Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201339
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813201339.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodní banka a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, zastúpeného
Mgr. Romanem Ambrožem , advokátom, AK Zámocká 30, 811 01 Bratislava, adresa na doručovanie :
Táboritská 23/1000, 130 00 Praha 3, proti žalovaným: 1. E. P., nar. X.X.XXXX, bytom Č. Č.. XX, XXX XX
J., 2. Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX E., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
E. T., súdnou tajomníčkou Okresného súdu U., o zaplatenie sumy 108 420,54 Kč s príslušenstvom, t
a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 18 837,35 Kč, úroku z

omeškania nad výšku 7,75 % ročne z dlžnej sumy od 15.1.2010 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 6.2.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 68 756,07 Kč, kapitalizovaného úroku vo výške 20 827,12 Kč,
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 18 837,35 Kč, úroku z úveru vo výške 10,90 % ročne zo

sumy 68 756,07 Kč od 22.1.2013 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania zo sumy 68 756,07 Kč
od 22.1.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR poskytol žalovaným dňa 6.10.2008 spotrebiteľský úver do výšky
úverového limitu 100 000,- Kč. Súčasťou zmluvy boli i Obchodné podmienky pre Č. Spotrebiteľské
úvery. Zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali vyčerpaný úver v 84 anuitných splátkach vo výške 1
712,- Kč, splatných vždy k 14. dňu v mesiaci , pričom prvá splátka bola splatná dňa 14.11.2008 a
posledná dňa 14.10.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina bude úročená

úrokovou sadzbou 10,90 % ročne, s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej
anuitnej mesačnej splátky. Za každý aj začatý mesiac správy úveru žalobca žalovaným účtoval poplatok
30,- Kč. Prihláškou k poisteniu, ktorá je súčasťou zmluvy, bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté
poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 86,- Kč. Žalovaní povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy riadne neplnili, neuhradili dohodnuté pravidelné mesačné splátky a účtované poplatky. Z jeho
strany boli žalovaní písomne vyzvaní k zaplateniu dlžnej sumy. Podľa článku 9. OP z dôvodu neplnenia
povinností zo strany žalovaných, žalobca dňa 14.1.2010 žalovaným oznámil, že pohľadávka zo zmluvy

o úvere je splatná ku dňu 14.1.2010 a vyzval k ich k jej úhrade. Aktuálna dlžná suma ku dňu odoslania
oznámenia bola vo výške 96 567,09 Kč. Ku dňu 21.1.2013 pohľadávka žalobcu je vo výške 108 420,54
Kč pozostáva zo zostatku nesplateného úveru vo výške 68 756,07 Kč, nesplatených úrokov z úveru vovýške 10,90 % ročne v sume 20 827,12 Kč, úrokov z omeškania v zákonnej výške vyčísleného k dátumu
21.1.2013 vo výške 18 837,35 Kč.

Žalovaný v 1. rade vo veci uviedol, že zmluvu o úvere podpísal, ale finančné prostriedky použil jeho
otec, žalovaní v 2. rade.

Opatrovníčka žalovaného v 2. rade uviedla, že vznáša námietku premlčania a rozhodnutie ponecháva
na zvážení súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o Č.
spotrebiteľskom úvere, Obchodnými podmienkami pre Č. spotrebiteľské úvery, prihláškou k poisteniu,
sadzobníkom poplatkov, výzvou na zaplatenie zo dňa 15.12.2009, oznámením o zosplatnení úveru zo
dňa 14.1.2010, prehľadom vývoja pohľadávky žalovaného, správami o zisťovaní pobytu žalovaného v
2. rade, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.5.2013, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa

16.12.2014 s prílohami, výsluchom žalobcu a žalovaného v 1. rade a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi bola dňa 16.10.2008 uzatvorená Zmluva
o Č. spotrebiteľskom úvere č. 002931852R, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným
peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového rámca 100 000,- Kč. Súčasťou

zmluvyboliObchodnépodmienkypreČ.spotrebiteľskéúvery,sktorýmiboližalovaníoboznámení.Medzi
zmluvnými stranami bolo dohodnuté (Časť I. Zmluvy o úvere, bod. 1.5.), že vyčerpaný a nesplatený úver
alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a. Za poskytnutý úver sa
žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok vo výške 1 000,- Kč a to najneskôr ku dňu podpisu zmluvy a za
správu úveru platiť poplatok vo výške 30,- Kč mesačne a to za každý začatí mesiac a to do 14. dňa v

mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nesledujúcim po uzavretí Zmluvy o úvere.

Podľa Časti I. Zmluvy o úvere, bod. 1.6., sa žalovaní zaviazali splatiť úroky a istinu úveru v 84 mesačných
anuitných splátkach vo výške 1 712,- Kč mesačne vždy do 14. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
dňa 14.11.2008 a posledná splátka dňa 14.10.2015.

V zmysle Bodu 2.1. Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery, Č. spotrebiteľský úver
poskytuje žalobca fyzickým osobám na základe písomnej zmluvy uzavretej podľa § 497 a nasl.
Obchodního zákonníka.
Podľa Bodu 3.1. Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery, žalobca poskytne po splnení

podmienok stanovených Zmluvou, peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky
úverového limitu dohodnutého v Zmluve. Úverový limit predstavuje maximálnu čiastku, ktorú je klient
oprávnený podľa Zmluvy čerpať.

V zmysle Bodu 4.1. a 4.2. Obchodných podmienok pre Č. J.potrebiteľské úvery, vyčerpaný a nesplatený

úver alebo jeho časť je úročený úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Klient sa zaväzuje uhradiť úrok
v súlade s ustanoveniami článku 5. Z čiastok, so splácaním ktorých je klient v omeškaní, najmä pokiaľ
ide o splácanie istiny, úhradu poplatkov, odmien a provízií alebo plnenia akéhokoľvek iného peňažného
záväzku podľa zmluvy, je žalobca oprávnený klientovi účtovať úroky z meškania spôsobom a vo výške
dohodnutej v zmluve.

V zmysle Bodu 4.4. Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery, Č. je oprávnená účtovať
klientovi za svoje služby poplatky podľa sadzobníka poplatkov Poštovej sporiteľne.

V zmysle Bodov 5.1. , 5.2. a 5.6. Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery, poskytnuté

finančné prostriedky vrátane príslušenstva klient vráti žalobcovi v splátkach dohodnutých v zmluve.
Poskytnuté peňažné prostriedky a úroky klient spláca ku dňu splatnosti. Úroky z omeškania je klient
povinný uhradiť vždy k poslednému pracovnému dňu kalendárneho mesiaca a ku dňu splácania úveru.

Podľa Bodu 9.1. Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery, v prípade ak nastane skutočnosť,

ktorá znamená či vyvolá zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktorá môže podľa
posúdenia žalobcu ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude v omeškaní
so splácaním akejkoľvek čiastky úveru, je Č. oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámenímodoslaným klientovi prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu
uvedenému v prehlásení.

Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej sporiteľne platného od 1.4.2009, položka 1.7.1, za upomienku je
žalobca oprávnený účtovať poplatok vo výške 150,- Kč a za prvú a ďalšiu výzvu na zaplatenie poplatok
400,- Kč.

Z prehľadu vývoja pohľadávky žalovaných vyplýva, že ku dňu 21.1.2013 bola výška celkovej pohľadávky

v sume 108 420,54 Kč, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 68 756,07 Kč, dlžných úrokov z
úveru vo výške 20 665,95 Kč, dlžných úrokov z omeškania vo výške 18 837,35 Kč.

Žalobca upomienkou zo dňa 15.12.2009, žalovaného v 1. rade upovedomil o výške jeho pohľadávky a o
skutočnosti, že ak záväzok nevyrovná bezodkladne, Č. ihneď nesplatné záväzky vyhlási za jednorázovo
splatné a uplatní si svoju pohľadávku súdnou cestou.

Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 14.1.2010, žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli
neustále v omeškaní s plnením záväzku z uzatvorenej zmluvy o úvere, vyhlásil celú svoju pohľadávku
za splatnú a to ku dňu 14.1.2010. Zároveň vyzval žalovaných k zaplateniu celej dlžnej čiastky, ktorá
k uvedenému dňu bola vo výške 96 567,09 Kč s príslušenstvom a to do 25.1.2010 a žalovaní boli

upozornení na skutočnosť, že ak do uvedeného termínu pohľadávku neuhradia, žalobca pristúpi k jej
vymáhaniu súdnou cestou.
Medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 6.10.2008 uzatvorená aj poistná zmluva o poistení dlžníka
zo spotrebiteľského úveru formou prihlášky k poisteniu - Variant 1 - poistenie pre prípad smrti alebo
plnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za

poistenie vo výške 82,- Kč mesačne.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.5.2013 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
uzavreli zmluvu o úvere ako spotrebitelia, prehodnotil výšku požadovaného úroku z omeškania 15
% ročne a požaduje iba úroky, ktoré sú stanovené predpismi občianskeho práva platného v Českej

republike. Vzhľadom na uvedené berie žalobu späť v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo
výške 18 837,35 Kč, úroku z omeškania od 22.1.2013 do zaplatenia a namiesto neho požaduje úrok z
omeškania v zákonnej výške z príslušnej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho pod dni zosplatnenia, t.j.
od 15.1.2010 do zaplatenia vo výške 7,75 % ročne.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2014 uviedol, že žalovaní s ním dňa 6.10.2008 uzavreli
zmluvu o úvere a v súlade s § 269 ods. 2 a nasl. a § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního
zákonníka a zvolili si právo, ktorým sa zmluva a ich záväzkový vzťah riadi, t.j. právo Českej republiky.
Žalovaním dňa 6.10.2008 poskytol úver vo výške 100 000,- Kč, ktorí sa zaviazali splatiť v pravidelných
anuitných splátkach (84 splátok) vo výške 1 712,- Kč. Zároveň sa v bode 1.5. Zmluvy dohodli na výške

úrokov z úveru a to 10,90 % ročne, poplatku za úver vo výške 1 000,- Kč, poplatku za správu úveru vo
výške 30,- Kč mesačne a poistnom vo výške 86,- Kč mesačne. V bode 1.7. Zmluvy sa dohodli na výške
úroku z omeškania a to 15 % ročne. Nakoľko žalovaní riadne a včas neplnili podmienky, po poslednej
výzve k zaplateniu zo dňa 15.12.2009, bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru a to ku dňu 14.1.2010.
Žalovaní poslednú splátku uhradili dňa 27.4.2010 a preto si uplatňuje nárok na úrok z úveru pri výške

10,90 % p.a. za obdobie od 14.5.2010 do 21.1.2013 a tiež nárok na zákonný úrok z omeškania od
15.5.2010 do 21.1.2013. Ďalej uviedol, že žalovaní uhradili 15 splátok, ktoré boli zarátané na istinu,
zmluvný úrok, úrok z omeškania a poplatky. Po zosplatnení úveru žalovaní uhradili dňa 17.3.2010 sumu
15 000,- Kč a dňa 27.4.2010 sumu 15 069,75 Kč.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe a písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2014 v
celom rozsahu trvá.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ohľadom pôžičky prakticky nič nevie, pretože všetko
riešil jeho otec. Zmluvu o úvere zo dňa 6.10.2008 podpísal. Nečítal ju však. S otcom sa dohodol, že úver

bude splácať otec, pretože on potreboval peniaze, s peniazmi nakladal iba on. Preto sa nevie vyjadriť ani
ohľadom výšky pôžičky, ohľadom splátok. Peniaze z úveru boli zaslané na jeho účet, ale tieto peniaze
vybral jeho otec. V roku 2009 sa s otcom rozišli a to nie v dobrom. Až na základe doručenia papierov
zo súdu zistil, že má niečo platiť.V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného

na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky ( Rím I ) a to článku 3 - Voľba rozhodného práva, bod 1. zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami

zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článkov 10, 11 a 13.

V zmysle vyššie citovaného ust. bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi Č. a
právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov
v rámci predmetu činnosti Č. sa riadi právom Českej republiky. Predmetnú dohodu o voľbe rozhodného
práva súd posúdil v zmysle článkov 10, 11 a 13 nariadenia č. 593/2008 a má za to, že táto dohoda

je platná a potom rozhodným právom a teda právnym poriadkom, ktorým sa spravuje vzťah medzi
účastníkmi tohto konania je právo, resp. právny poriadok Českej republiky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka ( ďalej len ,,Občanský zákoník“),
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými

stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľom je osoba, ktorá opri
uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej podnikateľskej alebo v rámci
samostatného výkonu svojho povolania.

Podľa § 55 ods. 1 a 3 Občanského zákoníka, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv
platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods. 3. písm. d) zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka ( ďalej len ,,Obchodní

zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o nájme (§ 488b), záložného práva
o obchodnému podielu (§ 177a), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom

uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského

zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodního zákonníka, za dohodnutie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky, je možné dohodnúť odplatu, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodního zákoníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

Podľa 503 ods. 1 a 2 Obchodního zákoníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú
úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, keď má byť vrátený zostatok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak majú byť peňažné prostriedky vrátené
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky, splatné i úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodního zákoníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej
lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodního zákoníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodního zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný

platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.

Podľa § 517 Občanského zákoníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plneniu aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 1 zákona č. 142/1994 Sb, ktorým sa ustanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania, výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou
národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v

ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), výrok
rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu
a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a

má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

Podľa § 96 ods. 1 zákona O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v písomnom podaní zo dňa 13.5.2013 a v
súlade so zákonnými ustanoveniami, konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania
vo výške 18 837,35 Kč, úroku z omeškania nad výšku 7,75 % ročne z dlžnej sumy od 15.1.2010 do
zaplatenia, zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšiepredávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

V danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovanými, nakoľko medzi nimi
bola uzatvorená úverová zmluva, pričom jej obsah a zmluvné podmienky boli dané zo strany žalobcu
vopred a bez možnosti ich zmeny. Žalovaní v danom vzťahu vystupujú ako spotrebitelia a teda aj napriek
tomu, že ide o tzv. absolútny obchodno-právny vzťah, je potrebné na daný vzťah aplikovať všetky režimy
a opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd mal teda na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v zmysle zmluvy o
Č. spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaným peňažné prostriedky do výšky úverového rámca 100

000,- Kč. Ku dňu 21.1.2013 pohľadávka žalobcu bola vo výške 108 420,54 Kč pozostáva zo zostatku
nesplateného úveru vo výške 68 756,07 Kč, nesplatených úrokov z úveru vo výške 10,90 % ročne v
sume 20 827,12 Kč, úrokov z omeškania v zákonnej výške vyčísleného k dátumu 21.1.2013 vo výške
18 837,35 Kč.

Opatrovníčka žalovaného v 2. rade vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa so
vznesenou námietkou premlčania vysporiadať.

Podľa § 100 Občanského zákoníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky

premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať.

Ako je zrejmé zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 6.10.2008. Z dôvodu neplnenia povinností zo strany
žalovaných, t.j. nesplácania úveru riadne a včas, žalobca ku dňu 14.1.2010 zosplatnil celý úver. Žaloba

vo veci samej bola podaná na tunajšom súde dňa 6.2.2013.

Súd v tomto smere v prvom rade uvádza, že pri posudzovaní premlčania v danej právnej veci vychádzal
z toho, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení Občianskeho zákonníka. Dualistický systém

záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a pod.) v právnom poriadku, ktorý je na daný právny vzťah potrebné aplikovať, síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzipodnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Súd je toho názoru, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä
ohľadom určenia premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaných ako spotrebiteľov
v danom právnom vzťahu. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka tak ako je to uvedené aj v ust.
§ 262 ods. 4 Obchodného zákonníka, nakoľko je to v prospech žalovaných ako spotrebiteľov.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom
na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je

dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok
NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). Základ vnútroštátnej
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce Obč. zák.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah, vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa ( rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa 5.11.2013).
V danej právnej veci splatnosť celej pohľadávky žalobcu nastala dňa 14.1.2010, teda ku dňu, keď z jeho
strany došlo k zosplatneniu celého úveru a týmto dňom začala plynúť aj trojročná premlčacia doba v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, tak ako to súd uviedol vyššie. Žaloba bola na
tunajšom súde podaná dňa 6.2.2013. Opatrovníčka žalovaného v 2. rade zniesla námietku premlčania,

preto má súd za to, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 14.1.2013
a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať a preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby
aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú

je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 142 ods. 1 zákona O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného nároku o zaplatenie kapitalizovaného úroku z
omeškania vo výške 18 837,35 Kč, úroku z omeškania nad výšku 7,75 % ročne z dlžnej sumy od
15.1.2010 do zaplatenia, zastavil a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Vzhľadom na výsledok konania boli v konaní úspešní v celom rozsahu žalovaní a vznikol im nárok na
náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaní nárok na náhradu trov konania neuplatnili, zo spisu im žiaden
nárok nevyplýva, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.