Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203943
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112203943.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom E.. J. K., vo veci navrhovateľa U. F. R., R..K..S..,

XXX XX L., J. X, A.: XX XXX XXX, zastúpeného V. F., R..K..S.., XXX XX L., J. X, A.: XX XXX XXX, proti
odporcovi G. L., X.. X. O. XXXX, L. XXX XX L. L., K. M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu B. X. S. S. R. P., XXX XX J.,Y. XX, A.: XX XXX XXX, zastúpeného E.. A. Š., C., XXX XX R., R..
P. XXX/XX, o zaplatenie sumy 17.444,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.378,39 Eur s 10,9 % úrokom ročne od

8. februára 2008 do 27. februára 2008, a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28. februára 2008 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 17.444,99 Eur (s príslušenstvom) titulom
dlhu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Proti platobnému rozkazu zo dňa dňa 21. novembra 2012, ktorým súd návrhu vyhovel, podal odporca
odpor. Vzniesol ním premlčania a argumentoval, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, napr.
poplatok za vedenie úverového účtu a neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona účinného v čase jej uzatvárania. Tvrdil, že navrhovateľ mu predložil na podpis dohodu o

splátkach, pričom nevedel, že zároveň podpisuje uznanie dlhu. Namietol i postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že je potrebné konkretizovať sumu uvedenú v návrhu
- špecifikovať istinu, úrok a úrok z omeškania. Tiež treba konkretizovať tvrdenie o výpovedi zmluvy,
pretože ak už v čase postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní 1230 dní, vznáša vedľajší účastník
námietku premlčania. Vedľajší účastník napadol aj uznanie dlhu, lebo nepovažuje za logické, aby

odporca vedome uznaním dlhu predĺžil dobrovoľne premlčaciu dobu. Uznanie dlhu je podľa vedľajšieho
účastníka sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach.Podaním zo dňa 4. februára 2015 vzniesol navrhovateľ námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu z dôvodu, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho sa stranu nesúhlasil.
Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Pretože odporca, vedľajší účastník a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, konal súd v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými
podaniami, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.

na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, zmluvou o postúpení pohľadávok s
prílohou, dohodou o uznaní záväzku ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu.
Navrhovateľ rovnakú námietku s rovnakým odôvodnením (nesúhlas odporcu so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania) vzniesol už dňa 28. mája 2012 (č. l. 31 spisu), súd ju zamietol uznesením č.

k. 10Ro/41/2012-36 zo dňa 9. októbra 2012, voči ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok.
Pretože námietka bola vznesená opakovane z rovnakých dôvodov, súd ju opätovne, súc viazaný svojim
už vyjadreným právnym názorom (§ 170 ods. 1 O.s.p.), zamietol. Zo žiadneho ustanovenia O.s.p.
nevyplýva, že by mohol účastník namietať neprípustnosť vedľajšieho účastníctva viackrát. Pre úplnosť
súd dodáva, že ustanovenie § 93 O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka (7. mája

2012) podmienku súhlasu „hlavného“ účastníka pre vstup vedľajšieho účastníka neustanovovalo. V
zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky má účastník konania právo svojim
nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten,
koho účasť si v konaní neželá, avšak absenciu súhlasu nemožno za nesúhlas považovať. Pri absencii
akéhokoľvek vyjadrenia sa odporcu k vstupu vedľajšieho účastníka súd posúdil, že tento vstup je na

jeho prospech.
Odporca uzavrel so spoločnosťou VÚB, a. s., 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej
len „pôvodný veriteľ“) dňa 23. mája 2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej mal
pôvodný veriteľ poskytnúť odporcovi sumu 11.651,07 Eur (351.000,- Sk), ktorú sa odporca zaviazal vrátiť
v 84 mesačných splátkach po 207,75 Eur (6.258,54 Sk) spolu s úrokom vo výške 10,9 % ročne. Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 14. februára 2011 v spojení s prílohou k tejto zmluve postúpil pôvodný
veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere na navrhovateľa. Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 6. septembra 2011 uznal odporca voči navrhovateľovi predmetný záväzok - istinu
v sume 11.378,39 Eur.

Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o úvere podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, preto sa ich zmluvný vzťah spravuje v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka ustanoveniami jeho tretej časti. Predmetná zmluva zároveň spĺňa podmienky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, lebo
ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom ako právnickou osobou v rámci

jej podnikateľskej činnosti odporcovi ako spotrebiteľovi, ktorý nekonal na účel výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania, a preto je potrebné ju posúdiť aj podľa ustanovení uvedeného zákona.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obsiahnuté v § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd
mázato,žepredmetnázmluvaobsahujevšetkytamuvedenénáležitosti.Vznenízákonaúčinnomvčase

uzatvárania zmluvy sa zmluva považovala za platnú aj vtedy, ak náležitosti zmluvy chýbali v prípade,
ak odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (§ 4 ods. 4 zákona
č. 258/2001 Z. z.). Len v prípade, že zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov sa úver
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva však má RPMN stanovenú na výšku 11,7
% p.a. Preto nemožno prisvedčiť námietke odporcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

všetkynáležitostivyžadovanézákonomasúdjupovažujezaplatneuzavretú(odporcanavyševosvojom
odpore ani neuvádza, ktoré náležitosti v zmluve majú chýbať).

Odporca a vedľajší účastník tiež uviedli, že pri podpise dohody o splátkach odporca nevedel, že zároveň
podpisuje aj uznanie záväzku, ktoré bolo „skryté“. Toto tvrdenie súd považuje za účelové v úmysle

vyhnúť sa plateniu svojho záväzku. Už zo samotného nadpisu vyplýva, že ide tak o dohodu o splátkovom
kalendári, ako o uznanie záväzku. V texte dohody je uznanie záväzku uvedené pod bodom 2, teda
ešte pred dohodou o splátkach, ktorá je uvedená až pod bodom 3. Súd tiež poukazuje na rozsah
dohody a uznania, ktorá obsahuje len 1 stranu textu A4, nejde teda o rozsiahly text, pričom celý text jepísaný rovnakým typom a veľkosťou písma. Preto má súd za to, že v danom prípade nič nenaznačuje
tomu, že by navrhovateľ chcel uznanie záväzku sofistikovane „skryť“ do dohody o splátkach. Právny
dôvod záväzku - zmluva s pôvodným veriteľom označená číslom, ako aj výška záväzku je presne

určená. Uznanie preto spĺňa všetky náležitosti § 323 Obchodného zákonníka a zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania záväzok odporcu voči navrhovateľovi trval. Argument vedľajšieho
účastníka, že je nelogické, aby odporca vedome uznal svoj dlh, čím dobrovoľne predĺži premlčaciu
dobu, vyznieva podľa názoru súdu absurdne, lebo prisvedčením k tomuto argumentu by inštitút uznania
záväzkuúplnestratilsvojeopodstatnenievprávnomporiadku.Dlžníkmôžemaťviacerédôvodyuznania,

napr. vyhnutie sa okamžitému uplatneniu práva veriteľom na súde a získanie možnosti dlh postupne
splatiť (ako tomu bolo aj v danom prípade), s čím musí byť zákonite spojené aj predĺženie premlčacej
doby,abynedošlokukráteniuveriteľa.Krovnakémuprávnemuzáveruplatnostiprávnehoúkonuuznania
záväzku dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici napr. v uznesení sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10.
2013 a ďalších, na ktoré poukázal právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní (č. l. 167).

Odporca namietol aj postúpenie pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ preukázal,
že na neho bolo prevedené právo zo zmluvy o úvere, pohľadávka odporcu je v prílohe k tejto zmluve
dostatočne identifikovaná označením odporcu, uvedením dlžnej sumy ako aj označením registračného
čísla zmluvy (000936811230507). Preto zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom i všeobecné náležitosti právneho úkonu (najmä požiadavku určitosti) a je platná.

Súd má tiež za to, že odporca si musel byť vedomý zmeny veriteľa a táto mu musela byť relevantne
oznámená, lebo svoj záväzok uznal už voči navrhovateľovi a nie voči pôvodnému veriteľovi.

Navrhovateľ si uplatňuje viac nárokov - istinu v sume 11.378,39 Eur, úrok 4.275,39 Eur, kapitalizovaný
úrok z omeškania v sume 1.675,04 Eur a zo sumy 11.378,39 Eur od 4. februára 2011 do zaplatenia, a

poplatkyvsume116,17Eur.Súdmázato,žejednotlivénárokysúvnávrhušpecifikovanédostatočneaje
zrejmé, ktorá suma predstavuje ktorý nárok. Preto nemožno prisvedčiť námietke vedľajšieho účastníka,
že je potrebné zo strany navrhovateľa návrh v tomto smere špecifikovať.

Istina v sume 11.378,39 Eur je predmetom uznania záväzku a platí o nej vyvrátiteľná domnienka, ktorú

možno v zmysle § 133 O.s.p. vyvrátiť, ak v konaní vyjde najavo opak. Súd má za to, že zo zmluvy o
úvere vyplýva, že odporcovi mala byť poskytnutá suma 11.651,07 Eur, pričom v uznaní je uvedená suma
nižšia. Odporca nepredložil v konaní žiadne dôkazy (ničím nepreukázal), že by jeho záväzok na istine
bol nižší ako je uvedený v uznaní. Takýmto dôkazom by bolo napríklad preukázanie jednotlivých úhrad
záväzku. Preto má súd za to, že domnienka založená uznaním záväzku nebola v konaní vyvrátená.

Odporca a vedľajší účastník vzniesli i námietku premlčania. Pri jej posúdení aplikoval súd Obchodný
zákonník, ktorý upravuje premlčanie komplexne v § 387 a nasl., a preto sa subsidiárna úprava
Občianskeho zákonníka nepoužije (rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 57/2003 zo dňa 26. februára 2004,
5 Obo 86/2005 zo dňa 6. októbra 2005). V danom prípade sa právo premlčí uplynutím všeobecnej

štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k uznaniu záväzku
odporcom začala podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť od tohto dňa nová štvorročná
premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 6. septembra 2015. Pretože navrhovateľ podal návrh na pošte dňa
8. februára 2012, nemôže byť jeho právo v časti istiny premlčané, a preto súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 11.378,39 Eur titulom istiny z poskytnutého úveru.

V časti príslušenstva pohľadávky (úrok a úrok z omeškania) odporca záväzok neuznal, lebo ich výška
nie je v uznaní špecifikovaná, je v ňom uvedené len „príslušenstvo pohľadávky“. Takýto právny úkon
nespĺňa podstatnú náležitosť určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje v tejto
časti jeho neplatnosť. Preto pre príslušenstvo pohľadávky nezačala uznaním záväzku dňa 6. septembra

2011plynúťpremlčaciadoba,apretojenámietkapremlčaniačiastočnedôvodnáanavrhovateľovimožno
priznať len príslušenstvo za posledné štyri roky pred podaním návrhu 8. februára 2012.
V danom prípade je rozhodujúci dátum splatnosti príslušenstva. Navrhovateľ uviedol, že pôvodný veriteľ
vypovedal zmluvu o úvere z dôvodu neplatenia splátok úveru odporcom riadne a včas. V prílohe
k postúpeniu pohľadávky, na ktorú navrhovateľ v návrhu odkazuje ako na dokument generovaný

bankovým systémom pôvodného veriteľa, je ako splatnosť celej pohľadávky uvedený deň 27. februára
2008.Čl. VI Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. (inkorporovaných do zmluvy o úvere v čl. II. 2
zmluvy) stanovuje, že veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu pred dátumom
splatnosti dohodnutom v zmluve, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením
na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy (ide o právo, ktoré navrhovateľ v návrhu nesprávne
označuje ako vypovedanie zmluvy). Odporca v konaní nespochybnil tvrdenie, že k zosplatneniu celého
dlhu na úvere došlo dňa 27. februára 2008, naopak, z písomného uznania záväzku odporcom je
zrejmé, že odporca uznal výšku zosplatnenej istiny, nakoľko v čase uznania by inak nemohol dlhovať

navrhovateľovi istinu v sume až 11.378,39 Eur, keď konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy nastať
až dňa 23. mája 2014, teda až o takmer 3 roky neskôr. Ak by nedošlo k zosplatneniu záväzku, odporca by
navrhovateľovi v čase uznania mohol dlhovať len alikvotnú časť istiny splatnú za obdobie od poskytnutia
peňažných prostriedkov do dňa uznania. Z písomného uznania záväzku je zrejmé, že odporca ku dňu
uznania uhradil na istine len sumu 272,68 Eur (ako rozdiel medzi poskytnutou istinou a sumou uznanou
z titulu istiny), z čoho vyplýva, že bol v omeškaní s platením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, keďže úver mal začať splácať dňa 23. júna 2007. To znamená,
že za obdobie viac ako 4 rokov odporca uhradil na istine len sumu 272,68 Eur. Preto súd prisvedčil
tvrdeniu navrhovateľa, že zo strany pôvodného veriteľa došlo ku dňu 27. februára 2008 k zosplatneniu
celého záväzku odporcu..

V zmysle rozhodovacej činnosti súdov patrí navrhovateľovi úrok len do splatnosti/predčasnej splatnosti
úveru, následne má nárok len na úrok z omeškania (obdobný názor vyslovený v rozhodnutí IV. ÚS
476/2012-14 zo dňa 18. 09. 2012 a sp. zn. 4Obo 143/98 - R 59/68). Preto súd priznal navrhovateľovi
požadovaný úrok vo výške 10,9 % len od 8. februára 2012 (teda za obdobie len 4 rokov pred podaním
návrhu z dôvodu premlčania zvyšku nároku) do dňa 27. februára 2012 (dátum predčasnej splatnosti

úveru) a vo zvyšnej časti úroku súd návrh zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi z istiny 11.378,39 Eur aj úrok z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., nie však odo dňa požadovaného navrhovateľom ( 4. februára 2011), ale odo dňa
po zosplatnení úveru (28. februára 2012), lebo odporca nemohol byť v omeškaní s celou zosplatnenou

istinou pred dátumom zosplatnenia, ale len po ňom. Navrhovateľovi nepatrí ani uplatnený kapitalizovaný
úrok z omeškania vo výške 1.675,04 Eur, keďže ide o úrok z omeškania vyčíslený do 4. februára 2011,
ktorý je premlčaný. Preto súd vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.

Odporca tiež namietol, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a ako príklad uviedol

poplatok za vedenie úverového účtu. Súd považoval ustanovenie o poplatku za vedenie úverového účtu
vzmluvevovsume1,33Eur(40,-Sk)mesačnezaneprijateľnúpodmienku,ktorábolaprvýkrátvyjadrená
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko sp. zn. XI ZR 388/2010 alebo aj Vrchným
Krajinským súdom Karlsruhe dňa 3. mája 2011 sp zn. 17 U 192/10. Neprijateľnosť tohto zmluvného
ustanovenia spočíva v tom, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek

úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, sú
poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. V prípade vedenia úverového účtu odporcu
ide len o evidenciu dodávateľa o jednotlivých splátkach úveru, ktorá poskytuje dodávateľovi len akúsi
databázu platieb spotrebiteľa pre jeho vlastné záujmy. Tu nejde o zmluvu o bežnom účte podľa § 708
a nasl. Obchodného zákonníka, kde protislužbou pre spotrebiteľa je samotné vedenie účtu, lebo platby

spotrebiteľa sa priamo účtujú v prospech dodávateľa a nejde o ich ukladanie na účet, a preto odporca
nemá žiadnu možnosť dispozície s týmto účtom, prípadne ani možnosť si účet zrušiť. Preto súd návrh
zamietol aj v tejto časti.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.ažiadnemuzúčastníkov(anivedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu) náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ bol úspešný len v časti
istiny (11.378,39 Eur) a v nepatrnej časti príslušenstva, neúspešný vo vyčíslenom úroku (4.275,39 Eur),
úroku z omeškania (1.675,04 Eur) ako aj poplatkov (116,17 Eur), a preto jeho úspech vo veci vyvážil
jeho neúspech.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne trojmo (inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.