Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203717
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114203717.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: W.. T. C.,

L.. XX.XX.XXXX, J. J. XX, T., proti žalovaným: 1.) Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, 2.) JUDr. Š.P. Y., D. L. D. D. O., X.) Krajský D. E. T., Š. XX, T., X.) I.. W. E., G. Krajského
D. E. T., X.) Okresný D. P., L.C.. C. XXX/X, P., X.) I.. C. G., G. Okresného D. P., X.) I.. C. I., D. Okresného
D. P., v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil predsedovi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vykonať všetky opatrenia tak, aby prejednávanie konaní s účasťou
žalobcu prebiehalo pred nezaujatým a nestranným súdom, bez akýchkoľvek pochybností mimo
vplyvu žalovaných, aby sa v mene najvyššieho súdu a zároveň všetkých doteraz zainteresovaných
podriadenýchsúdovasudcovpísomneospravedlnilžalobcovizaujmuspôsobenúnajehoprávachaaby
doriešilsťažnosťnapredseduKrajskéhosúduvKošiciachainformovalžalobcuovýsledkochprešetrenia
sťažnosti a vykonaných opatreniach. Taktiež žiadal žalovaných zaviazať k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že návrh na ochranu osobnosti zo dňa 10.4.2013, ktorý osobne podal na
Okresnom súde Košice I skončil pod sp.zn. 19C/125/2013 na Okresnom súde Bratislava I. Takýto
postup je z jeho pohľadu ďalším z množstva nezákonných zásahov zo strany žalovaných s cieľom
naďalej akýmkoľvek spôsobom zmariť prejednanie jeho veci pred nestranným súdom a zneužívať
svoje postavenie na znevažovanie jeho práv a osobnosti. Šikanovanie a dehonestácia jeho osoby
a následné neúmerné prieťahy alebo rozhodovanie v rozpore s právnymi predpismi v konaniach s
jeho účasťou sa stali aj za cenu porušovania zákonov tejto republiky práve zo strany sudcov a súdov

bežnou praxou. Najvyšší súd pod vedením svojho predsedu nielen toleruje stav, aby v konaniach
rozhodovali osoby voči žalobcovej osobe vyslovene a preukázateľne zaujaté, namiesto aby zjednal
nápravu ešte sudcov vyzýva k takémuto konaniu, kryje ich pred zodpovednosťou, keď sa žalobca
obráti na orgány činné v trestnom konaní a cieľavedome, s neskrývaným výsmechom nabáda sudcov
a predsedov súdov na nižších stupňoch k ešte väčšej agresivite voči jeho osobe. Príklad: za vyslovene
cieľavedomé znevažovanie absolútne základných práv žalobcu považuje označenie domáhania sa
práv, ktoré sú vraj v tejto republike garantované, za excesy zo strany žalobcu. Predseda Krajského

súdu v Košiciach zašiel vďaka takejto inštruktáži dokonca tak ďaleko, že vybavil sťažnosť, ktorú podal
voči jeho osobe sám akoby mal na to kompetencie a jeho nadriadenému to absolútne nevadilo. Ako
žalovaný v predchádzajúcich konaniach neváha zasahovať do prideľovania veci znova a znova svojim
podriadeným sudcom a súdom, bez ohľadu na to, že akékoľvek rozhodnutie vydané zaujatým orgánomje zo zákona neplatné a úmyselne tak navodzuje voči žalobcovi stav právnej neistoty so všetkými
dôsledkami. Navádza tak sudcov k šikanovaniu žalobcu a k ďalšiemu konaniu v rozpore s právami,
ktoré sú mu garantované platnou legislatívou. Predseda Okresného súdu Trebišov necháva napriek

sťažnostiam podnetom a trestnému oznámeniu a na základe štvavých inštrukcií zo strany Najvyššieho
súdu SR v konaní voči žalobcovi pokračovať sudcu svojho súdu aj keď si musí uvedomovať skutočnosť,
že takýto stav bol úmyselne navodený konaním zaujatých osôb a je teda v rozpore so zákonom. Nevadia
mu ani doteraz podané sťažnosti, vznesené námietky, ani trestné oznámenie na konajúceho sudcu,
ktorý pravdepodobne doteraz v snahe pomstiť sa žalobcovi za upozornenie na jeho nezákonný postup

sa chystá vo veci konať a opakovane sa pokúsi zahájiť hlavné pojednávanie a pokračovať v doterajšom
šikanovaní. Pretože tento stav trvá už celkovo 12 rokov, na žalobcu je zo strany zainteresovaných
súdov a sudcov - žalovaných v tomto aj v predchádzajúcich konaniach - vytváraný sústavný nátlak s
neskrývanou ukážkou sily a neobmedzenej beztrestnosti pri porušovaní jeho práv, žiada o zjednanie
nápravy, odstránenie nerovnoprávneho postavenia v súdnych konaniach a navrhuje, aby nestranný a
nezaujatý súd po preskúmaní veci a vykonanom dokazovaní vydal požadovaný rozsudok.

K žalobe Okresný súd Trebišov - konajúci prostredníctvom svojho predsedu, uviedol, že nárok žalobcu
v celom rozsahu neuznáva. Na Okresnom súde Trebišov sa vedie trestné konanie proti žalobcovi v
trestnej veci neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, pričom v tejto veci zákonný sudca JUDr. Milan Jurko doteraz meritórne nerozhodol.

Nie je pravdou, že by JUDr. Milan Petričko ako predseda súdu inštruoval sudcu JUDr. Milana Jurka
ako má vo veci rozhodnúť. Preskúmavaním súdneho spisu sp.zn. 4T/12/2011 zistil, že vytýčené hlavné
pojednávania boli zmarené neúčasťou obžalovaného, t.j. žalobcu. Tvrdenia žalobcu o dohode v tejto
veci medzi predsedom Najvyššieho súdu SR, predsedom Krajského súdu v Košiciach a predsedom
Okresného súdu Trebišov sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde, sú pravdepodobne výplodom

jeho fantázie. O priebehu trestného konania vedeného na Okresnom súde Trebišov svedčí súdny spis
sp.zn. 4T/12/2011.

Krajský súd v Košiciach - konajúci prostredníctvom svojho predsedu - žiadal žalobu voči žalovaným
v 3. a 4. rade ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko predpokladmi úspešného uplatnenia práva na

ochranu osobnosti sú: existencia neoprávneného zásahu, objektívna spôsobilosť zásahu privodiť ujmu
na právach chránených ust. § 11 OZ a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, aby vznikol právny vzťah
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany osobnosti a na druhej strane povinnosť
znášať sankcie uložené súdom. Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré

zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 OZ, avšak za predpokladu, že zásah je v rozpore s
právami, prípadne i povinnosťami pôvodcu zásahu, ktoré sú stanovené právnym poriadkom.
Neoprávnený je taký zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne
alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že te,n kto
do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov

výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že neoprávnenosť vylučuje
predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, existencia zákonom uznávaného
dôvodu pre určitý zásah a napokon skutočnosť, že k zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho
práva stanoveného zákonom, alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Konanie o ochranu
osobnosti je sporovým konaním, v ktorom účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť

(§101 ods. 1 O.s.p.). Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak tvrdiť konkrétne
skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia.
Žalobca je v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. povinný už v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti,
označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a vymedziť, čoho sa žalobou domáha (petit). Vo veciach ochrany
osobnostitakmôžeurobiťnajneskôrdoskončeniaprvéhopojednávania.Zdoručenejžalobynevyplývajú

konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok voči žalovaným v 3. a 4. rade. Nie je z
nej možné zistiť, akého neoprávneného zásahu, t.j. konania v rozpore s právnym poriadkom sa mali
dopustiť žalovaní v 3. a 4. rade a aká ujma a na akých osobnostných právach žalobcu tým mala byť
spôsobená. Žalobca iba všeobecne tvrdí znevažovanie svojej osobnosti, poškodzovanie svojich práv,
šikanovanie a dehonestáciu bez toho, aby označil konanie žalovaných v 3. a 4. rade, ktorým k takému

zásahu malo dôjsť a dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Ani v samotnom petite nedomáha sa voči
žalovaným v 3. a 4. rade žiadnych nárokov v zmysle ust. § 13 OZ, t.j. uloženia povinnosti upustiť od
neoprávnených zásahov, odstránenia následkov týchto zásahov, primeraného zadosťučinenia alebo
nemajetkovej ujmy, lebo petit žaloby smeruje výlučne voči predsedovi najvyššieho súdu. Opísanierozhodujúcich skutočností však nezodpovedá petitu žaloby. Žalovaní v 3. a 4. rade nedopustili sa
žiadneho konania v rozpore s objektívnym právom, ktorým by zasiahli do práv žalobcu chránených
ust. § 11 OZ, z ktorého dôvodu nie sú splnené zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie práva na

ochranu osobnosti voči nim. Pokiaľ žalobca namieta postup predsedu krajského súdu pri vybavovaní
jeho sťažnosti, túto bližšie nekonkretizuje, čo znemožňuje žalovaným preveriť pravdivosť jeho tvrdení a
brániť sa konkrétnymi argumentami. Vo všeobecnosti je však potrebné uviesť, že postup predsedu súdu
pri vybavovaní sťažností proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania vyplýva zo zákona 757/2004 Z.z. o súdoch ,

čo vylučuje jeho zodpovednosť ako fyzickej osoby za prípadný neoprávnený zásah za predpokladu, že
tento by bol preukázaný a ide teda o výkon jeho právomoci, ktorá mu vyplýva zo zákona. Porušenie práv
priznaných v § 11 OZ nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju
právomoc. Konaním žalovaného v 4. rade ako fyzickej osoby nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných
práv žalobcu a tým je vylúčená jeho pasívna vecná legitimácia v tomto konaní.

Najvyšší súd taktiež žiadal žalobný návrh voči nemu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že podľa
obsahu žalobného návrhu zo dňa 10.2.2014 sa žalobca domáha ochrany pred údajným šikanovaním a
dehonestácioujehoosoby.PoukazujenabližšieneurčitékonanieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
ako aj jeho predsedu ako aj na údajné nezákonné konanie predsedu Krajského súdu v Košiciach a
predsedu Okresného súdu Trebišov. Najvyššiemu súdu nie je z podaného žalobného návrhu zrejmé,

aké konanie resp. nekonanie najvyššieho súdu spôsobilo šikanovanie a dehonestáciu žalobcu, resp.
čoho sa žalobca presne domáha. K uvedeným tvrdeniam žalobcu je možné uviesť len nasledovné:
Najvyšší súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupuje v rámci svojej kompetencie, ktorú mu priznávajú
platné právne predpisy, vykonáva svoju právomoc zákonom dovoleným spôsobom a predpokladaným
spôsobom a jeho konanie nevybočuje z medzí platných právnych predpisov. O neoprávnený zásah

do osobnostných práv fyzickej osoby nejde v prípade, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť
zásahu. Jednou z takýchto okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom
uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie v zmysle § 12 ods. 2 a 3 OZ, rovnako
ako licencie stanovené inými zákonmi za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v
rámci a v medziach týchto zákonov.

Žalobca ako dôkazy označil spisy Okresného súdu Trebišov sp.zn. 4T/12/2011 a Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 19C/125/2013.

Žalobca v konaní namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice I. Poukázal, že boli v

predchádzajúcich rokoch vylúčený z konania práve vo veci (OS Trebišov sp.zn. 4T/12/2011), ktorá je
dôvodom tejto žaloby a konanie na Okresnom súde Košice I bolo jednou z príčin, ktoré naštartovali
kolotoč prieťahov, poškodzovania jeho práv a útokov voči jeho osobe.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa§15aods.2O.s.p.účastníkmôžeuplatniťnámietkuzaujatostipodľaodseku1najneskôrnaprvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.Podľa § 15a ods. 4 O.s.p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a pokynom krajského súdu na námietku

zaujatosti neprihliadol, nakoľko napriek výzve krajského súdu neobsahovala podstatné obsahové
náležitosti - konkrétne dôvody zaujatosti sudcu, ktorý sa podieľa na prejednávaní a rozhodovaní
predmetnej veci a údaj, kedy sa o nich dozvedel.

Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa na
pojednávanie dňa 10.3.2015 nedostavili, o odročenie pojednávania nepožiadali.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že trestná vec vedená Okresným súdom Trebišov sp.zn.
4T/12/2011, kde obžalovaným je W.. T. C., nie je právoplatne skončená. Taktiež zistil, že žalobca na
tunajšom súde podal žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a spol. na ochranu
pred porušovaním základných práv a slobôd, o ktorej sa viedlo konanie pod sp.zn. 25C/77/2013. Vec

bola postúpená na Okresný súd Bratislava I, kde sa vedie konanie pod sp. zn. 19C125/2013.

Podľa § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno,
priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie

prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).

Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných

dôkazných prostriedkov.

Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť
účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona na účely tohto zákona, výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo, ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej

republike prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom
konaní a prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na
príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o

prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom
rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj
sudca určený podľa odseku 4.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so
zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d) citovaného zákona Najvyšší súd koná a rozhoduje o odňatí a prikázaní veci
inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej
činnosti súdov.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy

súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda
súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na
jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú.

Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny
poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou
člena súdnej rady.

Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto

zákona a podľa osobitných zákonov.

Podľa § 35 ods. 2 citovaného zákona predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní.
Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 a 2 citovaného zákona sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.Podľa § 64 ods. 1 až 3 citovaného zákona účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie
zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria
sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení
sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky
voči zodpovedným osobám dôsledky.

Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na
príslušnomorgánesúdu,nebolanímriadnevybavená,môžepožiadaťdo30dníoddoručeniaodpovede,
s ktorou nie je spokojný, a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
okresného súdu, b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a
predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 2 ods. 6 veta prvá Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v
trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju

zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.

Podľa § 29a ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. o súdoch a sudcoch za rozhodovanie nemožno sudcu ani
prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca v rámci ochrany svojej osobnosti domáhal, aby mu bolo
dané zadosťučinenie - písomné ospravedlnenie za ujmu spôsobenú na jeho právach. Taktiež sa
domáhal, aby predseda najvyššieho súdu vykonal všetky opatrenia, aby prejednávanie konaní s účasťou
žalobcu prebiehalo pred nezaujatým a nestranným súdom, bez akýchkoľvek pochybností, mimo vplyvu
žalovaných a aby doriešil sťažnosť na predsedu Krajského súdu v Košiciach a informoval žalobcu o

výsledkoch prešetrenia sťažnosti a vykonaných opatreniach.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej má účastník jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli

preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec. V danom prípade ide o sporové konanie, čiže účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Žalobca mal teda uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a označiť

dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Žalobca bol v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. povinný už v žalobe
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, vo veciach ochrany
osobnosti tak mohol urobiť najneskôr do skončenia prvého pojednávania, o čom bol súdom riadne
poučený. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, ani
akého neoprávneného zásahu sa mali žalovaní dopustiť a aká ujma na akých osobnostných právach

žalobcu tým mala byť spôsobená. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné tvrdenia ohľadne jeho
šikanovania a dehonestácie, nátlaku, porušovania jeho práv, bez toho, aby označil konkrétne ktorým
konaním žalovaných malo dôjsť k takému zásahu a okrem odkazu na spisy Okresného súdu Trebišov
sp.zn. 4T/12/2011 a Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C/125/2013 neoznačil žiadne konkrétne
dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca bližšie neurčil akú jeho sťažnosť v akej veci voči svojej

osobe mal v rozpore s jeho kompetenciami vybavovať predseda Krajského súdu v Košiciach, kedy akým
konaním navádzal ktorých sudcov k šikanovaniu žalobcu, kedy ako mal najvyšší súd nabádať sudcov
nižších súdov k agresivite voči žalobcovi. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno. Súd podotýka, že
v petite žaloby sa žalobca nedomáha voči žalovaným v 3. až 7. rade žiadnych nárokov, ten smerujevýlučne voči predsedovi najvyššieho súdu, i keď v žalobe samotnej popisuje rozhodujúce skutočnosti
nekorešpondujúce s petitom žaloby, keď o.i. spochybňuje postup Okresného súdu Košice I pri postúpení
veci - inej žaloby na ochranu osobnosti.

V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov
osobnej povahy. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti musia byť kumulatívne splnené
všetky tri predpoklady: existencia neoprávneného zásahu, objektívna spôsobilosť zásahu privodiť ujmu

na osobnostných právach a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej
ujmy. O neoprávnený zásah ide, ak je v rozpore s právami či povinnosťami pôvodcu zásahu, ktoré
sú stanovené právnym poriadkom. O neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby nejde
v prípade, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takýchto okolností je aj
výkonzozákonavyplývajúcehoprávaaleboplneniezákonomuloženejpovinnosti.Postupsúdovvrátane
rozhodovania o námietke zaujatosti, postúpení veci, vytyčovania pojednávaní je upravený procesnými

predpismi - Občianskym súdnym poriadkom a Trestným poriadkom a postup pri vybavovaní sťažností
na postup súdu je upravený zákonom o súdoch, čo vylučuje zodpovednosť žalovaných v 2., 4., 6. a 7.
rade ako fyzických osôb za prípadný neoprávnený zásah (za predpokladu, že tento by bol preukázaný),
nakoľko menovaní konali v mene štátneho orgánu - súdu, na ktorý sú zaradení, teda je vylúčená ich
pasívna vecná legitimácia v tomto konaní.. Pokiaľ ide o postup žalovaných súdov, tieto pri vytýkanom

konaní vykonávali právomoc, ktorá im vyplýva zo zákona. Súd konštatuje, že skutočne bolo zasiahnuté
do práv žalobcu, keďže sa voči nemu viedlo trestné konanie, ktorému sa musel podriadiť. Avšak v
danom prípade nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, keďže takéto konanie bolo
vedené v zmysle platného Trestného poriadku a do základných práv a slobôd žalobcu zasiahlo len
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania. Keďže žalovaní si plnili len zákonom

stanovenú povinnosť, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných
práv žalobcu. Súd zdôrazňuje, že právne predpisy presne upravujú postup, akým možno postupovať,
ak sa účastník domnieva, že v súdnom konaní boli porušené jeho práva a ktorý orgán je oprávnený
o jeho námietkach, sťažnostiach, odvolaniach, mimoriadnych opravných prostriedkoch, či ústavných
sťažnostiachrozhodnúť.Žalobcaakoobžalovanývtrestnomkonaní,máprávovyužívaťvšetkyprocesné

prostriedky slúžiace na jeho obhajobu a je len na ňom, akým spôsobom ich využije. Pre úplnosť súd
dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že by príslušný orgán konštatoval nesprávny úradný postup či
nezákonnosť rozhodnutí dotknutých súdov, z ktorých by vyplývala zodpovednosť štátu (nie žalovaných)
za ujmu tým spôsobenú žalobcovi.

Čo sa týka navrhovaného petitu žaloby, aby predseda najvyššieho súdu vykonal všetky opatrenia, aby
prejednávanie konaní s účasťou žalobcu prebiehalo pred nezaujatým a nestranným súdom, bez vplyvu
žalovaných a aby doriešil sťažnosť na predsedu Krajského súdu v Košiciach a informoval žalobcu o
výsledkoch prešetrenia sťažnosti a vykonaných opatreniach, k tomu súd uvádza, že všetci žalovaní
musia postupovať v zmysle platných právnych predpisov, ktoré upravujú mechanizmy zaisťujúce

nezaujatosť a nestrannosť súdu a ak im platný zákon (napr. Trestný poriadok) ukladá určité povinnosti
a procesné postupy, ktoré musia dodržať, každý orgán i občan je povinný sa im podriadiť, nie je teda
potrebné ukladať rozsudkom najvyššiemu súdu to, čo vyplýva priamo zo zákona. Predsedovia súdov
tiež musia vybavovať sťažnosti na postup súdov a pritom postupovať podľa zákona o súdoch, bez toho,
aby im to bolo uložené rozsudkom. Súd dáva do pozornosti, že podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch

oprávneným orgánom na prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu je ministerstvo
spravodlivosti. Navyše formulovaný petit žaloby je neurčitý v tom, aké konkrétne opatrenia má najvyšší
súd vykonať, pričom zákon presne vymedzuje kedy najvyšší súd a akým spôsobom môže konať v
konkrétnej právnej veci a ako v akej veci akú sťažnosť má doriešiť. V konaní nebolo preukázané,
že by sa žalovaní dopustili konania v rozpore s objektívnym právom, ktorým by zasiahli do práv

žalobcu chránených ust. § 11 OZ. Porušenie práv priznaných v § 11 OZ nemôže nastať rozhodnutím
štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc. Nie sú teda splnené zákonné predpoklady
pre úspešné uplatnenie práva žalobcu na ochranu osobnosti voči nim. Keďže súd nezistil, že by
ktorýkoľvek zo žalovaných neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, nie je dôvod ani
nariadiť predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby sa v mene najvyššieho súdu (a navyše i

v mene zainteresovaných podriadených súdov a sudcov) písomne ospravedlnil žalobcovi za spôsobenú
ujmu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaní nežiadali
rozhodnúť o povinnosti nahradiť im trovy konania, preto súd v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o
ich trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v deviatich písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.