Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613201833
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613201833.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XXX,
zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Michálková, so sídlom Bratislava, Košická 48, proti odporcovi:
HELLAS TRAVEL, s.r.o., so sídlom Senica, J. Kráľa 739, IČO: 36 246 115, zastúpenému spoločnosťou:
Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268, o
zaplatenie 1.519,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Senic0, zo dňa 25.2.2014 č.k. 4C/48/2013-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho zaplatiť odporcovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 475,30 Eur a iné trovy konania vo výške 91,- Eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. 852a ods. 1, 2, § 852b ods. 1, 2, 3, § 852j ods.
2, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 443 českého Občianskeho zákonníka a § 142 ods.
1 O.s.p. odôvodnil tým, že nakoľko bola zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá podľa ustanovení
§ 851a a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka, súd v zmysle článku 3
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky

(Rím I) postupoval podľa českého právneho poriadku. Ďalej konštatoval, že mal z cestovnej zmluvy
preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom resp. s jeho zamestnankyňou cestovnú zmluvu na
pobyt v destinácii USA, Florida, v hoteli RIU Florida Beach 4*, v termíne od 24.12.2012-31.12.2012 pre
4 osoby, typ ubytovania: standart double (ROX1). Dojednávanie podmienok pobytu bolo uskutočňované
prostredníctvom elektronickej komunikácie navrhovateľa so zamestnankyňou odporcu tým spôsobom,
že navrhovateľ si zadal požiadavky a J. W. mu vyhľadala ponuku, ktorá ich spĺňala. Navrhovateľ však

nebol spokojný s cenou ponuky 7.316,- Eur, ktorá bola vyššia ako pri pobyte, ktorý si vyhľadal sám
pri rovnakých požiadavkách, t.j. cena 6.413,- Eur. Na podnet navrhovateľa si danú ponuku za 6.413,-
Eur vyhľadala i J. W., ktorá následne overovala jej aktuálnosť Po zistení, že je daná ponuka dostupná,
zaslala navrhovateľovi návrh zmluvy. Zmluva bola navrhovateľom riadne podpísaná, z čoho vyplýva,
že sa s ňou oboznámil a súhlasil s jej obsahom, pričom na povinnosť prekontrolovať si všetky v
zmluve uvedené údaje bol zamestnankyňou odporkyne výslovne viackrát upozornený. V prípade, ak

si navrhovateľ nebol istý údajmi v zmluve alebo im nerozumel, mal sa dožadovať ich vysvetlenia ešte
pred podpísaním predmetnej zmluvy. Svojím podpisom na zmluve vyjadril svoj jednoznačný súhlas s
jej obsahom. Na druhej strane mal navrhovateľ cestovnú zmluvu k dispozícii od konca októbra 2012
pričom odlet bol naplánovaný až 24.12.2012, preto mal dostatok času v prípade, ak by následne zistil
nejakú chybu v zmluve, prípadné problémy riešiť. Navrhovateľ je scestovaný, ovláda anglický jazyk
a prostredníctvom odporcu necestoval prvý krát, preto možno očakávať, že mu proces objednávania

pobytu nebol neznámy. Navrhovateľ po podpise zmluvy obdržal 2 vouchery, jeden na ubytovanie a jeden
na transfér z letiska priamo do hotela Riu Florida Beach. V prípade, ak by mal objednané 2 izby, dostal byi dva vouchery na ubytovanie. Navrhovateľ si danú ponuku pobytu sám vyhľadal a požadoval len daný
konkrétny pobyt v hodnote 6.413,- Eur, preto nebolo povinnosťou zamestnankyne odporcu J. W. detailne
študovať a vysvetľovať, čo daná ponuka obsahuje, nakoľko bol predpoklad, že ak si ju navrhovateľ

sám vybral, mal všetky podmienky pobytu v danom hoteli podrobne naštudované a bol s nimi riadne
oboznámený. Z vybavenia reklamácie navrhovateľa zo dňa 28.1.2013 mal súd preukázané, že cestovná
zmluva bola spísaná správne, bola dostatočne určitá a teda zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu
pochybeniu, preto bola reklamácia vyhodnotená ako neopodstatnená. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by odporca zavineným porušením povinnosti spôsobil navrhovateľovi škodu. V zmysle §

420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V predmetnom
konaní bol preukázaný vznik škody vo výške 1.519,11 Eur, ktorá predstavovala cenu ďalšej izby v
hoteli Riu Florida Beach, ktorú si navrhovateľ musel priplatiť, nakoľko ho spolu s jeho 3 deťmi, podľa
jeho tvrdenia, odmietli ubytovať v jednej izbe. Porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou ako i zavinenie odporkyne však nebolo preukázané,
nakoľko cestovná zmluva bola dojednaná správne. Odporca tak žiadnym svojím zavineným konaním
neporušil svoju právnu povinnosť. Podľa zmluvy mal navrhovateľ objednanú jednu izbu a tú aj dostal. Z
potvrdenia hotela Riu Florida Beach bolo jednoznačne preukázané, že v jednej izbe možno ubytovať aj 4
osoby. Skutočnosť, že navrhovateľa spolu s jeho 3 deťmi odmietli ubytovať v jednej dvojposteľovej izbe,

pretože v nej nemožno ubytovať 4 osoby, nemal súd ničím preukázanú, nakoľko navrhovateľ nepredložil
súdu žiadne dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie potvrdzovali. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že by ho v hoteli odmietli ubytovať v 1
izbe, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešná priznal náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 475,30 Eur a iné trovy konania vo výške 91,- Eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku za odpor. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny na 5 úkonov právnych
služieb á 71,36 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, odpor, zastupovanie na pojednávaní dňa 3.9.2013,
10.10.2013 a 20.2.2014), zo sumy 39,28 eur predstavujúcej režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky
(4 x 7,81 Eur + 1 x 8,04 Eur) + 20 % DPH.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý
odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť takl, že zaviaže odporcu
k povinnosti zaplatiť mu sumu 1 519,11 Eur, úrok z oomeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1
519,19 Eur od 28.12.2012 do zaplatenia a trovy konania ako aj trovy odvolacieho konania. Argumentoval

tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
a najmä dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k
zamietnutiu návrhu na náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že si objednal u odporcu zájazd
pre štyri osoby, pričom mal záujem o dve dvojlôžkové izby alebo jeden apartmán. Zájazd si objednal
prostredníctvom elektronickej komunikácie a následne uzatvoril s odporcom dňa 23.10.2012 cestovnú

zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie zájazdu do USA, Miami, Florida pre neho a jeho tri deti,
ktoré s ním cestovali. Objednaný zájazd zahŕňal ubytovanie v hoteli RIU Florida Beach, kategória štyri
hviezdičky, typ ubytovania standard double (ROX 1) od 24.12.2012 do 31.12.2012 spolu s leteckou
dopravou Viedeň - Madrid - Miami - Madrid - Viedeň, cena zájazdu bola pre tri dospelé osoby 1.745,-
Eur za jednu osobu a jedno dieťa vo výške 1.178,- Eur, spolu zájazd v cene 6.413,- Eur s preletom cez

Madrid. Predmetný zájazd odporcovi zaplatil v plnej výške, pričom mu odporca zaslal asi týždeň pred
odletom podklady (2x voucher, letenky a pokyny k zájazdu). Po prílete personál hotela mu oznámil, že
hotel má iba dvojposteľové izby, teda jednu izbu pre dve osoby s tým, že on má objednanú len jednu izbu,
preto pokiaľ sa to nevyrieši mu bola poskytnutá ďalšia izba pre dve osoby. Následne sa skontaktoval
so zamestnankyňou odporcu, ktorá bola prekvapená, že je objednaná len jedna izba s tým, že si je

vedomá, že sa objednávali izby dve. Vec bolo potrebné riešiť cez agenta TUI, ktorý skonštatoval, že
pravdepodobne niekto v Európe zjavne urobil chybu a on situáciu riešiť nevie s tým, že najjednoduchšie
riešenie bude uhradiť na mieste druhú izbu a vzniknuté náklady si po návrate refundovať. Preto bol
nútený na mieste zaplatiť za druhú izbu úhradu 2.004,75 USD a po návrate ihneď reklamoval poskytnuté
služby u odporcu, ktorý jeho reklamáciu odmietol. Odvolateľ ďalej poukázal na znenie § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že odporca mu v rozpore s objednávkou poskytol pre
tri dospelé osoby a jedno dieťa iba jednu dvojlôžkovú izbu. Týmto konaním mu vznikla škoda ako
základný predpoklad nároku na jeho náhradu a to vo výške 2.004,75 USD. Nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcua vzniknutou škodou, ktorú je v danom prípade možno vidieť v tom, že musel poskytnúť úhradu druhej
dvojposteľovej izby priamo na mieste, napriek tomu, že si objednal dve dvojposteľové izby u odporcu už
vopred a ten porušil svoju povinnosť pri objednávaní izieb a objednal v rozpore s jeho záujmom iba izbu

jednu. Pokiaľ ide o zavinenie, je založené na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné
zavinenie, pričom uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Ďalej odvolateľ v podanom
odvolaní rozoberal jednotlivé náležitosti cestovnej zmluvy, ktorej formulár neobsahoval kolónku, ktorá
by obsahovala množstvo izieb, pričom on sám jasne formuloval svoje požiadavky, ktorou boli izby dve.
Následne odkázal na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že v danom prípade

uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a odporca ako dodávateľ musí brať ohľad najmä na
stabilitu zmluvného postavenia strán, keďže požiadavka dôvery môže byť splnená predajcom alebo
dodávateľom, keď zaobchádzajú čestne a rovnocenne s inou stranou, ktoré legitímne záujmy brali do
úvahy. Preto aj odporca mal zaobchádzať v zmysle ustanovení o spotrebiteľskej zmluve s ním ako so
spotrebiteľom čestne a brať do úvahy jeho legitímne a deklarované záujmy. Súd ďalej nezobral do úvahy
skutočnosť, že sama zamestnankyňa odporcu pani Konečná sa v písomnej elektronickej komunikácii

s odporcom priznala k tomu, že si myslí, že urobila chybu ona a že sa cíti byť za vzniknutú situáciu
zodpovedná. Nie je sa preto možné stotožniť s názorom súdu, že vyhľadanie zájazdu ním a odporcom
bolo pri rovnakých požiadavkách a že by v prípade zájazdu, ktorý vybral odporca za 7.316,- Eur sa
jednalo o ubytovanie v dvoch izbách a v prípade ním žiadaného zájazdu za 6.413,- Eur o ubytovanie v
jednej izbe. Opakuje, že zmluva uvádzala iba typ ubytovania, s ktorým súhlasil, nakoľko ide o označenie

štandardnej dvojposteľovej izby. Jedná sa o pochybenie odporcu, že zmluva je napísaná nejasne v časti
množstva ubytovania a nie je možné ju jednoznačne interpretovať. Má za to, že súd sa nemôže stotožniť
s názorom odporcu, ktorý uvádza, že množstvo by inak bolo uvedené pri type ubytovania formou
lomítka. Nesúhlasí ani s tým, že pre dve dospelé osoby lôžko v rozmere šírky 135 cm je postačujúce,
pričom pri dvoch dospelých je možné mať v izbe maximálne dve deti do 12 rokov. Preto pokiaľ aj

bolo predložené potvrdenie, že na izbe mohli byť ubytované štyri osoby. Predložený doklad napokon
vydaný na žiadosť cestovnej kancelárie navyše vystavený osobou podľa nich na to neoprávnenou na
zastupovaniehotelanavonokspolusprekladomniejemožnépovažovaťzapotvrdeniehotelaomožnosti
ubytovania v predmetnom type izby so všetkými členmi zájazdu. Súd nevykonal ani ním navrhované
dôkazy prednesené na pojednávaní dňa 20.2.2014 a to dopyt na cestovnú kanceláriu TIU, ktorá mala

poskytnúť vysvetlenie súdu k tabuľkám ohľadne maximálneho počtu osôb, ktoré môžu byť ubytované
v jednej izbe, pričom táto cestovná kancelária, ktorá zhotovovala katalóg a organizovala zájazd mohla
objasniť odporcom nesprávne interpretované skutočnosti ohľadne maximálneho počtu dospelých osôb
ubytovaných v izbe štandard double. Je názoru, že pri uzatváraní cestovnej zmluvy má odporca,
ktorého predmetom podnikania je prevádzkovanie cestovnej kancelárie povinnosť poskytovať náležitú

starostlivosť pri poskytovaní predmetných služieb skôr, ako má povinnosť si navrhovateľ ako spotrebiteľ
pamätať proces objednávania najmä uvádzania množstva objednaných služieb podľa zvyklostí odporcu
do kolónky do typu ubytovania. Povinnosťou odporcu v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetná
cestovná zmluva nepochybne bola pri poskytovaní zájazdu, upozorniť ho na všetko, čo predmetný
zájazd obsahuje a čo neobsahuje. Má preto za to, že súd nesprávne vyhodnotil cestovnú zmluvu,

ktorú označil za dostatočne určitú. Súd nebral do úvahy najmä skutočnosť, že sama zamestnankyňa
odporcu sa dokonca písomne v rámci elektronickej komunikácii s odporcom priznala k tomu, že si myslí,
že urobila chybu ona a pri rozhodovaní súd nezobral do úvahy priame dôkazy, ktoré predložil ako je
jeho výpoveď, objednávka, cestovná zmluva, fotodokumentáciu a oprel svoje rozhodnutie o nepriame
dôkazy odporcu akými sú zvyklosti odporcu pri vypisovaní zmluvy, nesprávne interpretované stránky

v katalógu cestovnej kancelárie a zmätočnú výpoveď svedka pani W.. Naďalej má za to, že vznikom
škody je všeobecná zodpovednosť založená na princípe zodpovednosti odporcu za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Odporca na zbavenie sa zodpovednosti za škodu, ktorá mu vznikla, mal
dokázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Súd prvého stupňa tak

v zmysle § 204 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal všetky navrhované dôkazy a nesprávne
interpretoval dôkazy, čím je daný dôvod na odvolanie v zmysle § 204 ods. 2 písm. c) O.s.p. Napokon
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 204 ods. 2
písm. f) O.s.p.).

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril
prostredníctvom právneho zastúpenia, keď poukázal na skutočnosť, že žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny a priznal mu trovy odvolaciehokonania v sume 95,25 Eur. Konštatoval, že odporca je len agentúra, teda sprostredkovateľ a zájazd,
ktorý si navrhovateľ zakúpil, jej organizátorom je firma TIU. Namieta preto pasívnu legitimáciu. Zdôraznil,
že navrhovateľ si u neho nedal žiadnu objednávku, iba prostredníctvom skypu napísal, že chce dve izby

alebo apartmán, čo však nemožno považovať za objednávku. V konaní neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko komunikácia s jeho pracovníčkou cez skype nie je nadradená cestovnej zmluve. Cestovná
zmluva bola vyplnená podľa pokynov navrhovateľa, ktorý ju po prekontrolovaní na emaile zo dňa
22.10.2012 a odsúhlasení podpísal a zaplatil. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a ním vznikol až
uzavretím zmluvy, na ktorej bolo uvedené kto je klient, kto spolucestujúci, jednoznačne bol vymedzený

rozsah objednaných služieb ubytovania so špecifikáciou destinácie, termínu, hotela, kategórie, typu
ubytovania, kód izby, druhu stravovania, aký druh dopravy je zabezpečený a cena zájazdu. Cestovnú
zmluvunavrhovateľpodpísaldňa23.10.2012.Vzmluveniejeuvedené,žeideodveizby,jetamuvedené
len že sa jedná o štandard double (ROX 1). Taktiež navrhovateľ potvrdil, že sa starostlivo zoznámil s
charakteristikou dohodnutého zájazdu, najmä s miestom ubytovania, jeho polohou a kvalitou, kategóriou
a stupňom vybavenosti. Je potrebné podotknúť, že navrhovateľ si sám na internete na stránke TUI

našiel o aký zájazd s akými poskytnutými službami má záujem a v akej cene. Oni mu podľa požiadaviek
tento zájazd sprostredkovali a od firmy TUI si zájazd kúpil. Po prijatí celkovej sumy vybranej služby je
zákazníkovi doručený voucher (potvrdenie), ktorý obsahuje presne uvedené rezervované a zaplatené
služby. To, že si navrhovateľ objednal a zaplatil ďalšiu izbu bolo jeho rozhodnutie a v žiadnom prípade na
tomto nenesie on žiadnu vinu, ani finančnú ujmu. Taktiež navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že

chybné ubytovanie reklamoval priamo v hoteli alebo u delegáta TUI. Navrhovateľ mal požiadavky, ktoré
boli splnené a za sumu 6.413,- Eur, ktorú bol ochotný zaplatiť mu bolo poskytnuté všetko, čo si našiel
na internete. Navrhovateľ si zakúpil zájazd s jednou izbou, ktorú riadne zaplatil a túto i dostal, takže
nemohla mu vzniknúť žiadna škoda ich zavinením. Návrh je podaný nedôvodne a navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že škoda, ktorú navrhovateľ od nich požaduje,

nevznikla a teda neexistuje žiadne právny dôvod na vymáhanie žalovanej sumy od nich, keďže nie sú
pasívne legitimovaní. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a priznal im trovy odvolacieho konania vo výške 95,28 Eur.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne k doručenému vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu

poukázal na to, že pokiaľ odporca namieta pasívnu legitimáciu, toto vyjadrenie považuje za zmätočné
a najmä vo fáze vyjadrenia k odvolaniu, má za to, že ak odporca mal za to, že nie je pasívne
legitimovaný, mal uvedenú skutočnosť uviesť počas vykonávania dôkazov v rámci prvostupňového
konaniaanievrámciodvolaciehokonania.Okremtohouvedenépovažujezanepodložené,nakoľkosám
máuzatvorenúcestovnúzmluvusodporcom,ktorémuzazájazdzaplatilasktorýmajjedinýmvsúvislosti

s objednaním zájazdu komunikoval. V zmluve nie je uvedený počet izieb a argumentácia odporcu, že
sám zvyčajne píše množstvo izieb do kolónky typ ubytovania je v súdnom konaní neprípustná a rovnako
nemožno od neho spravodlivo očakávať, že bude vedieť o tejto zvyklosti odporcu. Za úplne vytrhnuté z
konceptu je možno považovať aj argument, ktorý odporca uviedol vo svojom vyjadrení podľa ktorej on
sám mal presviedčať jeho zamestnankyňu prostredníctvom skypu, čo mala zamestnankyňa odmietnuť

z dôvodu, že táto zamestnankyňa vedela, že cestovná zmluva je vyplnená správne podľa jeho pokynov.
Odporca nedokázal počas konania existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložené všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne
požadovať, čím je naplnený predpoklad v zmysle § 204 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Odporca vo svojom následnom podaní opakovane žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdiť a
poukázal len na to, že hoci v konaní nenamietal pasívnu vecnú legitimáciu, súd ju má v konaní skúmať
ex offo, takže tvrdenie navrhovateľa, že jeho vyjadrenie je zmätočné a nepodložené nie je pravdivé.
Opakovane zdôraznil, že v zmluve nie je uvedený počet izieb len preto, že sa jednalo o jednu izbu,

zmluvu navrhovateľ podpísal ešte 23.10.2012 a mal teda dosť času sa so zmluvou oboznámiť, poriadne
si ju naštudovať a keď v zmluve nevidel počet izieb, mohol sa na neho kedykoľvek obrátiť. Jeho tvrdenia,
žeboluvedenýdoomylusúzavádzajúce,pretožezájazdmubolzabezpečený,išloozájazd,ktorýsisám
navrhovateľ našiel. V zmluve bolo konkretizované o akú destináciu ide, aké ubytovanie a preprava sú
zabezpečenéaprekoľkýchľudí.Nazákladenímsprostredkovanejcestovnejzmluvybolonavrhovateľovi

poskytnuté ubytovanie. Je to práve navrhovateľ, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by
došlo k porušeniu povinnosti z jeho strany a že jemu vznikla škoda.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady škody, ktorá
mu mala byť spôsobená v súvislosti s objednaním zájazdu u odporcu, keď odporca mu poskytol pre 3
dospelé osoby a jedno dieťa iba jednu dvojlôžkovú izbu, pričom na mieste si musel zaplatiť izbu ďalšiu.
Týmto konaním odporcu mu vznikla škoda, pretože odporca mu neposkytol to, čo si u neho objednal, t.j.
ubytovanie pre 4 osoby. Škudu predstavuje suma 2 000,75 USD, v prepočte 1 519,11 Eur, ktorú musel

na mieste zájazdu zaplatiť za druhú izbu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
o uplatnenom nároku navrhovateľa, keďže súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, ktorého odôvodnenie obsahuje len
popis priebehu konania, obsah výsluchu účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov rozsiahlou
citáciu zákonných ustanovení bez poukázania na konkrétne použité citované zákonné ustanovenia
pri právnom posúdení veci (okrem § 420 Občianskeho zákonníka), keď z odôvodnenia rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej, ďalej už len s nasledujúcim popisom obsahových náležitostí zmluvy
uzatvorenej účastníkmi dňa 23.10.2012, bez zdôvodnenia o aký zmluvný vzťah ide, medzi kým vznikol
a na základe čoho, ďalej už len so všeobecným zameraním sa na § 420 Občianskeho zákonníka, s
uvedením, že „v konaní bol preukázaný vznik škody navrhovateľa, keď porušenie právnej povinnosti,
príčinná súvislosť medzi porušením a vzniknutou škodou ako i zavinenie odporcu nebolo preukázané,

nakoľko cestovná zmluva bola dojednaná správne. Odporkyňa tak žiadnym svojím zavineným konaním
neporušila svoju právnu povinnosť. Podľa zmluvy mal navrhovateľ objednanú jednu izbu a tú aj dostal. Z
potvrdenia hotela Riu Florida Beach bolo jednoznačne preukázané, že v jednej izbe možno ubytovať aj 4
osoby. Skutočnosť, že navrhovateľa spolu s jeho 3 deťmi odmietli ubytovať v jednej dvojposteľovej izbe,
pretože v nej nemožno ubytovať 4 osoby, nemal súd ničím preukázanú, nakoľko navrhovateľ nepredložil

súdu žiadne dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie potvrdzovali. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že by ho v hoteli odmietli ubytovať v
1 izbe, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol“, je však z hľadiska preskúmateľnosti
nedostatočné.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny,
ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných
právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné
predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to

po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať
škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu,
porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka atď. Protiprávnosť úkonu podľa
420 Občianskejop zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či
porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch

upravená jednotne. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno
preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá
(injuria non praesumitur). Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom ako následkom týchto príčin. Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok.
Môže ísť buď o aktívne konanie (culpa in committendo), alebo opomenutie (culpa in omittendo).Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca
bol povinný konať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvého stupňa skôr ako mohol posudzovať nárok navrhovateľa aj z
hľadiska ostaných jeho zákonných predpokladov, musel mať preukázaný jeho prvý základný predpoklad
- porušenie zákonnej povinnosti navrhovateľa, tu tvrdenej zmluvnej povinnosti, teda najskôr sa mal
jednoznačne vysporiadať s existenciou zmluvného vzťahu účastníkov konania, čo v danom prípade
chýba a až následne mohol skúmať možné porušenie povinností z neho vyplývajúce. Takýto postup však

zodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplýva,tedasúdprvéhostupňasavodôvodnenínapadnutého
rozsudku dostatočne nevysporiadal s existenciou tvrdeného zmluvného vzťahu účastníkov, porušením
povinnosti, z ktorého (akej? ) mala vzniknúť uplatnená škoda.

Podľa ustálenej judikatúry aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej
legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal, avšak v danom prípade skutočne

nie je zrejmé ako sa s ňou súd súdu prvého stupňa vysporiadal, keďže ako už bolo konštatované
riadne nezdôvodnil aký zmluvný vzťah, z ktorého mala byť porušená odporcom zmluvná povinnosť s jej
konkretizáciou, medzi nimi vznikol, na základe čoho a z čoho to vôbec vyplýva.

Navyše je úplne nedostatočné vysporiadanie súdu prvého stupňa s použitím cudzieho právneho

poriadku v spore účastníkov konania, ktorí obaja sú slovenskými osobami, teda v čom a na základe čoho
videl súd prvého stupňa v danej veci medzinárodný prvok s potrebou aplikácie cudzej právnej normy,
odôvodnenie spôsobom: „Nakoľko bola zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá podľa ustanovení § 851a
a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka (ďalej len OZ), súd v zmysle článku 3
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím

I) postupoval podľa českého právneho poriadku.“ je nepreskúmateľné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastní konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.

Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
právatedanevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie

Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).

Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Bolo pretonevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné zaoberať sa ďalším, odvolací súd
považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte niekoľko poznámok:

Na základe zmluvy o obstaraní zájazdu (inak aj cestovnej zmluvy podľa českého právneho poriadku)
sa obstarávateľ zájazdu (cestovná kancelária) zaväzuje poskytnúť objednávateľovi za odplatu plnenie,

ktorým je zájazd kombinujúci spravidla prepravu objednávateľa do určitého miesta s jeho ubytovaním,
prípadne s poskytnutím ďalších služieb. Zákon pritom nevylučuje, aby obstarávateľ využil služieb
tretej osoby na zabezpečenie celého zájazdu (napr. iné cestovné kancelárie) či niektorých zložiek
zájazdu (napr. iného dopravcu či ubytovateľa); objednávateľ aj vtedy zostáva v právnom vzťahu len s
obstarávateľom. Od toho je potrebné odlíšiť prípady, keď obstarávateľ zájazdu využije tretiu osobu k
tomu, aby ako predajca v jeho mene a na jeho účet sprostredkovala uzatvorenie zmluvy o obstaraní

zájazdu s objednávateľom. V takom prípade nevzniká objednávateľovi záväzkový vzťah zo zmluvy o
obstaraní veci sa subjektom označeným v zmluve ako predajca zájazdu, ktorý sa nezaväzuje k plneniu
podľa zmluvy, ale priamo s obstarávateľom zájazdu - s cestovnou kanceláriou, ktorá zájazd organizuje
(zaväzuje sa obstarať služby ubytovacie, dopravné a iné) a ponúka ho na predaj prostredníctvom
predajcu, a to za predpokladu, že tak ustanovujú všeobecné podmienky pre konania zájazdu, ktoré

sú súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, tieto v danej veci k cestovnej zmluve zo dňa 23.10.2012
predložené ani neboli (tu pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 436/2006, ako aj sp. zn. 25 Cdo
576/2000).

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu

(§ 226 O.s.p.), bude opätovne posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa z hľadiska ním popísaného a
ozrejmeného skutkového základu, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci, keď vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť, a vo veci znova
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť,
pričom je potrebné sa zamerať najmä na opomenuté odôvodnenie v naznačenom smere s konštatáciou

rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.