Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010921
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010921.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci proti obžalovanému U.. W.

B. pre pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U.. W. B., nar.XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom E., A. XXX/XX,
prechodne bytom Z. G. XXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn.1Pv 570/12/4403 podanej na
Okresný súd Nitra dňa 26.08.2014 kvalifikovaného ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že:
- ako splnomocnená osoba oprávnená konať v mene spoločnosti DETOP studio s.r.o. so sídlom v Nitre,
ul. Murgašova 2, IČO: 44 886 268 dňa 23.05.2012 v sídle spoločnosti sa zaviazal prostredníctvom

svojho zamestnanca na základe objednávky poškodeným Z.. C. D. a A.. Z. D. dodať tovar v celkovej
hodnote 679,49 eur v lehote do troch a šiestich týždňov s tým, že od poškodených zároveň poverený
zamestnanec prevzal pri objednaní tovaru zálohu vo výške 475,- eur, pričom k objednaniu a dodaniu
tovaru poškodeným nedošlo a následne s poškodenými prerušil akúkoľvek komunikáciu, čím svojim
konaním spôsobil poškodeným Z.. C. D. a A.. Z. D. celkovú škodu vo výške 475,- eur,
- ako splnomocnená osoba oprávnená konať v mene spoločnosti DETOP studio s.r.o. so sídlom v Nitre,
ul. Murgašova 2, IČO: 44 886 268 dňa 28.06.2012 v sídle spoločnosti sa zaviazal prostredníctvom
svojho zamestnanca na základe objednávky poškodeným M. S. a A. S. dodať tovar v celkovej hodnote

1.344,25 eur v lehote do dvoch až štyroch týždňov s tým, že od poškodených zároveň poverený
zamestnanec prevzal pri objednaní tovaru zálohu vo výške 940,- eur, pričom k objednaniu a dodaniu
tovaru poškodeným nedošlo a následne s poškodenými prerušil akúkoľvek komunikáciu, čím svojim
konaním spôsobil poškodeným M. S. a A. S. celkovú škodu vo výške 940,- eur,
- ako splnomocnená osoba oprávnená konať v mene spoločnosti DETOP studio s.r.o. so sídlom v Nitre,
ul. Murgašova 2, IČO: 44 886 268 dňa 31.03.2012 v sídle spoločnosti sa zaviazal prostredníctvom
svojho zamestnanca na základe objednávky poškodeným W. M. a O. M. dodať tovar v celkovej

hodnote 675,- eur v lehote do tridsiatich pracovných dní s tým, že od poškodených zároveň poverený
zamestnanec prevzal pri objednaní tovaru zálohu vo výške 472,50 eur, a následne dňa 02.04.2014 si
v sídle spoločnosti poškodený objednali ďalší tovar v hodnote 525,- eur, ktorého dodanie bolo rovnako
prisľúbené do tridsiatich pracovných dní s tým, že za tovar bola suma vo výške 525,- eur uhradená na
účet spoločnosti DETOP studio s.r.o., č. účtu: 0234880645/0900, pričom k objednaniu a dodaniu tovaru
poškodeným nedošlo a následne s poškodenými prerušil akúkoľvek komunikáciu, čím svojim konaním
spôsobil poškodeným W. M. a O. M. celkovú škodu vo výške 997,50 eur,

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:

- A.. Z. D., nar.XX.XX.XXXX v I. a Z.. C. D., nar.XX.XX.XXXX v I., obaja bytom E., I. XXX/XX,
- A. S., nar.XX.XX.XXXX v K. a M. S., nar.XX.XX.XXXX v E., obaja bytom A., X. 1, č.XXX/XX,
- O. M., nar.XX.XX.XXXX v Y. A. a W. M., nar.XX.XX.XXXX v Y. A., obaja bytom S., B. S.,

s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W. B.
a na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím poškodených
C.D.,A..Z.D.,W.M.,O.M.,M.S.,A.S.,vypočutímsvedkovZ.A.aX.I.,prečítanímsvedeckejvýpovede
svedkyne S. G., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal v úmysle nikoho podviesť, poškodení uvedení
v obžalobe prišli do predajne, vybrali si tovar, obsluhoval ich p. Z. A., tieto osoby si vybrali tovar
vo výške ako je uvedené v obžalobe, no spoločnosť sa v tom čase dostala do druhotnej platobnej
neschopnosti, čo vzniklo tým, že aj tejto spoločnosti dlžili iné osoby peniaze, ako konateľ sa to najskôr

snažil vykrývať zo súkromných peňazí, čo sa mu vypomstilo, lebo prišiel o všetok majetok na dražbe.
Bol splnomocnený konať za spoločnosť od začiatku ako spoločnosť vznikla, majiteľkou spoločnosti je
S. G.. V predajni bol on alebo kolega A., ktorý mohol preberať zálohy aj objednávať tovar, mal prístup
k účtu. Týchto zákazníkov riešil kolega A.. Týmto zákazníkom bol tovar objednaný, nebol dodaný, lebo
neboli uhradené faktúry voči dodávateľom. Spoločnosť fungovala tak, že vždy staré záväzky sa dotovali

z nových obchodov a spočiatku dokázal splácať aj staré aj nové spolu, nebral si žiadny zisk, všetko
nechával spoločnosti, robil to preto, lebo spoločnosť mala aj svojich dlžníkov, ktorý postupne splácali
peniaze a preto nebol dôvod dať spoločnosť do konkurzu. S peniazmi od zákazníkov sa uhradili tie veci,
ktoré boli v danom mesiaci potrebné, či už platili naftu, telefóny, réžiu spoločnosti, faktúry dodávateľom,
takže peniaze boli vložené do spoločnosti a bolo s nimi uhradené to čo bolo v danom momente dôležité.

Poškodená Z.. C. D. ku skutku uviedla, že bola s manželom objednať dlažbu u p. B., ktorú si najskôr
prezreli, p. A. s nimi jednal, po vybratí vzorky sa dohodli a vyplatili zálohu v uvedenej výške, dodacia
lehota bola 30 dní, keď prešla dodacia lehota, tak to urgovali, domáhali sa na firme, no nikto tam nebol,
domáhali sa telefonicky, dvakrát s nimi telefonicky hovoril p. B.. Do dnešného dňa im nebolo nič z

pohľadávky vyplatené ani dodaný tovar.

Poškodený A.. Z. D. ku skutku uviedol, že sa s manželkou rozhodli, že odkúpia od obžalovaného dlažbu,
poskytli zálohu vo výške 475 Eur, bolo povedané, že do dvoch týždňov dlažba bude, keď po 3-4 týždňoch
dlažbaneprišla,urgovaldodávku,zastavilsanaprevádzkeazakaždýmmubolipovedanéinévýhovorky,

toto trvalo dlhší čas. Raz na prevádzke už nikto nebol, bola tam len ceduľa, že je z technických príčin
zatvorené a tel. č. na pána Dymova, ktorý tiež uvádzal, že má záujem celú vec vyriešiť, lebo tiež
má podlžnosť voči obžalovanému. Napokon podal trestné oznámenie. Jeden z poškodených inicioval
stretnutie v Mlynoch, kde sa stretli viacerí, prišiel tam aj pán B., zase mal výhovorky. Do dnešnej doby
nemá vysporiadanú pohľadávku.

Poškodená W. M. ku skutku uviedla, že dňa 31.03.2012 uhradili s manželom zálohu vo výške 472,50
Eur za tovar u obžalovaného v predajni, bolo to v sobotu a následne v pondelok bola prevedená na účet
obžalovaného ešte suma vo výške 525 Eur s tým, že si objednali dlažbu P. P. a bolo povedané, že príde
do 30 dní a objednáva sa z Talianska. Dňa 06.08.2012 písala žiadosť o vrátenie peňazí, ale zásielka

nebola prevzatá. Potom to riešili tak, že ich obvolal p. I., že aj on je poškodený a že sa chce stretnúť, na
stretnutie prišiel aj obžalovaný, kde sa mali dohodnúť, že keď zaplatí tú sumu, nebudú ho dávať na súd,
obžalovaný tam povedal, že spraví všetko, aby to bolo vyplatené. Keďže nebolo nič vyplatené, podali
trestné oznámenie.Poškodený O. M. ku skutku uviedol, že 31.3.2012 dali prvú zálohu vo výške 472 Eur a 02.04. dali zálohu
za ďalší tovar vo výške 525 Eur. Neskôr volali či ten tovar príde, ale hovorili, že majú nejaké meškania,
boli aj osobne na predajni, ale tá bola zatvorená. Volali s pánom Dymovom, ten sľúbil nejakú splátku

aspoň vo výške 200 Eur, ale to sa nestalo. 6.12. žiadali sme o vrátenie peňazí a 17.12. na podnet pána
I. sa stretli všetci poškodení a pán obžalovaný, tam sa chceli dohodnúť, celé to vyriešiť, ale tam sa nič
nedoriešilo. 28.12.2012 podali trestné oznámenie. V oboch prípadoch ich obsluhoval pán A., prvá záloha
bola daná v hotovosti a druhú vkladali na účet.

Poškodená M. S. ku skutku uviedla, že 23.06.2012 zháňali dlažbu na bazén aj s manželom, išli pozrieť
do štúdia Detop, vybrali si dlažbu, elektrické výhrevné rohože s termostatom a s lepidlom, spolu bola
objednávka na 1344,25 Eur. Hovorili s predavačom, ktorý spísal aj objednávku, dlažba mala byť do 2
týždňovaostatnýtovarajskôr.Zložilazálohuvovýške940Eurvhotovostipriamovpredajnipredavačovi
A., má príjmový doklad. Tovar nechodil ani ich nikto nekontaktoval, tak sa zastavili na predajni, ale dvere
už boli zamrežované a bolo tam tel. č., ktoré kontaktovala, ozval sa v telefóne pán B., ktorý uviedol,

že všetky odkazy odovzdá pánovi obžalovanému. Do dnešného dňa nemá dodaný tovar ani vrátené
peniaze.

Poškodený A. S. ku skutku uviedol, že si tam objednali dlažbu za asi 1.300 eur, zálohu zaplatili 940 Eur s
tým, že tovar bude dodaný do 1 týždňa, manželka tam volala, nikto to nezdvíhal, išli tam potom osobne,

no predajňa už bola zatvorená, bolo na predajni napísané tel.č., manželka tam volala, ale k ničomu sa
nedopátrali a takto to aj zostalo.

Svedok Z. A. ku skutku uviedol, že pracoval u obžalovaného zhruba od r. 2011 na základe ústnej dohody
ešte s jedným zamestnancom a od roku 2012 tam pracoval sám, prijímal objednávky od zákazníkov a

aj odosielal objednávky po odsúhlasení s p. B., zálohy prijímal na základe príjmového pokladničného
dokladu a dával do pokladne na predajni. Prístup na účet nemal. P. D. a p. D. vybavoval, vyberali si
postupne tovar, keď už mali tovar vybraný, spísal objednávku, zaevidoval ju do systému, aby p. B. vedel,
čo objednal a ktorí zákazníci nie sú vybavení. Pokiaľ priniesol tovar dodávateľ mohol vyplatiť tento tovar
buď z pokladne v hotovosti a ak tam nebola hotovosť, tak to riešil p. B.. Po nejakom čase z danej

spoločnosti odišiel z dôvodu, že ho p. B. nevyplácal. Manželia D. si objednali taliansku dlažbu vonkajšiu v
hodnote 679,49 Eur a odovzdali zálohu na účet vo výške 475 Eur. Manželov S. asi nevybavoval, resp. si
už nespomenul. Manželov M. vybavoval iba jednu objednávku, bola to dlažba Leonardo Black v hodnote
675 Eur a uhradili zálohu vo výške 472,50 Eur v hotovosti, druhú objednávku asi riešil nikto iný. Posielal
objednávky dodávateľom. Pokiaľ zákazníci platili v hotovosti, peniaze išli do pokladne a čo urobil p. B.

s peniazmi z pokladni nevedel. Keď odchádzal z prevádzky v máji 2012 prevádzka fungovala, bol tam
dosadenýčlovekp.B.akopredajca.Zatierokyčofungovali,nemalinejaképroblémysinýmizákazníkmi.

Svedok X. I. ku skutku uviedol, že s manželkou 20.02.2012 bol na predajni Detop štúdia a objednal si
vizualizáciuobkladov,10.04.2012dostalponukuodp.A.emailom,20.04.2012dostalodnehopotvrdenie

objednávky na obklad vo výške 1.148,45 Eura s tým, že 07.05.2012 uhradili zálohu vo výške 803,92 Eur
na účet, ktorý bol uvedený na faktúre spoločnosti. Firma Detop štúdio ústne prisľúbila, že tovar bude
dodaný do 10 dní. Keďže tovar nebol v lehote dodaný, p. A. im dal kontakt na p. B., s ktorým chceli
telefonicky komunikovať, no nezdvíhal. Predajňa bola potom zatvorená, podal podnet na obchodnú
inšpekciu, ktorá mu odporučila zaslať oficiálnu reklamáciu. Telefonoval s B. ohľadom nakontaktovania sa

na p. B., ktorý mu uviedol, že by ho mohol nájsť v reštaurácii na Kyneku, kde ho zastihol aj s p. G., kde mu
prisľúbil situáciu riešiť, no bez výsledku. 29.10.2012 podal trestné oznámenie na B.. Dňa 16.12.2012 sa
uskutočnilo stretnutie v OC v Mlynoch aj s inými poškodenými a s p. B. avšak bez výsledku. K dnešnému
dňu nestiahol trestné oznámenie a ani nemá uhradenú pohľadávku. S ostatnými poškodenými, ktorý
sú uvedení v obžalobe sa stretli v Mlynoch, p. B. uviedol, že jeho dom je daný na dražbu, a že dom

má ohodnotený na vyššiu sumu ako je pohľadávka banky a že to je jeden spôsob, akým by to mohol
uhradiť. Dodnes to nie je vyriešené. Bližšie okolnosti objednania a dodávky tovaru vo vzťahu k iným
poškodeným uviesť nevedel.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne S. Hunkovej vyplynulo, že je konateľkou spoločnosti Detop

studio,s.r.o.,pričomodroku2010jenamaterskejdovolenkeaodvtedysaoobchodstaralobžalovanýna
základe jej písomného splnomocnenia, tento vykonával všetky úkony v mene spoločnosti. Spoločnosť
je toho času v strate, v čase keď nevedeli platiť nájomné im prenajímateľ vymenil zámok a kde zostalo
účtovníctvo nevedela presne uviesť.Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť vo svetle vykonaného dokazovania všetky možné skutkové

verzie rešpektujúc zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo. Pri vlastnom
hodnotení dôkazného materiálu, ktorý mal súd k dispozícii či už vo forme výpovedí, či listinných dôkazov,
sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí, na vnútornú logiku a konzistentnosť týchto
výpovedí a zvlášť na ich súlad alebo nesúlad s objektívnymi dôkazmi a základnou logikou priebehu
udalostí.

Súd po vykonanom dokazovaní prihliadajúc a rešpektujúc vyššie uvedené zásady v prejednávanej veci
rozhodol tak, že obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodil v zmysle ustanovenia §
285 písmeno b) Trestného poriadku, lebo bolo dokázané, že skutok nie je trestným činom.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.

Znaky trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a sú definované:

Objektom trestného činu podvodu, ktorým je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s
držbou veci.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú
škodu.

Subjekt je všeobecný, teda páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je potrebné, aby
boli súčasne splnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa v
časti prevzatia finančnej hotovosti od jednotlivých poškodených pracovníkom obžalovaného p. Milom za
účelom dodania nimi objednaného tovaru stal ako je uvedené v obžalobe, resp. v jednom prípade došlo

k bezhotovostnému prevodu peňazí na účet obžalovaného, resp. spoločnosti DETOP Studio s.r.o..
Súčasne však bolo preukázané výpoveďou svedka A., že tovar objednaný poškodenými na prevádzke
bol následne svedkom A. objednaný od dodávateľov firmy a obžalovaný poškodeným objednaný tovar
nedodal z dôvodu, že tento nebol dodaný ani jeho v spoločnosti DETOP Studio, s.r.o., ktorú obžalovaný
zastupoval za konateľku p. G. v zmysle písomného splnomocnenia.

Napriek vyššie uvedenému samou skutočnosťou, že obžalovaný poškodeným nedodal objednaný tovar,
hociprevzalzálohunaňasúčasneimaninevrátilpeniaze,nebolopreukázané,žebyibatýmtosamotným
konaním, t.j. prevzatím zálohy ešte k tomu prostredníctvom inej osoby na to splnomocnenej v prevádzke
spoločnosti, t.j. riadneho predajcu v predajni, a jeho následným nedodaním tovaru a nevrátením
finančnej hotovosti, naplnil akúkoľvek skutkovú podstatu trestného činu, resp. že by svojim konaním

naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného
zákonazhľadiskasubjektívnejiobjektívnejstránky,teda,žebynaškoducudziehomajetkusebaobohatil
tým, že uviedol niekoho do omylu.

VykonanýmdokazovanímOkresnéhosúduNitra,najmäzosamotnýchvýpovedípoškodenýchmanželov

M., S. a D. a svedkov A. a I. ako aj z listinných dôkazov, nebolo jednoznačne preukázané konanie
obžalovaného napĺňajúce znaky trestného činu v tom smere, že v čase prebratia finančnej hotovosti
svedkom A. od jednotlivých poškodených by mal úmysel seba alebo iného obohatiť tým, že by
poškodených uviedol do omylu tak, že im nezabezpečí objednaný tovar. Naopak obžalovaný, resp. jeho
pracovníkprevádzkyp.A.poprevzatíhotovostiodpoškodenýchnáslednetovarobjednanýpoškodenými

objednal u dodávateľských firiem spoločnosti DETOP studio, s.r.o. a zároveň p. A. vystavil všetkým
poškodeným doklad o tom, že finančné čiastky od poškodených prevzal a potvrdil im aj objednanie
tovaru, t.j. postupoval štandardným spôsobom ako i pri iných zákazkách.Pre naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané,
že páchateľ v čase, keď sa zmluvný záväzok (ústna, resp. písomná kúpna zmluva) uzatváral, konal
v úmysle, že tento záväzok v dohodnutej dobe nesplní alebo nebude môcť splniť, a že veriteľov

(poškodených) uvádza do omylu, aby sa obohatil na ich škodu. Takého konanie obžalovaného však
preukázané nebolo. Obžalovaný nemal úmysel poškodených uviesť do omylu a obohatiť sa na ich úkor,
naopak prevzaté finančné prostriedky od poškodených vložil do podnikania a vykonával riadne svoju
podnikateľskú činnosť. Sama skutočnosť, že v dôsledku jeho platobnej neschopnosti nemohol splniť
dohodnutý záväzok, nenapĺňa znaky vyššie uvedeného trestného činu ani znaky inej skutkovej podstaty

trestného činu uvedeného v Trestnom zákone.

V danom prípade konanie obžalovaného, ktorý odmieta vyplatiť poškodeným prevzaté finančné
prostriedky, by bolo možné charakterizovať len ako bezdôvodné obohatenie, ktoré porušenie však
nepresiahlo občiansko-právnu rovinu. Práva poškodených na ochranu svojho majetku primárne
poskytuje civilné právo, prioritne Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ktorý upravuje možnosť

obrátiť sa na civilný súd s rôznymi žalobami. Trestné právo je prostriedkom „ultima racio“ (t.j. ide o
poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako i praxi sa tradične
vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má
byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri tých najzávažnejších porušeniach
spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti sú vyčerpané, neúčinné alebo

zjavne nevhodné. Trestné právo a trestná kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré má
súkromnoprávny základ, nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov
jednotlivca v oblasti civilných súkromnoprávnych vzťahov, preto nie je možné v danom prípade ani
konanie obžalovaného s poukazom na nenaplnenie objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu
kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 Trestného zákona.

Nebol preukázaný ani žiadny príčinný vzťah vyjadrujúci úmysel obžalovaného smerujúci k spáchaniu
konkrétneho trestného činu. Súd dáva do pozornosti, že to boli práve poškodení, ktorí oslovili
obžalovaného, resp. ani nie jeho konkrétne alebo jeho predajcu v predajni a požiadali ho o zabezpečenie
objednaného tovaru, t.j. nešlo zo strany obžalovaného o vylákanie peňazí od poškodených, ale išlo

o nepísanú kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou DETOP studio s.r.o., ktorú zastupoval v danom čase
obžalovaný a poškodenými, že táto im dodá objednaný tovar za konečnú dohodnutú kúpnu cenu, na
čo poškodení poskytli zálohy, t.j. z právneho hľadiska sa jedná o klasický občiansko-právny, prípadne
obchodno-právny vzťah a jeho následné porušenie, ktoré dôsledky porušenia možno vymáhať iba v
občianskom súdnom konaní.

Z takto vykonaného dokazovania nebolo spoľahlivo preukázané ani jedným dôkazom, ktorý by vyvracal
obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že nemal úmysel podviesť poškodených, a že si finančné
prostriedky od poškodených neponechal pre vlastnú osobnú potrebu, nebolo ničím preukázané, že
objednaný tovar poškodených, by obžalovaný resp. ešte jeho zamestnanec p. A. nebol objednal od

príslušných dodávateľov, t.j. v čase prevzatia peňazí obžalovaným, resp. zamestnancom obžalovaného
nemohol existovať úmysel obžalovaného peniaze nevrátiť a tovar neobjednať a nedodať, keď ani
o realizácii samotných objednávok zo strany poškodených nevedel, dozvedel sa o existencii týchto
záväzkov až následne od svedka p. A..

S poukazom na absenciu formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a to tak
objektívnej ako aj subjektívnej stránky prihliadnuc na zásadu „in dubio pro reo“ súd obžalovaného spod
skutkov uvedených v obžalobe podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil, pretože bolo
dokázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, nie je trestným činom.
Súd dáva do pozornosti, že zo zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“

vyplýva požiadavka rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej
skutkovej otázke, ktorú nemožno odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, ako tomu bolo i v danom
prípade, nakoľko nie je možné zadovážiť iné dôkazy, ktoré by mohli zmeniť právny názor súdu, resp.
doplniť dokazovanie v tom smere, že zo strany obžalovaného sa jednalo o úmyselné konanie podviesť
poškodených, a súčasne ktorý úmysel podviesť ich bol daný už pri preberaní finančnej hotovosti od

poškodených zamestnancom obžalovaného, t.j. ešte v čase, keď o vzniku záväzku voči poškodeným
nemal obžalovaný žiadnu vedomosť.V konaní nebolo bez pochybností ani preukázané, že by si obžalovaný prevzaté finančné prostriedky
od poškodených ponechal pre svoju osobnú potrebu, čím by sa bol obohatil, nakoľko podľa vyjadrenia
obžalovaného ako i svedka A., tieto peniaze boli vložené do pokladne spoločnosti, t.j. nemohlo dôjsť ani

k naplneniu znakov skutkovej podstaty sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd
poukazuje i na judikát, resp. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 5Tdo 216/2003, ktorý okrem
iného konštatoval, že v prípade, že peňažná záloha bola páchateľom prevzatá v súvislosti s uzatvorením
kúpnej zmluvy, bol obžalovaný ako podnikateľ oprávnený zahrnúť túto peňažnú čiastku do svojich
podnikateľských aktivít a použiť ju k úhrade iných platieb súvisiacich s podnikateľskou činnosťou, a preto

jej použitie k úhrade iných platieb nemôže byť spreneverou, lebo prijatú zálohu nemožno oddeľovať od
ostatných finančných prostriedkov firmy.

Súd teda dospel k záveru, že konaním obžalovaného, t.j. prevzatím peňažných prostriedkov od
poškodených, ešte k tomu prostredníctvom svojho predajcu a následne nedodaním objednaného tovaru
a nevrátením peňazí za vyššie uvedených okolností, neboli naplnené znaky trestného činu podvodu a

súčasne, že toto konanie nie je možné subsumovať ani pod iné zákonné ustanovenie trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku podľa ktorého: „ak súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne
konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom“, súd odkázal aj v prejednávanom prípade
všetkých poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske - súdne konanie.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.