Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/507/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111201092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa K. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., K. č. XX, zastúpeného JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, advokátska kancelária
Banská Bystrica, Horná č. 65A, proti odporcovi Obec Králiky, Králická č. 96/48, zastúpeného JUDr.
Bernardom Pekárom, PhD., advokátom, advokátska kancelária Banská Bystrica, Kukučínova č. 24, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, pobočka Banská Bystrica, Horná č. 25, o náhradu škody,
na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.

10C/8/2011 - 192 zo dňa 17. 12. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd m e n í rozsudok okresného súdu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
titulom bolestného a straty na zárobku sumu 2.823,27 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 04. 10. 2010 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.898,47 EUR spolu
s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 27. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní.
Návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia v sume 2.289,26 EUR do troch dní.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 334,50 EUR do troch dní.
Výrok, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 333,- EUR do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia sumu 5.555,- EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.321,50
EUR od 04. 10. 2010 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.233,50 EUR od

27. 06. 2011 do zaplatenia. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume
3.274,27 EUR na účet jeho právneho zástupcu a súdny poplatok v sume 333,- EUR na účet okresného
súdu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal
uložiť odporcovi náhradu škody ako bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a stratu na zárobku,
ktorú utrpel následkom úrazu dňa 01. 01. 2010 po pošmyknutí sa na zľadovatenej miestnej komunikácii
pred rodinným domom v obci Králiky. Okresný súd medzirozsudkom č. k. 10C/8/2011 - 80 z 06. 12.
2011 určil, že odporca je zodpovedný za škodu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/94/2012-104 zo dňa 26. 07. 2012. Pokiaľ ide
o výšku náhrady škody, okresný súd o povinnosti odporcu rozhodol už rozsudkom č. k. 10C/8/2011-141
z 08. 01. 2013. Navrhovateľ pôvodne žiadal náhradu škody v sume 3.326,31 EUR, pozostávajúcu z
bolestného v sume 2.680,- EUR a straty na zárobku v sume 646,31 EUR. V priebehu konania zobralspäť návrh v sume 4,81 EUR straty na zárobku. Dňa 01. 06. 2011 navrhovateľ rozšíril návrh o náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2.233,50 EUR a 18. 12. 2012 o úrok z omeškania. Odporca
a vedľajší účastník nespochybnili sumy náhrady bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a

náhrady straty na zárobku, uplatnené podľa § 444 Občianskeho zákonníka, § 86 a nasl. zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 3 nasl., zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ani uplatnenú výšku náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti
navrhovateľa. Odporca prevzal dňa 23. 09. 2010 výzvu na náhradu bolestného a straty na zárobku
v lehote 10 dní. Škodu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ uplatnil podaním na súde,

ktoré bolo odporcovi doručené 24. 06. 2011. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil odo dňa uplynutia
lehoty vo výzve na plnenie. Povinnosť nahradiť škodu v posudzovanom prípade nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale zo zákona. Pri nároku na náhradu škody právna úprava neurčuje čas plnenia
a škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po výzve veriteľa na plnenie. Premlčacia doba úrokov z
omeškania, ktoré sú samostatný nárok, je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý
raz, t. j. odkedy sa dlžník dostal do omeškania.

Odporca a vedľajší účastník namietali spoluzavinenie navrhovateľa na vzniknutej škode lebo
navrhovateľ nepochybne vedel o daných poveternostných podmienkach, ktoré sťažovali udržiavanie
miestnych komunikácii. K spornému spoluzavineniu okresný súd uviedol, že už v medzirozsudku
považoval za preukázané, že v čase úrazu sa na ceste nachádzala súvislá ľadová vrstva, ktorá

bola dôsledkom nielen klimatických a aktuálnych poveternostných podmienok v obci, ale najmä faktu,
že povyše rodinného domu navrhovateľa vytekala z kanalizácie voda, mrznutie ktorej opakovane
vytváralo v zimnom období na ceste súvislú ľadovú vrstvu. Z toho dôvodu videl zodpovednosť
odporcu nielen v nezabezpečení schodnosti miestnej komunikácie podľa § 12 ods. 4, 5 vyhl. č.
35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon, ale aj v tom, že dlhodobo ponechal bez povšimnutia

vytekanie vody z neopravenej kanalizácie, ktorá na miestnej komunikácii opakovane vytvárala súvislú
ľadovú vrstvu, a tá bola trvalou hrozbou pre chodcov. Z uvedeného dôvodu podľa okresného súdu
nebol priestor pre aplikáciu spoluzavinenia navrhovateľa v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení medzirozsudku okresný súd uviedol, že považuje základ nároku navrhovateľa voči
odporcovi za daný. Medzirozsudkom rozhodol o právnom základe veci, čím sa vyjadril k tomu, či má

navrhovateľ na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Základom veci sa rozumie posúdenie
všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky
plnenia. Otázky týkajúce sa základu nároku možno riešiť len v medzirozsudku a ak sa tak nestalo, je
vylúčené, aby na ne súd prihliadol pri rozhodovaní o výške nároku. Pri žalobách zo zodpovednostných
nárokov pojem základu nemožno chápať inak, ako vyriešenie otázky zodpovednosti odporcu, vrátane

otázky spoluzavinenia navrhovateľa, ak prichádza do úvahy, a to tak, aby po právoplatnosti
medzirozsudku zostala na vyriešenie iba otázka výšky nároku poškodeného, zodpovedajúca miere
zistenej zodpovednosti. V medzirozsudku sa okresný súd vyrovnal so spoluzavinením poškodeného na
vzniku škody. Z uvedených dôvodov nemohol rozhodovať o prípadnom spoluzavinení navrhovateľa,
lebo o zodpovednosti za škodu už bolo právoplatne rozhodnuté medzirozsudkom potvrdeným odvolacím

súdom, ktorý tvorí v otázke zavinenia prekážku veci rozhodnutej.

O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a uložil
odporcovi povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa. Navrhovateľ bol od platenia
súdneho poplatku oslobodený, preto túto povinnosť súd uložil neúspešnému odporcovi, na ktorého sa

oslobodenie od platenia súdneho poplatku nevzťahuje.

Odporca v odvolaní namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu medzirozsudku, sa rozhodovalo
výlučne o zavinení odporcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, o spoluzavinení navrhovateľa
medzirozsudkom nebolo rozhodnuté, ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka v odôvodnení nebolo

uvedené. Okresný súd sa počas celého konania nevyporiadal s tvrdeniami odporcu preukazujúcimi
spoluzavinenie navrhovateľa, ktorý si nepočínal tak, aby škode na svojom zdraví zabránil, a ktorého
spoluzavinenie bolo preukázané výpoveďami svedkov aj navrhovateľa. Navrhovateľ auto nezaparkoval
na obvyklom mieste, išiel ho preparkovať vo večerných hodinách, po tme, nevykonal žiadne opatrenia,
aby úrazu zabránil, hoci mal vedomosť o tom, že komunikácia bola pokrytá šmykľavou ľadovou vrstvou.

Svedkovia vypočutí 06. 09. 2011 vedeli o tom, že cesta bola šmykľavá, pri pomoci navrhovateľovi urobili
potrebné opatrenia a posypali cestu popolom. Tú istú cestu v posudzovanom čase využívali obyvatelia
idúci do kostola. S výnimkou navrhovateľa žiadne iné úrazy neboli odporcovi hlásené. Zvýšené riziko
tvorby poľadovice bolo zistené aj z hlásenia Slovenského hydrometeorologického ústavu v správepodanej súdu 28. 09. 2011. Navrhol, aby krajský súd spoluzavinenie navrhovateľa zohľadnil v rozhodnutí
o výške náhrady škody, alebo aby rozhodnutie okresného súdu z uvedených dôvodov zrušil a vrátil na
ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní uviedol, že okresný súd neprihliadol na obranu
odporcu a nezisťoval ďalšie objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody, vrátane prípadného
spoluzavinenia navrhovateľa, ktorý o stave miestnej komunikácie mal vedomosť. Navrhovateľ utrpel
úraz pred svojím rodinným domom v obci, kde nie je chodník pre chodcov. Navrhovateľ mal vedomosť

o stave miestnej komunikácie, bol povinný predvídať a dbať na zvýšenú opatrnosť, čo však neurobil
a odporca nemohol zabrániť úrazu ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo množné od neho
požadovať. Navrhol, aby z uvedených dôvodov odvolací súd prihliadol na spoluzavinenie navrhovateľa
a znížil náhradu škody na minimum. Súčasne navrhol, aby zmenil začiatok omeškania náhrady straty na
zárobku, lebo zdravotnú dokumentáciu navrhovateľ predložil až 26. 09. 2012. Súčasne namietal trovy
konania priznané v sume 3.274,27 EUR, ktorých výpočet je nepreskúmateľný, z odôvodnenia nevyplýva,

kedy boli úkony právnej služby vykonané a neboli odôvodnené príslušným predpisom. Navrhol žalobu
zamietnuť, prípadne znížiť náhradu škody, alebo rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že otázka určenia spoluzavinenia bola právoplatne

a v plnom rozsahu vyriešená v medzirozsudku a v tejto otázke nemožno ďalej konať ani rozhodovať.
V ďalšom konaní sa rozhodovalo iba o výške škody, výšku uplatňovaného nároku navrhovateľ riadne
preukázal, odporca a vedľajší účastník ju nespochybnili, domáhali sa iba spoluzavinenia navrhovateľa,
o čom okresný súd už nemohol po právoplatnosti medzirozsudku rozhodnúť a z toho dôvodu krátiť
nárok navrhovateľa. Výrok o náhrade trov konania považoval za správny, lebo navrhovateľ uplatnil

náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť a priznať uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka prejednal v rozsahu danom ust. § 212

ods. 1 OSP viazaný jeho rozsahom a dôvodmi na pojednávaní podľa ust. § 214 ods.1 písm. a) OSP
a napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP čiastočne zmenil.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 87 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je
a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto

dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) závady v schodnosti priechodov pre chodcov na
miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom

území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom.

Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 6 Cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do

siete miestnych komunikácií.

Podľa § 152 ods. 2 OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Z obsahu súdneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným 18. 01. 2011 domáhal
proti odporcovi náhrady škody za bolesť a stratu na zárobku, ktoré mu vznikli následkom úrazu zo dňa
01. 01. 2010 pred vlastným rodinným domom v obci D. v čase 17,00 - 17,30 hod. na neupravenej,
zľadovatenej miestnej komunikácii. V dôsledku tohto úrazu bol navrhovateľ rozhodnutím Sociálnej
poisťovne uznaný dočasne práceneschopným od 01. 01. 2010 do 03. 05. 2010. Bolestné v sume

2.680,20 EUR bolo vyčíslené k diagnóze zlomenina predkolenia a ohodnotené na 180 bodov: 14,89
EUR (2 % z priem. mesačnej mzdy v r. 2009 v sume 744,50 EUR) x 180 bodov = 2.680,20 EUR. Strata
na zárobku bola vyčíslená pre navrhovateľa z vymeriavacieho základu 20,4205 EUR, uvedeného v
rozhodnutí Sociálnej poisťovne. 55 % zodpovedá sume 11,2313 EUR x 3 dní = 33,3939 EUR, 25 %
zodpovedá sume 5,1051 EUR x 120 dní = 612,615 EUR. Strata na zárobku bola vyčíslená spolu v

sume 646,31 EUR (33,6939 + 612,615 = 646,31). Uvedená suma bola znížená z dôvodu späťvzatia
návrhu za jeden deň v sume 4,81 EUR na sumu 641,50 EUR. Podaním doručeným súdu 16. 06. 2011
navrhovateľ rozšíril žalobný návrh o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.233,50
EUR, ktoré bolo obodované posudzujúcim lekárom na 150 bodov s diagnózou obmedzenie hybnosti
kolenného kĺbu nasledovne: 14,89 EUR (2 % z priem. mesačnej mzdy v r. 2009 v sume 744,50 EUR)

x 150 bodov = 2.233,50 EUR. Na pojednávaní dňa 18. 12. 2012 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh o
9 % úrok z omeškania zo sumy 3.326,31 EUR od 04. 10. 2010 a o 9,25 % úrok z omeškania zo sumy
2.233,50 EUR od 27. 06. 2011.

Na pojednávaní na krajskom súde 26. 03. 2015 navrhovateľ zopakoval, že námraza bola po celej šírke

cesty až po plot. V čase úrazu chcel preparkovať auto, ktoré nemal na obvyklom parkovacom mieste,
lebo na ceste pred domom so súhlasom navrhovateľa parkoval jeho sused. Bolo prítmie, na cestu
nevidel. Chcel zoškrabať ľad z predného skla a keď prechádzal na druhú stranu auta, šmykol sa a došlo
k úrazu. V čase úrazu mal obutú zimnú trekingovú obuv. Navrhovateľ má po zranení trvalé následky,
v nohe má šrauby a klin. V čase úrazu pracoval ako vodič zimnej údržby Mesta Banská Bystrica a

po ukončení práceneschopnosti nastúpil na tú istú pozíciu. Odporca aj vedľajší účastník zotrvali na
dôvodoch odvolania.

Okresný súd uviedol, že výška škody v priebehu konania nebola sporná, ale v odôvodnení
medzirozsudku, ktorého vydaním vyhovel návrhu navrhovateľa, sa spoluzavinením navrhovateľa,

na ktoré poukazovali odporca a vedľajší účastník vôbec nevysporiadal z hľadiska skutkového a
hmotnoprávneho posúdenia. Takým procesným postupom znemožnil účastníkovi konania konať pred
súdom, lebo sporná neostala výška uplatnenej škody, ale otázka spoluzavinenia navrhovateľa. Otázka
spoluzavinenia by bola v medzirozsudku skutočne vyriešená iba za predpokladu, že by sa ňouokresný súd zaoberal, čo by muselo vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd potvrdením
medzirozsudku neodstránil pochybenie okresného súdu, ktorý sa vôbec nevysporiadal so zásadnou
námietkou a obranou odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu aj po nadobudnutí právoplatnosti

medzirozsudku ostalo právo odporcu namietať spoluzavinenie navrhovateľa zachované, a to z dôvodu,
žeotomtopráve,ktoréodporcauplatnileštepredvydanímmedzirozsudku,nebolorozhodnuté.Odvolací
súd na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa, ktoré prevzal okresný súd, nepovažoval právoplatnosť
medzirozsudku, za právoplatne vyriešenú aj otázku spoluzavinenia, pretože medzirozsudkom o nej
rozhodnuté nebolo. Opomenutím posúdiť otázku spoluzavinenia by bolo porušené právo odporcu na

spravodlivý proces, domáhať sa na súde riadne uplatneného práva (spoluzavinenia navrhovateľa),
právo na odpoveď, či a ako o spoluzavinení súd rozhodol v konaní, v ktorom sa táto otázka mala vyriešiť.
Okresný súd na zdôvodnenie postupu nezaoberať sa spoluzavinením navrhovateľa po právoplatnosti
medzirozsudku vychádzal z rozsudku bývalého Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky z 24.
09. 1971, 4Cz 16/71, ktorý bol publikovaný v Zborníku IV, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, r. 1986, str.
746 - 748. V tomto rozhodnutí (právnej vete) však nie je uvedené, že medzirozsudok zakladá prekážku

veci rozhodnutej. V konaní nasledujúcom po vynesení medzitýmneho rozsudku možno proti základu
pohľadávky vzniesť len také námietky, ktoré skutkovo vznikli po vynesení medzitýmneho rozsudku,
čo nebol posudzovaný prípad. Otázka procesnej teórie a rozhodovacej praxe súdov tak nebola v
odôvodnení okresného súdu, ktorý sa v ďalšom konaní spoluzavinením navrhovateľa odmietol zaoberať,
presvedčivo zodpovedaná. Okresný súd konštatoval, že výška uplatnenej škody nebola spochybnená.

Medzirozsudok má však miesto v prípade, že je žalobný nárok sporný v dvoch smeroch, čo do právneho
základu (či vôbec existuje dôvod nároku) a čo do výšky (koľko sa uplatňuje). Ak by navrhovateľ v ďalšom
konaní škodu nepreukázal, musela by byť napriek medzirozsudku o zodpovednosti odporcu za škodu
žaloba zamietnutá. Naopak, ak by otázka spoluzavinenia bola skutočne medzirozsudkom vyriešená,
ale výška škody by nebola sporná, resp. spochybnená, potom prípadným plnením odporcu (uhradením

uplatnenej škody) by ďalšie vedenie sporového konania nedávalo zmysel.

Odvolací súd doplnil dokazovanie za účelom posúdenia spoluzavinenia navrhovateľa pri škode na jeho
zdraví a strate na zárobku. Spouzavinenie navrhovateľa mal odvolací súd preukázané tým, že hoci
navrhovateľ dôverne poznal prostredie, v ktorom sa pohyboval, škoda vznikla pri obvyklej činnosti, keď

chcel preparkovať auto. K škodovej udalosti došlo za tmy, pred rodinným domom, kde situáciu, stav a
riziká vozovky s vrstvou ľadu na ceste, po ktorej sa pohyboval, navrhovateľ musel dobre poznať. Napriek
tomu sa spoliehal, že ku škode nedôjde a za účelom predchádzania škodám neurobil už v priebehu dňa
žiadne opatrenia, aby nedošlo k pošmyknutiu alebo zraneniu osôb, napr. skorším preparkovaním za
vidna, posypaním cesty, opatrnejšou chôdzou a vhodnejšou obuvou, hoci mu v tom nič nebránilo.

Konštatovanie okresného súdu, že neopravená kanalizácia, ktorá na miestnej komunikácii opakovane
vytvárala súvislú ľadovú vrstvu, a tá bola trvalou hrozbou pre chodcov, svedčí o nedostatočných
opatreniach zo strany oboch účastníkov konania, ktorí sa spoliehali, že ku škode nedôjde. Navrhovateľ
sa voči odporcovi nedomáhal opatrení na predchádzanie hroziacim škodám podľa § 415 Občianskeho

zákonník, podľa ktorého by bolo uvedené posúdenie namieste.

Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd určil spoluzavinenie navrhovateľa na zistenej škode v
rozsahu 15 % a z toho dôvodu priznal navrhovateľovi 85 % z vyčíslenej a uplatnenej sumy. To
zodpovedá pri škode titulom bolestného a straty na zárobku sume 2.823,27 EUR ( 85 % zo sumy

3.321,50 EUR), ktorú odvolací súd priznal spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od uplynutia
lehoty na plnenie, počítanej od doručenia výzvy na plnenie škody odporcovi. Pri škode titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia priznané plnenie zodpovedá sume 1.898,47 EUR (85 % zo sumy 2.233,50
EUR) spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania, počítaným odo dňa doručenia rozšíreného
návrhu odporcovi v tomto konaní. Z dôvodu, že odvolací súd prihliadol na spoluzavinenie navrhovateľa,

rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody zmenil a v prevyšujúcej časti uplatnenej škody
(v rozsahu 15 %) návrh zamietol.

Navrhovateľ mal v konaní pred okresným súdom plný úspech, k zmene rozhodnutia došlo len z dôvodu,
ževýškapriznanéhoplneniazáviselaodrozhodnutiaodvolaciehosúdu,pretonavrhovateľovi,resp.štátu

patrí náhrada všetkých účelných trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1, ods. 3 a § 148 ods.
1 OSP.Vzhľadom na námietku vedľajšieho účastníka o nepreukázaní trov konania priznaných navrhovateľovi,
odvolací súd preskúmal uplatnené trovy právneho zastúpenia navrhovateľa. Zistil, že okresný súd
nesprávne priznal náhradu trov za všetky úkony právnej služby, ktoré boli uplatnené v zmysle vyhl. č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podaním z 17.
12. 2013 (č. l. 190, 191). Za prevzatie zastúpenia 20. 09. 2010 patrí advokátovi odmena 131,13 EUR
+ paušálna suma náhrad 7,21 EUR, za vypracovanie a podanie žaloby a zastupovanie na pojednávaní
29. 04. 2011 patrí odmena 262,26 EUR (2 x 131,13), za ďalšie úkony, rozšírenie žaloby zo dňa 01. 06.
2011 (o sťaženie spoločenského uplatnenia, základ nároku podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume

5.554,90 EUR), zastupovanie na pojednávaní 06. 09. 2011 a vyjadrenie z 24. 10. 2011 patrí odmena
v sume 572,61 EUR (3 x 190,87) a paušálna suma náhrad za 5 úkonov v sume 37,05 EUR (5 x 7,41).
Odvolací súd nepriznal odmenu uplatnenú za poradu s klientom 24. 05. 2011, 30. 05. 2011 a návrh na
vykonanie dôkazov 25. 05. 2011, pretože mohli byť uplatnené v žalobe, resp. pri prvom úkone. Za úkony
právnej služby vykonané v r. 2012 patrí odmena za vyjadrenie k odvolaniu z 29. 03. 2012 a zastupovanie
na pojednávaní 18. 12.2012 po 190,87 EUR a za účasť na vyhlásení rozsudku 26. 07. 2012 v sume

95,43 EUR (§ 13c vyhl. č. 655/2004 Z. z.), spolu odmena 477,17 EUR a paušálna suma náhrad za tri
úkony 22,89 EUR (3 x 7,63). Odmena za účasť na vyhlásení rozsudku patrí iba v polovičnej sume a
zastupovanie na pojednávaní 02. 10. 2012 z obsahu spisu nevyplýva, pojednávanie nebolo. Za úkony
právnej služby vykonané v r. 2013 patrí odmena za vyjadrenie k odvolaniu z 15. 02. 2013 v sume 190,89
EUR a zastupovanie na pojednávaní 17. 12. 2013 v sume 381,78 EUR (2 x 190,89) + paušálna suma

náhrad za dva úkony 15,62 EUR (2 x 7,81). Odvolací súd nepriznal odmenu za vyjadrenie z 16. 12.
2013, v ktorom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí vyššie
špecifikovaná odmena za úkony účelne vykonané v r. 2010 v sume 138,34 EUR, r. 2011 v sume 871,92
EUR, v r. 2012 v sume 500,06 EUR a v r. 2013 v sume 397,40 EUR, spolu v sume 1.907,72 EUR, k
tejto odmene patrí 20 % DPH v sume 381,54 EUR a trovy právneho zastúpenia v konaní na okresnom

súde spolu v sume 2.289,26 EUR.

V odvolacom konaní právny zástupca navrhovateľa uplatnil odmenu za vyjadrenie k odvolaniu z 06. 03.
2014 a za zastupovanie na pojednávaní 26. 03. 2015 v sume 2 x 190,89 Eur + paušálnu sumu náhrad
8,04 EUR, resp. 8,39 EUR, spolu odmena 398,21 EUR + 20 % DPH v sume 79,64 EUR a trovy právneho

zastúpenia v odvolacom konaní v sume 477,85 EUR. Vzhľadom nato, že navrhovateľ mal v odvolacom
konaní úspech v rozsahu 85 % a v rozsahu 15 % bol neúspešný, patrí mu podľa § 142 ods. 2 OSP
náhrada trov odvolacieho konania pomerom 70 : 30 a úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal 70 % z
uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 334,50 EUR (477,85 x 0,7 = 334,50).

O trovách štátu na súdnom poplatku v sume 333,- EUR, na zaplatenie ktorého okresný súd zaviazal
neúspešného odporcu, rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1 OSP vecne správne a z toho dôvodu
tento výrok krajský súd potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.