliadať.

Rovnako tvrdenia o neúplnosti žiadosti o udelenie licencie sú bez právneho významu s ohľadom

na rámec skúmania správneho rozhodnutia súdom, pričom súd dáva do pozornosti, že odporca v
obidvoch meritórnych rozhodnutiach uviedol, že „boli predložené všetky požadované náležitosti“. Čestné
prehlásenie pracovníčky je preto právne irelevantné, navyše ho má súd za pochybné vzhľadom na
odstup času v trvaní 7,5 roka a relatívne podrobné popisovanie skutočností.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. 1 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúcezprávanaochranuosôb,pokiaľtietoobčianskoprávnevzťahyneupravujúinézákonyaďalej
upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony. Navrhovateľ
podal žiadosť odporcovi, ktorý mal autoritatívne rozhodnúť o tejto žiadosti, nejde teda o súkromnoprávny

vzťah, ale ani o majetkové vzťahy, vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb ani právne vzťahy z
duševného vlastníctva. Vzťahy vzniknuté podaním žiadosti sú procesnými vzťahmi (§ 57 ods. 1 z.č.
171/2005 Z.z. a § 1 ods. 1 Správneho poriadku) a preto sa na ne ustanovenie o hmotnoprávnych
úkonoch nevzťahujú. Na žiadosť navrhovateľa o udelenie individuálnej licencie sa tak pri posudzovaní
jehoobsahuustanoveniaObčianskehozákonníkanevzťahujú,naopak,pokiaľpodanienemápredpísané

náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich
vurčenejlehoteodstránil(§19ods.3Správnehoporiadku)atovšetkyzaúčelomochranyprávazáujmov
fyzických osôb a právnických osôb tak aby osoby, ktorých sa konanie týka mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať (§ 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). Ak by sa dodatočne zistila neúplnosť žiadosti
navrhovateľa, nebola by na ťarchu navrhovateľa a ako prípadný dôvod zrušenia rozhodnutia odporcu

by vo vzťahu k zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom bola na ťarchu odporcu.

Pokiaľ ide o dôvod vzniku škody, navrhovateľ tvrdil vznik škody v dôsledku nesprávneho postupu a nie v
dôsledku nezákonného rozhodnutia, preto tvrdenia odporcu týkajúce sa nesplnenia podmienok náhrady
škody pri nezákonnom rozhodnutí sú irelevantné.

Nerozhodnutím odporcu o žiadosti navrhovateľa a prerušením konania z nesprávneho dôvodu tak došlo
k zbytočným prieťahom v konaní (§ 14 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), t. j. pri výkone samosprávy odporcom ako
územnou samosprávou (§ 10 ods. 1 z č. 514/2003 Z.z.). Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi

ako tomu, komu v dôsledku týchto zbytočných prieťahov vznikla škoda (§ 14 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z.).

Pokiaľideovýškunáhradyškodysúdprvéhostupňapoukázalnaskutočnosť,žejepotrebnéindividuálne
skúmať aj prípadne využitie výherných prístrojov počas rozhodného obdobia. Z listín
rozhodnutie o udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislava zo dňa 16.12.2005 č. MAG/2005/38083/76750-2,
rozhodnutie o udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa
03.04.2006 č. MAG/ 2006/11133/20996-2, rozhodnutie o udelení individuálnej licencie Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 20.07.2006 č. MAG/2006/11133/48393-4, rozhodnutieo udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 20.10.2006
č. MAG/2006/11133/69439-6, rozhodnutie o udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava zo dňa 30.10.2006 č. MAG/2006/11133/71677-8, list Daňového úradu Bratislava II

zo dňa 01.02.2013 a list Daňového úradu Bratislava zo dňa 22.01.2013 má súd preukázané, že výherný
prístroj DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo osvedčenia FA051007404 nebol
v prevádzke, keď navyše neexistencia skutkovej okolnosti sa v dôsledku negatívnej dôkaznej teórie
nepreukazuje. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody za tento výherný prístroj vo výške 8.259,24 eura
(pôvodne 248.818,- Sk). V dôsledku nesprávneho postupu odporcu navrhovateľ nemohol prevádzkovať

výherný prístroj. Zrušujúce rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 je zo dňa
22.02.2006, do 15 pracovných dní, t.j. do 15.03.2006 mal odporca opätovne rozhodnúť a následne do
troch dní by bola vydaná identifikačná karta pre výherný prístroj (§ 24 ods. 1 z.č. 171/2005 Z.z.), ktorú
dobu má súd za preukázanú z výsluchu konateľa navrhovateľa, teda počnúc 21.03.2006 by navrhovateľ
mohol prevádzkovať výherný prístroj. Z výpočtu vykonaného navrhovateľom dňa 25.02.2013 má súd
za preukázané, že výherný prístroj DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo

osvedčenia FA051007404 má priemerný výnos 896,99 eura (pôvodne 27.021,78 Sk) mesačne, za
obdobieod21.03.2006do31.12.2006(78,08%roka)bybolpotomvýnosvovýške8.404,14eura,pričom
súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a teda môže priznať len toľko je v návrhu, keď v návrhu
si navrhovateľ uplatnil ako škodu za neužívanie výherného prístroja sumu 8.259,24 eura (pôvodne
248.818,- Sk) a súčasne táto vychádza z predbežného prerokovania nároku zo dňa 24.11.2008. V

súvislosti s neprevádzkovaním výherného prístroja súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy
8.259,24 eura (pôvodne 248.818,- Sk).

Pokiaľ ide o výherný prístroj ROYAL typ BLUE ROSE, výr. č. 2434 a číslo osvedčenia FA051007506
súd má z rozhodnutia o udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava

zo dňa 16.12.2005 č. MAG/2005/38083/76750-2 preukázané udelenie individuálnej licencie, následne
rozhodnutím o udelení individuálnej licencie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa
20.07.2006 č. MAG/2006/11133/48393-4 právoplatným dňa 28.07.2006 zmeneným tak, že namiesto
výhernéhoprístrojatypprogramuDAYTONAMILLENIUM,typprístrojaIMPACT-3,výr.č.512014ačíslo
osvedčenia FA051007401 je navrhovateľ oprávnený prevádzkovať prístroj typ programu Multi Game

System typ prístroja BLUE ROSE, výr. č. 2434 číslo osvedčenia 6511901. Navrhovateľ tak v období od
28.07.2006 do 31.12.2006 mohol prevádzkovať predmetný výherný prístroj v prevádzke Herňa Schim,
preto mu patrí náhrada škody len za obdobie od 21.03.2006 do 27.07.2006. Pri určovaní výšky súd
vychádzal z prílohy listu Daňového úradu Bratislava zo dňa 01.02.2013. Výšku ušlého zisku súd zistil
ako podiel kde delenec je súčet všetkých jednotlivých mesačných výnosov za mesiace apríl až júl a

deliteľ je počet jednotlivých výnosov za mesiace apríl až júl, teda podiel je vo výške 566,19 eura, potom
celková výška za obdobie 2.400,89 eura.

Navrhovateľ predbežne prerokoval návrh na náhradu škody s odporcom listom žiadosť o predbežné
prerokovanie návrhu zo dňa 24.11.2008, odporca na základe tohto neposkytol plnenie ani len sčasti.

Odporca je tak povinný zaplatiť náhradu škody navrhovateľovi v rozsahu ušlého zisku celkom vo výške
10.660,13 eura ako súčet náhrady škody vo výške 8.259,24 eura a vo výške 2.400,89 eura.

Súd zamietol návrh na zaplatenie náhrady škody vo výške presahujúcej priznanú výšku, keď zamietnutá
časť návrhu sa skutkovo zakladala na nezväčšení majetku navrhovateľa v dôsledku neprevádzkovania

výherného prístroja ROYAL typ BLUE ROSE, výr. č. 2434 a to vo výške 5.858,37 eura s príslušenstvom.

Pokiaľ ide o námietku premlčania voči istine táto podľa názoru súdu prvého stupňa nevyvolala účinky.
Predmetom konania je náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom a to zbytočnými
prieťahmi, keď odporca meritórne nerozhodol o žiadosti navrhovateľa. Žiadosť o vydanie individuálnej

licencie smerovala k prevádzkovaniu výherných prístrojov od 01.01.2006 do 31.12.2006, teda až
uplynutím dňa 31.12.2006 skončilo škodové konanie odporcu, teda počnúc dňom 01.01.2007 mohol
navrhovateľ vykonať úkony smerujúce k uplatneniu si náhrady škody. Podľa § 19 ods. 1 z. č.
514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. K premlčaniu tak nemohlo dôjsť skôr ako 01.01.2010, pričom premlčacia doba neplynula

počas predbežného prerokovania nároku (§ 19 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z.). Keďže žaloba bola podaná
28.05.2009, nárok navrhovateľa nie je premlčaný.Pokiaľ ide o právo navrhovateľa v pohostinstve Britva umiestniť hracie automaty, vzťah medzi
prenajímateľom a nájomcom bez ďalšieho nemá vplyv na vzťah medzi nájomcom a navrhovateľom. Nie
je možné sa stotožniť s tvrdením odporcu, že výherné prístroje môžu byť umiestnené v priestore len na

základe nájomnej zmluvy. Účelom zmluvy, ktorou by navrhovateľ ponechal v pohostinstve Britva výherné
prístroje nemusí byť len užívanie časti priestoru, ale aj sprístupnenie výherných prístrojov bez viazania
na konkrétny vymedzený priestor.

Zákon č. 514/2003 Z.z. nepodmieňuje uplatnenie si náhrady škody konaním podľa § 250t O.s.p..

Jedinými podmienkami je vznik škody (§ 10 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z.), nezákonné rozhodnutie alebo
nesprávny úradný postup (§ 10 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z.) a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom
zodpovednosti za škodu spôsobenej orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa nemožno
zbaviť (§ 10 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z.).

Odporca tiež tvrdil, že existuje rozpor s dobrými mravmi pokiaľ by rozhodol o umiestnení výherných

prístrojov v Pohostinstve Britva. V tejto súvislosti má súd za potrebné uviesť, že obec sa pri výkone
právomoci musí riadiť zákonmi, rozhodovanie nemôže byť svojvoľné a musí byť predvídateľné, teda za
obdobných podmienok musí byť obdobné rozhodnutie.

Vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom nie sú vzťahmi medzi podnikateľmi a ani vzťahmi medzi

podnikateľom a samosprávnou územnou jednotkou zabezpečujúcou verejné potreby alebo vlastnú
prevádzku. Zodpovednostný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa potom riadi ustanoveniami
osobitného zákona a podľa § 25 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. aj Občianskym zákonníkom. Prvý deň
omeškania súd určil zohľadniac návrh na predbežné prerokovanie zo dňa 24.11.2008 po uplynutí doby
na predbežné prerokovanie v trvaní šesť mesiacov (§ 16 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z.) sa potom odporca

dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, pričom až uplynutím tejto doby sa navrhovateľ
ako poškodený mohol domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z.z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku v časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 10.660,13
eur s 9 % úrokom z omeškania od 25.05.2009 do zaplatenia sa v zákonnej lehote odvolal odporca.

Poukázal na skutočnosť, že ust. § 14 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uvádza, že Územná samospráva
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, pričom

odporca má za to, že neporušil povinnosť urobiť úkon, vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nebol nečinný pri výkone verejnej moci, nerobil zbytočné prieťahy v konaní, nerobil nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľa, a preto tu neexistuje kvalifikovaný právny
základ, ktorý by mohol byť hodnotený ako nesprávny úradný postup. Zdôraznil, že prerušením konania
využil jemu danú zákonnú možnosť, ktorú mu dáva ust. § 29 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní. Po odpadnutí dôvodov na prerušenie konania odporca v správnom konaní riadne pokračoval
a vykonával úkony v stanovených lehotách. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, kde
súd konštatoval, že tvrdenia o neúplnosti žiadosti o udelenie licencie sú bez právneho významu s
ohľadom na rámec skúmania správneho rozhodnutia súdom, pričom súd dáva do pozornosti, že odporca
v obidvoch meritórnych rozhodnutiach uviedol, že „boli predložené všetky požadované náležitosti“.

Čestné prehlásenie pracovníčky je preto právne irelevantné, navyše ho má súd za pochybné vzhľadom
na odstup času v trvaní 7,5 roka a relatívne podrobné popisovanie skutočností. Súd však má za
nadbytočné vykonať výsluch prehlasujúcej pracovníčky vzhľadom na vyššie uvedené limity prieskumu
správneho rozhodnutia. Toto tvrdenie je v rozpore s konštatovaním na str. 5 kde súd uviedol, že
vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to žiadosť o udelenie licencie zo dňa

21.11.2005. Toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko súd si doteraz nevyžiadal a ani sa doteraz neoboznámil
s originálom dotknutého spisu správneho orgánu, ktorý vedie odporca. Súd takto nemal možnosť
zistiť, že originál žiadosti o udelenie individuálnej licencie, ktorý bol doručený odporcovi navrhovateľom
preukazuje dnes neodstrániteľnú vadu, keď tu nie je vôbec uvedené kto za spoločnosť PIUS 2000,s.r.o. koná a zároveň predmetná žiadosť nie je opatrená žiadnym podpisom konateľa spoločnosti. Podľa
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, v čase podávania žiadosti za spoločnosť
konali, navonok zastupovali a podpisovali konatelia spoločne tým spôsobom, že k obchodnému menu

spoločnosti vytlačenému, otlačenému alebo napísanému konatelia pripoja svoj podpis s označením
funkcie. V čase podávania žiadosti boli konatelia spoločnosti PIUS 2000, s.r.o. F.. I. X. M. O. N.. Nebola
takto splnená požiadavka, keď Správny poriadok rozlišuje náležitosti podania, keď u právnických osôb
uvádza ich názov, prípadne obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, označenie osoby, ktorá za ňu
koná. Taktiež ust. § 40 ods. 1 a 3 Obč. zák. vyžaduje platnosť právneho úkonu, aby tento bol podpísaný

konajúcou osobou, inak je tento právny úkon pre nedostatok formy neplatný. Podpis právnickej osoby
sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú osobitné právne predpisy. Spôsob
podpisovania právnických osôb vyplýva z obchodného alebo iného predpísaného registra.

V danej veci nie je rozhodujúce, či sa prvostupňový právny orgán obec Ivanka pri Dunaji, ako aj
druhostupňový právny orgán Daňový úrad Bratislava II vecou žiadosti zaoberal, tak ako keby táto

nevykazovala žiadne vady, nakoľko absolútne neplatný právny úkon sa priebehu správneho konania
pred správnymi orgánmi nemôže stať relatívne platným alebo platným právnym úkonom, nakoľko je od
samého začiatku absolútne neplatný.

Bez ohľadu na skutočnosť, že vecou žiadosti navrhovateľa sa zaoberali správne orgány, predmetná

žiadosť od začiatku až doteraz vykazuje vadu, ktorá nemôže v budúcnosti zakladať akékoľvek
nároky navrhovateľa. Odporca nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa v jeho rozsudku, ktorý
spochybňuje vyššie uvádzané skutočnosti odporcom. Súd takto legalizuje stav, keď by právnická osoba
podalanasúdnávrhnazačatiesúdnehokonania,atobezuvedeniaakýchkoľvekoprávnenýchkonateľov
a bez akýchkoľvek podpisov týchto osôb na návrhu na začatie súdneho konania, pričom súd by o ich

nárokoch uplatnených návrhom rozhodol, a to bez ohľadu na skutočnosť, či účastníci konania boli alebo
neboli vyzvaní na odstránenie vád konania.

Odporca nesúhlasí s konštatovaním súdu v odôvodnení rozsudku na str. 11 prvý odsek, kde sa uvádza,
že ak by sa dodatočne zistila neúplnosť žiadosti navrhovateľa, nebola by na ťarchu navrhovateľa a ako

prípadný dôvod zrušenia rozhodnutia odporcu by vo vzťahu k zodpovednosti za škodu nesprávnym
úradným postupom bola na ťarchu odporcu (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), podľa ktorého sú
„správne orgány povinné“ vybaviť veci včas a „bez zbytočných prieťahov“, pričom dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Nikým
nepodpísaná žiadosť doručená správnemu orgánu nemôže byť posudzovaná ako neúplná žiadosť.

Navrhovateľ uplatňuje v žalobe zo dňa 27.5.2009 úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 zák. č.
513/1991 Zb. Obch. zák., a to vo výške 14,75 % z dlžnej sumy. Odporca poukazuje na dôvodovú správu
k ust. § 26 zák. č. 514/2003 Z.z., kde sa uvádza, že právna úprava nadväzuje na Občiansky zákonník,
a preto je nevyhnutné v rámci zákona odkázať na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v tomto
prípade pôsobí subsidiárne k právnej úprave. Navrhovateľ mal tak už v žalobe zo dňa 27.5.2009 uplatniť

nárok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zák., čo však neurobil. Odporca zdôraznil, že súd
prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku vo výške dosiahnutých
tržieb z prevádzkovania výherného prístroja. Súd však vôbec nezohľadnil žiadne finančné náklady, ktorý
by navrhovateľ bol nútený vynaložiť na prevádzku výherného prístroja, ak by tento bol umiestnený v
pohostinstve Britva v roku 2006. Neodpočítaním nákladov, ktoré by navrhovateľ musel vynaložiť, aby

dosiahol priznaný zisk z prevádzky výherného automatu, vznikne na strane navrhovateľa v prípade
akceptovania súčasného rozhodnutia súdu vyšší príjem, ako keby v skutočnosti výherný prístroj aj
fyzicky prevádzkoval v roku 2006. Súd nemôže priznať navrhovateľovi vyššie plnenie v rámci ušlého
zisku, než iba v skutočnosti dosiahol za rovnaký výherný prístroj za rovnaké časové obdobie. V opačnom
prípade by navrhovateľovi vznikol neoprávnený majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie) v súlade

s § 451 ods. 2 Obč. zák. Mal za to, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie, ktoré mu bolo
uložené zo strany odvolacieho súdu keď mal skúmať „aké porovnateľné priemerné tržby by bolo možné
dosiahnuť v roku 2006 na rovnakých výherných prístrojoch ako sú uvedené v žiadosti navrhovateľa zo
dňa 21.11.2005.“ Zdôraznil, že navrhovateľ uviedol pre neho najvýhodnejšie výnosy. Odporca žiadal,
aby súd vykonal dokazovanie vyžiadaním oznámenia výšky výnosov rovnakých výherných prístrojov,

ktoré boli dosahované v období roku 2006 od Ministerstva financií SR, tak ako to požadoval Krajský
súd, čo však Okresný súd nevykonal a ani svoj postup v rozpore s uznesením Krajského súdu nikde
nezdôvodnil. Z uvedených dôvodov žiadal aby odvolací súd zohľadnil uvádzané skutočnosti a zamietol
návrh navrhovateľa a zároveň ho zaviazal k nahradeniu súdnych trov konania.K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, lebo
jeho konanie v predsúdnom konaní opakovane namietal z dôvodu, že odporca nedodržiaval lehoty

ustanovené zákonom na vydanie rozhodnutia a jeho nesprávne rozhodnutie ohľadne postupu v konaní
o vydaní individuálnej licencie navrhovateľovi ako aj nesprávne hodnotenie vlastných kompetencii a
pôsobnosti spôsobili vznik prieťahov. Navrhovateľ sa plne stotožňuje s názorom Okresného súdu, že
konaním odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a nárok navrhovateľa na náhradu mu takto
vzniknutej škody vo forme ušlého zisku je daný. Odporca sa v podanom odvolaní opätovne snaží

odvracať pozornosť od jeho pochybenia nesprávnou argumentáciou týkajúcou sa údajných nedostatkov
žiadosti. Navrhovateľ sa už v minulosti vyjadril, že obdobné žiadosti predkladá príslušným orgánom
veľmi často a je preto úplne vylúčené, aby sa dopustil takej banálnej chyby akou je nepripojenie
podpisu žiadateľa, resp. neoznačenie osôb, ktoré za žiadateľa konajú. Bolo to tak aj v komunikácii
s odporcom, ktorému vždy zasielal písomnosti riadne podpísané s označením konajúcich osôb.
Navrhovateľ opätovne poukazuje na to, že v prípade akýchkoľvek nedostatkov podania/žiadosti mal

byť navrhovateľ zo strany odporcu ako konajúceho správneho orgánu v zmysle § 21 ods. 9 zákona o
hazardných hrách a v súlade s ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku, najneskôr do 10 dní od doručenia
tejto žiadosti vyzvaný na ich odstránenie. Uvedená povinnosť vyplýva odporcovi aj z ust. § 3 ods. 2
Správneho poriadku. Vychádzajúc z komentárov k Správnemu poriadku ako aj judikatúry je nesporné,
že chybné označenie podania alebo nedostatok náležitostí nemôže byť na ujmu účastníka konania a

neoprávňuje odmietnuť podanie. Správny orgán má v úzkej spolupráci s účastníkom konania nedostatky
odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určitej lehote odstránil.

Je nepochybné, že formálne náležitosti, ktoré má žiadosť spĺňať, upravujú príslušné ustanovenia
Správneho poriadku ako aj zákona o hazardných hrách a nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 37

Obč. zák., týkajúce sa hmotnoprávnych úkonov účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch. Súd prvého
stupňa v rozhodnutí správne uviedol, že odporca v oboch meritórnych rozhodnutiach uviedol, že zo
strany navrhovateľa boli predložené všetky náležitosti k udeleniu individuálnej licencie, a že ak by sa
dodatočne zistila neúplnosť žalobcu, nebola by na ťarchu navrhovateľa.

Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania sa navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu, že Okresný
súd rozsudkom priznal navrhovateľovi úrok z omeškania nad rámec uplatneného nároku. A to z dôvodu,
že nárok na úroky z omeškania bol v žalobe zo dňa 27.5.2009 uplatnený. Výška jeho priznania je na
posúdení súdu a Okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v nižšej výške než ten, aký si v
žalobe uplatnil. Nejedná sa o priznanie úroku z omeškania nad rámec uplatneného nároku.

Navrhovateľ má taktiež za to, že Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle Uznesenia č.k.
2Cob/98/2011 zo dňa 7.2.2012, ktorým mu odvolací súd uložil aby vykonal dokazovanie ohľadom ušlého
zisku a aby skúmal, či navrhovateľ neprevádzkoval oba konkrétne stroje, na ktoré mu nebola udelená
predmetnálicencia,vroku2006vinýchprevádzkach,aaképorovnateľnépriemernétržbybybolomožné

dosiahnuť v roku 2006 na rovnakých výherných prístrojoch, ako sú uvedené v žiadosti navrhovateľa
zo dňa 21.11.2005, keďže dokazovanie vykonal okrem iného aj oslovením TSU Piešťany, Výskumného
ústavu zváračského - Priemyselný inštitút SR, či Daňového úradu. Z vykonaného dokazovania Okresný
súd v zásade správne vypočítal výšku ušlého zisku, pričom v tejto súvislosti v podrobnostiach poukázal
na ním podané odvolanie zo dňa 3.10.2013.

Proti rozsudku Krajského súdu v časti v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa sa
v zákonnej lehote odvolal aj navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ preukázal, že
oba výherné prístroje, o ktorých bolo odporcom rozhodované, neboli umiestnené v žiadnych iných
prevádzkach. Navrhovateľ v rozhodnom období očakával, že odporca v zmysle jeho žiadosti na hracie

prístroje licenciu udelí. Predmetné hracie prístroje boli preto po celý čas umiestnené na skade odporcu
a navrhovateľ ich do prevádzky neuviedol, nakoľko dôvodne priebežne, každý deň, čakal na udelenie
licencie zo strany odporcu. Pre navrhovateľa by bolo veľmi nevýhodné a neefektívne, v čase, keď mal
vydané platné osvedčenie pre predmetné hracie prístroje s umiestnením v Ivanke pri Dunaji, realizovať
duplicitný postup a platiť ďalšie poplatky za vydanie nových osvedčení pre inú lokalitu pred uplynutím

doby platnosti už vydaného osvedčenia.

PrvostupňovýsúddospelvsúvislostisvýhernýmprístrojomDAYTONAMILLENIUM,typIMPACT-3,výr.
č. 512020 a číslo osvedčenia FA051007404 k správnemu záveru, že uvedený výherný prístroj nebol vprevádzke. Vo vzťahu k druhému výhernému prístroju, na ktorého prevádzku požadoval navrhovateľ od
odporcu udelenie individuálnej licencie, dospel však súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Na str. 12 napadnutého rozsudku totiž uviedol, že výherný prístroj BLUE ROSE,

typ programu ROYAL, výr. č. 2434 a č. osvedčenia FA051007506 bol v prevádzke na základe
rozhodnutiaoudeleníindividuálnejlicenciihl.mestaSRč.MAG/2005/38083/76750-2zodňa16.12.2005
v spojení s rozhodnutím identického subjektu o zmene individuálnej licencii č. MAG/2006/11133/48393-4
zo dňa 20.7.2006. Uvedený záver súdu je nesprávny, nakoľko z predložených dôkazov uvedená
skutočnosť vôbec nevyplýva. K vyššie uvedenému nesprávnemu záveru dospel súd zrejme výlučne na

základe porovnania výrobných čísel oboch výherných prístrojov s identickým označením BLUE ROSE.
Súd však nezohľadnil skutočnosť, potvrdenú Výskumným ústavom zváračským, ako aj Technickým
skúšobným ústavom Piešťany š.p., ktoré zhodne potvrdili, že výrobné číslo nie je jedinečným
identifikačným údajom výherného prístroja. Z uvedeného je zrejmé, že napriek rovnakému výrobnému
číslu a názvu prístroja, nemusí ísť o identický výherný prístroj. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie
výrobcu predmetných prístrojov STELA PLAY s.r.o., ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že výherné

prístroje sa dajú jednoznačne rozoznať podľa štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené identifikačné
údaje ku stroju (výrobné číslo, typ stroja, tech. údaje a podľa osvedčenia, ktoré je vydané technickým
skúšobným ústavom). Práve z porovnania jednotlivých osvedčení vydaných k predmetným výherným
prístrojom je zrejmé, že sa jedná o dva odlišné stroje. Výherný prístroj BLUE ROSE s programom Royal
Card, výr. č. 2434, ktorý mal byť prevádzkovaný v priestoroch pohostinstva Britva, mal osvedčenie

FA051007506, avšak pre porovnanie, výherný prístroj s identickým označením a výrobným číslom,
ktorý bol prevádzkovaný na základe rozhodnutia hl. mesta SR Bratislavy, mal osvedčenie 6511901.
Fakt, že nejde o identické výherné prístroje vyplýva aj z porovnania dátumov výroby posudzovaných
výherných prístrojov. Výherný prístroj BLUE ROSE s programom Royal Card, výr. č. 2434 s osvedčením
FA051007506 vydaným Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š.p. bol vyrobený v 12/2001, kdežto

výherný prístroj s osvedčením 6511901 vydaným Výskumným ústavom zváračským - priemyselný
inštitút SR, ktorý bol prevádzkovaný na území mesta Bratislavy bol vyrobený v 05/2006. Predmetné
osvedčenie 6511901, preukazujúce vyššie uvedené skutočnosti, predložil odporca podaním zo dňa
18.2.2013. Z vyššie uvedeného porovnania je jednoznačné, že nejde o identické výherné prístroje aj
napriek zhodnému označeniu a zhodnému výrobnému číslu 2434. Z tohto dôvodu záveru súdu ohľadne

výherného prístroja BLUE ROSE, typ programu ROYAL, výr. č. 2434 a č. osvedčenia FA051007506
neobstojí. Vzhľadom na vyššie ozrejmené identifikátory výherných prístrojov je nepochybné, že výherný
prístroj BLUE ROSE, typ programu ROYAL, výr. č. 2434 a č. osvedčenia FA051007506, dátum výroby
12/2001 nebol v posudzovanom čase v prevádzke a súd mal na daný výherný prístroj (obdobne ako v
prípade výherného prístroja DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo osvedčenia

FA051007404) priznať navrhovateľovi nárok na náhradu škody v dôsledku ušlého zisku aj za obdobie
po 28.7.2006. Nesprávnym úradným postupom odporcu nebolo navrhovateľovi umožnené podnikať a
vytvárať zisk od 1.1.2006 do 31.12.2006, predstavujúci navrhovateľom uplatnenú stratu. Postup zvolený
odporcom dokazuje absolútnu neznalosť právnych predpisov, porušenie povinnosti vydať rozhodnutie,
nečinnosť, čo všetko malo za následok vznik zbytočných prieťahov v konaní a tým viedlo aj k vzniku

nárastu a narastaniu škody na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ má za to, že odporca od počiatku t.j. od vydania prvého rozhodnutia o neudelení licencie
úmyselne a bezdôvodne bránil navrhovateľovi v prevádzkovaní hazardných hier prostredníctvom
výherných prístrojov v pohostinstve Britva. Produkovaním neustále nových a ničím nepodložených

dôvodov a dôkazov, ktoré údajne bránili vydaniu licencie, odporca spôsobil, že navrhovateľ od 1.1.2006
nemohol vykonávať na jeho území podnikateľskú činnosť a dosahovať očakávaný zisk.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil tak, že
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a zároveň mu priznal náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu aj navrhovateľa podľa
ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,
avšak odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci pokiaľ ide o posúdenie
právneho nároku navrhovateľa a jeho titulu dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania
jednak výsluchom svedkov ako aj predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver, keď
konštatoval, že nerozhodnutím odporcu o žiadosti navrhovateľa a porušením konania z nesprávnehodôvodu tak došlo k zbytočným prieťahom v konaní (§ 14 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), t. j. pri výkone samosprávy
odporcom ako územnou samosprávou (§ 10 ods. 1 z č. 514/2003 Z.z.). Odporca je tak povinný zaplatiť

navrhovateľovi ako tomu, komu v dôsledku týchto zbytočných prieťahov vznikla škoda (§ 14 ods. 2 z.
č. 514/2003 Z.z.).

Súd prvého stupňa správne konštatoval keď uviedol, že zák. č. 514/2003 Zb. nepodmieňuje uplatnenie
si náhrady škody konaním podľa § 250t O.s.p.. Jedinými podmienkami je vznik škody (§ 10 ods. 1 z.

č. 514/2003 Z.z.), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup (§ 10 ods. 2 z. č. 514/2003
Z.z.) a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zodpovednosti za škodu spôsobenej orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy sa nemožno zbaviť (§ 10 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z.).

Je nesporné, že pokiaľ ide o dôvod vzniku škody navrhovateľ tvrdil vznik škody v dôsledku nesprávneho
postupu a nie v dôsledku nezákonného rozhodnutia, preto tvrdenia odporcu týkajúce sa nesplnenia

podmienok náhrady škody pri nezákonnom rozhodnutí sú irelevantné.

Pokiaľ ide o údajné nedostatky žiadosti dané odporcom v priebehu celého súdneho konania ako aj
v rámci odvolacieho konania keď uvádzal, že žiadosť nebola podpísaná žiadnym podpisom konateľa
spoločnosti, odvolací súd sa prikláňa k stanovisku súdu prvého stupňa keď uviedol, že samotný odporca

v obidvoch meritórnych rozhodnutiach uviedol, že „boli predložené všetky požadované náležitosti“.
Čestné prehlásenie pracovníčky je preto právne irelevantné, navyše ho má súd za pochybné vzhľadom
na odstup času v trvaní 7,5 roka a relatívne podrobné popisovanie skutočností.

Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, že vzťahy vzniknuté podaním žiadosti

sú procesnými vzťahmi v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 173/2005 Zb. a § 1 ods. 1. Správneho poriadku
a preto sa na ne ustanovenia o hmotnoprávnych úkonoch nevzťahujú. Na žiadosť navrhovateľa o
udelenie individuálnej licencie sa tak pri posudzovaní jeho obsahu ustanovenia Občianskeho zákonníka
nevzťahujú, naopak pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán pomôže účastníkovi
konania nedostatky odstrániť prípadne ho vyzve aby ich v určenej lehote odstránil tak, ako to vyplýva

z ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Má sa tak stať z dôvodu ochrany práv a záujmov fyzických
osôb a právnických osôb a to tak aby osoby ktorých sa konanie týka mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať. Ak by sa dodatočne zistila neúplnosť žiadosti navrhovateľa bola by na ťarchu navrhovateľa a
ako prípadný dôvod zrušenia rozhodnutia odporcu by vo vzťahu k zodpovednosti za škodu nesprávnym
úradným postupom bola na ťarchu odporcu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v prípade akýchkoľvek
nedostatkov týkajúcich sa podanej žiadosti mal byť navrhovateľ zo strany odporcu ako konajúceho
správneho orgánu v zmysle § 21 ods. 9 zákona o hazardných hrách a v súlade s ust. § 19 ods. 3
Správnehoporiadku,najneskôrdo10dníoddoručeniatejtožiadostivyzvanýnaichodstránenie.Chybné

označenie podania alebo nedostatok náležitostí nemôže byť na ujmu účastníka konania a neoprávňuje
odmietnuť podanie. Správny orgán má v úzkej spolupráci s účastníkom konania nedostatky odstrániť,
prípadne ho vyzve, aby ich v určitej lehote odstránil.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úrokov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa

v napadnutom rozsudku priznal úroky z omeškania navrhovateľovi v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a to podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. podľa ak je dlžník v omeškaní s plnením
peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným
predpisom ktorým je vládne nariadenie 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd teda priznal navrhovateľovi úrok z omeškania pričom v časti presahujúcej

oprávnenosť tohto úroku nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

Pokiaľ ide o námietku odporcu v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa vykonal nedostatočné
dokazovanie pokiaľ ide o priemerný zisk aký bolo možné očakávať za využívanie predmetných prístrojov
odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že súd pokiaľ ide o výherný prístroj

DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo osvedčenia FA051007404, vykonal
dostatočné dokazovanie keď konštatoval, že tento prístroj nebol v prevádzke a navrhovateľ si uplatnil
náhradu škody za tento výherný prístroj vo výške 8.259,24 eur, pričom je nesporné, že navrhovateľ
nemohol predmetný výherný prístroj prevádzkovať v období od 21.3.2006 do 31.12.2006 kedy by bolvýnos vo výške 8.404,14 eur, pričom pri stanovení výšky náhrady škody za neprevádzkovanie tohto
prístroja vychádzal aj zo stanoviska TSU Piešťany a Výskumného ústavu zváračského - Priemyselného
inštitútu SR a zo stanoviska Daňového úradu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ ide o výherný prístroj
DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo osvedčenia FA051007404, priemerný
výnos 896,99 eur (pôvodne 27.021,78 Sk) mesačne, za obdobie od 21.03.2006 do 31.12.2006 je
primeraný a takýto výnos za toto obdobie dosiahol sumu 8.404,14 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ

si uplatnil škodu za nevyužívanie tohto výherného prístroja v sume 8.259,24 eur súd mu priznal za
nevyužívanie tohto prístroja náhradu škody iba v tejto sume.

Odvolací súd ma za to, že pokiaľ ide o druhý výherný prístroj, na ktorého prevádzku požadoval
navrhovateľ od odporcu udelenie individuálnej licencie, dospel súd na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa konštatoval, že výherný prístroj BLUE ROSE, typ

programu ROYAL, výr. č. 2434 a č. osvedčenia FA051007506 bol v prevádzke na základe rozhodnutia
o udelení individuálnej licencii hl. mesta SR č. MAG/2005/38083/76750-2 zo dňa 16.12.2005 v spojení
s rozhodnutím identického subjektu o zmene individuálnej licencii č. MAG/2006/11133/48393-4 zo dňa
20.7.2006. Uvedený záver súdu je nesprávny, nakoľko z predložených dôkazov uvedená skutočnosť
vôbec nevyplýva.

Je nesporné, že obidva výherné prístroje majú výrobné č. 2434 a majú identické označenie BLUE ROSE.
Súd však pri formulovaní právneho názoru nezohľadnil skutočnosť, potvrdenú Výskumným ústavom
zváračským, ako aj Technickým skúšobným ústavom Piešťany š.p., ktoré zhodne potvrdili, že výrobné
číslo nie je jedinečným identifikačným údajom výherného prístroja. Taktiež výrobca predmetných

výrobných prístrojov vo svojom stanovisku uviedol, že výherné prístroje sa dajú jednoznačne rozoznať
podľa štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené identifikačné údaje ku stroju (výrobné číslo, typ stroja,
tech. údaje a podľa osvedčenia, ktoré je vydané technickým skúšobným ústavom). Práve z porovnania
jednotlivých osvedčení vydaných k predmetným výherným prístrojom je zrejmé, že sa jedná o dva
odlišné stroje. Výherný prístroj BLUE ROSE s programom Royal Card, výr. č. 2434, ktorý mal byť

prevádzkovaný v priestoroch pohostinstva Britva, mal osvedčenie FA051007506, a výherný prístroj,
ktorý bol prevádzkovaný na základe rozhodnutia hl. mesta SR Bratislavy, mal osvedčenie 6511901.
Fakt, že nejde o identické výherné prístroje vyplýva aj z porovnania dátumov výroby posudzovaných
výherných prístrojov keď výrobný prístroj 2434 s osvedčením FA051007506 mal dátum výroby 12/2001
a výherný prístroj s osvedčením 6511901 mal dátum výroby 05/2006.

Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že výherný prístroj BLUE ROSE, typ programu ROYAL, výr.
č. 2434 a č. osvedčenia FA051007506 dátum výroby 12/2001 zrejme nebol v posudzovanom čase v
prevádzke a súd mal na daný výherný prístroj obdobne ako v prípade výherného prístroja DAYTONA
MILLENIUM, typ IMPACT - 3, výr. č. 512020 a číslo osvedčenia FA051007404) priznať navrhovateľovi

nárok na náhradu škody v dôsledku ušlého zisku aj za obdobie po 28.7.2006.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvého stupňa nesprávny právny
záver, odvolací súd v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu

bude opätovne posúdiť, či v prípade prístroja BLUE ROSE, typ programu ROYAL, výr. č. 2434 išlo o
dva odlišné výherné prístroje aj vzhľadom k odlišným číslam osvedčenia a dátumom výroby a či sa
skutočne výherný prístroj BLUE ROSE, typ programu ROYAL výr. č. 2434 č. osvedčenia FA051007506
v rozhodnom období po 28.7.2006 nenachádzal v inej prevádzke.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti v ktorej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
pohľadávku vo výške 10.660,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 10.660,13 eur od
25.5.2009 do zaplatenia, odvolací súd mal za to, že v tejto časti súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o
trovách konania.Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.