Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/828/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214495.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/209/2012-184 zo dňa 23. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľom tvrdeným
nesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduMartin.Nesprávnosťpostupumala
spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 4767/2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 17Er/2810/2010 prvostupňový súd

zistil, že dňa 11.06.2010 podal súdny exekútor na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - navrhovateľa proti N. H. na vymoženie povinnosti
uloženej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Po doložení zmluvy o úvere dňa 06.09.2010, z
ktorej vychádzal nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, následne exekučný súd vydal poverenie
pre súdneho exekútora, ktoré mu bolo doručené dňa 20.09.2010.
Na základe obsahu exekučného spisu okresný súd ustálil, že poverenie na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora bolo síce vydané po troch mesiacoch od prijatia žiadosti, avšak Okresný súd Martin

nebol nečinný.Preskúmavalexekučnýtitulzhľadiskajehozákonnostiasúladnostisprávnymipredpismi
na ochranu spotrebiteľa. Exekučný poriadok v znení novelizovanom zákonom č. 102/2011 Z.z. rozšíril
ust. § 41 ods. 2, písm. d/ o rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul od 01.06.2011, avšak v zmysle
dôvodovej správy k tejto novele Exekučného poriadku bol ňou len odstránený rozporný výklad tohto
ustanovenia, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Ďalej ustálil, že exekučný poriadok v § 44 ods. 2 ustanovuje
procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom. V prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie táto lehota neplatí, a to aj v období pred 01.06.2011, t.j. pred novelou Exekučného
poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z..O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkovi v konaní
úspešnom mu náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a

odporca si tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jehozrušeniaavráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Namietal,žeokresnýsúdnepostupoval
správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a
predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie. Rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho
žiadosti na prerušenie konania, tak nie je právoplatné a vydaním meritórneho rozhodnutia predbehol

okresný súd účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Z dôvodu rozhodovania o otázke
nestranného sudcu zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom.
Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti, došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie,
nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a

rovnakosámnemoholnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Kporušeniutohtoprávadošloajtým,
že súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie a neprihliadal na to, že odporca sa k žalobnému návrhu
nevyjadril, čím boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti ním
uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. V podrobnostiach uvádzal argumenty na

podporu tohto svojho tvrdenia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.),
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým
malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania,

nepovažoval krajský súd za dôvodné.

Vovšeobecnostijeakceptovateľnáúvahaodvolateľa,žesúčasťoukontradiktórnehokonaniajeprávobyť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však
predvída procesnú aktivitu účastníkom konania. Ťažiskom realizácie ich procesný práv je pojednávanie.

V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 23.07.2014, predvolanie na ktorý
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 11.07.2014. Vyjadrenie odporcu k podanému
žalobnému návrhu bolo zasielané právnemu zástupcovi navrhovateľa spolu s termínom pojednávania.
Navrhovateľ svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné
naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho prítomnosti by sa zúčastnil vykonávania

dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol
by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom
ďalšie jeho tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady
kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania a že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Stavu veci nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, žeokresný súd o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej nerozhodoval a takýto návrh nebol
ani v prejednávanej veci navrhovateľom vznesený.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní rezignoval na
akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu
(nesplnenia preukázania existencie nesprávneho úradného postupu). V tejto spojitosti platí, že odvolací

súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/
odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe
iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie
je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu
odvolacia námietka spočívajúca v spochybňovaní správnosti záverov okresného súdu o posúdení
nepreukázania uplatnenej skutočnej škody a nemajetkovej ujmy nekorešponduje s právnymi dôvodmi

a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá
právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa predmetnou odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v
napadnutom rozhodnutí, takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri
formulovaní odvolacích dôvodov. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných
argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil

relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol
v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomuto odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním

nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.