Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/220/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206551
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206551.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal,

aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 1 825,56 eur.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom je T. V., nar. X.X.XXXX) navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o

úvere. Poverením č. 5713*006594 Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „exekučný súd“) poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhovateľ z obavy o právny a faktický osud pohľadávky
spísal dňa 16.7.2009 návrh na zmenu exekútora a podal ho exekučnému súdu, pričom legitímne
očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu a rozhodne o zmene exekútora v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
s poukazom na zákonnú úpravu § 44 ods. 7 Exek. poriadku účinnú od 1.9.2005 a § 44 ods. 8
Exek. poriadku účinnú od 1.12.2006. Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v

zákonom stanovenom čase, a to napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po dlhej dobe. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia
práv navrhovateľa a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel až po doručení uznesenia exekučného

súdu zo dňa 3.4.2012 o zmene súdneho exekútora.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu predstavuje náhrada účelne vynaložených nákladovspojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
o ňom, pričom v tomto období vynaložil navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu

15,- eur. V období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom teda navrhovateľ
márne vynaložil sumu 175,- eur. Navrhovateľ uviedol, že táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný
súd postupoval správne a dodržal by zákonom stanovenú lehotu.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizikoinsolvenciepovinného.Nezákonnýmzásahomdonárokovnavrhovateľabolitiežvyvolanéučlenov
riadiacich orgánov navrhovateľa a jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty

a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu a nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal navrhovateľ z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej ak ide o zbytočné prieťahy

v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia 663,88 eur,
čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu. Pretože v predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 992 dní, uplatnil si
navrhovateľ ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 1 825,56 eur. Navrhovateľ tiež uviedol,
že v zmysle zákonného postupu písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., odporca však do podania návrhu na jeho
žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 4C/580/2012-7 zo dňa 8.10.2012 spojil veci vedené
pod sp. zn. 4C/580/2012, 4C/581/2012, 4C/582/2012, 4C/583/2012, 4C/584/2012, 4C/585/2012,

4C/586/2012, 4C/587/2012, 4C/588/2012 a 4C/589/2012 na spoločné konanie s tým, že tieto veci sa
budú ďalej viesť pod sp. zn. 4C/580/2012.

Uznesením č.k. 9NcC/28/2012-13 zo dňa 22.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/480/2012 a

vec prikázal tunajšiemu súdu.

Uznesením č.k. 6C/348/2012-37 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania sp. zn. 6C/348/2012 veci
spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/580/2012-7 zo dňa 8.10.2012 a
pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/580/2012, 4C/581/2012, 4C/582/2012, 4C/583/2012, 4C/584/2012,

4C/585/2012, 4C/586/2012, 4C/587/2012, 4C/588/2012 a 4C/589/2012 na samostatné konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi doručil návrh na
začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Konštatoval, že podanie navrhovateľa je potrebné
vyhodnotiť za zmätočné z dôvodu absentujúcich relevantných údajov a k návrhu nepripojil ani jedenrelevantný dôkaz, na ktorý poukazoval. Navrhovateľ odkázal najmä na exekučný spis, čím v skutočnosti
preniesol dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Odporca
navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc,

že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z návrhu nie je zrejmé, z akého titulu sa domáha
náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ
neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Odporca poukázal na to, že dňa 23.04.2012 mu boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť,

že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.

K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť v zmysle zák.

č. 514/2003 Z.z. splnené tri podmienky - existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého

exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému
exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekučného
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného
poriadku. Odporca pripustil, že v niektorých prípadoch exekučný súd mohol rozhodnúť o zmene
exekútora po uplynutí 30 - dňovej zákonnej lehoty, najmä v prípadoch, keď exekútor neposkytol

exekučnému súdu plnú súčinnosť; v týchto prípadoch exekučný súd lehotu na rozhodnutie nemohol
dodržať z objektívnych dôvodov tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného
exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pretože navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil,
zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo
ku škode na jeho majetku.

Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či

došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu
a nevyhnutnosť vykonať iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Taktiež

poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora,
resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na

kontinuitu konania.

Pri existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., keď pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo

zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenie sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenie, ktoré
malo za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudsképráva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd
SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol,

že navrhovateľ nepreukázal, že by v danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je
kompetentný preskúmať jedine Ústavný súd SR. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, čo by mohlo

smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné na rozhodovanie sporov o
náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov môžu aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR), čiže okresný súd
by mal konštatovať, že jeho nadriadený súd sa dopustil zbytočných prieťahov, čo je absurdné.

Odporca taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-

dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred
dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. Podľa odporcu akákoľvek
výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez

ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za veľmi
všeobecne uvedené činnosti je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami, resp. skutočnosťami, nakoľko inak je preskúmanie žalovaného nároku znemožnené.

K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nesprávne vychádzal z paušálnej sumy 663,88 eur za
každý rok prieťahov v konaní s poukazom na viacero nálezov ústavného súdu. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Ústavný
súd SR vychádzal pri rozhodovaní o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy aj z

významu sporu pre navrhovateľa, taktiež prihliadal na to, či sťažnosť adresovaná predsedovi súdu viedla
k náprave, a tak je neadekvátne, aby sa priznala náhrada podľa vybraných nálezov Ústavného súdu
SR. Takisto poznamenal, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity
členov riadiacich orgánov navrhovateľa sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže náhradu škody
si navrhovateľ uplatňuje ako právnická osoba. Poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo

675/2011. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Návrh navrhol zamietnuť tiež s odôvodnením, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že

navrhovateľovi vznikla škoda postupom exekučného súdu.

Hoci navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom bol poučený o jeho procesných právach a
povinnostiach, okrem iného aj podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd ho výzvou zo dňa 3.9.2013, ktorú
si prevzal dňa 5.9.2013, opakovane vyzval, aby súdu oznámil spisové značky jednotlivých exekučných

konaní, doplnil dátumy doručenia ním uvádzaných podaní na súd a predložil ich fotokópie, predložil
súdu fotokópiu rozhodnutia súdu, od ktorého odvodzuje nezákonný úradný postup súdu, uviedol a
preukázal,kedysadozvedelovznikuškody,preukázalvýškuskutočnejškodyazaujalprávnestanovisko
ktvrdeniamuvádzanýmvovyjadreníodporcu.Právnyzástupcanavrhovateľanavýzvusúdunereagoval.

Pojednávania nariadeného na deň 15.7.2014 sa zúčastnil iba právny zástupca navrhovateľa. Odporca
svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Celá argumentácia sa však týkala nečinnosti
exekučného súdu vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia a nie

vo vzťahu rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora. K času nečinnosti exekučného súdu uviedol, že
podklady o dĺžkach doby nečinnosti prevzal od navrhovateľa. K tomuto uviedol, že nie je ani rozhodujúci
časový úsek doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ale z pohľadu náhrady
škody je dôležité konanie súdu, ktorým skúmal obsahovú časť dokumentácie predloženej oprávneným.Nesprávnosťtohtopostupurozobralvďalšomprednese,pričompoukázalnaznaleckýposudokč.1/2013
a 1/2014, ktoré predložil súdu. Zároveň predložil súdu stanovisko k vyjadreniu odporcu, ktoré bolo
následne doručené súdu ešte raz v takmer rovnakom znení (doplnené asi o polstranovú argumentáciu).

V uvedených stanoviskách k námietkam odporcu ohľadne splnenia procesných podmienok a návrhu na
postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ uviedol, že v návrhu uviedol všetky podstatné okolnosti a
označil dôkazy, ktoré mu boli známe, teda nie je tu dôvod na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Takisto
pokiaľ ide o predmet konania je zrejmé, že sa domáha náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného

postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. K ospravedlneniu nesprávneho úradného postupu
tým, že navrhovateľ sa nedostatočne sťažoval na nečinnosť uviedol, že takáto premisa je v právnom
štáte neprijateľná, pretože štátny orgán má konať aj bez urgencií a sťažností. Zároveň poukázal na
žiadosti o stave konania, ktoré zasielal exekučnému súdu. Napokon podal aj sťažnosť ÚS SR, keďže
exekučný súd bol nečinný. K otázke predbežného prerokovania nároku uviedol, že táto podmienka v
zmysle dôvodovej správy k § 14 a 15 zák. č. 514/2003 Z.z. je odstrániteľná, čo sa odráža aj v rozhodnutí

NS SR sp. zn. 6Cdo 37/2014 z 31.7.2012. Zároveň poukázal na to, že odporca jeho nárok popiera,
preto nie je možné očakávať, že by predbežné prejednanie nároku prinieslo požadovaný efekt v podobe
úhrady náhrady škody.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej vyslovil tvrdenie, že z hľadiska ochrany základného práva na

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný
zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to, ako dlho pretrváva. Na tomto v zmysle judikatúry ÚS SR
nič nemení ani vysoká pracovná vyťaženosť všeobecných súdov. Nesúhlasil s názorom odporcu, že
súd v danom prípade neskúma okolnosti označované v justičnej praxi ÚS SR zbytočnými prieťahmi.
Ochrana ústavnosti je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomto rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Takisto nesúhlasil s názorom odporcu, že prieťahy v konaní je oprávnený
skúmať a konštatovať jedine ústavný súd alebo predseda súdu. Takýto výklad považuje navrhovateľ za
ústavne nekonformný a za neprípustný. Vyjadril sa aj k námietkam odporcu týkajúcich sa nepreukázania
vzniku majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. V tomto smere uviedol, že je nereálne predpokladať, že
nesprávny úradný postup exekučného súdu nemal na majetok a aktivity navrhovateľa žiaden vplyv.

Nečinnosť exekučného súdu spôsobila potreby zmeny v pracovných aktivitách jeho zamestnancov, v
hraničných prípadoch nutnosť prijať nových pracovníkov. Takisto všetky žiadosti, urgencie a pod. musel
niekto vypracovať, odoslať a vykonať ďalšie s tým spojené úkony, čím je jednoznačne preukázaný
vznik škody. Ďalšie náklady súviseli s nákladmi na poštovné, papier, tlač atď. Poukázal tiež na §
136 O.s.p., v zmysle ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo

ju nemožno zistiť vôbec, súd ich určí podľa svojej úvahy. Zároveň poukázal na znalecký posudok
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, ktorý považuje za zásadný o podstate a výške škody.
K otázke nepreukázania nemajetkovej ujmy vyslovil názor, že rozhodovacia prax ústavného súdu
je akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy v súvislosti s
porušením základného práva. K námietke odporcu týkajúcej sa nepreukázania príčinnej súvislosti

uviedol, že táto je všeobecná a bližšie neuvádza, kde bola kauzalita medzi škodou a škodovou udalosťou
pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná.

Súd vo veci vytýčil ďalší termín pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa požiadal súd o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní v rovnaký deň. Súd túto žiadosť právneho zástupcu

navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú a v nej uvádzané dôvody na odročenie pojednávania za dôležité,
ako má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p. Žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň, kedy sa
právny zástupca navrhovateľa, resp. samotný navrhovateľ, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť
pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k
uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom

podaní bol navrhovateľ a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci.

Predovšetkým však súd poukazuje na to, že je všeobecne známe, že navrhovateľ zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. podal hromadné žaloby proti Slovenskej republike na súdoch v celej
SR a z hľadiska počtu týchto podaní, ktoré dosahujú niekoľko tisíc žalôb, je tvrdenie klienta o osobnej

účastisplnomocnenéhoadvokátabezmožnostisubstitúciešikanózne,vedúcekprocesnýmobštrukciám
a brániace vydaniu meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska počtu podaných žalôb je skutočne nereálne,
abysasplnomocnenýadvokátmoholosobne,bezmožnostisubstitúcie,zúčastniťvšetkýchpojednávaní,
ktoré sú nariaďované denne na súdoch v rámci celého Slovenska. Odporca sa pojednávania bezospravedlnenia nezúčastnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, písomným vyjadrením odporcu,
pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/318/2006, znaleckým posudkom
1/2014 a zistil tento skutkový stav:

Návrh na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp. zn. 9Er/318/2006 bol súdu doručený dňa 5.4.2006. V rámci prebiehajúcej exekúcie navrhovateľ
ako oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 20.7.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Okresný
súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 9Er 318/2006-27 zo dňa 3.4.2012 vyhovel návrhu oprávneného
- navrhovateľa v tomto konaní - na zmenu súdneho exekútora.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 (teda v čase podania návrhu

na začatie konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, každý je povinný bez
zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) účinného v čase podania návrhu na zmenu exekútora, t.j. do 14.12.2009, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) účinného do 14.12.2009, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. 9Er/318/2006.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
názoru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Pokiaľ ide o vec samú, súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom konaní navrhovateľ nijako
nepreukázal samotnú žalovateľnosť uplatňovaného nároku. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že v každej veci podal žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Navrhovateľ však nijako
nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním návrhu a
splnenie podmienok v čase podávania návrhu pre jeho podanie v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody) bol pritom navrhovateľ povinný predložiť k návrhu (§ 79 ods.
2 O.s.p.). Splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie návrhu nie je možné vyvodiť ani
z vyjadrenia odporcu podaného v tomto konaní, nakoľko tento iba vo všeobecnosti konštatuje, že

23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez
toho, aby explicitne potvrdil, že išlo o žiadosť týkajúcu sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní
tunajšieho súdu. Ani z tohto nemal súd preukázané, že v tomto konkrétnom prípade došlo pred podaním
návrhu skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., resp.
že márne uplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku. Dôkazné bremeno ohľadne

splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu návrh, je pritom
podľa súdu výlučne na navrhovateľovi.

Čo sa týka navrhovateľom namietaných zbytočných prieťahov v exekučnom konaní, súd poukazuje
na to, že tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o

tom, či v exekučnom konaní bolo alebo nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý
ju preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Prieťahy v súdnom a tým

i exekučnom konaní nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by okresný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup (prípadne aj nadriadených

súdov),malobytozanásledokabsurdnýzáversmerujúciajkporušeniuinštančnéhoprincípuvsúdnictve
a možnosť vzniku absurdného stavu, že okresný súd bude rozhodovať o tom, či napr. aj priamo jemu
nadriadený krajský súd spôsobil prieťahy v konaní. Tento krajský súd by potom mal rozhodovať o
prípadnomodvolaníprotirozhodnutiuvoveci.Správnosťtýchtozáverovpotvrdzujeajobsahvsúčasnosti
účinného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje.

Súd po preskúmaní návrhu zároveň zistil, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie všetkých
predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu.

Podľa citovanej právnej úpravy sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu
škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

V predmetnej veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v

tom, že o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora rozhodol oneskorene, keď súd bol bezdôvodne
nečinný podľa navrhovateľa viac ako 992 dní. Z exekučného spisu však vyplýva, že exekučný súd bol v
omeškaníkratšiulehotu,atojednakvzhľadomnaskutočneuplynutúlehotuodpodanianávrhunazmenu
exekútora do rozhodnutia exekučného súdu a jednak vzhľadom na skutočnosť, že od prípadnej doby
nečinnosti je potrebné ešte odpočítať lehotu 30 dní, ktorú exekučný súd mal na rozhodnutie o návrhu

oprávneného. Naviac z § 44 ods. 9 Exek. poriadku vyplýva, že uznesenie o zmene exekútora súd doručí
spolu s exekútorským spisom, z čoho vyplýva, že exekučný súd by mal pred rozhodnutím o návrhu na
zmenu exekútora zabezpečiť exekútorský spis a prípadne aj vyjadrenie pôvodného exekútora, keďže
súd nemusí v odôvodnených prípadoch návrhu na zmenu exekútora vyhovieť

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ ich v
konaní nepreukázal.Súd mal za to, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode
pre prípadnú nečinnosť súdu ani nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona povinnosť
vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody

predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť
vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je navrhovateľ povinný
preukázať. Skutočnou škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej
osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného

a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné
alebo účelné. Ušlým ziskom sa zase rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej
osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a vyjadruje zisk, ktorý by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k
porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik
majetkovej škody v tejto konkrétnej veci, a to ani na základe výzvy súdu. Až v priebehu konania
predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý považuje za dôležitý dôkaz o skutočnostiach tvrdených
v jednotlivých návrhoch a ktorý preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody. Ako však vyplýva z
tohto posudku, v tomto bola vypočítaná priemerná výška škody (teda spriemerovali sa náklady na

počet posudzovaných konaní, čiže z výsledku znaleckého posúdenia je možné vyvodiť, že v každom
posudzovanom exekučnom konaní došlo k rovnakým úkonom), a to rozdelená na škodu spôsobenú v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia a na škodu spôsobenú v
exekučných konaniach, kde navrhovateľ ako oprávnený žiadal o zmenu exekútora. Súdny znalec pritom
všetky náklady nad určitý priemer vypočítaný z predchádzajúceho obdobia pripísal skutočnosti, že tieto

náklady vznikli v súvislosti s omeškaním súdov s rozhodnutím v tej ktorej exekučnej veci.

Z úradnej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ si majetkovú škodu vyčíslil paušálne v mnohých
konaniach a v rovnakej výške, teda bez zohľadnenia okolnosti toho ktorého prípadu. Naviac túto
škodu si uplatnil vo viac ako 5-násobku minimálnej škody určenej znaleckým posudkom. Paušálne

vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia
navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Súd sa stotožňuje s
názorom odporcu, že akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie
systému by vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy, keďže navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný

systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Podobne náklady na výkony zamestnancov
sú bežnými nákladmi, s ktorými musí navrhovateľ pri svojej činnosti počítať a vzhľadom na povahu
vykonávanej činnosti musí mať vyčlenených aj zamestnancov, ktorí spravujú pohľadávky, ktoré nie sú
riadne platené a ktoré sa prípadne musia uplatniť aj v exekučnom konaní. Požadovať paušálne sumy
za veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa názoru súdu nepostačujúce na účely preukázania výšky

majetkovej škody. Za tohto stavu navrhovateľ nepreukázal, či vôbec a aká skutočná škoda mu vznikla
v tomto konkrétnom konaní.

Navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť
inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania
zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného

bremena účastníkom konania. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ uviedol, že
nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotuv plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom
nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Náhradu nemajetkovej ujmy však nemožno priznať iba na
základe abstraktných tvrdení účastníka, ktoré nie sú preukázané a konkretizované, napríklad minimálne

špecifikovaním,aképodnikateľsképostupyaaktivitybolipostupomsúduovplyvnené.Nemajetkováujma
nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého
prípadu. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora potreboval súd súčinnosť pôvodného exekútora.
Súd mal za to, že nedodržanie zákonnej lehoty preto na strane navrhovateľa nemohlo spôsobiť neistotu,
alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy, už aj vzhľadom na spomínanú skutočnosť, že do

rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora je oprávnený vykonávať exekúciu pôvodný
exekútor. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody
ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za dobu omeškania s rozhodnutím o návrhu na
zmenu exekútora došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ. Je len ťažko uveriteľné, že
by podnikateľské plány navrhovateľa mali byť závislé od rozhodnutia o zmene exekútora, ktoré svojou
povahou zásadne neovplyvňuje exekúciu a nie je rozhodnutím, ktorým by sa rozhodovalo o veci samej

a ktoré by nejakým závažným spôsobom upravovalo nanovo vzťahy medzi účastníkmi exekučného
konania.

Súd má tiež za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za
škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho
skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať teda za následok vznik

zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, teda postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim v tom smere, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Keďže súd nemal v konaní preukázaný nesprávny úradný postup a vznik škody, nie je možné hovoriť
ani o príčinnej súvislosti medzi nimi.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal žalovateľnosť samotného nárok, ani vznik majetkovej škody,
či vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ani tú skutočnosť, že by zo strany exekučného súdu v

exekučnomkonaníišloonesprávnyúradnýpostupspočívajúcivnímuvádzanýchzbytočnýchprieťahoch
aanipríčinnúsúvislosťmedziprípadnýmnesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúduaprípadnou
navrhovateľovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v
tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť odporcu
za náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.

514/2003 Z.z., preto súd jeho návrh zamietol.

K námietkam odporcu týkajúcich sa nedostatkov návrhu na začatie konania a premlčania súd len
poznamenáva, že návrh navrhovateľa na začatie konania má všetky náležitosti v zmysle § 79 ods.
1 O.s.p. a z petitu navrhovaného výroku je súdu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, i keď súd

prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať exekučné
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom exekučnom konaní
bol účastníkom konania a boli mu doručované rozhodnutia v ňom vydané, čiže má vedomosť aj o
spisovej značke konania na exekučnom súde. Pokiaľ ide premlčanie nároku, toto nie je možné presne
určiť, keďže navrhovateľ nepredložil súdu doklady o tom, kedy doručil návrh na predbežné prerokovanie

nároku odporcovi. Ak by súd vychádzal z údajov odporcu, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012, v takom prípade by právo navrhovateľa domáhať sa náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nebolo premlčané, pretože návrh oprávneného
(navrhovateľa) na zmenu exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 2.7.2009, teda až po dni
23.04.2009, z ktorého vychádzal odporca ako hraničného dňa, ktorý predstavuje tri roky pred dňom,

kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník, ktorý má úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslilich výšku a z obsahu spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žiadnemu z
účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.