Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225764
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113225764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Slovenský
plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému Q. V., t. č. na neznámom mieste,
zastúpený v konaní opatrovníčkou Q. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu V., o zaplatenie 170,96
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 14.8.21014, č. k.
9C/94/2013-67, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 3 odsek 3.13 v

Obchodných podmienkach pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti za
neplatné a vo výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 167,76 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,15 % ročne od
19.6.2014dozaplateniado3dníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietolaurčil,
že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach pre opakované dodávky plynu

pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP -
distribúcia, a. s., účinné od 8.10.2010, nachádzajúce sa bode 3 v odseku 3.13 v znení: „Dátum splatnosti
preplatkov, resp. nedoplatkov za odber plynu určí dodávateľ vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu
pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia“, je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania 16.50 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 4.9.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o dodávke
plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky
pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené
do distribučnej siete SPP - distribúcia, a. s.. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky
plynu. Išlo o päť faktúr na sumu 1,20 Eur so splatnosťou 26.10.2010, na sumu 31,12 Eur so splatnosťou
30.4.2011, na sumu 2,- Eur so splatnosťou 24.6.2011, na sumu 79,45 Eur so splatnosťou 30.4.2012 a
na sumu 57,19 Eur so splatnosťou 17.12.2012. S poukazom na ust. § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004

Z. z. o energetike a §§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že
okrem faktúr na sumu 1,2 Eur a na sumu 2,- Eur bola žaloba o zaplatenie sumy 167,76 Eur dôvodná.
Výzvou na zaplatenie v danom prípade treba rozumieť doručenie žaloby spolu s prílohami opatrovníkovi
žalovaného, ktoré sa udialo 17.6.2014. Žalovaný tak mal plniť dňa 18.6.2014 a nasledujúcim dňom, t. j.19.6.2014 sa dostal do omeškania. Súd preto priznal z prisúdenej istiny 167,76 Eur úroky z omeškania
až od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že k prvému dňu
omeškania bola výška základnej sadzby úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,15 % ročne, úrok

z omeškania predstavuje 5,15 % ročne. Súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia nákladov
na upomienku vo výške 1,20 Eur a 2,- Eur z dôvodu, že doručenie týchto upomienok, resp. aspoň ich
zaslanie nebolo súdu preukázané.

S poukazom na ust. § 153 ods. 3, 4 O. s. p., súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal aj zo

zmluvných dojednaní nachádzajúcich sa v Obchodných podmienkach pre opakované dodávky plynu
pre odberateľov plynu v domácnosti (č. l. 4 až 7 spisu). Podľa bodu 3 odsek 3.13 zmluvných podmienok
nachádzajúcich sa v Obchodných podmienkach je uvedené, že dátum splatnosti preplatkov, resp.
nedoplatkov za odber plynu určí dodávateľ vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu pri dodržaní aspoň
10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia. V tejto súvislosti súd skonštatoval, že medzi žalobcom a
žalovaným spotrebiteľský záväzkový vzťah o odbere plynu vznikol v zmysle Občianskeho zákonníka a

Zákona o energetike. Na základe tohto záväzkového vzťahu plynula pre žalobcu základná povinnosť
dodávať plyn do odberného miesta odberateľa a základnou povinnosťou žalovaného bolo za tento
plyn zaplatiť jeho cenu, či už formou preddavku alebo neskôr po skočení fakturačného obdobia vo
forme nedoplatku, pokiaľ tento vznikol. Pokiaľ ide o čas plnenia určený vo vyúčtovacej faktúre podľa
bodu 3 odseku 3.13 mal súd za to, že obchodná podmienka tak, ako je citovaná vo výroku rozsudku

spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov konania, a preto je pre svoju
neprijateľnosť neplatná. Bez ďalšieho možno vychádzať z toho, že keďže je súčasťou Obchodných
podmienok, pri ktorých kontraktácia a individuálne dojednávanie možné nie je, nejde o podmienku, ktorá
by bola individuálne dojednaná. Znenie tejto podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami účastníkov konania v tom, že splatnosť tejto vyúčtovacej faktúry sa má počítať od jej

vystavenia. Na základe takejto formulácia však ľahko môže dôjsť k tomu, že odberateľ - spotrebiteľ sa
dostane do omeškania bez toho, aby mu vyúčtovacia faktúra bola doručená pred dňom, ktorý je v nej
uvedený ako deň splatnosti. Ak by z akýchkoľvek dôvodov faktúra bola zaslaná oneskorene, prípadne by
došlo k omeškaniu s jej doručovaním zo strany doručovacieho orgánu, tak už v čase doručenia by mohol
nastať stav, že splatnosť počítaná od vystavenia by znamenala, že napriek tomu, že spotrebiteľ nemal

možnosťtútofaktúrueštezaplatiť,pretožemudoručenánebola,atedaaninevedelkoľkomázaplatiť,bol
by už v omeškaní. Takýto následok súd považuje za neprijateľný s prihliadnutím k tomu, že omeškanie
so zaplatením vyúčtovacej faktúry pre spotrebiteľa prináša zvlášť nepriaznivé následky uvedené v bode
3 odsek 3.17 Obchodných podmienok spočívajúce v možnosti prerušenia alebo obmedzenia distribúcie
plynu. Preto súd vyslovil, že takáto podmienka týkajúca sa splatnosti vyúčtovacej faktúry je pre svoju

neprijateľnosť neplatná.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa §142ods.3O.s.p.aichnáhradupriznalvobmedzenomrozsahu
žalobcovi. Priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50
Eur a nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Náhradu trov právneho zastúpenia súd nepriznal

odôvodňujúc, že disponuje informáciami, že žalobca má vlastný právny odbor, resp. zamestnáva
zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním a v danej veci nešlo o vec skutkovo a právne
zložitú, naopak, išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy za odobratý plyn, kde sa mení len
spotrebiteľ a prípadne výška dlžnej sumy. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia odôvodnil aj s
poukazomnaaktuálnujudikatúruÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,sp.zn.I.ÚS988/2012aNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo 5/2013.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd vyslovil zmluvnú podmienku za neprijateľnú a neplatnú a
v časti nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového

stavu. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko v znení zmluvnej podmienky v bode 3 odsek 3.13 v
Obchodných podmienkach, nevidí hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov konania.
Podľa odvolateľa v znení samotného ustanovenia je uvedené lehota minimálne desať dní od vystavenia
faktúry, pričom deň vystavenia faktúry je zároveň aj dňom odoslania predmetnej faktúry na poslednú
známu adresu odberateľa v zmysle ustanovenia zmluvných podmienok bod 9 - 3. Uvedená skutočnosť

vyplýva aj z faktúr predložených v konaní a odvolateľ má zato, že v lehote minimálne desať dní je faktúra
spôsobilá dostať sa do dispozičnej sféry odberateľa plynu a ten má zároveň časový priestor na to, aby
ju uhradil. Poukázal aj na ust. § 17 ods. 13 Zákona o energetike, podľa ktorého, ak odberateľ neuhradí
preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ jepovinnýodberateľanatentostavupozorniťaurčiťnovýtermínsplatnostizáväzku,ktorýnesmiebyťkratší
ako desať dní od upozornenia o neuhradení záväzku. Uvedenú skutočnosť žalobca zrealizoval práve
prostredníctvom zaslaných upomienok, ktoré boli predložené v konaní. Podľa názoru odvolateľa práve

v zmysle citovaného ustanovenia je spotrebiteľ chránený tým, že ak aj v lehote splatnosti dlžnú sumu
neuhradí, je dodávateľ povinný spotrebiteľa na danú skutočnosť upozorniť, kedy mu určí nový termín
splatnosti záväzku, a to minimálne desať dní. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej vyhlásenie za
neplatnú musí byť posúdené komplexne v kontexte s ostatnými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami,
ktoré následne vyvažujú stav, ktorý sa môže prvotne javiť ako neprospešný pre spotrebiteľa. Nie

je možné vyhlásiť neplatnosť zmluvnej podmienky bez toho, aby sa súd nezaoberal aj ostatnými
skutočnosťami, ktoré sa k otázke splatnosti faktúry vzťahujú. Odvolateľ nesúhlasí ani s nepriznaním
náhrady trov právneho zastúpenia, lebo svoj nárok uplatnil na súde dôvodne, následne si uplatnil len
úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil alebo zrušil rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalobcovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca
(§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je vecne správny.

Predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o dodávke plynu pre
odberateľov, kategórie domácnosť, zo dňa 4.9.2007 je bez akýchkoľvek pochybností vzťahom

spotrebiteľským (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z Obchodných podmienok pre opakované
dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej
siete SPP - distribúcia, a. s. , s účinnosťou od 8.10.2010 bod 3 odsek 3.13 vyplýva, že dátum splatnosti
preplatkov, resp. nedoplatkov za odber plynu určí dodávateľ vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu
pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené zmluvné dojednanie o spôsobe
splatnosti vyúčtovacej faktúry spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie v napadnutej časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedápostupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti,
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až §135 O. s. p..

Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú
nesprávne vyložil, príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku jeho napadnutej časti, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospelkzáveru,žesúdprvéhostupňazistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení rozsudku v jeho napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje

(§ 219 ods. 2 O. s. p.). Len pre zdôraznenie udáva:

V posudzovanej veci žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienkyovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 3 odseku 3.13, podľa ktorého „dátum
splatnostipreplatkov,resp.nedoplatkovzaodberplynuurčídodávateľvovyúčtovacejfaktúrezadodávku
plynu pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia“.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom
smere, že čas plnenia určený vo vyúčtovacej faktúre podľa bodu 3 ods. 3. 13 Obchodných podmienok
spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov konania, a preto je pre svoju
neprijateľnosť neplatná. Znenie tejto zmluvnej podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami

a povinnosťami účastníkov konania v tom, že splatnosť takejto vyúčtovanej faktúry sa má počítať od
jej vystavenia. Uvedenému svedčí, že na základe takejto formulácie môže dôjsť k tomu, že odberateľ
- spotrebiteľ sa dostane do omeškania s úhradou faktúry bez toho, aby mu faktúra bola doručená
pred dňom, ktorý je v nej uvedený ako deň splatnosti. Ak by z akýchkoľvek dôvodov vyúčtovaná
faktúra bola spotrebiteľovi zaslaná oneskorene, príp. by došlo k omeškaniu s jej doručovaním zo
strany doručovacieho orgánu, v čase doručenia by mohol nastať stav, že splatnosť, ktorá sa počíta

od vystavenia faktúry, by znamenala, že napriek tomu, že spotrebiteľ nemal možnosť túto faktúru ešte
zaplatiť (napr. pretože mu doručená nebola), a teda ani nevedel koľko má zaplatiť, bol by už v omeškaní.
V konaní pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby
žalovanému prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ
zmluvné podmienky nijako nemohol ovplyvniť. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov prvostupňový

súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery vzhľadom
k tomu, že omeškanie so zaplatením vyúčtovacej faktúry pre spotrebiteľa prináša pre neho zvlášť
nepriaznivé následky uvedené v bode 3 odsek 3. 17 Obchodných podmienok spočívajúce v možnosti
prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu. Preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že takáto
podmienka týkajúca sa splatnosti vyúčtovacej faktúry je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých

okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom

explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane
práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnýmizmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z
nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich

ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval za správne závery súdu prvého
stupňa v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 3 odsek 3. 13 v Obchodných

podmienkach za neplatné; pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania mal vychádzať z
ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky znamenalo, že úspech žalobcu
vo veci bol len čiastočný (len pokiaľ ide o povinnosti žalovaného zaplatiť 167,76 Eur s príslušenstvom).

Za takého stavu súd mal vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný nepodal odvolanie proti výroku o trovách konania, odvolací súd už nijako
nemohol zhoršiť postavenie žalobcu, a preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. z dôvodu vecnej správnosti, vrátane trov konania potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovaný na priznanie náhrady trov konania nepodal návrh.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.