Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513211126
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513211126.12

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: B.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., V. XX, zast. advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, AK Košice,
Františkánska 5 proti odporcovi: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. W., Č. XXX/XX, zast. advokátom JUDr.
Jánom Slebodníkom, AK Košice, Štúrova 20, o zrušenie, alternatívne, zníženie vyživovacej povinnosti
takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu
Košice-okolie sp.zn. 13P/39/2011 zo dňa 4.2.2013 za obdobie od 9.2.2013 do 7.7.2013.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi 100 % trov tohto konania, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, ktorého zmena bola pripustená uznesením zo dňa 11.12.2014, domáhal voči
odporcovizrušenia,alternatívne,zníženiavyživovacejpovinnostistanovenejrozsudkomtunajšiehosúdu
sp.zn. 13P/39/2011 zo dňa 4.2.2013, počnúc dňom podania návrhu. Zníženie požadoval na sumu 50,00
eur. Návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o určenie jeho vyživovacej povinnosti

voči odporcovi, došlo k zmene okolnosti tak na jeho strane ako aj na strane odporcu, ktoré odôvodňujú
zmenu tohto rozhodnutia. Podľa jeho názoru je jeho nárok dôvodný, keďže bolo preukázané, že odporca
dobrovoľne ukončil štúdium na vysokej škole technického smeru a následne začal študovať na inej,
humanitného zamerania. Zároveň uviedol, že je potrebné pri rozhodovaní brať do úvahy aj kritérium
dobrých mravov, nakoľko v danom prípade je toto kritérium potrebné posudzovať aj s ohľadom na vývoj
súdnej praxe, kde u plnoletého dieťaťa by mal byť zvýšený dôraz na morálny akcent pri rozhodovaní. Pri

posudzovaní otázky dobrých mravov je potrebné prihliadať aj na príjmovú stránku odporcu, a to sociálne
štipendium, prostredníctvom ktorého si dokáže zabezpečovať svoje potreby.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je
prijatý na bakalárske štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Prešove. V

súvislosti so štúdiom sa mu výdavky zvýšili. Ku skutočnosti uvádzanej navrhovateľom, že s ním odporca
žiadnym spôsobom nekomunikuje, poukázal na rozhodnutie sp.zn. 13P/39/2011, kde sám navrhovateľ
uviedol, že sa oňho nezaujíma.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom pripojených

spisov tunajšieho súdu pod sp.zn.13P/39/2011 a 18P/96/2014 ako aj s obsahom ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:Rozsudkomtunajšiehosúduzodňa4.2.2013sp.zn.13P/39/2011,ktorývspojenísrozsudkomKrajského

súdu č.k. 8Co/52/2013 zo dňa 31.10.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2014, bola navrhovateľovi
stanovená vyživovacia povinnosť voči odporcovi v sume 120,00 eur mesačne, počnúc dňom 20.9.2011.
Dlžné výživné za obdobie od 20.9.2011 do 28.2.2013 v sume 520,00 eur súd povolil odporcovi splácať v
pravidelných mesačných splátkach v sume po 20,00 eur, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok. Už v tomto konaní o určení výživného, v ktorom boli účastníci v opačnom procesnom

postavení, navrhovateľ žiadal výživné voči odporcovi nepriznať, resp. ho znížiť na sumu 50,00 eur
mesačne. Dôvodil tým, že okrem navrhovateľa má ešte tri vyživovacie povinnosti, že žije v spoločnej
domácnosti so svojou priateľkou N. R., ktorá pracuje v spoločnosti Vaterm a jej príjem by sa mal
pohybovať okolo 550,00 eur mesačne. Jeho príjem zo zamestnania v Bytovom podniku mesta Košice
ako vodár a kúrenár činí okolo 500-550,00 eur.

Navrhovateľ zotrval na svojom zmenenom návrhu, doplnil, že čo sa týka zrušenia vyživovacej povinnosti
min. za čas, odkedy odporca nebol študentom, je tento návrh dôvodný, avšak navrhovateľ by nebol
podával predmetný návrh, ak by bola komunikácia medzi ním a odporcom, pretože odporca na výzvy
navrhovateľa nereagoval. Dokonca navrhovateľ aj ponúkol odporcovi zamestnanie a tieto okolnosti by

bolo možné prejednať, ak by bola komunikácia medzi ním a odporcom. Poukazoval na to, že žije v
spoločnej domácnosti s partnerkou a jeho mesačné výdavky sú v sume 509,00 eur, pričom jeho mzda je
približne okolo 510,00 eur. Medzi pravidelné výdavky zahrnul poistku pre syna O. W., poistku pre družku
N. R., poistku pre seba, cestovné pre N. R., cestovné pre seba, hypotéku na byt, SIPO, stravné, družinu,
škôlku, tanečnú, krúžok, lego, angličtinu, krúžky do glukomera, dobitie kreditu pre O. W., výživné pre

syna H. W. vo výške 40,00 eur, výživné pre B. O. vo výške 120,00 eur a taktiež do týchto výdavkov
zahrnul aj nepravidelné výdavky, ako poplatok do rodičovského združenia, zubár, tepláky, lekáreň, tuhy
do perá a iné. Navrhovateľ uviedol, že jeho priemerný zárobok v súčasnosti činí 530,00 eur mesačne
a jeho družka má takýto istý príjem, t.j. 530,00 eur mesačne. On pracuje stále na Stavebnom bytovom
družstve Košice I a družka pracuje vo firme Vaterm s.r.o. Košice ako projektantka.

Právny zástupca navrhovateľa trval na zrušení vyživovacej povinnosti, alternatívne, žiadal znížiť výživné
na 50,00 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že odporca poberá sociálne štipendium v max. možnej
výške,t.j.275,00eurmesačneatátosumavysokoprekračujenákladyspojenésoštúdiom.Ďalejuviedol,

že odporca študuje na druhej vysokej škole a táto druhá vysoká škola nenadväzuje na štúdium prvej
vysokej školy, pričom prvú vysokú školu ukončil z dôvodu nesplnenia podmienok do ďalšieho semestra.
Takže podľa názoru navrhovateľa, štúdium sociálnej práce je len štúdiom pre samotné štúdium, aby
jednoducho odporca nemusel sa sám živiť. Čo sa týka kritéria dobrých mravov, toto je v prvom rade
potrebné riešiť v celkovej súvislosti vzťahov medzi otcom a synom, teda účastníkmi konania. Potvrdil,

že vzťahy medzi otcom a synom sú narušené, pričom určité obdobie približne vo veku 16.-18.roku
veku odporcu, boli tu obojstranné kroky k tomu, aby sa tieto vzťahy zlepšili. K zhoršeniu týchto vzťahov
došlo podľa tvrdenia navrhovateľa pričinením matky odporcu, ktorá zamedzovala styku odporcu s
navrhovateľom. Vyhrážala sa navrhovateľovi a rôznymi inými spôsobmi znemožňovala styk otca so
synom. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že odporca na poslednom pojednávaní označil navrhovateľa

za mafiána a kriminálnika.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je študentom 2.roč. Vysokej školy sv.Alžbety v Prešove a ide
o denné štúdium. Od septembra 2012 do februára 2013 bol študentom Vysokej školy technickej v

Košiciach, riadenie leteckej dopravy. Keďže nestíhal matematiku ani fyziku, túto školu ukončil tak, že
sám požiadal o ukončenie na predmetnej škole. Vo februári 2013 túto školu ukončil a hneď v marci 2013
si podal prihlášku na vysokú školu, na ktorej v súčasnej dobe študuje. Vo februári 2013 sa prihlásil na
úrade práce, kde bol do júna 2013. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu platí výživné aj v súčasnosti, a to
120,00 eur + 20,00 eur dlžné výživné. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu uhrádza všetky

výdavky, ktoré má v súvislosti so štúdiom, s oblečením a pod.. V čase, keď bol evidovaný na úrade
práce, nedostával žiadnu dávku a o tom, že mu nebudú vyplácať podporu ani dávku, mu bolo oznámené
iba ústne, a to z toho dôvodu, že predtým, než sa zaeviduje na úrade práce, aby poberal podporu v
nezamestnanosti, musel byť zamestnaný. Aj počas doby, t.j. od februára do júna 2013, mu navrhovateľplatil výživné. Preukázal súdu peňažné poukážky, ktorými uhradil školné vo výške 290,00 eur na školský
rok 2014/2015 a sumu 90,00 eur ako zápisné do 2.roč. pre rok 2014/2015. Uviedol, že nesúhlasí so
zrušením výživného za čas, kedy bol evidovaný na úrade práce, pretože nemal žiadny príjem a hneď

po ukončení Vysokej školy technickej si podal prihlášku na ďalšiu vysokú školu a pokračoval potom v
štúdiu. Potvrdil, že s navrhovateľom nemá dobrý vzťah, že navrhovateľ bol už vo väzení a nevie sa
správať. Takýto vzťah s navrhovateľom má od narodenia, pretože navrhovateľ oňho nejavil záujem. Bol
uňho 2 krát, keď mal 16.narodeniny a 18.narodeniny. Vtedy mu zakúpil navrhovateľ nohavice a topánky,
nič viac. Potom sa už oňho nezaujímal a odporca ho ani nevyhľadával. Čo sa týka školy, na ktorej v

súčasnosti študuje, uviedol, že pre toto štúdium sa rozhodol z toho dôvodu, že odbor sociálna práca
je v súčasnosti žiadaný. Po ukončení tejto školy by chcel pomáhať telesne postihnutým ľuďom, alebo
pracovať na úrade práce. Potvrdil, že nereagoval na ponuku, ktorú mu dal navrhovateľ, týkajúcu sa
pracovnej ponuky z toho dôvodu, že chcel ísť študovať na vysokú školu.

Právny zástupca odporcu uviedol, že nie sú dôvody pre zrušenie výživného ani pre zníženie vyživovacej
povinnosti. Poukázal na to, že matka odporcu ani samotný odporca, nepodávali žiadne daňové priznanie
za rok 2014 o dani z príjmov, a teda zdokladovali, že nemajú žiadne príjmy a že neprenajímajú vozidlo,
tak ako to uvádzal navrhovateľ. Zároveň predložil aj potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok
2015 u matky odporcu, aj za rok 2014, z ktorých bolo zistené, že matka odporcu za rok 2014 poberala

za mesiace január až júl dávku v hmotnej núdzi vo výške 78,80 eur, za mesiace august až december
2014 dávku vo výške 92,10 eur a za január 2015 vo výške 92,10 eur. Poberá na odporcu rodinný
prídavok vo výške 23,52 eur. Ďalej predložil súdu potvrdenie matky odporcu, že poberá príspevok na
opatrovanie svojej matky Alžbety O., a to za mesiace január až jún 2014 sumu 100,72 eur, za mesiace
júl až december 2014 sumu 87,37 eur a za mesiac január 2015 sumu 87,37 eur. Čo sa týka vyjadrenia

právneho zástupcu navrhovateľa o dobrých mravoch, k tomu právny zástupca odporcu poukázal na
rozhodnutie Okresného úradu Košice-vidiek týkajúce sa priestupku, kde bol navrhovateľ uznaný za
vinného, že v obci Nižný W. bez súhlasu majiteľa vnikol na pozemok L. O. a H. O., pričom urážal svoju
manželku P. W.Ú. a H. O.. Po vniknutí na pozemok fyzicky napadol L. O., teda starého otca odporcu.
Ďalej predložil do spisu rozsudok Okresného súdu Košice-okolie P/89/1994 zo dňa 3.7.2006 týkajúci

sa zmeny priezviska maloletého, pričom z odôvodnenia vyplýva, že otec ako účastník konania uviedol,
že na výživu maloletého od roku 1994 neprispieva len z toho dôvodu, že nemá peniaze a nejaví oňho
záujem, pretože bol vo výkone trestu odňatia slobody. Momentálne sa proti nemu vedie ďalšie trestné
stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy a trestný čin pokusu krádeže. Ďalej poukázal na rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 15P/169/02 zo dňa 15.4.2004, z ktorého odôvodnenia vyplýva,

že otec o maloleté dieťa od začiatku neprejavuje žiadny záujem, od podania návrhu ani predtým ho
nenavštevoval a ničím iným okrem výživného na mal. dieťa neprispieva ani v čase sviatkov. Taktiež
poukázal na rozhodnutie sp.zn. 13P/39/2011 zo dňa 4.2.2013, z ktorého odôvodnenia tiež vyplýva, že
navrhovateľ nemá o odporcu záujem, resp., že sa oňho nezaujíma. Toto všetko je na zdokladovanie
tvrdenianavrhovateľa,žeurčenievýživnéhosapriečidobrýmmravom,keďžeodporcanemávočisvojmu

otcovi žiadnu úctu a napriek snahám, odporca odmieta akýkoľvek kontakt s ním. Týmto vlastne chce
odporca preukázať, že počas celého života navrhovateľ nemal o odporcu žiadny záujem a pokiaľ teraz
oňho začal prejavovať záujem, ide len o účelový fiktívny záujem, ktorý prejavuje v súvislosti s týmto
konaním.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v min. rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené plnoleté dieťa alebo na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre mal. dieťa.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zrušenia súdom už stanovenej vyživovacej
povinnosti, alternatívne, jej zníženia na sumu 50,00 eur mesačne.

V prvom prípade navrhovateľ argumentoval tým, že odporca prestal študovať na vysokej škole a

zaevidoval sa na úrade práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca dňa
9.2.2013 sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a bol vedený v evidencií
uchádzačov o zamestnanie do 7.7.2013. Vyradený bol z dôvodu nástupu na vysokú školu. To znamená,
že v tom čase odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť, keďže sa nepripravoval ďalším štúdiom
na budúce povolanie. Preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi za vyššie

uvedené obdobie.

Navrhovateľ vo svojom návrhu týkajúcom sa zrušenia vyživovacej povinnosti, alternatívne, jej zníženia,
argumentoval aj tým, že odporca nemá voči nemu žiadnu úctu ako voči svojmu otcovi, nekomunikuje s

ním, odmieta všetky jeho pokusy o nadviazanie styku a zúčastňuje sa káuz, ktoré vyvoláva jeho matka.

Pojem dobré mravy Zákon o rodine ani Občiansky zákonník nedefinuje. Vo všeobecnosti však možno
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa

uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd ustálil, že navrhovateľ nijako nepreukázal, že sa odporca voči
nemu správa v rozpore s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia, keď súdu nepredložil žiadny
hodnoverný dôkaz na svoje tvrdenia. S prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v súdnom konaní vyšli
najavo možno konštatovať, že je to práve správanie navrhovateľa, ktoré možno charakterizovať ako
neslušné, v rozpore s všeobecne uznávanými pravidlami spolužitia a ktoré mu z tohto dôvodu nie je

možné priznať právo na súdnu ochranu. Ide predovšetkým o konanie vo veci priestupku, ktorého sa
navrhovateľ mal dopustiť tým, že bez súhlasu majiteľa vnikol na pozemok L. O. a H. O., pričom urážal na
cti svoju manželku P. W. a H. O. a po vniknutí na uvedený pozemok fyzicky napadol L. O.. Za uvedený
priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 2 000,00 Sk. Navrhovateľ nemá dostatok sebareflexie,
aby si uvedomil, že odporca má blízky nielen príbuzenský, ale zrejme aj citový vzťah k svojej matke

a starej matke a že tento cit prevládol nad vzťahom, ktorý prechováva voči nemu. Navrhovateľ si tiež
neuvedomuje,žeotom,akosabudúdetisprávaťksvojímrodičom,rozhodujúrodičiavrámciichvýchovy
a že lásku, cit, úctu a rešpekt si nemožno od nikoho ani od vlastného dieťaťa vynútiť. Za dôležité treba z
hľadiska posúdenia charakteru a povahy navrhovateľa považovať aj trestné konanie voči navrhovateľovivo veci neplnenia vyživovacej povinnosti. Je nesporné, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcovou
matkou boli a sú viac než napäté. Navrhovateľ si tiež neuvedomuje, že vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, že ju nemožno považovať za poskytovanie materiálnych výhod

a že k jej zrušeniu možno pri nezaopatrenom plnoletom dieťati, ktoré nie je schopné samo sa živiť,
pristúpiť len v skutočne mimoriadnych až výnimočných prípadoch, preukázaného protiprávneho konania
detí voči rodičom. Pritom nemusí ísť o konanie, ktoré je sankcionované podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona, avšak intenzita tohto konania musí byť spoločensky a ľudsky odsúdenia hodná. O
takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Ak syn nenavštevuje svojho otca, či sa s ním odmieta

stretávať a komunikovať s ním, naznačuje to, že ide o reakciu syna na správanie sa otca k nemu a k
osobám, ku ktorým má blízky citový vzťah a taktiež forma ako prejaviť svoj postoj k tomuto správaniu.
Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že štúdium sociálnej práce odporcu je len štúdiom pre
samotné štúdium, aby jednoducho odporca sa nemusel sám živiť. Odporca sa iba domáha svojich práv
súdnou cestou, nakoľko sa od otca nedočkal dobrovoľného splnenia jeho povinnosti.

V druhom prípade sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na sumu 50,00 eur.
Hoci tento alternatívny návrh odôvodnil údajnou zmenou pomerov u oboch účastníkov, súd dospel k
presvedčeniu,žeajtentonávrhpodalzrovnakýchdôvodovanarovnakomskutkovomzákladeakonávrh
na zrušenie výživného. Tu je potrebné spomenúť, že použitie § 75 ods.2 Zákona o rodine nie je možné

použiť ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť podľa
návrhu. Napriek vyššie uvedenému sa súd zmenou pomerov na strane účastníkov zaoberal, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného
na sumu 50,00 eur, rozhodne nedošlo. Hoci navrhovateľovi pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, tieto
skutočnosti boli všetky zohľadnené už v konaní pod sp.zn. 13P/39/2011, čo skonštatoval aj Krajský súd

v Košiciach v odvolacom konaní pod sp.zn. 8Co/52/2013 zo dňa 31.10.2013 keď uviedol, že výživné
120,00 eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám odporcu.

Rovnako súd dospel k záveru, že k zmene pomerov nedošlo ani na strane odporcu, odporca rovnako ako

pri poslednom súdnom konaní o určenie vyživovacej povinnosti naďalej študuje na vysokej škole a už v
súvislosti s týmto štúdiom a jeho vekom má zvýšené výdavky, ktoré boli zohľadnené v predchádzajúcom
rozsudku. Tie spočívajú najmä v platbách za dopravu, učebné pomôcky, stravovanie a pod.. Súd
nepovažoval za potrebné sa týmito výdavkami podrobne zaoberať, nakoľko toto bolo predmetom
podrobného skúmania tunajšieho i odvolacieho súdu v spomínanom konaní, pričom i v prípade, že by

tieto výdavky boli nižšie, neposkytli by dôvod na zníženie výživného na sumu 50,00 eur, čo je návrh, ktorý
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca je študentom vysokej školy, nie je vlastníkom žiadneho
nehnuteľného majetku, či inej hnuteľnej veci vyššej hodnoty, a preto sumu 120,00 eur stanovenú v
pôvodnom konaní, považuje súd aj v súčasnosti za odôvodnenú. Čo sa týka sociálneho štipendiá, ktoré
odporca poberá vo výške 275,00 eur, čo podľa navrhovateľa je tiež dôvodom pre zníženie výživného

na sumu 50,00 eur mesačne, súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že pri priznávaní sociálneho
štipendiá sa zohľadňuje majetková a príjmová situácia žiadateľa, vychádza sa zo súm životného minima,
zohľadňuje sa aj výživné, ktoré navrhovateľ platí odporcovi, zohľadňuje sa príjem matky a pokiaľ
nepresahuje životné minimum, priznáva sa sociálne štipendium. Preto poberanie štipendiá nemôže
zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu pri znížení výživného, tak ako to žiadal navrhovateľ.

Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania odporcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len

v pomerne nepatrnej časti, a to v časti zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 9.2.2013 do
7.7.2013, kedy bol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.