Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/297/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612219276
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612219276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27. 9. 2012 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučnom
konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod reg. č. EX 9966/2008, v ktorom
žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobe uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o
úvere) podal návrh na výkon exekúcie, súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučnom
konaní rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žalobu označil ako NP).

V odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že žalobca - Pohotovosť, s. r. o. je slovenskou právnickou osobou,
ktorá vykonáva okrem iného na základe registrácie podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. Je registrovaná Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I v oddiele: Sro,

Vložka č.: 23636/B.

Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt - veriteľ zo zmluvy o úver
č. XXXXXXX, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len
Exekučný poriadok) zvolenému súdnemu exekútorovi - JUDr. Rudolfovi Krutému vykonať exekúciu, a
to pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy o
úvere s dlžníčkou (povinnou) S. X., pričom žalobca uviedol dátum narodenia menovanej X. X. XXXX.

Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci registračné číslo EX
9966/2008.Súdnyexekútorpredložilpredmetnýnávrhnavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulom
Okresnému súdu Spišská Nová Ves - ako exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd predmetnú žiadosť o udelenie poverenia prijal na ďalšie konanie,čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
zákonom ustanovenej dobe.

Žalobca ďalej v odôvodnení citoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1. 6.
2011 do 31. 5. 2011, k čomu v závere uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej citoval predmetné zákonné ustanovenie

účinné od 1. 2. 2002 do 31. 5. 2010.

Žalobca v odôvodnení ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2. 12. 2008, a to rozhodnutím o poverení, čím k rozhodnutiu

došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Žalobca tvrdí, že
v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene, so zbytočnými prieťahmi a že exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia až po veľmi
dlhej dobe.

Žalobca ako dôkaz navrhoval tunajšiemu súdu súdny spis exekučného súdu, ktorý je založený pre
predmetné exekučné konanie a dodal, že objektívne nemohol predložiť rovnopis návrhu na vykonanie
exekúcie s označeným dátumom doručenia exekučnému súdu, nakoľko týmto disponuje zvolený súdny
exekútor a dodal, že žalobca nedisponuje ani rovnopisom príslušného exekučného titulu. S poukazom
na vyššie uvedené si žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje

náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti a udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Poškodený vynaložil v tom období na

správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca prostredníctvom informačného
systému 70,- eur, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a na ďalšie administratívne
spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spolu vo výške 15,- eur. Celkovo tak
poškodený vynaložil na vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo sumu 125,- eur.

Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom vychádzal z doktríny prijatej
Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalobca sa svojou žalobou teda domáhal určenia povinnosti žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 325,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania. Medzitýmnym rozsudkom navrhoval v zmysle
§ 152 ods. 2, druhá veta O.s.p. rozhodnúť tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
žalobcovinesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduSpišskáNováVes,pretožetentonerozhodol

o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: S. X., nar. X. X. XXXX (v exekučnom
spise súdneho exekútora pod reg. č. EX 9966/2008).

Predmetná žaloba bola podaná spolu s ďalšími hromadnými žalobami, ktorými sa žalobca domáhal

plnenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy od žalovanej titulom porušenia zákonných povinnosti
tunajšieho exekučného súdu v mnohých ďalších exekučných konaniach.

Žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa vyjadrila všeobecne aj k všetkým ostatným
hromadným žalobám, ktoré boli podané v obdobných veciach na tunajšom súde. Uviedla, že v
jednotlivýchžalobáchsavyskytujúviaceréprocesnénedostatky,napr.žesúzmätočneoznačenípovinní,najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre
posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch.

Žalobca nepredložil k žalobám ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p.. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to,
že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných
konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadosti o informáciu o stave

konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahom a
k ich účinnému odstráneniu. Uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Žalovaná
poukázala ďalej na to, že dňa 23. 4. 2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už dňa 27. 9. 2012 boli okresnému súdu doručené predmetné žaloby,
a teda žalobca ich podal pred uplynutím 6-mesačnej zákonnej lehoty, a teda ide o predčasne uplatnený

nárok na súde.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1. 6. 2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva, že 15-

dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušovanie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup

spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmať súd v konaní
o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na nemajetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik

nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody, žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8. 4. 2015, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili.
U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola
u účastníkov zachovaná. Žalovaná svoju neúčasť písomne ospravedlnila a nežiadala o odročenie
termínu pojednávania. Neprítomnosť na pojednávaní odôvodnila svojimi kapacitnými a personálnymi

možnosťami vzhľadom na značný počet pojednávaní po celom území Slovenskej republiky v obdobných
konaniach so žalobcom a s ohľadom na hospodárnosť konania, ako aj na postup žalobcu, ktorý sa
tak isto pojednávaní nezúčastňuje. Poukázala na doterajšie písomné vyjadrenia k žalobe, na ktorých
naďalej zotrváva.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil. V písomnom vyjadrení žiadal o zrušenie
nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu v
prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania, a to
z dvoch dôvodov:1. Žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 6NcC 71/2012 (OS SNV sp. zn.: 7C 297/2012).
O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom

v Košiciach uznesením zo dňa 19. 10. 2012. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a je záväzné
nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Vzhľadom na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu
žalobcu o prerušenie konania rozhodol, a to uznesením č. k. 7C 297/2012-55 zo dňa 28. 6. 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2013 spolu s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Košiciach,nepovažovalžalobcomuvedenýdôvodzarelevantnýpreodročeniepojednávaniapoukazujúc

na ustanovenie § 119 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania,
pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných listinných dôkazov.

2. V ďalšom návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn.
7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej

rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade SR,
zastúpená MS SR, v 2. rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598
za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS Bratislava. V tomto konaní

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhlapoložiťžalovanáv1.rade SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR.Táto
navrhla položiť otázku, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho
práva predtým ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho

poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v
tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V
prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a

nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o
dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,
ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobca tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

O oboch návrhoch na prerušenie konania, ktoré žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd
rozhodol tak, že tieto návrhy na prerušenie konania zamietol.Prvý návrh zamietol už z vyššie uvedených dôvodov. O ďalšom návrhu na prerušenie konania súd tak
istorozhodolzamietajúcimvýrokom.Rozhodoltakpotom,čozistil,žeprejudiciálneotázky,ktoréOkresný

súdvPrešovevkonanísp.zn.7C/6/2010predložilSúdnemudvoruEÚ,majúvplyvnarozhodnutievoveci
sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj činnosťou resp. nečinnosťou
žalobkyne v tomto konaní a skutkovým stavom, aký v tomto konaní popisuje žalobkyňa. Okrem toho
v súdom prejednávanej veci sp.zn. 7C/297/2012 sa nerieši iba správnosť postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný

rozsudok rozhodcovského súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca považuje za postup
v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nezodpovie.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove iba podľa
informácie žalobcu (nebolo predložené žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol uznesením zo
dňa7.10.2013,pričomnatunajšomsúdesavediemnožstvožalobnýchnávrhovžalobcuPOHOTOVOSŤ
s.r.o., o ktorých už prvostupňový súd v merite veci rozhodol a ani v jednej veci nepodal žalobca návrh

na prerušenie konania z tohto dôvodu. Súd i tento návrh na prerušenie konania považuje za návrh
nedôvodný, a preto i tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Nakoľko žalovaný súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti, s poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie súd oba návrhy na prerušenie konania žalobcu zamietol, a teda nemal dôvod na zrušenie

pojednávania. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, súd sa preto oboznámil s
exekučným spisom tunajšieho súdu č. k. 14Er 594/2008, u súdneho exekútora vedený pod č. EX

9966/2008, v ktorom bol nesprávny úradný postup žalobcom v tomto konaní namietaný. Žalobca v
uvedenom exekučnom konaní mal procesné postavenie oprávneného, pričom exekučným titulom bol
rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu.Sožiadosťououdeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bol exekučnému súdu predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul s poukazom na
zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo zistené, že sa jednalo

o spotrebiteľskú zmluvu.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Er/594/2008, EX 9966/2008, (pripojený pri sp. zn. 7C
297/2012)súdzistil,žedňa29.10.2008 bolapredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmspísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej S. X., pre vymoženie

istiny 12.900,- Sk s prísl., a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
so sídlom v Bratislave sp. zn. SR XXXXX/XX z 5. 8. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 8.
2008 a vykonateľnosť dňa 28. 8. 2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci tunajšiemu súdu doručená dňa 18. 11. 2008. Tunajší súd vydal poverenie
dňa 2. 12. 2008, ktoré bolo dňa 11. 12. 2008 prebrané Exekútorským úradom JUDr. Rudolfa Krutého a

vo veci bola takto započatá exekúcia, ktorá doposiaľ nebola ukončená.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebozmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.*)Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Ako už bolo vyššie popísané predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej
sa žalobca domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedenom

exekučnom konaní. S poukazom na § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná v písomnom
vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, a to dňa 23. 4. 2012 (spolu s veľkým počtom ďalších žiadostí týkajúcich sa obdobných
hromadných žalôb). V čase rozhodovania súdu, teda už uplynula 6-mesačná lehota od prijatia týchto
žiadostí, preto má súd zato, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď podal žalovanej pred

podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd nemal doposiaľ
preukázané, žeby nárok na náhradu škody, alebo jeho časť, bola do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobného návrhu a navrhla aplikáciu §
43 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru súdu žalobný návrh podaný žalobcom v tomto konaní má všetky

náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p..
Žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok,
označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a preto postup navrhovaný žalovaným v zmysle § 43 ods.
1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný. Súd zistil jedno pochybenie v odôvodnení žaloby, a to v článku
III. predmetného odôvodnenia, kde žalobca nesprávne uviedol dátum narodenia dlžníka, teda povinnej

osoby X. X. XXXX. Avšak v ďalšej časti odôvodnenia v čl. V už uvádza správny dátum narodenia X. X.
XXXX a tento dátum je totožný s dátumom uvedeným v exekučnom konaní sp. zn. 14Er 594/2008. Iné
pochybenia v žalobnom návrhu neboli zistené.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku v danom
prípade došlo, nakoľko žalobný návrh nebol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V danom
prípade premlčacia doba začala plynúť momentom doručenia poverenia o začatí exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, teda odo dňa 11. 12. 2008, nakoľko týmto dátumom súdnyexekútor mohol započať exekúciu a pokiaľ žalobca sa domnieval, že súd vydal predmetné poverenie
oneskorene, tak predmetnej náhrady škody - majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy sa mohol
domáhať od uvedeného dátumu.

Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 27. 9. 2012, teda dávno po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty,
a preto súd aj z tohto dôvodu žalobu zamietol, nakoľko zaniklo právo v dôsledku premlčania nároku
žalobcu.

Pokiaľ by sa žalobca s týmto názorom súdu nestotožnil, súd z opatrnosti sa zaoberal aj samotným
nárokom žalobcu, pri preskúmaní ktorého zistil, že tento je absolútne nedôvodný.

K samotnému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a
to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia

škody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny
úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojené s výkonom jeho
právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu.

Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci

do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených
podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky
zákonom požadované podmienky súčasne.

Žalobca v odôvodnení žaloby tvrdí, že tunajší exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 2. 12. 2008 po uplynutí zákonom stanovenej doby, a teda že súd sa mal v
danom prípade pri vydaní poverenia omeškať o viac ako 6 mesiacov. Z dokazovania, a to z dôkazného
spisu tunajšieho súdu č. k. 14Er 594/2008, EX 9966/2008, súd vzal za preukázané, že súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej S. X. dňa
18. 11. 2008. Súd vydal poverenie dňa 2. 12. 2008, teda v zákonnej 15-dňovej lehote, ktorá uplynula
dňom 4. 12. 2008. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že žalobca nesprávne konštatuje, že poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané so 6-mesačným omeškaním a po 15 dňovej zákonnej lehote. Z obsahu
odôvodnenia žaloby jasne vyplýva, že žalobca toto konštatuje bez znalosti veci a sám uvádza, že pri

tvorení žaloby nedisponoval rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie, a teda nebol mu známy dátum
doručenia tohto návrhu tunajšiemu exekučnému súdu. Napriek tomu, že si žalobca tieto skutočnosti
nepreveril, nezadovážil si základný dôkazný materiál, spolu s ostatnými hromadnými žalobami podal aj
túto žalobu, ktorá je však absolútne nedôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o
existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch (s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že rozhodovanie o prerokovaní veci
bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR a tunajší súd teda nemá
právomoc skonštatovať prieťahy v súdnom konaní), má súd zato, že v uvedenej veci nebol zo strany

žalobcupreukázanýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduavtomtosmeretedažalobcaneuniesol
dôkazné bremeno.S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku po zistení, že žalobca žiadnymi
dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie, žeby postupom tunajšieho exekučného súdu v exekučnom konaní
malo dôjsť k zbytočným prieťahom, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodol tak

potom, čo zistil, že tunajší exekučný súd postupoval pri vydaní poverenia v zmysle zákona, poverenie
vydal včas, a teda svojím postupom nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu. Žalobcovi nevznikol v danom
konkrétnom prípade nárok na plnenie, akého sa v tomto konaní žalobou domáha, teda nárok na
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol preukázaný v tomto
konaní nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenej exekučnej veci, ani nezákonnosť
rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy
spôsobené nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu
nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, ako aj z dôvodu premlčania

nároku žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietol.

Dňa 13.6.2014 žalobca elektronickým podaním tunajšiemu súdu do senátu 7C písomne oznámil, že dňa
24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu znalecký posudok
č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v

Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá mu bola
spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach.
Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál znaleckého
posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať. Z predloženého
znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná úloha

určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s poručovaním
zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní
o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,

nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval
výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb
nasledovne:
Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 Eur,

- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,

- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.
Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody

požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v danej exekučnej veci, súd už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú
si žalobca v konaní uplatnil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 8. 4. 2015 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonnom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.