Medzitýmny rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112220958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112220958.9

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľov 1/ I. D.,
štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T. XXX/XX, XXX XX L. C. nad E., 2/ X. D., štátnej občianky
Slovenskej republiky bytom T. XXX/XX, 915 XX L. C. nad E., X/Moniky S.,. štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom C. B. č. XXX, 4/ O. D., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom C. B. č. XXX,
všetci práv. zast. Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 16, Nové Mesto

nad Váhom proti odporcovi Fakultná nemocnica Trenčín, Legionárska 28, Trenčín, IČO 00 610 471,
práv. zast. JUDr. Andrejom Hudcovicom, advokátom, so sídlom Legionárska 2, Trenčíno náhradu škody
a nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

Základ žalobného nároku je d a n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliasanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmsúdudňa10.08.2012domáhali,aby odporcovi

bolo uložené zaplatiť navrhovateľovi 1/ z titulu náhrady škody sumu 5.185 eur a pozostalostnú úrazovú
rentu vo výške 175,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2012 a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 50.000,- eur, navrhovateľovi 2/ z titulu náhrady škody sumu 2.975 eur a pozostalostnú úrazovú
rentu vo výške 175,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2012 a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 50.000,- eur a každému z navrhovateľov 3/, 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- Eur. V návrhu uviedli, že sú manželom a deťmi nebohej C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola v

čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX hospitalizovaná u odporcu na urologickom oddelení, z dôvodu
vykonania plánovaného operačného zákroku perkutánnej operácie konkrementu obličky, t.j. odstránenia
kameňa z obličky endoskopom. Z dôvodu zavinenia zo strany odporcu, v dôsledku zanedbania potrebnej
zdravotnej starostlivosti a neposkytnutia potrebnej pomoci dňa 24.02.2011 zomrela vo Fakultnej
nemocnici P.. K. XX.XX.XXXX bola prijatá na plánovanú endoskopickú operáciu obličiek. Napriek
tomu, že operácia prebehla vcelku bez komplikácii a pacientka bola v dobrom zdravotnom stave

zanedbaním zdravotnej starostlivosti došlo k jej úmrtiu. Hoci bola počas celej doby hospitalizovaná v
nemocnici, mala všetky predoperačné vyšetrenia a jej stav v čas prijatia bol dobrý, zomrela následkom
zlyhania srdca z dôvodu ľavostranného zápalu pľúc, ku ktorému došlo v dôsledku nedostatočnej
zdravotnej starostlivosti zdravotníckeho personálu v nemocnici, a to tak nedostatočnou prevenciou,
diagnostikovaním ako aj liečbou vzniknutého následného ochorenia, čo viedlo následne až k jej smrti.
Odporca pri diagnostikovaní ochorenia, liečbe postupoval neprofesionálne, hrubo porušil zdravotnícke

postupy a možnosti súčasnej medicíny, a v priebehu prijímania, hospitalizácie, ako aj následne pri
oznamovaní úmrtia postupoval neeticky a neľudsky. Dňa 14.02.2011 bola pacientka v sprievode zaťa
objednaná na príjem v urologickej ambulancii v Trenčíne. Na príjmovej ambulancii čakali od rána 8.30
hod. do 14.45 hod., pričom dlhé čakanie bolo odôvodňované tým, že pacientov si prijíma iba osobne
primár. Prijali ju až v čase cca 14.45 hod., pričom ju prijímala sestrička (bez primára), ktorá ju následne
poslala na oddelenie. Predtým dňa 10.02.2011 absolvovala všetky predoperačné vyšetrenia a neliečila

sa na žiadne závažné ochorenie, jednalo sa o relatívne zdravú osobu v strednom veku. Podľa prvotných
informácii mala byť operácia ďalší deň - utorok, bola však odložená kvôli iným prípadom. Podobnenebol zákrok vykonaný ani v stredu, hoci bola pacientka riadne pripravovaná na operáciu, nejedla a
podávali jej iba infúzie. Vo štvrtok vraj nebol operačný deň, teda operácia bola odložená na piatok. V
piatok bola opäť riadne nachystaná a pripravená na operačný zákrok, podľa informácií už bola aj na

operačnom sále, "pokreslená", vyzlečená ležala na operačnom stole, tiekla jej infúzia, bol podaný klystír,
nakoniec však vraj kvôli tomu, že neboli nachystané a vysterilizované operačné prístroje bola operácia
znovu odložená. Bola operovaná v najbližší pracovný deň - pondelok, navrhovateľom bolo oznámené, že
operácia prebehla v poriadku a pacientkin zdravotný stav je primeraný vykonanému zákroku. Na druhý
deň v utorok sa však jej stav nezlepšoval, naopak, celý deň zvracala, nepila ani vodu, cítila sa veľmi zle.

Spolupacientka niekoľkokrát volala zdravotné sestry, aby jej pomohli, nakoľko mala rôzne potiaže. Veľmi
zle rozprávala, chrčala. Sťažovala sa na zimu na izbe. V stredu ráno keď s ňou telefonovali bolo jej opäť
veľmi zle, horšie ako v predchádzajúce dni. Pri návšteve ich nechceli k nej pustiť, nakoľko jej stav sa
zhoršuje, primár povolil návštevu na 5 minút. iba navrhovateľke 3/. Pripravovali ju práve na rtg, resp. CT
vyšetrenie. Navrhovatelia 1/-3/ pacientku sprevádzali, viezli ju už na vozíku, nedokázala prejsť ani vstať
z vozíka, nebola schopná stáť na nohách, vyzerala veľmi zle, bola schúlená, strhaná, sťažovala sa na

bolesti pod ľavým rebrom, že sa nemôže ani hýbať. V stredu večer pri telefonáte im MUDr. Branislav E.
oznámil, že jej dali krv, 2 infúzie, že na CT vyšetrení sa nepotvrdilo nič závažné, ale nevedel povedať
či je problém v ľadvine, spomínal zápal obličky, že sa uvidí ráno, nakoľko to nevyzerá na nič vážne. V
štvrtok ráno keď sa navrhovateľom podarilo skontaktovať s odporcom im oznámili, že majú prísť. Keď sa
po príchode dočkali primára tento im oznámil, že operácia sa podarila, prebehla dobre, že nevie, čo sa

stalo, či nastala krvná zrazenina, že ostatné ukáže pitva. Viac nechcel komunikovať, neprejavil žiadnu
ľútosť nad smrťou zdravého človeka zomretého na jeho oddelení. Vzhľadom na presvedčenie, že k smrti
nemuselo dôjsť v prípade poskytnutia potrebnej pomoci a starostlivosti bolo podané trestné oznámenie
za účelom riadneho objasnenia veci ako aj podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.

Nazákladetrestnéhooznámeniabolovovecizačatétrestnéstíhanieanariadenéznaleckédokazovanie.
Znalec Doc. MUDr. R. C., CSc. Bratislava skonštatoval zavinenie, resp. pochybenie v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti, a to tak v indikácii k príslušnému operačnému výkonu, ako aj v
diagnostikovaní zápalu pľúc a nedostatku liečby po operácii. Z dôvodu nutnosti jeho doplnenia bol

spracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Forensic.Sk Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o., Bratislava.
Nakoľko je nepredstaviteľné, aby v 21. storočí vo fakultnej nemocnici pod 24 hod. stálym dohľadom
lekárov pacientka ochorela na zápal pľúc, ktorý jej lekári nevedeli diagnostikovať v jeho dôsledku
zomrela pri liečení antibiotikami s preukázanou rezistenciou, majú za to, že odporca porušil svoje

povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zavinil tým smrť ich matky a manželky, ktorá je
v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinností. Preto si uplatňujú z dôvodu ublíženia na zdraví a
zavinenej smrti náhradu škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Z písomného vyjadrenia odporcu k návrhu vyplynulo, že má za to, že nárok navrhovateľov na

náhradu škody a nemajetkovej ujmy tak, ako bol uplatnený v žalobe nie je dôvodný. Poukázal na
to, že hlavné argumenty navrhovateľov pre uplatnenie predmetných nárokov je možné zhrnúť ako
údajne zanedbanie starostlivosti zo strany odporcu pričom tvrdenie, že pacientka bola v "dobrom
zdravotnom stave" je, ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, absolútne nepravdivé. Z anamnémy
pacientky je zrejmé, že táto operačný výkon odkladala niekoľko rokov s opakovaným antibiotickými

preliečeniamiaažnapokonprebolestisúhlasilasoperačnýmzákrokom.Mala10rokovliečenúarteriálnu
hyptertenziu,ischemickúchorobusrdca,fajčiarskuchronickúbronchitídu,obezituamávalaintermitentné
mikroskopické hematúrie pri nefrolitiáze. Je teda zrejmé, že mala viaceré závažné zdravotné problémy,
ktoré kedykoľvek, aj pri dodržaní všetkých postupov a riadne vykonaných vyšetrení mohli viesť ku
komplikáciám pri operačnom výkone, resp. následne po vykonanej operácii.

Tvrdenie navrhovateľov /o hrubom porušení zdravotníckych postupov odporcu/ jednoznačne odporujú
záveru úradu, ktorý v Protokole o vykonanom dohľade jasne skonštatoval, že "k nepriaznivému vývoju
zdravotného stavu pacientky prispelo viacero faktorov - chronická fajčiarska bronchitída s dlhým ležaním
v polohe na bruchu a tlakom na hrudník s následnou hypoventiláciou, .... infekcia s postihnutím obličky,

krvácanie z operačnej rany a pod."
Poukázal na záver C.. C. z ktorého vyplýva, že treba mať na pamäti, že indikácia k operácii je často
delikátny výkon, ktorého výsledok nie je vždy možné dopredu predvídať.Odporca je teda toho názoru, že aj keď nemuseli byť vykonané všetky úkony v zmysle zákona č.
587/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neboli úkony zdravotníckeho personálu odporcu
príčinou smrti. Komplikácie, ktoré nastali po operácii, ako aj následná smrť pacientky boli v prevažnej

miere zapríčinené jej vážnym a nepriaznivým zdravotným stavom pred operáciou a zdravotnými
problémami, ktoré po vykonanej operácii reagovali nepredvídateľným spôsobom. Je nesporné, že
úspešnosťžiadnehooperačnéhozákrokuniejemožnégarantovať,najmäzdôvodupôsobeniaviacerých
externých faktoroch, ktoré ovplyvňujú jej priebeh a následné pooperačné zotavenie pacienta, pričom
tieto externé faktory v žiadnom prípade nemusia byť zapríčinené zdravotníckym personálom odporcu.

Odporca zastáva názor, že eventuálne (drobné) pochybenia konštatované úradom neboli hlavnou,
podstatnou príčinou úmrtia pacientky. Pritom pre vznik zodpovednosti odporcu za vznik škody sa
vyžaduje, aby konkrétne pochybenie (porušenie právnej povinnosti) bolo podstatnou, dôležitou príčinou
vzniku škody. Poukázal na to, že aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 126/2006 uviedol, "že
zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný."
Poukázal na skutočnosť, že primárnou príčinou smrti, tak ako to vyplýva z pitevnej správy bola akútna
pyelonefritída s kameňom obličky; ľavostranný zápal pľúc bol iba sekundárnou príčinou. Kombinácia
faktorov, ako chronická bronchitída pacientky, ktorá spolu s ležiacou polohou na bruchu (čo je v danom

prípade vzhľadom na spôsob a operované miesto štandartnou polohou pacienta) a infekciou rany, viedla
k vývoju obličkového zlyhania a srdcovému zlyhaniu. Čiže zápal pľúc nebol určený ako primárny zdroj
úmrtia,apretosúnedôvodnékonštatovanianavrhovateľov,žeodporcaneposkytolpacientkedostatočnú
starostlivosť. Záverom poukázal na nedôvodnosť výšky uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/- 4/ a odporcu, oboznámil oznámenie o výsledku
šetrenia od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 17.08.2011, list o prehliadke
mŕtveho, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2010 a zo dňa 10.02.2011, 25.03.2011,
08.12.2011, záznam o poskytnutí Lekárskej prvej pomoci, znalecký posudok zo dňa 25.01.2012,
vypracovaný Doc. Súdny znalcom C.. R. Malatinským, príjmové pokladničné doklady, potvrdenie

o prepožičaní hrobového miesta vrátane poštovej poukážky a kalkulácie pohrebnej služby, faktúra
73/02/011, pokladničný doklad, dodací list, potvrdenie o príjme objednávky, čestné prehlásenie Herenko
s.r.o., vyjadrenie navrhovateľa - doplnenie žaloby, vyjadrenie odporcu zo dňa 25.01.2013, lekársky
nález zo dňa 03/2011, spis OR PZ, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP - 513/1 - OVK - TN - 2011 -
obsahujúci oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, uznesenie o začatí

trestného stíhania zo dňa 10.06.2011, zápisnice z výsluchu svedka - navrhovateľa 1/, navrhovateľky
3/, Jána Adamoviča, zápisnica z výsluchu znalca MUDr. Malatinského, informovaný súhlas pacienta s
operáciou, konkrementu zo dňa 15.02.2011, List o prehliadke mŕtveho zo dňa 25.02.2010, chorobopis
- záznam odporcu zo dňa 14.02.2011 vrátane záznamu o informovaní a poučení pacienta, poverenie
na intravenóznu aplikáciu liekov a parenterálnej výživy, záznam o oznámení úmrtia zo dňa 24.02.2011,

teplotný lístok, dekurz - záznamy v zdravotnej karte za obdobie od 17.02.2011 do 24.02.2011, záznam
o transfúzii zo dňa 23.02.2011 vrátane dodacieho lístka a žiadaniek na transfúzny prípravok, záznam
- kultivácia, záznam CT, záznam pre urologické odd. zo dňa 23.02.2011 a 16.02.2011, poučenie
pacienta o anestézii, operačný záznam zo dňa 21.02.2011 vrátane protokol operačnej sestry zo dňa
21.02.2011, záznam o anestézii, zo dňa 21.02.2011, dotazník nebohej zo dňa 10.02.2011 vrátane

zdravotného záznamu pre chirurgické, interné a psychiatrické, záznamy o fyziologických funkciách,
bilancia tekutín za 24 hodín, potvrdenie o úschove majetku pacienta zo dňa 14.02.2011, záznam liekov
od 15.-24.02.2011, prepúšťacia správa zo dňa 24.02.2011, znalecký posudok MUDr. K. C. č. X/XXXX,
vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku, znalecký posudok vypracovaný v trestnej veci V.: M.
XXX/X - OV - TN - XXXX č. XX/XXXX zo dňa 22.05.2013, vyjadrenie odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa 1/, manžela nebohej bolo zistené, že pokiaľ ide o okolnosti poskytnutia
zdravotnejstarostlivostiodporcomzotrvávanatvrdeniachuvedenýchvnávrhuanatomakosapodrobne
vyjadril pred policajným orgánom. Nebohá bola vcelku zdravá žena, bola dva mesiace na dôchodku,
ale pracovala naďalej ako brigádnička. Trpela na hypertenziu, liečila sa len na vysoký krvný tlak, o

žiadnych jej zdravotných problémoch nevie , na svoj zdravotný stav sa nesťažovala. Nebohá fajčila,
jednu krabičku mala aj na tri, štyri dni a nevšimol si, že by kašľala. Nevie o tom, že by nebohá viac rokov
odkladala predmetný operačný zákrok, nakoľko problémy v tejto oblasti sa vyskytli v 10 - 11/2010. Keď
napriek medikamentóznej liečbe pretrvávali bolesti bola odborným lekárom, MUDr. Sokolom, ktoréhovyhľadala podľa internetu, odporučená a objednaná na operáciu. Aj s odstupom času, je naďalej
presvedčený o tom, že starostlivosť zo strany odporcu nebola taká, akú nebohá potrebovala, keď
zhoršovanie jej zdravotného stavu u odporcu nevyvolalo žiadne reakcie, nepomohol jej. Smrť manželky

veľmi zle znášal, zasiahla do jeho života, zhoršil sa mu zdravotný stav, trasú sa mu ruky, bola mu
diagnostikovaná Parkinsonova choroba, začal sa liečiť na vysoký krvný tlak. Nebohá im spolu s dcérou,
ktorá naďalej študuje veľmi chýba, a to či v oblasti zabezpečovala chodu domácnosti, varenia, prania či
v oblasti poradiť sa, porozprávať. Neblahé následky to má aj v súvislosti s materiálnym zabezpečením,
nakoľko musí sa sám snažiť, aby dcére umožnil pokračovať v štúdiu.

Z výsluchu navrhovateľky 2/, dcéry nebohej vyplynulo, že mala s nebohou veľmi veľkú väzbu, nakoľko
sa o ňu odmalička starala, keď niečo potrebovala mohla za ňou prísť, poradila jej, pomohla, teraz sú
všetky problémy na nej. Je jej ľúto, že sa nedožila ani jej stužkovej, na ktorú sa veľmi tešila, rozprávali
sa o tom, aké si vyberie šaty. Nebohá zabezpečovala chod domácnosti, chodili spolu na nákupy, či
už oblečenia, mali medzi sebou veľmi blízky vzťah, plný porozumenia, dôvery a lásky. Nebohá bola

poradcom pre všetko, či už to boli problémy v psychickej oblasti, alebo akýkoľvek iný problém. Odkedy
mama zomrela, má vnútorný strach zo všetkých lekárov, na pohrebe jej musela byť zavolaná RZP, jej
smrťou sa jej život úplne zmenil.

Z výsluchu navrhovateľky 3/, dcéry nebohej bolo zistené, že na jeseň 2010, keď bolesti v chrbte

pretrvávali i po liečbe antibiotikami bol vyhľadaný špecialista. Pred týmto obdobím nebohá nemala
problémy s bolesťami v chrbte, prípadne s obličkami. Ona, ani okolie si nevšimli, že by mala nejaké
problémysbronchitídou,žebykašlala,občasmalanejakébežnéprechladnutie.Všetciiokolie juvnímali
ako "čipernú", zdravú osobu. Chodila jej pomáhať s opatrovaním detí v rozostavanom rodinnom dome.
Jej smrť bola šokom, všetkých poznačila, nakoľko chýba každému, bola to matka v tom pravom slova

zmysle, kamarátka, vytvárala spolu s otcom kľudný pokojný domov. Je jej to ľúto kvôli nej samej, nakoľko
sa tešila na to, že bude na dôchodku viac s rodinou, veľmi sa tešila aj na vnúča od brata, ktoré malo
prísť po ôsmich rokoch. Zdôraznila, že nebohá veľmi zle znášala opakované odkladanie operačného
zákroku v nemocnici, nemocničná izby, kde ležala bola veľmi studená, chladná, cez okná fučalo. Ona
osobne predpokladala, že lekári sa o nebohú postarajú, mala čerstvé lekárske výsledky predoperačného

vyšetrenia, žiadne choroby nezatajila, predpokladala a dúfala, že možno do piatku bude doma.

Z výsluchu navrhovateľa 4/, syna nebohej vyplynulo, že sa stotožňuje so všetkými skutočnosťami,
ktoré boli uvádzané príslušníkmi jeho rodiny. Veľmi smutne sa mu spomína, na to, ako musel povedať
každému kto sa ho pýtal na ňu, že už nežije, nikto nechápal, čo sa stalo. Nebohá sa veľmi tešila na

narodenie jeho dieťaťa, a je mu veľmi ľúto, keď manželka volá so svojou matkou a on nevie synovi
vysvetliť, kde je "druhá baba".

Zo záverečného vyjadrenia navrhovateľov prostredníctvom právnej zástupkyne vyplynulo, že majú za
jednoznačne preukázané, že odporca svojim postupom porušil ustanovenia z.č. 576/2004 Zb. Za

postup lege artis je potrebné považovať, ak a/ poskytovateľ vykonal všetky diagnostické a terapeutické
výkony, ktoré smerujú k uzdraveniu osoby, b/ zvolený postup musí byť v súlade so štandardami
vydanými MZ SR, poskytovateľ musí vykonať všetky zdravotné výkony, ktoré sú indikované na danú
diagnózu a to v správnom čase, v správnej frekvencii s prihliadnutím na indikačné obmedzenia
vyplývajúce z diagnózy pacienta, c/ pri rozhodovaní o výbere konkrétneho postupu musí poskytovateľ

zohľadniť súčasné poznatky lekárskej vedy, pričom zvolenie postupu, ktorý nie je s najvyšším poznaním
lekárskej vedy musí byť odôvodnené iba objektívnymi skutočnosťami, d/ spôsob vykonania správneho
postupu musí byť v súlade s osobitnými predpismi a nesmie nadmieru nevyhnutnú zasahovať do
osobnostných práv pacienta. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nezahŕňa v sebe iba správne
vykonanie operačného zákroku ale účinnosť zdravotného výkonu je potrebné posudzovať v rámci

prevencie, diagnostiky a liečby. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v sebe zahŕňa aj správne vedenie
zdravotnej dokumentácie, vyžadovanie informovaného súhlasu s poskytnutím lekárskej starostlivosti
atď. Všetky znalecké posudky zhodne skonštatovali, že postup lekárov odporcu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nebohej bol non lege artis, a to už v prvotnom počiatku. Napriek tomu, že
infekcia bola zistená dňa 15.02.2011, nebola liečená, k operačnému výkonu bolo pristúpené až dňa

21.02.2011 bez nasadenia účinnej liečby, a teda predmetná infekcia sa ešte viac rozvinula. Nemôže
sa hovoriť o cielenej liečbe, pretože bola nezmyselne prerušovaná na dni, kedy bola plánovaná
operácia. Antibiotiká, naviac neúčinné, sa podávali iba z dôvodu plánovanej operácie. Vedie to k
záveru, že odporca si vôbec nevšimol vzniknutú významnú infekciu a túto cielene neriešil. V tomto vidianavrhovatelia hlavný a zásadný problém, ktorý nastal a viedol ku komplikáciám, majúcim za následok
smrť pacientky. Zhodne vo všetkých znaleckých posudkoch bolo skonštatované, že nie je možné
vykonávať operačný zákrok popri procese prebiehajúcej významnej infekcie. Odporca mal pacientku

vo svojej starostlivosti od 14.02. a napriek tomu jej neposkytol žiadnu lekársku starostlivosť, ktorú si
jej zdravotný stav vyžadoval, naopak pristúpil k výkonu operačného zákroku v čase kedy tento výkon
nemal byť uskutočnený. Následne podávaním neúčinného antibiotika sa pokračovalo ďalšie dva dni po
vykonanej operácii a to napriek vážnemu zhoršovaniu sa pacientky, napriek komplikovanému priebehu
operácie, výraznému krvácaniu počas operácie, ako aj po operácii a ďalším klinickým príznakom,

ktoré sú popísané v dokumentácii. Ďalšie významné pochybenie zo strany odporcu nastalo v jeho
nedostatočnej resp. oneskorenej reakcii na vážne klinické príznaky pacientky, ľahostajnosti voči
opakovanému zvracaniu, anúrii, bolesti, teploty a neuskutočnenie krvného obrazu. Zistená norma
CRP, ktorá hovorí o zápalových parametroch bola dňa 23.02. zistená v hodnote cca 314, pričom
normálna hodnota CRP je okolo 5. Až na základe tejto skutočnosti dochádza v poobedňajších hodinách
dňa 23.02. k nasadeniu iného antibiotika Cefotaxim. Je potrebné uviesť, že aj ďalšie okolnosti sa

podieľali na zhoršenom stave pacientky, každopádne všetky faktory, ktoré zapríčinili smrť pacientky
boli odporcovi známe a pokiaľ by bol poskytol zdravotnú starostlivosť riadne je reálne predpokladať,
že by pravdepodobnosť komplikovaného priebehu bola výrazne menšia až minimálna a k smrti by
nedošlo. Práve aj skutočnosť oddaľovaného operačného zákroku z neznámych dôvodov viedla k
vzniku komplikácií keď pod vývoj stavu pacientky sa mohli podpísať práve dlhý pobyt v nemocnici,

ktorý je tiež rizikovým faktorom pre vznik nemocničných infekcií, taktiež psychický stav pacientky v
dôsledku opakovaného odkladania operácie pričom nešlo o akútny neodkladný operačný zákrok, ale
plánovaný, preto bolo možné pristúpiť za súčasného liečenia infekcie k následnému odkladu operácie,
avšak z dôvodov preliečenia infekcie a nie neznámych dôvodov, ako to bolo v tomto prípade. V tejto
súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že laparoskopia je vykonávaná práve z dôvodu menších

aj krvných strát pacienta, čo v tomto prípade v podstate nebolo uskutočňované, nakoľko priebeh
laparoskopickej operácie bol komplikovaný. Nemôžu súhlasiť s tým, že operácia prebehla úspešne,
keďžezpitevnejsprávyvyplýva,žeanivšetkyobličkovékamenevľavejobličkeneboliodstránené.Podľa
pitevného protokolu bolo zakrvácanie do brušnej dutiny masívne, a bola na strane odporcu, aby zisťoval
príčiny prečo k takému zakrvácaniu došlo, ako aj minimalizoval možný vznik komplikácii. Príčinou smrti

pacientky bol septický šok v dôsledku sepsy, čo je masívna prítomnosť baktérii v krvi. V zmysle postupu
lekárov je zrejmé, že o takomto vyvíjajúcom sa ochorení, ako ani príčine nevedeli, a teda ich postup
následne komplikácii nebol zvolený správne. Skutočnosť, že zdravotná starostlivosť pacientke nebola
poskytovaná správne, ani s ohľadom na ďalšie skutočnosti ako zima na lôžku pacientky, v dôsledku
plánovaných operácii riadne nejedla, opakovane jej bol podávaný Diazepam, klistýr, to všetko viedlo k

zvýšenému stresu u pacientky. Ošetrujúcim lekárom ako aj osobou, ktorá vykonávala operačný zákrok
bol lekár bez atestácie v príslušnom odbore, pričom je na strane odporcu, aby mal potrebné personálne
ako aj materiálne vybavenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené majú za
to, že nesprávny postup odporcu bol bezprostrednou hlavnou a dôležitou skutočnosťou, ktorá viedla k
smrti pacientky a je v príčinnej súvislosti so vznikom škodného následku.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že sa pridržiava skutočností uvedených vo svojom vyjadrení k
návrhu , s tým, že má naďalej za to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a
smrťou Márie D.. K., že znalecký posudok vypracovaný v konaní ustanoveným znalcom podstatným
spôsobom nezmenil právny stav odporcom prednesený. S jeho záverov vyplýva, že konaním odporcu

podstatným spôsobom neboli porušené jeho povinnosti, tak, aby mali za následok úmrtie nebohej.
Zároveň poukázal na to, že nebohá trpela viacerými závažnými ochoreniami, ktoré pri zákroku rovnako
prispeli k nepriaznivej situácii. Tvrdenia navrhovateľov, že v inkrimininovanom čase, kedy mal byť
vykonaný operačný zákrok sa operácia neustále posúvala, považuje za zavádzajúci, nakoľko v tom
čase pacientka danú operáciu odkladala niekoľko rokov. V závere znaleckého posudku nie je uvedené,

že by dôvodom úmrtia bolo závažné pochybenie odporcu. Záverom zdôraznil, že dokazovaním nebolo
preukázané, že by prípadný non lege artis postup pracovníkov odporcu bol bezprostrednou či dokonca
jedinou príčinou úmrtia pani Slováčkovej pričom príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym
konaním odporcu a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu iba samotná
pravdepodobnosť. Pokiaľ niektorú zo skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody,

bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je potrebné posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie
alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho úkonu, ako aj príčinnej
súvislosti má poškodený resp. navrhovatelia. Zo znaleckého posudku MUDr. Martinčoka, upozornil na
odpoveď , že operačná liečba bola technicky vykonaná lege artis. Znalec tiež uviedol, že nemôžepotvrdiť, že by non lege artis postup lekárov odporcu pred operáciou, mohol byť príčinou smrti pacientky.
Ďalej uviedol, že ochorenia pacientky, ktorými trpela už pred prijatím do nemocnice vytvorili možnosti
rôznych komplikácii pričom uviedol, že nie je možné jednoznačne odpovedať, či by bolo možné pri

dodržaní liečby lege artis pred operáciou predísť úmrtiu pacientky. Naopak uviedol, 5 faktorov, ktoré
sa podľa jeho názoru a zistení podieľali na zhoršenom zdravotnom stave po vykonanej operácii a to 1/
liečený akútny zápal obličky, 2/ krvácanie, 3/ vysoký tlak pacientky, 4/ obezita, 5/ fajčiarska bronchitída
s tým, že všetky tieto faktory mohli mať na zhoršenie zdravotného stavu rovnaký podiel. Ako vyplýva
z odôvodnenia rozsudku NS SR z 30.01.2007 sp. zn. 2 Cdo 73/2006 vzťah príčiny a následku musí

byť bezprostredný, teda priamy. Nestačí, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody
už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon
totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s
ním vzniknutou škodou a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a
ďalšou škodou.

Podľa Oznámenia o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
17.08.2011 bolo zistené, že tento konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke zo
strany dohliadaného subjektu (odporcu)poskytovaná správne. Úvodom uviedol, že nebohá bola v
dohliadanom období kapitovaná v ambulancii zmluvného všeobecného lekára MUDr. Dovalovej a a
liečená pre arteriálnu hyptertenziu (vysoký tlak v krvi), cervikálny algický syndróm (bolesti súvisiace

s poruchami krčnej chrbtice), mala zistená hyperlipopreteinémiu (zvýšenú hladinu tukov v krvi), bola
fajčiarka. Pre bolesti v driekovo-krížovej oblasti chrbtice bola v novembri 2010 vyšetrená a liečená
urológom. Diagnostikované mala obličkové kamene vľavo. V januári 2011 bola znovu vyšetrená
v urologickej ambulancii, stav bol záverovaný ako akútna ľavostranná pyelonefritída ( zápalové
ochorenie postihujúce tkanivo obličiek a močovody, ktoré vedú moč z obličiek do močového mechúra),

obličkové kamene vľavo, odporučenú mala antibiotickú liečbu, indikovanú PEK vľavo (perkutánna
extrakcia konkrementu = odstránenie kameňa z obličky endoskopom), na ktorú bola objednaná.
Pacientka pred zákrokom absolvovala interné predoperačné vyšetrenie dňa 08.02.2011 so záverom
kardiopulmonálne kompenzovaná bez ložiskových zmien, srdce mierne zväčšené doľava). Dňa
10.02.2011 bolo realizované anestéziologické predoperačné vyšetrenie pred epidurálnou anestéziou

(forma regionálnej anestézie obsahujúca podanie liekov cez cievku vložený do epidurálneho priestoru.
Skonštatoval, že močová infekcia bola liečená protibakteriálnym liekom, na ktorý bola preukázaná
rezistencia. Po operácii nebol včas kontrolovaný krvný obraz napriek tomu, že operačný výkon trval
dlhšie, bol sprevádzaný krvácaním, bolo prítomné presakovanie v okolí nefrostomického drénu. Aj
keď klinický stav pacientky nebol primeraný vykonanej operácii, neboli odporcom realizované do

dňa 23.02.2011 laboratórne vyšetrenia. Pri výkone dohľadu tak v odbornom medicínskom postupe
zistil nasledovné nedostatky: laboratórne potvrdená močová infekcia bola liečená protibakteriálnym
liekom (Biseptol), na ktorý bola preukázaná rezistencia, nebol kontrolovaný krvný obraz bezprostredne
po operácii (dňa 22.02.2011) napriek tomu, že výkon bol dlhší, spojený s krvácaním; pooperačne
bolo prítomné krvácanie (nefrostomický drén odvádzal krvavý moč, okolie nefrostomického drénu

bolo pretečené), dňa 22.02.2011 neboli kontrolované ostatné laboratórne parametre (mineralogram,
kreatinín, ASTRUM, CPR) napriek klinickému stavu pacientky (krvácanie, opakované zvracanie).
Dohľadom boli zistené tiež nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie. V priebehu dohľadu bola
preverovaná aj časť podania týkajúca sa dlhšej doby čakania v príjmovej ambulancii pred príjmom
pacientky na urologické oddelenie. Úrad pri preverovaní vychádzal striktne z písomných údajov

uvedených v origináloch zdravotnej dokumentácii pacientky. V predmetnom prípade bol zaznamenaný
čas príjmu na urologické oddelenie dňa 14.02.2011 v čase o 14:42. Uvedené údaje o dobe čakania
nebolo možné prostriedkami dohľadu verifikovať. Záverom skonštatoval, že bolo zistené, že zdravotná
starostlivosť pacientke zo strany dohliadaného subjektu v dohliadanom období nebola poskytnutá v
súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nakoľko: 1/ neboli
správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy. 2/ zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade s ustanovením § 21 ods.
1 písm. d/ a ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vedenie zdravotnej dokumentácie je
v zmysle § 4 ods. 5 neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedeným konaním
došlo súčasne k porušeniu § 79 ods. 1 písm. 1) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.

Z listinného dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného stíhania MUDr.
Ervínom Malatinským, CSc, vyplynulo, že zavinenie respektíve pochybenie spočívalo už aj v indikácii
k príslušnému operačnému výkonu.

Z listinného dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Forensic.Sk

Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava vyplynulo, že po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie pacientky s uvedením jednotlivých dní a úkonov zdravotníckych pracovníkov, záveru
šetrenia úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a znaleckého posudku z 25.01.2012 doc.
MUDr. Ervína Malatinského, CSc., kompletného pitevného protokolu PMTSL 2001 0131 z pitvy znalci
konštatujú, že pacientke počas hospitalizácie od 14.02.2011 do 24.02.2011 na urologickom oddelení
odporcu nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť. Konkrétne bolo uvedené, že v moči odobranom

na kultiváciu dňa 15.02.2011 bola vykultivovaná baktéria Escherichia coli, ktorá bola rezistentná na
antibiotiká kotrimaxazol a ampicilín. Výsledok tohto mikrobiologického vyšetrenia bol známy ošetrujúcim
lekárom od 17.02.2011. Biseptol, ktorý ošetrujúci lekári podávali je kombináciou baktericídnych antibiotík
Trimethoprim a Sulfamethoxazol. Táto kombinácia sa označuje aj ako co-trimaxazol, cotrimaxazol
resp. kotrimoxazol. Informácie o tom, aké je zloženie kotrimoxazolu je bežne dostupná. Vzhľadom

na dostupnosť informácie o rezistencií kotromixazol najmenej od 17.02.2011 mala byť ošetrujúcimi
lekármi táto informácia zohľadnená pri antibiotickej terapii a to tak, že mali podať iné antibiotikum podľa
dostupného výsledku z mikrobiologického vyšetrenia tak, aby zistená baktéria Escherichia coli bola na
zmenené antibiotikum citlivá. Skonštatovali tak, že antibiotická liečba Biseptolom v čase od 17.02.2011
až do 23.02.2011 bola nesprávna. V danom čase už bola totiž ošetrujúcim lekárom dostupná informácia

o rezistencii na kotrimoxazol. Na základe toho, že ku zmene Biseptolu za iné antibiotikum nedošlo, je
nevyhnutné ustáliť záver, že ošetrujúci lekári buď nevedeli o tom, aké je zloženie kotrimoxazolu, hoci to
vedieť mohli a mali, alebo nevenovali pozornosť výsledkom kultivačného mikrobiologického vyšetrenia.
Podávanie Biseptolu v čase od 17.02.2011 až do 23.02.2011 bolo podávaním liečby, ktorá bola
neúčinná. Podávanie neúčinného antibiotika na dokázanú infekciu močových ciest viedlo k jej rozšíreniu

a prehĺbeniu. V dôsledku toho bol operačný výkon na obličke (na základe neskoršieho priebehu
zdravotného stavu) s vysokou mierou pravdepodobnosti realizovaný v teréne akútnej bakteriálnej
infekcie. Dňa 16.02.2011 bolo jednorazovo podané antibiotikum Abaktal (perloxacín), ktorý je indikovaný
na infekcie močových ciest. Jednorazovo podané antibiotikum v teréne predpokladanej akútnej infekcie
mohlo do istej miery spomaliť priebeh a šírenie tejto infekcie. Napriek jasnej a nespochybniteľnej

informácii o neúčinnosti kotrimoxazolu obsiahnutom v Biseptola na baktéroiu Escherichia Coli dostupnej
už od 17.02.2011 dostávala pacientka aj naďalej antibiotikum biseptol (kotrimaxazol) vnútrožilovo 2x
denne. Pacientka teda mala zdokumentovanú infekciu močových ciest, ktorú možno hodnotiť ako
komplikovanú. Komplikovanosť vyplývala z prítomnosti obličkových kameňov a prekonaného zápalu
obličiek (akútnej pyelonefritídy) v januári 2011. V tomto teréne s predpokladanou aktívnou infekciou

bola vykonaná 21.02.2011 operácia na ľavej obličke. Tento postup viedol s vysokou pravdepodobnosťou
k vývoju infekcie smerom ku jej rozšíreniu do pľúc a s neskorším vývojom sepsy a septického šoku.
O sepse a septickom šoku svedčí priebeh v pooperačnom období, kde sa na zhoršení pacienkty
spolupodieľalo aj krvácanie do retroperitonea a obličky vľavo (pokles červených krviniek a hemoglobínu,
presakovanie nefrostomie, krvavý moč, (viď aj CT nález z 23.02.2011). Napriek rizikovému profilu

pacientky a klinickému vývoju pacientkinho stavu po operácii (v deň operácie a 1.pooperačný deň)neboli
tietoskutočnostidostatočnezohľadnenévstarostlivosti.Podľanázoruznalcovmalabyťkontrolakrvného
obrazu a základných biochemických parametrov (kreatinín, mineralogram) vykonaná dňa 22.02.2011 -
t.j. v prvý pooperačný deň. Taktiež malo byť podané antibiotikum s potvrdeniu citlivosťou proti baktérii
E.coli (na základe dostupných výsledkov zo 17.02.2012) a operácia sa mala uskutočniť až po doznení

a preliečení močovej infekcie.

Dňa 23.01.2011 po výsledku CT vyšetrenia (parciálny kolaps dolného laloka a fluidothorax 500
ml. vľavo); bolo podané širokospektrálne antibiotikum II. generácie cefalosporínov cefotaxim 2x
intravenózne 2x denne v infúzii s fyziologickým roztokom. K pacientke bolo volané interné konzílium

až 24.02.2011 o 7.16 hod., v dôsledku anémie pre zakrvácanie do podkožia v ľavej lumbálnej oblasti,
hrudníkaaretroperitonea(stratykrvihradenétransfúziamikrvi)apridruženejhnisavejpneumónieľavého
laloka pľúc došlo k náhlej kardiopulmonálnej dekompenzácii, čo malo za dôsledok smrť pacientky
(24.02.2011 o 8.40 hod. ), ktorá bola ešte pri hyposaturácii preložená na ARO oddelenie a započatá bolakardiorespiračná resuscitácia, ktorá bola však neúspešná. Podotkli a upozornila teda, že až 23.02.2011
došlo ku zmene antibiotickej terapie na cefotaxim, pričom následný priebeh zdravotnej starostlivosti od
23.02.2011 kedy už bol u pacientky zistený septický stav, možno považovať za primeraný a správny.

Znalci zdôraznili, že ideálny nebol ani manažment pacientky. V danom prípade bolo objektívne
neštandartné dlhé čakanie na efektívny, teda dopredu pripravovaný a nie akútny, neodkladný operačný
zákrok (prijatá 14.02.2011, plánová na operáciu 15.02., samotný operačný výkon realizovaný 21.02.);
viackrát bola premedikovaná večer i ráno pred operáciou, ku ktorej napokon nedošlo. Pre takýto

manažment pacientky je len čiastočné vysvetlenie v zdravotnej dokumentácii. Poukázali na to, že vo
všeobecnej rovine je dĺžka pobytu v nemocnici rizikový faktor pre vznik nemocničných (nozokomiálnych)
infekcií. V tomto prípade však rozvod celkovej infekcie bol spôsobený infekciou, ktorá už prebiehala.
Avšak v prípade, ak by bola od 17.02.2011 zmenená antibiotická terapia je reálne predpokladať, že
by takéto čakanie na operáciu nemalo negatívny vplyv na výsledok, nakoľko by po zmene antibiotika
bol čas na potlačenie bakteriálnej infekcie. Ustálil nasledovné pochybenia pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti pacientke:
1/ nesprávna reakcia respektíve nereagovanie na výsledok mikrobiologického vyšetrenia moču s
preukázateľnou rezistenciou vykultivovanej baktérie Eschericha coli na kotrimoxazol, čo bolo známe od
štvrtku dňa 17.02.2011
2/ pokračovanie v liečbe neúčinným antibiotikom až do 23.02.2011

3/ v dôsledku skutočností uvedených pod bodmi 1 a 2 došlo ku realizácii operácie v teréne prebiehajúcej
močovej infekcie
4/ vo včasnom pooperačnom období došlo ku podceneniu klinických ťažkostí pacientky a objektívnych
prejavov krvácania do močových ciest, v oblasti rany a do podkožia.
Konkrétne pochybenie teda spočívalo v nesprávnej reakcii na močovú infekciu u pacientky a neskorú

reakciunaklinickýstavpacientkyvovčasnompooperačnomobdobí.Zaliečbubolzodpovednýošetrujúci
lekár (MUDr. Švihorík), ako lekár bez atestácie a primár oddelenia MUDr. Riedl, ktorý ako jediný bol
lekárom s atestáciou.
Uvedené popísané okolnosti mohli prispieť k nepriaznivému vývoju zdravotného stavu pacientky. V
prípade zmeny antibiotika podľa výsledkov mikrobiologického vyšetrenia a správneho manažmentu

počas celej hospitalizácie by bola pravdepodobnosť komplikovaného priebehu a smrti pacientky výrazne
menšia alebo by k nej vôbec nemuselo dôjsť.
Na viac poukázali na to, že pitva tela pacientky preukázala pretrvávanie prítomnosti konkrementov
(kamienkov) v panvičke ľavej obličky, čo je rozpor so zdravotnou dokumentáciou, kde je konštatovaný
kompletný výkon s odstránením všetkých konkrementov (vrátane RTG kontroly).

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného MUDr. Dušanom Martinčokom CSc., znalcom v
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie urológia bolo zistené, že zdravotný stav nebohej v čase
prijatia do nemocnice dňa 14.02.2011 bol charakterizovaný akútnym ochorením ľavej obličky (odliatkový
kameň panvičky a horného kalicha ľavej obličky, akútny zápal ľavej obličky neobštrukčného charakteru)

pri kompenzovanom náleze na srdcovo-pľúcnom systéme. Pacientka v čase pred hospitalizáciou bola
liečená na vysoký krvný tlak, bolestivý syndróm krčnej chrbtice, zvýšený obsah tuku v krvi a tým, že
bola dlhodobá fajčiarka je predpoklad chronického zápalu priedušiek. Z urologického hľadiska mala od
r. 2010 diagnostikovanú nefrolitiazu (kameň v obličke). V januári 2011 bola opäť vyšetrená rajónnym
urológom MUDr. Sokolom a so záverom na akútny zápal ľavej obličky. Pacientke bola odporučená

antibiotická liečba a kontrola o 7 dní. Pri kontrole zápal obličky ustúpil a MUDr. Sokol pacientku objednal
na hospitalizáciu na urologické oddelenie FN Trenčín za účelom PEK l. sin, na ktorú bola pacientka
objednaná.Pacientkabolaprijatáakoakútnyurologickýstav(odliatkovýkameňľavejobličkovejpanvičky
a horného kalicha, pri pretrvávajúcom akútnom zápale ľavej obličky), ktorý vyžadoval urgentné riešenie.
Vzhľadom k akútnej infekcii močových ciest spôsobenej dlhodobou existenciou kameňa v obličke (bez

evidentnej obštrukcie), nebolo možné, bez predchádzajúcej cielenej liečby močovej infekcie vykonať
operačný zákrok (PEK).
Až po zvládnutí infekcie močových ciest neobštrukčného charakteru, bolo možné realizovať operačný
zákrok. Postup lekárov bol v predoperačnej liečbe infekcie močových ciest u pacientky "non lege artis."
Operačný zákrok bol technicky vykonaný lege artis bez poškodenia okolitých štruktúr a iných patológií.

V pooperačnom období absentovali kontrolné vyšetrenia krvného obrazu(napriek peroperačnému a
pooperačnému krvácaniu z miesta operácie a zvracaniu krvného obsahu) a tiež biochemické vyšetrenie
na zistenie vnútorného prostredia(napriek klinickému stavu- krvácanie, zvracanie krvavého obsahu,
oligúria). Uvedené odlišnosti spôsobili oneskorenú reakciu lekárskeho tímu na aktuálny pooperačnýstav pacientky, ale nemôže potvrdiť, že mohli byť príčinou smrti pacientky. Skôr rozbehli proces, ktorý
v konečnom dôsledku končil letálne.
Dodal,žekomplexnýpohľadnazákladnéurologickéochorenie,spojenésďalšímiochoreniamipacientky

vytvára možnosti rôznych komplikácii, ktoré môžu byť sprievodným javom ochorenia a operačnej liečby.
Z uvedeného vyplýva, že nie je možné jednoznačne na otázku či bolo možné liečbou lege artis počas
hospitalizácie predísť smrti pacientky a za akých okolností, odpovedať.
Na zhoršenom zdravotnom stave po vykonanej operácii sa rozhodujúcou mierou podieľal neadekvátne
liečený akútny zápal obličky a krvácanie. Dôležitý podiel na zhoršenom zdravotnom stave mali liečený

vysoký tlak krvi, obezita, fajčiarska bronchitída. V akej miere, matematickým vyjadrením (v %) to nevie
posúdiť. K úmrtiu pacientky viedlo zlyhanie srdca a pľúc (Decompensatio rardiopulmonalis) spojené s
krvácaním (šokový stav) a akútnym zápalom obličky s následným zlyhaním obličiek. Dodal, že na rozdiel
od nedávnej minulosti sa t.č. 96-98% kameňov v močových cestách lieči menej invazívne pomocou
dobre vybaveného prístrojového parku spojeného s adekvátnou erudíciou lekárskeho a ostatného
personálu. Napriek splneniu všetkých uvedených atribútov dochádza u PEK-u (odstránenie kameňa

punkciou obličky cez kožu), v 1-4% prípadov ku komplikáciám, ktoré sa nie vždy dajú adekvátne
zvládnuť. (Percentuálny údaj je čerpaný zo smerníc Európskej urologickej spoločnosti r. 2013).

Podľa §§ 4 ods.3, 5 z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 5)
Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie.

Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, okrem porušenia
právnej povinnosti, existencie škody a zavinenia, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade
škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej

zodpovednosti. Existencia tohto predpokladu je nevyhnutná aj vtedy, ak sa uplatňuje škoda spôsobená
na zdraví. Subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s
ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo
zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že
medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a

následku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je do základu dôvodný a
zodpovednosť odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu je daná. V prejednávanej veci vznik škody
nebol medzi účastníkmi sporný. V konaní mal súd za preukázané, že odporca nepostupoval v súlade

so známymi poznatkami lekárskej vedy, možnosťami dostupných diagnostických a liečebných metód.
Ako bolo konštatované vykonaným dokazovaním zdravotná starostlivosť pacientke zo strany odporcu
nebola poskytnutá správne v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, vykazovala vyššie špecifikované pochybenia. Postup lekárov bol v predoperačnej liečbe
infekciemočovýchciestupacientky zhodnotenýmedicínskyakopostup"nonlegeartis." Vzhľadom

na to, že postupy lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť boli v rozpore s citovaným zákonom
o zdravotnej starostlivosti boli protiprávne. Za tieto postupy však lekári, ktorí boli v pracovnoprávnom
vzťahu k žalovanému v súlade s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovaného per analogiam
podľa § 853 Občianskeho zákonníka priamo nezodpovedajú, zodpovedným je odporca, ktorý lekárov
zamestnával.

Spornou medzi účastníkmi bola existencia príčinnej súvislosti ako základného predpokladu
zodpovednosti odporcu za škodu.Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie,
súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom

tejto príčiny.
Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno
riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť
len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha

(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.
Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou

skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve

vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je
protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.
Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou
z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac
skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná

kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu
pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného
práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo popredných predstaviteľov európskej
civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako
predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj B. P., I. Y. et al., Prokazování příčinné souvislosti

multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89). Podľa týchto princípov (čl. 3:104, bod
1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama
spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).
Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala za následok zlyhanie organizmu nebohej bola skutočnosť, že zo
strany odporca nebola poskytnutá správna lekárska starostlivosť a to preliečenie účinným antibiotikom,

realizovanie operačnéhovýkonuvterénebezprebiehajúcejmočovejinfekcie anepodcenenieklinických
ťažkostí pacientky a objektívnych prejavov krvácania vo včasnom pooperačnom období. Táto príčina
bola daná, t. j. pôsobila, aj keby neboli existujúce okolnosti hypertenzie, zvýšeného obsahu tukov a pod.
u nebohej. Bola preto výlučnou príčinou, ktorá spôsobila navrhovateľmi označenú ujmu.
V konaní nebolo s istotu preukázané, že u nebohej išlo o taký predchádzajúci stav poškodenia

organizmu, ktorý bol nenapraviteľný(nezvratný). To znamená, že správnym postupom liečením
účinným antibiotikom, realizovaním operačného výkonu v teréne bez prebiehajúcej močovej infekcie
a nepodcenením klinických ťažkostí pacientky a objektívnych prejavov krvácania vo včasnom
pooperačnom období mohlo dôjsť k zastaveniu resp. spomaleniu komplikovaného priebehu a tým k
zamedzeniu smrti pacientky. Súd sa preto stotožnil s tvrdeniami navrhovateľov a dospel k záveru, že

medzi škodou na zdraví končiacou smrťou nebohej a zavineným protiprávnym úkonom odporcu existuje
priama, bezprostredná príčinná súvislosť.

V konaní boli tak preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ
Pokiaľ ide o námietky odporcu v tom zmysle, že nebohá trpela viacerými závažnými ochoreniami,

ktoré po operačnom zákroku prispeli k nepriaznivej situácii, súd sa ich nemohol akceptovať, nakoľko
liečba brontchtídy nebola u nej (podľa záznamov)preukázaná, aj ustanovený znalec konštatoval len
predpoklad chronického zápalu priedušiek. Rovnako v súvislosti s jej tvrdenou obezitou podľa záznamu
o anestézii a dekurzného záznamu bola jej hmotnosť vo výške 68 kg, teda BMI 27,94 pričom ide o
nadváhu, nie obezitu. Nepreukázané boli i tvrdenia odporcu o viacročnom odkladaní operácie, naopak

pacientky po doporučení odborného lekára sa obratom objednala na plánovanú operáciu.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.Slovenská republika podľa článku I. ods. 2 Ústavy uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné

záväzky. Prednosť pred zákonmi majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách (čl. 7 ods. 5 Ústavy). Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zo 4.11.1950, majúceho ako mnohostranná medzinárodná zmluva status
analogický s ústavnými zákonmi.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Obsah práva na ochranu osobnosti, upravený v § 11 Občianskeho zákonníka nadväzuje na
komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného
osobnostného práva, konkretizujúc ho. Zo znenia § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že do rámca
všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Obsah práva na súkromný život,
ktorý je chránený, interpretoval v niektorých svojich rozhodnutiach, aplikujúc článok 8 ods. 1 Dohovoru,

Európsky súd pre ľudské práva; podľa názoru tohto súdu by bolo príliš reštriktívnym limitovať tento
pojem na "vnútorný kruh" , v ktorom môže jedinec žiť svoj vlastný život podľa svojich predstáv a úplne z
nehovylúčiťsvetdotohtokruhunezahrnutý. Rešpektovaniesúkromnéhoživota musítaktiežzahŕňať do
určitej miery aj právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami (rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Niemitz versus Nemecko zo 16.12.1992).

Súčasťou súkromného života je bezpochyby život rodinný, zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a
kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie. Aj
keď neprípustnosť zásahov orgánov verejnej moci do práva na súkromný život, chráneného čl. 8 ods.
1 Dohovoru, ktoré boli konštatované v citovaných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, má

kvalitatívne, pre postavenie subjektu, do súkromného života iného zasahujúceho (orgán verejnej
moci) iný charakter ako zásah subjektom, ktorý nie je orgánom verejnej moci do súkromia iného, je táto
interpretácia súkromného života základom praktickej aplikácie práva na ochranu pred neoprávneným
zásahom do súkromného života, t.j. ochranu osobnosti pred zásahmi kýmkoľvek.

Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia neoprávneného
zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom
a jeho protiprávnosťou.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Zásahom do práva na život manželky navrhovateľa 1/a matky navrhovateľov2/-3/ zasiahol odporca
súčasne do ich práva na súkromný život ako súčasti ich osobnostného práva. Následky tohto zásahu do

súkromia navrhovateľov sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľom vznikla
môževšak,poskytnutávpeniazoch,aspoňprispieťkzmierneniuvzniknutéhostavu,uvedenéjenapokon
aj jej zmyslom. Čo sa týka uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, súd má, vychádzajúc
z citovanej právnej úpravy a zhodnotenia dôkazov v ich jednotlivosti ale aj vzájomnej logickej súvislosti
za to, že predpoklady pre jej priznanie v konkrétnom prípade pri preukázaných skutkových okolnostiach

veci sú dané.

Na základe uvedených záverov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie o výške žalovaných nárokoch bude potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie a zabezpečiť potrebné skutkové podklady súd rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti
najskôr o základe nároku navrhovateľov medzitývnym rozsudkom podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p.

O výške nároku navrhovateľov a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.