Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107010497
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3107010497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne v trestnej veci proti obžalovanej M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.,

V. XXXX/XX, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 v Trenčíne, samosudkyňou JUDr. Beátou
Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
Viera A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, V. XXXX/XX, t.č. M. XX,

K.

j e v i n n á , ž e

napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 31T/2/2004 zo dňa 03.12.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2005, bola pre trestný čin krádeže v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 k § 247 ods. 2 písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 odsúdená na trest odňatia slobody v

trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky,
1/ dňa 21.11.2006 v čase okolo 15:15 hod v Trenčíne v obchodnom stredisku Max v predajni Hypernova
zobrala Márii Držíkovej tašku, ktorú mala pri sebe položenú na pulte pokladne, obsahom ktorej boli
dioptrické okuliare, zväzok kľúčov, puzdro s dokladmi a peňaženky s peňažnou hotovosťou 2.200,-Sk,
čím Márii Držíkovej spôsobila na odcudzených veciach celkovú škodu vo výške 5.720,-Sk,
2/ dňa 21.11.2006 v čase okolo 16:00 hod v Trenčíne v nákupnom stredisku Južanka na sídlisku JUH
v predajni Billa sa pokúsila odcudziť Ľubici Riečickej z kabelky, ktorú mala pri sebe na pravom pleci,
peňaženku, pričom však bola vyrušená dcérou Barborou Riečickou, ktorá začala na ňu kričať a chytila

ju za ľavú ruku, pričom sa obv. M. A. podarilo vytrhnúť zo zovretia a utiecť preč, avšak na úteku bola
zadržaná pracovníkmi SBS,

t e d a

v bode 1/
- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorý mal iný pri sebe a uvedený

čin spáchala, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdená,

v bode 2/
- dopustila sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchala
na veci, ktorú mal iný pri sebe a uvedený čin spáchala, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich 24

mesiacoch odsúdená,č í m s p á c h a l a
v bode 1/, 2/
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) , ods. 3 pís. b) Tr. zákona, v bode 2/ v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 44 Tr. zákona súd u obžalovanej M. A. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Tr. zákona, nakoľko pokladá tresty uložené skoršími rozsudkami:

- rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 0T/18/2008 zo dňa 09.06.2008 právoplatný 09.06.2008,
- rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T/31/2006 zo dňa 17.12.2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu Košice sp.zn. 7To/47/2010 zo dňa 27.05.2010,
- rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 7T/4/2010 zo dňa 18.03.2011 právoplatný 04.04.2011,

na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočné.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň obžalovanej ukladá
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná M. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2007 urobila vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná zo skutkov, ktoré sú jej obžalobou Okresnej
prokuratúry Trenčín č.k. 1 Pv 955/06-28 zo dňa 14.03.2007 kladené za vinu. V zmysle § 257 ods.

4 Trestného poriadku súd následne na tomto hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaná rozumie, čo
tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, bola ako obvinená v prípravnom konaní poučená o
svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bola
oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu, priznáva
sa dobrovoľne a dobrovoľne uznáva vinu za žalované skutky. Podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd

vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná, po vyjadrení zástupcu Okresnej prokuratúry prijal. V ďalšom
sa zameral na vykonanie dokazovania ohľadne druhu trestu a jeho výmery.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2007 o tom, že je vinná zo
spáchania skutkov kladených jej za vinu, vychádzajúc z výsledkov vtedajšieho konania, mal súd vinu

obžalovanej za jednoznačne a nepochybne preukázanú. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky
znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, v bode 2 rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Tieto skutky
spáchala ako plne trestnoprávne zodpovedná osoba, keď súd nezistil existenciu žiadnej okolnosti, ktorá
by ju zbavovala trestnej zodpovednosti za spáchané skutky. Prípadnú úvahu o kleptománii obžalovanej

a jej dokazovanie znaleckým dokazovaním súd nepovažoval na potrebnú, nakoľko práve zo špecifickosti
protiprávneho konania obžalovanej nielen v tejto trestnej veci, ale aj v prechádzajúcich trestných
konaniach, ktoré skončili jej právoplatným odsúdením, vyplýva, že motívom jej protiprávneho konania
bolo zakaždým získanie majetkového prospechu odňatím veci z dispozície jej legitímneho vlastníka,
resp. držiteľa. Po rozhodnutí veci právoplatne dňa 19.05.2009, kedy Krajský súd v Trenčíne uznesením

sp.zn. 2To/117/2007 zo dňa 19.05.2009 zamietol odvolanie obžalovanej, táto na základe príkazu na
dodanie do výkonu trestu odňatia slobody nastúpila výkon trestu.

Na základe dovolania podaného dňa 18.05.2012 obhajcom odsúdenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 2To/117/2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 9T/25/2007

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1Tdo/50/2012 zo dňa 19.09.2012
o prerušení výkonu trestu odňatia slobody u odsúdenej Viery Baloghovej a súčasne rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Tdo/50/2012 rozhodol podľa § 386 ods. 1 Tr. poriadku z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. l) Tr. poriadku, pričom zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
podľa § 386 ods. 2 Tr. poriadku, zrušil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 9T/25/2007 zo dňa

06.09.2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľvzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby
vecvpotrebnomrozsahuznovaprerokovalarozhodol.TýmtorozsudkomNajvyššísúduložilOkresnému
súdu v Trenčíne pribrať do konania znalcov z odb. zdravotníctvo, odv. psychiatria, s poukazom na trestné

stíhania odsúdenej, na ktoré v návrhu na dovolanie poukázal obhajca odsúdenej Viery Baloghovej a
až po vykonaní znaleckého dokazovania vyriešiť pochybnosti o príčetnosti odsúdenej a po posúdení
príčetnosti spoľahlivo a zákonne rozhodnúť o vine a o uložení trestu Viere A..

Po takto zrušenej veci najvyšším súdom Slovenskej republiky Okresný súd Trenčín pribral do

konania znalcov z odb. zdravotníctvo, odv. psychiatria, pričom súčasne nariadil skúmanie Viery A. v
zdravotníckom ústave pre objektívne posúdenie jej zdravotného stavu. K trestnému spisu boli obhajcom
doručené rôzne znalecké posudky z viacerých konaní, ktorých sa medzičasom dopustila Viera A.,
poväčšinou trestne stíhaná v Prešovskom a Košickom kraji, kde v rôznych trestných konaniach boli
vypracovávané znalecké posudky z odb. zdravotníctvo, odv. Psychiatria s rôznymi znaleckými závermi.
Z tohto dôvodu teda na odporúčanie znalcov súd uložil konziliárne vyšetrenie pozorovaním Viery A.

v zdravotníckom ústave, a to na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v
Pezinku.
Na základe tohto pozorovania znalci vypracovali znalecký posudok č. 13/2014, pričom sa konziliárne
zhodli viacerí znalci na nasledovných záveroch. Znalci skonštatovali, preštudujúc celý spisový materiál,
doložené znalecké posudky a všetku dostupnú zdravotnú dokumentáciu, na základe analýzy všetkých

získaných poznatkov a vzájomnej porade (štyria znalci), že u Viery A. sa jedná o histriónsku poruchu
osobnosti s intelektovými funkciami v hraničnom pásme mentálnej subnormy až ľahkej mentálnej
retardácie. Zistili taktiež poruchu prispôsobenia, disociatívnu poruchu, depresívnu poruchu a Ganserov
syndróm. Napriek týmto zisteným poruchám skonštatovali, že obžalovaná v čas spáchania trestných
činov vedela v zníženej miere rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, zníženie tejto

schopnosti dosahovalo ľahký až stredný stupeň. Obžalovaná v čase spáchania trestného činu vedela
ovládať svoje konanie v zníženej, v ľahkej až strednej miere. V súčasnej dobe je obžalovaná schopná
chápať základné princípy trestného konania. Faktory u obžalovanej ako porucha motivácie konania,
poruchy emotivity, obranných a adaptačných mechanizmov, osobnosti v subjektívne záťažových
situáciách, afektivita, nízka odolnosť na frustrácie, spôsobili v čase spáchania inkriminovaných skutkov

zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností ľahkého až stredného stupňa. Znalci označili pobyt
obžalovanej pre spoločnosť za nebezpečný z psychiatrického hľadiska z toho dôvodu, že porucha
osobnosti zistená u obžalovanej je poruchou trvalou, a nie je možné vylúčiť u nej opakovanie
disociálneho konania. Odporúčajú teda pokračovať v ochrannom liečení psychiatrickom ambulantnou
formou, ktorým síce nie je možné zmeniť štruktúru osobnosti, ale je možné kontrolovať jej psychický

stav a redukovať možnosti závažnejších dekompenzácií. Súd po doplnení dokazovania znaleckým
konziliárnym vyšetrením dospel k záveru, že vina obžalovanej tak, ako v pôvodnom konaní je v celom
rozsahu preukázaná a teda rozhodol o uznaní viny u obžalovanej M. A. v súlade s obžalobným návrhom
bez zmeny kvalifikácie.

Otázkou zostalo určenie druhu a výmery trestu, aký by za žalovanú trestnú činnosť bol obžalovanej
zákonný a pokiaľ možno aj spravodlivý uložiť. Obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové
znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ods.
3 písm. a) Tr. zákona v bode II. v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Tieto skutky spáchala ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, pri čiastočne zníženej rozpoznávacej schopnosti, plne si uvedomujúc

protiprávnosť svojho konania, pričom súd nezistil existenciu žiadnej okolnosti, ktorá by ju zbavovala
trestnej zodpovednosti za spáchané skutky.
S poukazom na osobu páchateľa, motív konania, okolnosti prípadu ako aj na možnosť nápravy
obžalovanej, súd po zvážení všetkých okolností prípadu rozhodol o upustení od uloženia súhrnného
trestu. Takto rozhodol z toho dôvodu, že tresty uložené skoršími rozsudkami Okresného súdu Trebišov

sp.zn. 0T/18/2008 zo dňa 09.06.2008 právoplatný 09.06.2008, rozsudkom Okresného súdu Košice II
sp.zn. 6T/31/2006 zo dňa 17.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp.zn. 7To/47/2010
zo dňa 27.05.2010, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 7T/4/2010 zo dňa 18.03.2011
právoplatný 04.04.2011, považuje za nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti za dostatočné, pričom
nemalú úlohu pri takomto rozhodnutí zohrával aj odstup času, od spáchania predmetnej trestnej činnosti.

Preto súd využijúc inštitút ustanovenia § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu po
uznaní viny, za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Toto
liečenie podľa stanoviska znalcov nezmení štruktúru osobnosti obžalovanej, ale je možné kontrolovaťjej psychický stav, či už medikamentózne alebo inak a redukovať možnosti závažnejších dekompenzácií
so zvýšeným rizikom maladaptívneho správania s negatívnymi následkami pre širšiu societu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.