Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200916
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314200916.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu J.. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, M., zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Miroslavom
Kriškom, so sídlom Advokátskej kancelárie Rázusova 79, 977 01 Brezno, proti žalovanému K. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, M., zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Máriou
Stahovcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Ul. ČSA 18, 977 01 Brezno, za účasti vedľajších

účastníkov na strane žalobcu 1) H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, M., 2) V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, M. a 3) Y. A., nar. 29.X.XXXX, bytom N.. X. V. XXX/X, M., o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, okres A., obec S., k.ú. S., na Okresnom úrade
A., odbor katastrálny ako parcely registra KN-C č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2
a KN-C č. XXXX/XX ako ostatné plochy o výmere XXX m2 s ú v o v ý l u č n o m v l a s t n í
c t v e J.. B. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom M., S. ul. č. XXX/XX, občana

Slovenskej republiky, v podiele X/X.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 06.02.2014 domáhal, aby súd určil, že
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie S., na Okresnom úrade A., odbor
katastrálny ako parcely registra KN-C č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2 a KN-C č.

XXXX/XX ako ostatné plochy o výmere XXX m2 sú v jeho výlučnom osobnom vlastníctve, v podiele X/
X. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že v dedičskom konaní č. D XXXX/XX pred Štátnym notárstvom v Banskej
Bystrici na základe dedičskej dohody dedičov (aj žalovaného) nadobudol on okrem iného pozemkové
nehnuteľnosti v katastrálnom území S., zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia S. v
zápisnici č. XXXX, uvedené v rozhodnutí štátneho notárstva zo dňa 30.12.1988, v pozemnoknižnom

stave ako parcela m. č. XXXX/X pod B na právnych predchodcov M.. Predmetné pozemky si však
na seba nechal zapísať žalovaný z titulu údajného vydržania Osvedčením o vydržaní č. N 154/2013,
NZ 30441/2013 z 09.09. 2013 - Z 2979/2013. Žalovaný ale nesplnil podmienky na vydržanie, nebol
dobromyseľný, ani nerušene a nepretržite neužíval tieto pozemky ako vlastné, bol vždy upozorňovaný
na jeho zásahy do práv žalobcu a vedel, že tieto pozemky zdedil žalobca. Pozemnoknižná parcela č.
XXXX/X je v súčasnom C-čkovom číslovaní vedená ako C-KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX pre katastrálne

územie S. na LV č. XXXX, podľa ktorého je vlastníkom týchto pozemkov žalovaný. Konaním žalovaného
boli zmarené a dotknuté nielen práva žalobcu, ale aj práva H. A., V. A. a vdovy po Y. A. (to sú súrodenci
účastníkov konania) Y. A., ktorí rovnako nesúhlasia s daným stavom, lebo žalovaný zamedzil dlhoročnýprístupkichnehnuteľnostiam.Žalovanýsinelegálnenadotknutýchpozemkochpostavilrekreačnúchatu
a vedľajšie stavby, čím im zabránil prístup na susediace pozemky. Tieto osoby preto vystupujú ako
vedľajší účastníci na strane žalobcu.

K podanému návrhu pripojil žalobca rozhodnutie Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 1240/88 zo
dňa 30. decembra 1988, výpis z pozemkovej knihy záp. č. XXXX pre katastrálne územie S., výpis z listu
vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie S., fotokópiu pozemnoknižného stavu.

V písomnom podaní zo dňa 13.3.2014 žalobca poukázal na obsah odpovede žalovaného z 13.2.2014,
kde žalovaný uznal, že vydržanie nie je v súlade s Občianskym zákonníkom a tiež, že je potrebné tento
protizákonný stav vysporiadať. Žalobca uviedol, že žiaden zákon účinný v čase dedičského konania
neukladal dedičom povinnosť vzdať sa svojho zákonného podielu na dedičstve, a že žalovaný nevyužil
možnosti podľa reštitučných zákonov. Žalobca pripojil výzvu na mimosúdne usporiadanie vlastníctva zo
dňa 7.2.2014, odpoveď žalovaného na túto výzvu zo dňa 13.2.2014, stanovisko žalobcu k

odpovedi žalovaného zo dňa 26.2.2014.

Na výzvu súdu H. A., V. A. a Y. A. uviedli, že súhlasia so vstupom do konania v postavení vedľajších
účastníkov na strane žalobcu.

V písomnom podaní zo dňa 8.5.2014 žalobca uviedol, že žalovaný postavil na pozemkoch, ktoré
on zdedil ešte pred ich nezákonným vydržaním, teda na cudzom pozemku veľkú rekreačnú chatu
s vedľajšími stavbami. Pritom pre účely stavby rekreačnej chaty mu on daroval iné nehnuteľnosti -
pozemky, ktoré ale žalovaný nepoužil. Súčasne ako listinné dôkazy predložil darovaciu zmluvu zo dňa
XX.X.XXXX, geometrický plán vyhotovený dňa XX.XX.XXXX a fotodokumentáciu chaty žalovaného.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril len tak, že s návrhom nesúhlasí a dôvody uvedie na
pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s podaným návrhom, vyjadrením

žalovaného, rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. D 1240/88, výpisom z
pozemkovej knihy záp. č. XXXX pre katastrálne územie S., výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie
S., výsluchom účastníkom, ich právnych zástupcov, vedľajších účastníkov na strane žalobcu a ostatnými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav vec:

Z podaného návrhu v zásade vyplýva, že žalobca zdedil v dedičskom konaní pozemky, pričom časť z
nich neskôr nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný titulom vydržania, pričom podľa žalobcu neboli
zo strany žalovaného splnené zákonné podmienky pre vydržanie.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. 1240/88 zo dňa 30. decembra 1988, ktoré bolo
vydanévdedičskejvecipoporučiteľkeZ.A.(matkyúčastníkovkonania)súdzistil,ževdedičskomkonaní
bola schválená dedičská dohoda, na základe ktorej žalobca okrem iného nadobudol poľnohospodársku
pôdu v užívaní JRD o výmere X,X ha, pričom sa jednalo tiež o nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe

katastrálneho územia S., medziiným aj v zápisnici č. XXXX ako A1 r.č. 1 p.č. XXXX/X lúka, pod B 1/b
v 1/8, B 2/a v 3/8 na Y. M., pod B 1/c 2/b v 4/8 na F. M.. Uvedená špecifikácia nehnuteľnosti vyplýva aj
z pozemkovej knihy záp. č. XXXX pre obec S..

Z LV č. XXXX, okres A., obec A., katastrálneho územia A. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom pozemku

parc. KN-C č. XXXX/XX C. o výmere X XXX m2 a pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX ostatné plochy
o výmere XXX m2, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o vydržaní N 154/2013 NZ
30441/2013 zo dňa 9.9.2013 - Z 2979/13.

Vo výzve na mimosúdne usporiadanie vlastníctva zo dňa 7.2.2014, vyhotovenej právnym zástupcom

žalobcu bol žalovaný požiadaný, aby formou verejnej listiny - notárskej listiny zrušil svoje vlastníctvo k
pozemkomvkatastrálnomúzemíS.,zapísanénaLVč.XXXXakoparcelyKN-Cč.XXXX/XXaXXXX/XX.Na danú výzvu navrhovateľa reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 13.2.2014 prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že dané parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorú
zdedil žalobca v roku 1988. Podľa vtedy platných predpisov však poľnohospodárska pôda v užívaní je

RD mohla prejsť len na jedného dediča. Na tomto pozemku si žalovaný v roku 1989 postavil jednoduchú
chatku a so súhlasom žalobcu si vysporiadal pozemok pod touto chatkou do svojho vlastníctva. Nakoľko
teda túto nehnuteľnosť žalovaný od roku 1989 pokojne užíval aj s priľahlým pozemkom, rozhodol
sa vysporiadať si aj tento priestor okolo chatky, ktorý tvoria uvádzané parcely. Žalovaný je ochotný
predmetné parcely vysporiadať, ale žiada aby sa zobralo do úvahy, že sa vzdal svojho zákonného

podieluoveľkostiX/Xktýmtopozemkomvprospechžalobcubezfinančnejnáhradyvdedičskomkonaní.

Žalobca na to v stanovisku zo dňa 26.2.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
k vydržaniu predmetných pozemkov zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko tieto pozemky nadobudol
navrhovateľ na základe dohody dedičov. Protizákonné vydržanie vlastníctva síce žalovaný priznal, ale
nápravu dodnes neurobil. Záverom poukázal na to, že v roku 1988, kedy prebehlo dedičské konanie,

neexistoval žiaden zákon, ktorý by ukladal možnosť prechodu pôdy v dedičskom konaní len na jedného
dediča.

Z čl. I. darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako darcom a žalovaným ako
obdarovaným vyplýva, že darca je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území S. vedenej v č. záp.

XXXX parcela č. XXXX/X, teda je vlastníkom celej nehnuteľnosti, ktorá je vedená podľa GP XXX-XXX-
XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ako reálne vydelená časť EN parcela č. XXXX/XX v súčasnosti stavebný
pozemok o výmere XXX m2. Darca daruje a obdarovaný prijíma do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť v katastrálnom území S. ako EN parcely č. XXXX/XX. Z čl. II darovacej zmluvy vyplýva,
že dôvodom daru je možnosť výstavby rekreačného objektu obdarovaným.

Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX je reálne vydelená
časť parcely EN č. XXXX/XX (ktorá bola predmetom daru) z pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X
umiestnená vpravo hore, v zásade v jednej rovine s parcelou EN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX.

Podľa notárskej zápisnice N 154/2013, NZ 30441/2013, NCRIs 31019/2013 napísanej na notárskom
úrade JUDr. Michala Capeka, notára so sídlom v Brezne dňa 9.9.2013 sa pred notára dostavila
splnomocnená zástupkyňa účastníka právneho úkonu (žalovaného) JUDr. Marian Stahovcová,
ktorá notára požiadala, aby bolo spísané v súlade s ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. a § 134
Občianskeho zákonníka vo forme notárskej zápisnice Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. Splnomocnená zástupkyňa účastníka právneho úkonu uviedla, že účastník sa
cíti byť výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. na tom základe,
že vyporiadavané nehnuteľnosti vlastnili ešte právni predchodcovia účastníka - starí rodičia Y. M. a F.
M., po nich následne matka účastníka právneho úkonu Z. A. a následne po nej práve účastník právneho
úkonu, ktorý si na predmetných nehnuteľnostiach postavil v roku 1989 rekreačnú chatu, pričom účastník

vyhlásil, že s ostatnými právnymi nástupcami (dedičmi) sa vysporiadal. Pozemok - parcela č. C-KN
XXXX/XX, na ktorom je postavená rekreačná chata je už majetkovoprávne vysporiadaná na účastníka
právneho úkonu, avšak priestor okolo chaty, ktorý od roku 1989 užíva dobromyseľne ako svoje vlastné,
však zostal vlastnícky nevysporiadaný. Účastník právneho úkonu predložil okrem dedičských rozhodnutí
po svojich právnych predchodcoch - starých rodičoch aj prehlásenie osoby znalej miestnych pomerov a

okolností, z ktorého vyplýva skutočnosť, že účastník právneho úkonu je oprávneným a dobromyseľným
držiteľom vyporiadavaných pozemkových nehnuteľností, pričom pri držbe týchto nehnuteľností nebol
zo strany žiadnej osoby rušený pri výkone vlastníckeho práva. Na základe uvedených skutočností
notár osvedčil nasledovné vyhlásenie účastníka právneho úkonu: „Výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. a označených ako novovytvorená parcela č. C-KN XXXX/

XX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2 v celosti a parcela č. C-KN XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere XXX m2 v celosti, obe parcely vytvorené na základe geometrického plánu vyhotoviteľa SAJ,
Brezno pod číslom XXXXXXXX-XXX/XX (vytvorené z pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/X vedenej
v pozemkovo knižnej vložke číslom XXXX pre katastrálne územie S.) je účastník právneho úkonu K. A.
rod.A.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomM.,S.XXX/XX,atonajneskôrod1.1.2000.“

Z geometrického plánu vyhotoviteľa SAJ, Brezno pod číslom XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa
XX.X.XXXX súd zistil, že výmera pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/X evidovaná v pozemkovej
knihe bola upravená na X XXX m2. Na jeho základe došlo k zániku tejto pozemkovoknižnej parcely a totak, že z nej boli vytvorené dve C-KN parcely, a to parcely č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 a parcely
č. XXXX/XX o výmere XXX m2.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.11.2014 poukázal na dedičské konanie, v rámci
ktorého došlo k dohode medzi dedičmi, na základe ktorej žalobca okrem iného zdedil v celosti aj
pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX/X. Vzhľadom na to, že žalobca mal záujem postupne do budúcnosti
poriešiť tú skutočnosť, že síce zdedil všetky nehnuteľnosti, ale niektorí súrodenci vrátane žalovaného
si chceli postaviť chaty, tak darovacou zmluvou žalobca žalovanému daroval nehnuteľnosť v tom čase

označenú ako parcela EN XXXX/XX, ktorá bola geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX odčlenená
od pozemkovo knižnej parcely č. XXXX/X. Napriek tomu, že grafické znázornenie na geometrickom
pláne je jednoznačné, žalovaný si postavil chatu na inom mieste, a to o XX m vzdialenom od parcely,
ktorá mu bola darovaná. Súčasný stav v katastrálnej mape teda nie totožný so stavom aký by mal
byť, teda so stavom podľa geometrického plánu a darovacej zmluvy. Tým sa stalo, že nelegálnou
výstavbou chaty žalovaný zamedzil prístup do dovtedy existujúcej cesty H. A. k jeho pozemku, V. A. a

vtedy ešte žijúcemu Y. A. k ich pozemkom resp. ich chatám. V súčasnosti vedľajší účastníci musia ku
svojim nehnuteľnostiam chodiť cez cudzí pozemok. Z tohto dôvodu došlo k určitým napätým vzťahom
medzi žalovaným a žalobcom. Absolútne neboli splnené podmienky pre vydržanie, lebo žalovaný celý
čas vedel, že pozemok mu nepatrí a bol mnohokrát upozorňovaný zo strany žalobcu ako aj zo strany
vedľajších účastníkov, že tento stav je neprijateľný. Naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že žalobca

získal sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v dedičskom konaní, pričom v súčasnosti je toto
vlastníctvo zapísané na inú osobu, ktorá nezákonne získala zápis vlastníckeho práva. Keďže podľa §
70 Katastrálneho zákona sa údaje zapísané v katastri nehnuteľností považujú za hodnoverné pokiaľ nie
sú vyvrátené, je nevyhnutné, aby vlastnícke právo ktoré získal žalobca v dedičskom konaní a ktorého sa
nikdy nevzdal a ktorého časť nezákonne nadobudol žalovaný, bolo určené tak ako ho získal v dedičskom

konaní. Naliehavý právny záujem je aj v tom smere, že súčasný stav bráni žalobcovi a vedľajším
účastníkom v prístupe na ich nehnuteľnosti.

Žalobca na pojednávaní dňa 20.11.2014 uviedol, že danosť naliehavého právneho záujmu vidí aj v tej
skutočnosti, že by si rád do budúcna vysporiadal vzťahy ohľadom predmetných nehnuteľností tak, aby

boli zachované dedičské práva aj jeho potomkov. Ďalej uviedol, že žalovanému daroval pozemok XXXX/
XX, ktorý bol vzdialený zhruba XX metrov od pozemku XXXX/XX, ktorý žalovanému darovala ešte ich
matka. Súčasný stav je ale taký, že žalovaný si dal zakresliť tento pozemok úplne inde a to tam kde
si protiprávne postavil chatu a nie tam, kde mu on daroval pozemok. Zdedené pozemky chce rozdeliť
medzi súrodencov tak, aby bola zohľadnená aj bonita pozemkov.

Vedľajšíúčastník1)napojednávanídňa20.11.2014uviedol,žesavplnomrozsahupridržiavavyjadrenia
žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Vedľajší účastník 2) na pojednávaní dňa 20.11.2014 uviedol, že za daného stavu keď žalobca je
vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré si neoprávnene privlastnil, si na týchto postavil stavby a

znemožnil mu tak prístup na jeho nehnuteľnosť, preto si on musel prenajať časť lúky, aby sa k nej dostal.
Na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že on dostal pozemok darom od žalobcu, pričom
darovacia zmluva bola uzavretá niekedy v 90.-tych rokoch, pričom táto zmluva zavkladovaná v katastri
nebola. Potvrdil, že žalovaný si postavil chatu tam kde nemal.

Vedľajšia účastníčka 3) na pojednávaní dňa 20.11.2014 uviedla, že je manželkou zosnulého brata
žalobcu a žalovaného Y. A.. Plne súhlasí s návrhom žalobcu, ako aj so skutočnosťami ktoré uviedol.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2014 navrhla podaný návrh zamietnuť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu. Zdôraznila, že predmetom žaloby nie je stavba chatky

žalovaného ani prístupová cesta, ktoré nie sú súčasťou parciel ku ktorým sa žalobca domáha určenia
vlastníckeho práva. Štátne notárstva v období, keď bolo vedené dedičské konanie č. 1240/88 boli
povinné viesť dedičov k dohode, aby pôda prešla len na jedného z dedičov. Takto bolo aj v tomto
prípade, keď celú poľnohospodársku pôdu prebral žalobca. V roku 1991 bol prijatý zákon 293/1992 Zb.,
po účinnosti ktorého žalovaný oslovil žalobcu, aby v jeho zmysle došlo k prerozdeleniu pôdy. Žalobca

žalovaného zavádzal, že tak ide urobiť, uplynul však rok 1993 a nestalo sa tak. Keď žalovaný oslovil
navrhovateľa prečo nedošlo k prerozdeleniu pôdy, tento sa vyjadril tak, že žalovaný si to mal riešiť
sám. Na to napísal žalovaný list žalobcovi zo dňa 3.1.1994 (príloh. obálka na č.l. 86a spisu), v ktorom
žalovaný v zásade navrhol prerozdelenie pôdy. Na to sa v roku 1994 stretli, pričom na tomto stretnutížalobca predložil vlastný nákres a uviedol čo ktorému z bratov dáva do vlastníctva, skrátka pôdu rozdelil
na 5 častí. Presne vtedy vstúpil žalovaný do úžitku a držby. Žalobca nikdy nechodil za žalovaným, že
niečo zle alebo nesprávne užíva. V zmysle toho si žalovaný dal vyhotoviť geometrický plán v tomto

roku na vysporiadanie týchto parciel. Urobil tak preto, lebo sa dozvedel, že žalobca sa mal niekde
vyjadriť, že zdedenú pôdu predá. Žalovaný sa zľakol, išiel na kataster, k zememeračom a geodetická
kancelária mu uviedla, že dané parcely sú stále vedené na ich starých rodičov. Čiže došlo k osvedčeniu
vlastníctva vydržaním, kde titulom bola dohoda (nákres) z roku 1994 (prílohová obálka na čl. 86a spisu).
Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že jeho vlastnícke právo k

predmetným parcelám ani nebolo zapísané do katastra nehnuteľností a tiež z dôvodu, že 20 rokov to
užíva žalovaný v dobrej viere, že je to jeho na základe predloženého nákresu, potom nespĺňa to ani
preventívnu ochranu, zdôrazňujúc tiež že žalobca sa vyjadril, že všetko ide prerozdeliť.

Žalovaný na pojednávaní dňa 20.11.2014 uviedol, že na dedičské konanie po ich matke išli s tým, že
všetci budú majiteľmi v podiele X/X. Štátny notár im ale povedal, že pozemky sa nemôžu deliť. Žalobca

mu daroval tú časť pod chatu, ale potom prišli problémy s tým, že nestavia chatu tam kde má, preto
napísal žalobcovi ten list. Potom sa všetci stretli a dohodli sa na prerozdelení pozemku. Ten papier
(nákres) nakreslil žalobca a povedal mu, že toto je tvoj pozemok. S tým teda on užíval tento pozemok
v domnení, že je jeho. Vlastnícke právo vo svoj prospech k sporným pozemkom si dal osvedčiť preto,
lebo sa dozvedel, že žalobca chce predmetné nehnuteľnosti predať. Preto išiel k zememeračom dať si

vyhotoviť geometrický plán a osvedčiť svoje vlastnícke právo. Na predloženom nákrese žalovaný označil
časť pozemku, ktorú mu na stretnutí v máji 1994 daroval žalobca (pozn. súdu - jedná sa o pozemok
na ktorom je zakreslená obdĺžnikom vyšrafovaná chata nad ktorou je nápis K. a okolitý pozemok je
vyznačený čiarami).

Žalobca na tomto pojednávaní čo sa týka jeho návrhu k prerozdeleniu pozemkov (nákres) uviedol, že to
len preukazuje jeho vôľu, že už vtedy mal záujem aby sa pozemky prerozdelili. A že sa neprerozdelili je
len vďaka tomu, že pozemok, ktorý daroval žalovanému darovacou zmluvou bol na inom mieste. Bolo
viacero návrhov na prerozdelenie pozemkov, nakoniec sa ale nedohodli na prerozdelení. Nie je pravda,
že by pozemky chcel predať cez realitnú kanceláriu.

Vedľajší účastník 1) rovnako uviedol, že žalovaný nehovorí pravdu. Nie je pravda, že by sa na stretnutí
v roku 1994 boli dohodli tak ako to prezentoval žalovaný. Je pravdou iba to, že padli viaceré návrhy,
avšak nebol definitívny návrh na základe dohody všetkých piatich súrodencov schválený v tom smere
ako ho prezentoval žalovaný.

Vedľajšíúčastník2)uviedol,žeboloviacerostretnutíohľadomprerozdeleniapozemkov,ktorénadobudol
do svojho vlastníctva žalobca v dedičskom konaní po nebohej matke. Neisto uviedol, že je možné,
že žalobca daroval žalovanému časť nehnuteľnosti, ktorú na náčrte ukázal žalovaný, avšak bola
tam prístupová časť cesty, ktorú žalovaný zabral a jemu znemožnil prístup k svojmu pozemku. Na

predmetnom náčrte znázornil časť svojho pozemku označenú ako V.. Doplnil, že žalobca mu daroval
pozemok pod stavbu jeho chaty.

Vedľajšiaúčastníčka3)nanáčrteoznačila,ženehnuteľnosťoznačenámenomY.patríjej,tútonadobudla
do dedičstva po svojom nebohom manželovi Y. A.. Uviedla že ona nebola účastníčkou stretnutia, ktoré

sa malo konať v máji 1994, pretože tieto záležitosti riešil jej manžel Y..

Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že žalovaný mal možnosť v reštitučných konaniach si
vec dať do poriadku. Poukázal na to, že nik okrem žalovaného nepotvrdil, že na stretnutí súrodencov
malo dôjsť k reálnej deľbe nehnuteľností tak ako si ju nezákonne vydržal žalovaný. Práve naopak

aj z vyjadrenia vedľajších účastníkov 1) a 2) je jednoznačné, že dochádzalo len k vyriešeniu otázky
pozemku pod stavbou jednotlivých chát s tým, že Y. A. mal pozemok zabezpečený od svojej matky
ešte pred dedičským konaním a žalovaný mal pozemok pod chatu zabezpečený darovacou zmluvou
a geometrickým plánom, ktorý je súčasťou darovacej zmluvy a z ktorého jednoznačne aj vizuálne je
zrejmé, že žalovaný si postavil chatu na úplne inom mieste Tým zamedzil jedinú prístupovú cestu

ostatným účastníkom, pričom bolo by úplne nelogické, aby sa dohodli na darovaní nehnuteľnosti takýmto
spôsobom, ktorým by došlo k zániku jedinej prístupovej cesty. Aj keď vlastnícke právo žalobcu nie je v
súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností, toto bolo jednoznačne založené v dedičskom konaní. Kdohode o darovaní nehnuteľností tak ako ich mal získať vydržaním žalovaný nikdy nedošlo, došlo len k
dohode o darovaní nehnuteľností pod jednotlivé chaty.

Žalobca uviedol, že žalovaného sám osobne niekoľkokrát upozornil, že nemôže užívať takú plochu
pozemku a tiež ho upozornil sám ale tiež ostatní účastníci, že nemôže stavať tam kde stavia, t.j. na tej
časti pozemku, ktorú mu on nedaroval. Ďalej uviedol, že si je vedomý, že chatu ktorú postavil žalovaný
na pozemku, ktorý mu on nedaroval nie je možné premiestniť, ale pozemky, ktoré vlastní žalovaný na
základe nezákonného osvedčenia vlastníckeho práva titulom vydržania bude potrebné rozdeliť, pretože

tieto sú čo do bonity ďaleko lepšie ako ostatné pozemky na náčrte.

Pojednávanie konané dňa 20.11.2014 súd odročil s tým, že na ďalšom pojednávaní vo veci budú
prednesené len záverečné vyjadrenia a následne súd rozhodne.

Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu po pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 k vyjadreniu právnej

zástupkyne žalovaného spochybňujúcej danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
uviedol, že nezákonný stav možno odstrániť a zabezpečiť zákonný stav a spravodlivosť len rozsudkom
súdu a následnou zmenou zápisu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na údajné zákonné
vydržanie mali titul, aj vyjadrenie obce, poukazom na ust. § 63 písm. a/ bod 2 Notárskeho poriadku
zdôraznil, že obec neosvedčuje ani nepotvrdzuje existenciu podmienok na vydržanie. Je preukázané,

že žalovaný vedome nestaval chatu na parcele, ktorú mu na tento účel on daroval 11.9.1989, ale chatu
staval na pozemku žalobcu, čo je preukázané ako obsahom geometrického plánu pri darovaní, tak aj
z rozhodnutím o umiestnení stavby OÚ ŽP zo dňa 14. 10. 1994 a jeho príloha je geometrický plán
verifikovaný 28.9.1993 Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici.

Pojednávania konaného dňa 27.2.2015 sa nezúčastnil vedľajší účastník 2) z dôvodu choroby. Na tomto
pojednávaní prítomní zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že bolo preukázané, že žalobný návrh je dôvodný. Žalovaný si
postavil svoju chatu na inom mieste ako mal podľa stavebnoprávnych dokumentov, teda nepostavil ju na

darovanom pozemku od žalobcu. Tým, že žalovaný prijal od žalobcu pozemok pre účely výstavby svojej
chaty, jednoznačne uznal aj priebeh a výsledky dedičského konania, teda i výlučné vlastníctvo žalobcu
k pozemkom, z ktorých si následne žalovaný časť prisvojil nezákonným vydržaním. Tiež listom zo dňa
3.1.1994, žalovaný jednoznačne priznal, že si bol vedomý toho, že stavia na inom mieste. Žalovaný
nepreukázal, že by skutočne došlo k nejakej dohode, k nejakej reálnej deľbe nehnuteľnosti, jeho tvrdenia

obsahujú množstvo rozporov a odporujú aj logike samej, keď by napríklad mal žalovaný dostať v rámci
údajnejdohodypodstatneväčšípodielnanehnuteľnostiakoostatní.Kvydržaniuspornýchnehnuteľností
zo strany žalobcu zákonne nedošlo. Žiadal, aby súd vyhovel podanému návrhu a žalovaný zaviazal
znášať trovy konania.

Žalobca poukázal na podstatu veci, ktorou je to, či žalovaný konal dobromyseľne pri vydržaní. V tejto
súvislosti uviedol, že žalovaný bol účastníkom dedičskej dohody a napriek tomu si vydržaním chcel
privlastniť väčšiu výmeru ako 1/5 z celkového dedičstva po ich matke. Podotkol pritom, že žalovaný si
privlastnil tú najlukratívnejšiu časť pozemkov. Žalovaný nemohol konať dobromyseľne, keď vedel, že
si postavil chatu na pozemku, ktorý mu nebol darovaný darovacou zmluvou č. BB XXXX/XX-Vr, o čom

svedčí aj geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX, ktorý je prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby č.
ŽP-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 101 spisu). Žalovaný nemohol konať dobromyseľne, keď vedel, že
cez ním vydržaný pozemok prechádza cesta k ostatným pozemkom, nemohol konať dobromyseľne keď
vedel, že vydelí parcelu č. XXXX/XX svojej švagrinej z troch strán tak, že jej znemožní riadne užívanie,
nemohol konať dobromyseľne, keďže dobre vedel, že svojím skutkom natrvalo znemožní spravodlivé

rozdelenie pozemkov nakoľko ich bonita je rôzna.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že dedičské konanie nikdy nebolo zapísané do katastra
nehnuteľnosti a žalobca nikdy nemal založený list vlastníctva k zdedenej poľnohospodárskej pôde, časť
ktorej je aj predmetom tohto súdneho konania. Poukázala na to, že štátne notárstva mali v rokoch 1964

až 1989 viesť dedičov k dohode, aby pôda v užívaní socialistickej organizácie prešla len na jedného z
dedičov a tým, aby sa zabránilo drobeniu pôdy. Tak sa aj stalo, celu pôdu zdedil žalobca. V roku 1992
vyšiel zákon č. 293/1992 Zb., pričom poukázala na jeho § 13. Na základe tohto zákona žalovaný oslovil
žalobcu, aby zdedenú pôdu prerozdelil. Žalovaný napísal žalovanému za týmto účelom aj list, na základektorého došlo k vzájomnému konaniu bratov a došlo ku dohode o prerozdelení pozemkov. Táto dohoda
je titulom pre vstup žalovaného do dobromyseľnej držby. Sám žalobca pokreslil a rozdelil parcely a určil
čo, ktorému z bratov dáva. Žalovaný teda vstúpil do dobromyseľnej držby ako náhle mu žalobca túto

listinu predložil, pričom táto listina nebola predložená len žalovanému ale aj ostatným bratom. Aj vedľajší
účastníci sa cítia byť vlastníkmi parciel podľa tej istej listiny ako žalovaný. Podaný návrh nemá žiadnu
preventívnu ochranu, keď sám navrhovateľ sa vyjadril, že pozemky naspäť prerozdelí. Žalovaný nikdy
nebol rušený v užívaní sporného pozemku. Možno boli námietky o nejakých prístupových cestách, ale
nikto nenamietal a zo strany žalobcu nebola podaná ani žaloba o vypratanie. Podaný návrh navrhla

zamietnuť z dôvodu, že spornú nehnuteľnosť vydržal žalovaný z dôvodu, že na podaní žaloby nie je
naliehavý právny záujem.

Žalovaný uviedol, že v roku 1994 sa všetci bratia dohodli na rozdelení pôdy, všetci dostali ten papier.
K stavbe svojej chaty uviedol, že žalobca vzhľadom k tomu, že mal vedomosť o prebiehajúcom
stavebnom konaní, mohol toto konanie kedykoľvek zastaviť a namietať, že nestavia tam, kde má. Spornú

nehnuteľnosť užíval 20 rokov, túto zveľaďoval.

Vedľajší účastník 1) uviedol, že aj on mal záujem o ten pozemok. Žalovanému pomáhal pri stavbe chaty.
Keď žalovaný začal pripravovať tie plány s podvodom, ktorý vykonal, tak ho zastavil a požiadal ho, aby
sa postavil na jeho stranu, že aj jemu vybaví pozemok. On to odmietol, lebo to chcel vysporiadať čestne

a česne sa dá iba tak, ako je dedičské konanie. Ten papier, na ktorý poukazuje žalovaný ako aj jeho
právna zástupkyňa bol iba jeden z návrhov, nešlo o žiaden relevantný návrh.

Vedľajšia účastníčka 3) uviedla, že ona volala žalovanému, aby sa prišiel dohodnúť, nech sa to dá do
poriadku, lebo sa blížilo už 9. výročie čo zomrel jej manžel. Žalovaný, ale povedal, že on sa nemá

kvôli čomu stretávať. Oni sa teda stretli, ale dcéra vtedy pozrela na kataster a zistili, že žalovaný si dal
pozemok už zapísať, pričom pozemok ide cez ich chatu. Ich chata resp. pozemok pod ňou nepatril do
dedičského konania, ale tento im darovala ešte svokra (matka žalovaného a žalobcu).

Právny zástupca žalobcu v záverečnej veci navrhol, aby súd návrhu vyhovel a priznal im náhradu trov
konania.

Žalobca v záverečnej reči poukázal na tú skutočnosť, že listina predložená zo strany právnej zástupkyne

žalovaného, na ktorej boli zakreslené pozemky, ktoré mali patriť jednotlivým súrodencom, nebola
vyhotovená v roku 1994, ale bola vyhotovená v roku 2005.

Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že žalovaný si dal presne osvedčiť do
vlastníckeho práva to, čo mu bolo dané do vlastníctva dohodou z roku 1994 o prerozdelení pôdy, ktorú

zdedil žalobca. To že išlo o dohodu z roku 1994 potvrdil aj vedľajší účastník 2).

Vedľajšia účastníčka 3) v závere dodala, že žalovaný neupravoval tú časť pozemku, ktorú má vymeranú,
ale robili to oni, lebo to patrilo k ich chate a žalovaný si to teda nemal bez ich súhlasu vydržať.

Podľa § 80písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti

naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak
totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby
resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné
takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna
prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise „Zo súdnej praxe pod č. 48/2004“, v
ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,

žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľnosti je na LV č. XXXX, pre katastrálne územie S. zapísaný
ako vlastník nehnuteľností ohľadom ktorých sa vedie predmetný spor žalovaný, pričom žalobca popiera
vlastnícke právo žalovaného s poukazom na to, že žalovaný nehnuteľnosti nadobudol nezákonným

spôsobom, pričom navrhovateľ tieto zdedil v dedičskom konaní, súd konštatuje, že navrhovateľ má
naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby, keď inak sa žalobca nemôže účinne domôcť
ochrany svojho vlastníckeho práva, jeho právne postavenie vo vzťahu k predmetu sporu je neisté.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný

výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 131 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi

spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju
na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, ktoré vzniká
splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom
vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva), držba musí byť oprávnená t.j.

musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s
právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí vec (alebo právo) a držba
musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná).
Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba.

Podľa § 129 a § 134 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním sa
nadobúda na základe rozhodnutia súdu na návrh oprávneného držiteľa a po splnení zákonom
požadovaných predpokladov na základe určovacej žaloby. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho
práva má povahu deklaratórneho rozhodnutia (rozhodnutie nemení právny stav, ale deklaruje

vlastníctvo).

Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice. Podľa§ 63 tohto zákona, osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou
notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok
podľa osobitného predpisu (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie

oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Takéto osvedčenie vydané notárom, za predpokladu,
že obsahuje všetky náležitosti, má povahu verejnej listiny, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi
dôsledkami(§134OSP,§34zákonač.162/1995Z.z.).Notárpritomnedozeránato,čiobsahurobeného
vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo ale neznamená, že to tak nemá byť.

Predmetomtohtokonaniajesporovlastníctvoknehnuteľnostiam-pozemkomparcelyKN-Cč.XXXX/XX
výmere X XXX m2 a parcely KN-C č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (sporné pozemky), ktoré nehnuteľnosti
sú vedené na LV č. XXXX, okres A., obec S., katastrálneho územia S., na Okresnom úrade A., odbor
katastrálny. Predmetné pozemky ako KN-C parcely boli vytvorené na základe geometrického plánu
vyhotoviteľa SAJ, Brezno pod číslom XXXXXXXX-XXX/XX z pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/
X vedenej v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXXX pre obec S.. V konaní nebolo sporné, že danú

pozemkovoknižnú parcelu nadobudol v dedičskom konaní po poručiteľke Z. A. na základe schválenej
dedičskej dohody žalobca. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č.
1240/88 zo dňa 30. decembra 1988. Aktuálne však vlastníctvo k sporným pozemkom svedčí v prospech
žalovaného, pričom podľa výpisu z LV je ako titul nadobudnutia uvedené Osvedčenie o vydržaní N
154/2013 NZ 30441/2013 zo dňa 9.9.2013 - Z 2979/13. Súd preto skúmal, či žalovaný skutočne

zákonne nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním, pričom vychádzal zo skutočností
uvedených v Notárskej zápisnici N 154/2013 NZ 30441/2013 zo dňa 9.9.2013, ktorou bolo spísané
podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. a § 134 Občianskeho zákonníka Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam,keďžeprávenazákladetohtoosvedčeniadošlokzápisu
vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností.

Zpredmetnéhoosvedčeniavyplýva,žežalovanýsacítibyťvýlučnýmvlastníkomspornýchnehnuteľností
na tom základe, že tieto vlastnili ešte jeho právni predchodcovia - starí rodičia Y. M. a F. M., po nich
následne jeho matka Z. A. a následne po nej práve žalovaný, ktorý si na týchto postavil v roku 1989
rekreačnú chatu. Žalovaný vyhlásil, že s ostatnými právnymi nástupcami (dedičmi) sa vysporiadal.
Pozemok - parcela č. C-KN XXXX/XX, na ktorom má postavenú rekreačná chata je už majetkovoprávne

vysporiadaná na žalovaného, avšak priestor okolo chaty, ktorý od roku 1989 užíva dobromyseľne ako
svoje vlastné, zostal vlastnícky nevysporiadaný. Žalovaný predložil okrem dedičských rozhodnutí po
svojich právnych predchodcoch - starých rodičoch aj prehlásenie osoby znalej miestnych pomerov
a okolností, z ktorého vyplýva skutočnosť, že žalovaný je oprávneným a dobromyseľným držiteľom
vyporiadavaných pozemkových nehnuteľností, pričom pri držbe týchto nehnuteľností nebol zo strany

žiadnej osoby rušený pri výkone vlastníckeho práva. Na základe uvedených skutočností notár osvedčil
nasledovné vyhlásenie žalobcu, a to že: „Výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území S., označených ako novovytvorená parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o
výmere X XXX m2 v celosti a parcelám č. C-KN XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2 v celosti,
obe parcely vytvorené na základe geometrického plánu vyhotoviteľa SAJ, A. pod číslom XXXXXXXX-

XXX/XX (vytvorené z pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/X vedenej v pozemkovo knižnej vložke
číslom XXXX pre katastrálne územie S.) je žalovaný, a to najneskôr od 1.1.2000.“

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musí súd konštatovať, že žalovaný nesplnil zákonné podmienky
pre vznik vlastníckeho práva vydržaním k sporným pozemkom. Vydržať vec alebo právo môže len taký

držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Je nesporné,
že žalovaný nemohol v roku 1989 vstúpiť do oprávnenej držby, keď si musel byť plne vedomý toho,
že vlastnícke právo k sporným pozemkom svedčí žalobcovi, a to na základe rozhodnutia Štátneho
notárstva v Banskej Bystrici č. 1240/88 zo dňa 30. decembra 1988, ktorým bola schválená dedičská
dohoda, ktorej účastníkom bol aj žalovaný. Žalovaný vyslovene klamal, keď pred notárom v zastúpení

splnomocneným právnym zástupcom tvrdil, že sporné pozemky vlastnil po svojej matke Z. A. už len
on a klamal tiež v tom, že sa s ostatnými právnymi nástupcami (dedičmi) vysporiadal. Pokiaľ na strane
žalovaného absentovala dobromyseľnosť o tom, že mu sporné pozemky patria, pričom ide o jeden z
pojmových znakov oprávnenej (a teda chránenej) držby, nemohlo dôjsť k zákonnému vydržaniu a tým
ani k vzniku vlastníckeho práva titulom tejto právnej skutočnosti.

V konaní sa žalovaný snažil brániť svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom poukazom na to, že
pozemky nadobudol titulom vydržania na základe neformálnej dohody uzatvorenej medzi žalobcom a
ním a tiež medzi ostatnými súrodencami (dedičmi). Ohľadom tejto dohody, ktorý bol súdu predloženýako listinný dôkaz - nákres (založený v prílohovej obálke čl. 86a spisu), však súd zistil, že nešlo o
relevantný titul, ktorý by mohol navodiť u žalobcu dojem, že navrhovať mu daroval na nákrese označenú
časť nehnuteľnosti, ktorá by v zásade bola stotožnená s pozemkami, ohľadom ktorých sa vedie daný

spor. Z jednotlivých výpovedí či už žalobcu alebo aj vedľajších účastníkov súd zistil, že išlo len o
jeden z návrhov ako by mali byť prerozdelené nehnuteľnosti, ktoré zdedil v dedičskom konaní žalobca,
ale napokon k žiadnej dohode nedošlo. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný bol či už zo strany
žalobcu, ale tiež zo strany vedľajších účastníkov napomínaný na nezákonný stav, ktorý žalovaný navodil
tým, že svoju chatu si postavil nie na pozemku, ktorý mu na tento účel daroval žalobca, ale na inom

mieste, pričom táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (porovnaním
jednotlivých geometrických plánov). Tým vznikali medzi účastníkmi konania spory, nakoľko vedľajší
účastníci stratili prístup k ich chatám a teda žalovaný nemohol ani nerušene neužívať sporné pozemky.
Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný si dal vyhotoviť geometrický plán (č.
XXXXXXXX-XXX/XX vyhotovený dňa XX.X.XXXX) za účelom vysporiadania sporných parciel preto,
lebo sa mal dozvedieť, že žalobca sa chystá zdedenú pôdu predať. Žalovaný sa tak zľakol, išiel na

kataster, k zememeračom a geodetická kancelária mu uviedla, že dané parcely sú stále vedené na ich
starých rodičov. Právna zástupkyňa žalovaného potom tvrdila, že teda došlo k „osvedčeniu“ vlastníctva
vydržaním k sporným pozemkom, kde titulom bola dohoda (nákres) z roku 1994. S poukazom na
uvedené však súd konštatuje, že toto tvrdenie nezodpovedá obsahu Notárskej zápisnice N 154/2013
NZ 30441/2013 zo dňa 9.9.2013 a v nej obsiahnutom Osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho

práva žalovaným. V predmetnom osvedčení žalovaný nevyvodzuje okamih vstupu do držby poukazom
na „dohodu“ z roku 1994, ale tvrdil, že sporné pozemky dobromyseľne užíva ako svoje vlastné od
roku 1989, ohľadom čoho súd už vyššie konštatoval, že ide o lživé tvrdenie. S poukazom na vykonané
dokazovanie teda takáto obrana žalovaného neobstojí.

Vzhľadom k vyššiemu uvedenému, keď súd mal vo veci preukázané, že u žalovaného nedošlo k
zákonnému vydržaniu sporných pozemkov, ktoré v dedičskom konaní nadobudol žalobca rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

S poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.