Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/726/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208284
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214208284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: S. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. 2, E., o zaplatenie 1.912,17 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.4.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 1.912,17 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvorili dňa
21.5.2008 zmluvu č. 23730727, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa
zaviazal riadne splatiť. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 2.224,10 €. Z tejto sumy

si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu 1.912,17 € titulom dlžnej istiny. Zároveň si uplatnil na zaplatenie
aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.912,17 € od 12.3.2014 do zaplatenia. Titulom
náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie
napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vo veci

vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, všeobecných
obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty Quatro, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s
prílohou, špecifikácie pohľadávky, výpisu z pôžičkovej karty Quatro, cenníka a ostatných ku spisu
pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 11.3.2014, navrhovateľ nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty

Quatro č. 23730727 zo dňa 21.5.2008 celkove vo výške 2.224,10 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo
výške 1.912,17 € a príslušenstva. Odporca s právnym
predchodcom navrhovateľa dňa 21.5.2008 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru titulom
pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver s
úverovým limitom 30.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa
v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podmienky splácania úveru boli upravené vo všeobecných

obchodných podmienkach a obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet a sadzobníku. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za obdobie do 27.5.2008 do 3.5.2011
mal súd preukázané realizované transakcie na úverovom účte odporcu. Odporca sa v priebehukonania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril, hoci tieto mu boli spolu s
výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa 19.2.2015. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa
§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej

právnej forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,

s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na
879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného
vzťahu. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje,
že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ
vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú
účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu

všetkypotrebnéskutočnosti,označiadôkaznéprostriedkyažedbajúnapokynysúdu. Podľa§120
ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťouoznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1
vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh

rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol

riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za

poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia
povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom

na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade sa navrhovateľ podaným
návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom čerpania prostriedkov z kreditnej karty s úverovým
limitom. V tomto smere, teda že odporcovi jeho právny predchodca poskytol kreditnú kartu a že bol
na nej limit 30.000,- Sk, nebolo medzi účastníkmi nič sporné, keď odporca tieto tvrdenia navrhovateľa
nepopieral.Čodouplatnenéhonárokunazaplateniesumy1.912,17€spríslušenstvomvšaknavrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej
výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola uplatnená. Navrhovateľ v priebehu konania
uplatnenú pohľadávku špecifikoval, avšak špecifikácia obsahovala len odkaz na obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy
a sadzobník poplatkov, keď postúpená pohľadávka mala predstavovať rozdiel medzi debetnými a

kreditnými operáciami odporcu. Vyššie uvedené obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, na ktoré
listiny navrhovateľ poukazoval v priebehu konania, predložené neboli. Navrhovateľ v podanom návrhu
na začatie konania tvrdil, že žalovaná suma predstavuje istinu postúpenej pohľadávky, súdu však okrem
výpisu z pôžičkovej karty Quatro a časti (zrejme) sadzobníka poplatkov, z ktorej listiny však nebolo
zrejmé, či ide o sadzobník účinný v čase vzniku a existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom

a odporcom, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť žalovanej sumy, jej
výšky ako aj spôsob výpočtu tejto sumy. Taktiež navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere,
keď súdu neozrejmil, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom
a odporcom (keď podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro, právny predchodca navrhovateľa odporcovi
ku dňu 3.5.2011 účtoval zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, čo podľa názoru

súdu znamená, že v tom čase už bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa zosplatnená),
prečo bola táto účtovaná, na aký čas a za akých podmienok bola odporcovi vydaná kreditná karta.
V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť
navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, súd návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa
výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.