Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Sabadošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714215106
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714215106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd P., sudkyňa U.. S. X. v právnej veci žalobkyne X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X. č. XX proti

žalovanej F. s.r.o. so sídlom F. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný X. rozhodcovským súdom spoločnosti X. rozhodcovská,
a.s. O. rameno 8, XXX XX W., sp.zn. X zo dňa X.X.XXXX, v ktorom konaní bol účastníkom
rozhodcovského konania bola žalobkyňa a kde jej bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu
XX,- € s prísl. a to známy úrok vo výške XX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XX,XX €, poplatok
vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX % ročne zo sumy XX,- € od XX.X.XXXX do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,-
€, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX €.

II. R. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

N. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.X.XXXX domáhala proti žalovanému, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný X. rozhodcovským súdom spoločnosti X. rozhodcovská, a.s. O. rameno
8, XXX XX W., sp. zn. X zo dňa X.X.XXXX, v ktorom konaní bol účastníkom rozhodcovského konania
bola žalobkyňa a kde jej bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu XX,- € s prísl. a to známy

úrok vo výške XX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok
vo výške XX % ročne zo sumy XX,- € od XX.X.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X %
ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,- €, poplatok za upomienky
vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX €. N. navrhla, aby jej súd priznal
náhradu trov konania.

E. to tým, že uzavrela dňa X.X.XXXX so žalovaným N. o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

jej žalovaný poskytol bezúčelový úver vo výške XXX,- € za poplatok vo výške XXX,- €. V rámci H.
doložky upravenej vo Q. podmienkach poskytnutia úveru v bode XX je uvedené, že všetky spory
vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky, alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom
konaní pred X. rozhodcovským súdom zriadeného X. rozhodcovská, a.s. v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Na základe skutočnosti, že
žalobkyňa si nesplnila povinnosti zo zmluvy tak sa stal dlh v zmysle Q. podmienok poskytnutia úveru v
nesplatenom zvyšku splatný. A. si žalobca neplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy

podal žalovaný dňa XX.X.XXXX písomný návrh n začatie rozhodcovského konania X. rozhodcovskému
súdu, spoločnosti X. rozhodcovská a.s., O. rameno 8, XXX XX W., aby uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
sumu vo výške XX € s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške XX,XX €, známy úrok z omeškania vo
výške XX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX% ročne zo sumy XX,- € od XX.X.XXXXdo zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
zmluvnú pokutu XXX,- €, poplatok za upomienky vo výške XX,- €, trovy za rozhodcovské konanie vo
výške XXX,XX €. X. rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní vydal dňa X.X.XXXX H. rozsudok

sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu XX,- € s príslušenstvom,
a to známy úrok vo výške XX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XX,XX €, poplatok vo výške
XXX,XX €, úrok vo výške XX% ročne zo sumy XX,- € od XX.X.XXXX do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,- €, poplatok
za upomienky vo výške XX,- €, trovy za rozhodcovské konanie vo výške XXX,XX €.

N. v žalobe tvrdila, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci X. rozhodcovského súdu z
dôvodu,že:1/rozhodcovskádoložkajepodľa§83ods.Xpísm.r)E.zákonníkaneplatnáakoneprijateľná
zmluvná podmienka, 2/ žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. X písm. a) E. zákonníka, a teda žalobca v zmysle § 40 ods. X písm. c) zákona číslo XXX/

XXXX o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. A. žalobkyňa považuje konanie
na X. rozhodcovskom súde s neskorším rozhodnutím za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy
na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a
publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj X. dvora B. únie vo veciach ochrany
spotrebiteľa,atedažalobcasadomáhazrušeniatuzemskéhorozhodcovskéhorozsudkuajvzmysle§40

ods. X písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

P. žalobkyňa poukázala na to, že zákon definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme. N. o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom. V právnom poriadku X. republiky je úverová zmluva upravená v E. zákonníku,
ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému
subjektu. N. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný

spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k E. zákonníku má
účinky normy lex specialis. F. ide o predmetnú vec, N. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX
uzatvorenú medzi účastníkmi tak sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V platných
právnych predpisov a súdnej praxe má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc X.
rozhodcovského súdu X. rozhodcovská a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

neplatná. F. rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva
aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktorej sa má
rozhodcovská zmluva uplatniť. H. doložka v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený
celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z R. zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX. T. tak
svojím podpisom mohol H. doložku akceptovať, akceptácia doložka tvorila podmienku poskytovania

úveru, alebo H. doložku spolu s úverom odmietnuť. H. doložku žalobca považuje za absolútne neplatnú
v zmysle § X3 ods. 5 E. zákonníka, v zmysle námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, aj
z dôvodu, že H. doložka síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, no následne konštatuje, že: „ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS XX/XXXX z XX.X.XXXX zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vysloví názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľnou podmienkou a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle § 52 a nasl. E. zákonník za použitia ich výkladu v súlade so X. H. XX/XX/EHS, tieto
závery nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia B. a k porušeniu

základných práv sťažovateľa nedošlo. N. uviedla, že rozhodcovská doložka, s poukazom na čl. X ods. X
a čl. X ods. X smernice H. XX/XX B. z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej na § 52 a nasl. E. zákonníka, čl. XXX ods. X a čl. X ods. X R. SR, a na ustálenú judikatúru
B. súdneho dvora - rozsudok E. L. B. a X. B., C- XXX/XX až C- XXX/X, je ako zmluvná podmienkaneprijateľná a teda je absolútne neplatná. F. rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu X.
sledovanej rovnováhy medi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný od počiatku
sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy

boli tieto vždy riešené a rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v
mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu.

Je nesporné, že predmetná N. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, a
že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako

to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. X písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Q. teda z ustanovenia §
4 ods. X zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov a aj X. dvora,
je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo N. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, za
úverový vzťah bez úrokov, bez poplatku. A. tomu, že E. zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu
dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá
morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje

za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Q. podstatné
stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane
sociálne nepriaznivý a spoločenský nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na
druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. J. je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi.Q.menovanéčlánkyQ.podmienokposkytnutiaúverusvedčianielenotom,žerozporujúdobrým

mravom podľa § 39 E. zákonníka a teda sú absolútne neplatné, na viac sú v N. o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu -
realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. X E. zákonníka, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi“. S. rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia než rovina
uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. G.

o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu. F. prostredníctvom § 3 ods. X E.
zákonník (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje
zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď
v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. Q. na to, že rozhodcovský
súd porušil spotrebiteľské právo a rozhodcovský súd je vykonateľný navrhla zároveň, aby súd odložil

vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

X. vyhovel návrhu žalobkyne a uznesením č. k XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení
s uznesením O. súdu v O. č. k. XXCo XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX odložil vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej. J.

nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

N. navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu z sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu
uvedenými v žalobe o zamietnuť. J., že je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z

hmotnoprávnej stránky. F. veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
jevzhľadomnaprávnuúpravuvylúčené.N.ozrušenierozsudkurozhodcovskéhosúduniejeaniriadnym
ani mimoriadnym opravným prostriedkom. R. konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť
ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd

totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna
úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. F. nálezu R. súdu SR sp.zn. G.. US XXX/XXXX „R.
súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom
samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. U. významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť

a nižšie trovy konania. F. tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do
výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. XXX/XXXX
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z
taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ N. rovnaký názor zaujal aj

A. súd C. republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX, kde sa uvádza, že „vychádzajúc
z povahy rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého
druhu sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený,
možnodovoliť,žeúmyslomzákonodarcubolovylúčiťsúdnyprieskumvecnejsprávnostirozhodcovskéhonálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava
rozhodcovského konania“.

I. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa
X.X.XXXX N. o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „N.“). F. jej uzatváraní sa súčasne zmluvné strany
dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. N. so žalobcom dňa XX.X.XXXX pristúpili k podpisu samotnej

nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. H. zmluva je uzavretá platne v zmysle ustanovenia § 3 a násl.
N. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní. R. uzatvorili samostatnú H. zmluvu, obsiahnutú na
samostatnom dokumente. H. zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje
samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. N. má za to, že
žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou
zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil

vlastnoručným podpisom. N. zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne
poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej
zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere
buď pred X. rozhodcovským súdom spoločnosti X. rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“)
alebo pred príslušným všeobecným súdom X. republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho
dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § XX ods. X písm. r) E. zákonníka podľa
ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a žalobca so žalovaným

uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej Čl. II ods. X obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o
tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď
pre rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom X. republiky. N. odmieta akékoľvek argumenty
žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko
rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne

dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom
žalobcom. A. z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca)
na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. N. je presvedčený, že rozhodcovská zmluva
bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

II. K postaveniu žalobcu žalovaný uviedol, že čo sa týka žalobcových tvrdení o neprijateľných
podmienkach v zmluve o úvere tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, avšak žalovaný poukazuje
na to, že žalobca nie je spotrebiteľom. Y. spomínaných právnych predpisov nie je možná, nakoľko

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere nie je vzťahom
spotrebiteľským. N. si dovoľuje poukázať, že žalobca nesprávne právne posúdil vec, pretože účastníci
uzatvorili podľa § X69 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Zb. E. zákonníka nepomenovanú zmluvu. F. sa na
ňu zákon č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských nevzťahuje. A. aj účastníci konania si v bode XX. Q.
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy dohodli, že v zmysle

§ 262 ods. X E. zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať E. zákonníkom. Na
základe vyššie uvedeného preto nie je na mieste uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitosti
predpísaných v ustanoveniach zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré žalobca
poukazuje a neexistuje teda dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov.

N. ďalej namietal miestnu príslušnosť E. súdu P. odvolávajúc sa na ust. § 105 O.s.p., podľa
ktorého : „X. preskúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych
veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu
príslušnosť aj podľa § 84 až XX. X. skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. A. ju

skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.“

S. namietal z dôvodu, že:O podľa ustanovenia § 84 O.s.p. v platnom znení „na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka,
proti ktorému návrh smeruje (odporcu), ak nie je ustanovené inak“;
O podľa ustanovenia § 88 ods. X posledná veta O.s.p. v platnom znení „na konanie o zrušení

rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania,...“

N. je toho názoru, že v tomto prípade, vzhľadom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa (k postaveniu spotrebiteľa sa žalovaný vyjadril) je pre konanie o zrušenie rozhodcovského

rozsudku daná výlučná miestna príslušnosť podľa miesta rozhodcovského konania. F. H. poriadku X.
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou X. rozhodcovská, a.s. je miestom rozhodcovského
konania sídlo rozhodcovského súdu. X. rozhodcovského súdu a teda aj miestom rozhodcovského
konanie je O. rameno 8, XXX XX W.. Z uvedeného vyplýva, že miestne príslušným súdom na konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je E. súd W. IV. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný súdu poukazuje
na J. O. súdu v W. č. k. XNcC XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. N. preto žiadal, aby E. súd P. ako súd

nepríslušný, postúpil vec miestne príslušnému súdu, a to E. súdu W. IV.

X. sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenou žalovaným:

F. § 84 O.s.p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),

ak nie je ustanovené inak.

F. § 88 ods. X O.s.p., na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd,
v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ,
je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má

spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území X. republiky, na
konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca.
Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v X. republike, na konanie je príslušný
súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.

F. § X05 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v
rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až XX. X. skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej. A. ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí.

F. § X05 ods. X O.s.p., ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec
príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. X predloží A. súdu X.
republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

A. E. súdneho poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) ustanovila od 1. januára XXXX nové kritérium
určovania miestnej príslušnosti v prípade, ak návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva
spotrebiteľ. Na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak navrhovateľom v takomto konaní
je spotrebiteľ, je príslušný súd v obvode, ktorého má spotrebiteľ - navrhovateľ bydlisko. T. správa
túto zmenu vysvetľuje potrebou zabezpečenia maxím pre ochranu spotrebiteľa. So zreteľom na

definíciu pojmu „spotrebiteľ", ktorým je podľa § 52 ods. X E.. zákonníka "fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti" je zrejmé, že účelom príslušnosti danej na výber je ochrana "slabšieho" subjektu
spotrebiteľskej zmluvy rozšírená aj o možnosť žalovať na súde, kde má spotrebiteľ bydlisko, čo v praxi
znamená obvykle nižšie náklady s uplatnením práva na súdnu ochranu, napríklad z dôvodu cestovného.

F. § 52 ods. X E.. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

F. § 5X ods. 2 E.. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. E. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia E. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

F. § 52 ods. X E.. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

F. § 52 ods. X E.. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

N. tohto ustanovenia bolo zmenené novelou (zákonom č. XXX/XXXX Z.z.). Na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. XX/XX/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku
a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie

medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla
uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. J. smernica
za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. J. § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. G. o osobitnú ochranu v rámci ochrany
spotrebiteľa.

F. spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom
zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých
spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa
toho, o aký typ zmluvy ide. X. zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa
zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj
príslušnúosobitnúúpravupodľatoho,oakýtypzmluvyide.F.týchtozmluváchplatíajvšeobecnázásada
uvedená v § 53 ods. X písm. a/ E. zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s
ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. X. dospel k záveru, že v danej

veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. N. pri uzatváraní „zmluvy o úvere“ konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 5X ods. 2 E. zákonníka považovať za
dodávateľa; žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods.
X E. zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. O. žalobkyňa -

spotrebiteľ má bydlisko v obvode E. súdu P. a jedná sa o vec týkajúcu sa rozhodcovského konania tak
je na konanie príslušný E. súd P. (§ 88 ods. X O.s.p.).

F. § 53 ods. X E. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

F. § 53 ods. X E. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

F. § 5X ods. 3 E. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

F. § 53 ods. X E. zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

F. § X3 ods. 5 E. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

F. § 53 ods. X E. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa

pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. E., podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

F. tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného X. rozhodcovským súdom spoločnosti
X. rozhodcovská, a.s. O. rameno 8, XXX XX W., sp.zn. X zo dňa X.X.XXXX, v ktorom konaní
bol účastníkom rozhodcovského konania bola žalobkyňa a kde jej bola uložená povinnosť uhradiť

žalovanému sumu XX,- € s prísl. a to známy úrok vo výške XX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške
XX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX % ročne zo sumy XX,- € od XX.X.XXXX do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
zmluvnú pokutu XXX,- €, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo
výške XXX,XX €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná podala na predmetný rozhodcovský

súd dňa XX.X.XXXX žalobu proti žalobkyni, na základe ktorej sa domáhala voči nej zaplatenia sumy
XX,- € a s vyššie označeným príslušenstvom. V žalobe žalovaná uviedla, že medzi účastníkmi došlo k
uzavretiu N. o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej
boli poskytnuté žalobkyni žalovanou finančné prostriedky v sume XXX,- €. N. sa zaviazala splatiť tento
úver spolu aj s dohodnutým poplatkom v sume XXX,- € v pravidelných XX mesačných splátkach vo

výške XX,- € počnúc od XX.X.XXXX, teda celkom má zaplatiť XXX,- € pričom podľa Q. podmienok
poskytnutia úveru predstavovala tretina poplatku dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavovali
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
N. bola vyzvaná právnym zástupcom žalovanej na úhradu záväzku, avšak bezvýsledne. O. ku dňu
vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobkyňa uhradila žalovanej sumu XXX,-

€ tak žalovaná si uplatnila v rozhodcovskom konaní zvyšok sumy s prísl. H. súd po predložení
žaloby na rozhodnutie postupoval v zmysle § 2X ods. 1 zákona XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom
konaní, kedy skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. H. súd preskúmal predloženú H.
zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba nepodnikateľ),
obsahom ktorej je dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo N. o úvere, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred X. rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou X. rozhodcovská a.s. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do XX kalendárnych dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského

rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. N.
strany si zároveň dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre
prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého
zo zmluvy o úvere (napr. žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom - poznámka
rozhodcu) na všeobecnom súde.

H. súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. X písm.
r) E. zákonníka a teda jej platnosťou. H. súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú
zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej
listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch

oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, a to X. rozhodcovský súd spoločnosti X. rozhodcovská
a.s. a príslušný všeobecný súd X. republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane.
H. súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom
súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom
konaní a teda žalovanému nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom

chránených záujmov v prípadných sporoch len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách
uvedeného nie je podľa názoru rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považovali za platne uzatvorenú. H. súd
zároveň poukazuje, vo svetle iných jazykových verzií, na nepresnú transpozíciu/preklad smernice H.XX/XX/EHS v podobe § 53 ods. X písm. r) E. zákonníka, ako aj na dôvodovú správu k uvedenému
zákonnému ustanoveniu v znení „spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky (dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu -

poznámka rozhodcu), ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. F.
rozhodcovské konanie je písomným konaním, čím sa sleduje zníženie nákladov jednotlivých účastníkov
rozhodcovského konania (dbá sa na zásadu hospodárnosti konania) a zvyšuje sa možnosť účastníkov
konania reálne uplatniť si svoje procesné práva bez ohľadu na vzdialenosť miesta rozhodcovského

konania od ich bydliska alebo sídla. H. súd po preskúmaní danej H. zmluvy dospel k záveru, že jeho
právomoc je daná, pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

V odôvodnení sa ďalej konštatuje, že rozhodca vyzval žalobkyňu, aby sa táto v lehote XX dní vyjadrila
k tvrdeniam uvedených v žalobe, ako aj k dôkazom, ktoré boli uvedené v žalobe a aby označila dôkazy
k preukázaniu svojich tvrdení, avšak žalobkyňa sa k tejto žalobe nevyjadrila. H. súd vychádzal len z

predložených a označených dôkazných prostriedkov žalovanou, z ktorých zistil, že medzi účastníkmi
bola uzavretá dňa X.X.XXXX N. o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalobkyni
žalovaná hotovostný úver v sume XXX,- €, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splatiť spolu s dohodnutým
poplatkom vo výške XXX,- € v XX mesačných splátkach po XX,- €, pričom splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX. N. potvrdila svojim podpisom na zmluve prevzatie poskytnutých

finančnýchprostriedkov.N.rozhodcovskýsúdmalzato,žežalobkyňauhradilažalovanej kudňupodania
návrhu na začatie rozhodcovského konania sumu XXX,- €, ktorá bola žalovanou započítaná postupne
na jednotlivé nároky (primárne na istinu, následne poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce
zo N. o úvere. X. tejto zmluvy boli aj Q. podmienky poskytnutia úveru spoločnosti žalovanej, ktoré
žalovaná v konaní označila a predložila ako dôkazný prostriedok. F. súdu aj odstúpenie od predmetnej

úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyzvala žalobkyňu k úhrade dlžnej sumy. P. súd zistil,
že dňa XX.X.XXXX účastníci uzavreli ďalšiu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na formulári
žalovanej, predmetom ktorej bol úver vo výške XXX,XX €, ktorý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v
mesačných splátkach v počte XX v sume XX,XX € s tým, že prvá splátka bude splatná XX.X.XXXX a
ďalšie splátky vždy XX-sty deň v mesiaci. N. bola uzavretá na základe podanej žiadosti žalobkyňou, v

ktorej prehlásila, že má záujem o kúpu špecifikovaného tovaru, a to tak, že cenu tovaru uhradí žalovaná
priamo na účet predajcu na základe žalobkyňou a predajcom podpísanej žiadosti o financovanie. X.
tejto zmluvy boli aj všeobecné podmienky spoločnosti žalovanej, pre poskytnutie spotrebiteľského úveru,
ktoré žalovaná v rozhodcovskom konaní označila a predložila ako dôkazný prostriedok. H. súd posúdil
záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako absolútny obchod podľa § 261 ods. X písm. d/ E. zákonníka,

pričom aplikoval ust. zák. o spotrebiteľských zmluvách ako lex specialis. H. súd mal za to, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. E.. zákonníka. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov
(N. o úvere, Q. podmienky pre poskytnutie úveru, štandardný formulár o úvere, ktoré je súčasťou N. a
nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na oprávnenosť nárokov. N. obsahuje všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon. N. mal za to, že účastníci konania časť obsahu N. o úvere určili odkazom na Q.

podmienky poskytnutia úveru. H. súd ich s prihliadnutím na stupeň ich všeobecnej známosti posúdil
ako tzv. iné obchodné podmienky, pričom podmienkou platnosti odkazu na tieto obchodné podmienky
je skutočnosť, že tieto musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. H.
súd mal za preukázané aj na základe vyhlásenia žalovaného uvedeného v N. o úvere, („dolu podpísaný
dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, súhlasí so Q. podmienkami

poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať“), že účastníci mali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť pri uzatváraní N. o úvere a teda
uvedené obchodné podmienky sú spôsobilé platne založiť vznik práv a povinností zmluvných strán.

H. súd ďalej posúdil aj obsahovú štruktúru samotnej N. o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a

žalovaným. H. súd dospel k názoru, že zo N. o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti
úverového vzťahu ovplyvňujúce rozhodovanie dlžníka vstúpiť za daných podmienok do úverového
vzťahu s veriteľom, teda dlžník mal najmä uvedenú výšku úveru (celkové náklady), výšku a zročnosť
mesačných splátok. H. súd mal za preukázané, že zmluvná dokumentácia rovnako podstatné údaje
vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru,

teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (N. o úvere) a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov (Q. formulár o úvere). H. súd pri posúdení obsahu povinnosti žalovaného vyplývajúcich
z predloženej N. o úvere, vychádzal z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa a mal za to, že
samotná zmluva o úvere neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, pričom uzatvorenieúverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu ako spotrebiteľa tak náročný úkon, ktorý by
nebol schopný pri znalosti svojich finančných a majetkových pomerov rozumne posúdiť a vyhodnotiť.
H. súd bol toho názoru, že ani ochrana slabšej strany v záväzkových vzťahoch, v tomto prípade

dlžníka vystupujúceho postavení žalovaného, nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca
ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie, čo môže v širšom kontexte ohroziť
právnu istotu už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých
subjektov práva. F. absolútnej ochrane slabšej zmluvnej strany svedčí aj zámer zákonodarcu, ktorý
akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva im ochranu, ak boli individuálne zmluvnými

stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a neprimeranosti ceny (§ 53 ods. X E.
zákonníka). H. súd dospel k názoru, že hlavným predmetom predloženej zmluvy je odplatné poskytnutie
finančných prostriedkov zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny
plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. S.
skutočnosť má teda vplyv aj na posudzovanie dohodnutej výšky odplaty ako dojednania, ktoré by mohlo
vyvolať ujmu v neprospech dlžníka. H. súd mal ďalej za to, že úrok (ako cena peňazí) patrí veriteľovi

od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, keby boli
poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátené veriteľovi. H. súd posúdil i intenciách bodu XX
Q. uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške XX % ročne vzhľadom na povahu a podmienky
úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v
danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri

poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov
(napr. úver na kreditnej karte). H. tak za primeranú považoval rozhodcovský súd aj výšku poplatku
za poskytnutie úveru predstavujúcej dve tretiny dohodnutého poplatku v zmysle N. o úvere. O. mal
rozhodcovský súd bez akýchkoľvek pochybnosti za preukázané, že žalovaný sa dostal s plnením svojho
záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej N. o úvere do omeškania, priznal žalobcovi nárok na úrok z

omeškania v súlade so žalobným návrhom. H. súd mal za to, že žalovaný sa dostal v zmysle bodu
X Q. do omeškania s úhradou záväzku spočívajúceho v neuhradenej istine (poskytnutých finančných
prostriedkov) a poplatku za poskytnutie úveru dňa X.X.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi rozhodcovský súd rozhodol a návrhu vyhovel. N. rozhodol aj o trovách konania.

F. § 4X ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote XX dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

X. z obsahu spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX (fotokópia - č.l. XX) zistil, že predmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa XX.X.XXXX. N. na zrušenie tohto rozhodcovského
rozsudku podala na tunajší súd dňa XX.X.XXXX, čiže v zákonnej XX-dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku ( § 4X ods. X cit. zák.).

F. § 40 ods. 1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. X),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, XX) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

XXa).

N. uviedla ako dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:

X/ § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zákona - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy,

2/ § 40 ods. X písm. j/ cit. zákona - pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)

X. teda skúmal, či sú splnené vyššie uvedené zákonné dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa v tomto

konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:

F. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

F. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo
povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská
zmluva.

F. § X ods. 3 cit. zákona, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody
sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

E. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a

rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. F. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. X. v prvom rade teda musí posúdiť, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá ako aj to, či bola uzavretá platne. G. platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;

absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
V bode XX Q. podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej N. o úvere uzavretej
medzi účastníkmi sa konštatuje, že účastníci N. prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia
sporov vznikajúcich zo N. o úvere, s tým, že sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany

pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere s tým, že všetky spory vzniknuté z tejto
zmluvy o úvere môžu byť riešené len P. centrom registrovaným MS SR zriadenom a vedenom spol. X.
rozhodcovská, a.s. so sídlom O. rameno 8, XXX XX W.. V prípade, že druhá zmluvná strana nebude
súčinná pri riešení sporu mediáciou tak sa má za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou.

Zo spisu rozhodcovského súdu (č.l. XX) bolo zistené, že dňa X.X.XXXX uzavreli účastníci rozhodcovskú
zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení,
ktorej predmetom podľa č. II. N. je dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo N. o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa X.X.XXXX budú riešené pred X. rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
X. republiky.

F. čl. X, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie
prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) X. H. XX/XX/B. o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) výslovne pripúšťa X. EHS H. súd vyvodil svoju
právomockonaťarozhodnúťožalobenasplneniepovinnostivrátiťúverajspríslušenstvomzpredmetnej

rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. U. sa o tzv. formulárovú zmluvu s textom vopred
pripraveným s tým, že žalobkyňa mohla zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. S. rozhodcovská zmluva je uzavretá
v neprospech žalobkyne, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd v W., čo môžesťažiť povinnému prístup k súdu. H. zmluva síce dáva na výber zmluvným stranám v prípade sporu
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane však konštatuje, že v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd tak je

založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je zrejmé, že žalovaná už od začiatku sledovala pri
koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory na
rozhodcovskom súde vopred určenom. X. preto považuje rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú,
pretože odporuje dobrým mravom (§ 39 E.. zákonníka). X. preto vyhovel žalobe a zrušil predmetný
rozhodcovský rozsudok.

O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko úspešnej žalobkyni
žiadne odôvodnené trovy v tomto konaní nevznikli a ich náhradu nežiadala (§ X42 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho
doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.