Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/513/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205960
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614205960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 01 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705 zastúpeného Fridrich Palko s.r.o. AK Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421 proti odporkyni U. J., nar. X.XX.XXXX, E. D. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 850,17 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13C 46/2014-45
zo dňa 4. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13C 46/2014-45 zo dňa 4. augusta 2014 potvrdzuje.

Súd nepripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
850,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 855,17 Eur od 31.8.2010 do
21.10.2012, čo predstavuje 1.674,-Eur a zo sumy 850,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, 6 % úrok

zo zmenkovej sumy 855,17 Eur od 26.10.2010 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 102,34 Eur a zo
sumy 850,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia , zmenkovú odmenu vo výške 2, 85 Eur, trovy konania
vo výške 51,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur. V odôvodnení rozsudku okresný
súd uviedol, že navrhovateľ návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 850,17 Eur a príslušenstva na
tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavila odporkyňa dňa 18.11.2009 na zmenkovú sumu 855,17 Eur a zaviazala sa k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená
doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 31.8.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil na zmenkovú sumu
a na úrokoch žiadnu čiastku. Zmenková listina je opatrená doložkou „ bez protestu“. Navrhovateľ ako

písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie. Súd zaslal odporkyni vyplnenú časť I. vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, ktorú súdu vrátilaa uviedla, že pohľadávku neakceptuje, nesúhlasí s nariadením ústneho pojednávania, nežiada náhradu
trov konania a neuplatňuje si protipohľadávku.

Súdkonštatoval,žezpredloženýchaoznačenýchdôkazovzistil,žeodporkyňadňa18.11.2009 vystavila
vlastnú zmenku, v ktorej sa zaviazala za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., zaplatiť sumu 855,17 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.8.2010. Predmetná zmenka bola
vistazmenkou a bola opatrená doložkami „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku

na rad navrhovateľa. Zároveň súd konštatoval, že odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu
vyplnené tlačivo „C“ odpoveď doručila, avšak v rámci svojej obrany nepodala také kauzálne námietky,
ktoré by prelomili základnú zásadu obsiahnutú v § 17 Zákona zmenkového a šekového. Dlžníčka
nepreukázala, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní - vedome na jej škodu.

Zároveň uviedol, že nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia

spotrebiteľského úveru, ako zabezpečovacej zmenky, ale je treba zdôrazniť, že sa jedná o dva
samostatné, vedľa seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu. Súd zdôraznil, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy , ale
nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter
zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca, ak

by bol spotrebiteľ, vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácií došlo na jeho škodu, alebo ak by
podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní
musel preukázať.

Súd ďalej uviedol, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú

záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v
takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou
súvisia. Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť,
že sám majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo, a že konal na škodu dlžníka. Zároveň súd
uviedol, že nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového

a dospel k záveru, že zmenka je platná. Taktiež konštatoval, že zmenka vystavená odporcom spĺňa
všetky náležitosti vlastnej zmenky, pričom odporca zmenkovú sumu neuhradil. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr
pri jej vymáhaní preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Zmenka samotná, pokiaľ je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi

zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaníajpreukázal,pokiaľpodanietakýchtonámietoknevylučuje§17Zákonazmenkovéhoašekového.
Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent, ako prvý majiteľ zmenky,
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky
práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale celkom originálny

nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Z § 17 zákona
Zmenkového a šekového vyplýva, že žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo k neskorším majiteľom, okrem prípadu,
keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Z dôvodu, že zmenka nebola

odporkyňou v priebehu konania spochybnená, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý
bol v konaní úspešný trovy konania vo výške 51,-Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia v sume 142,78 Eur.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odporkyňa odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby návrh ako celok zamietol.
V odvolaní uviedla, že zmenka vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto vzniká
otázka,čizmenkaajejindosácianadmernenesťažili,badokoncačineznemožnilispotrebiteľovipresadiť

vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu. Odmieta názor, podľa ktorého
sa má odoprieť spotrebiteľovi ochrana podľa unijného práva pred neprijateľnými podmienkami len
preto, že sa vymáha plnenie z indosovanej zmenky. Zmenkové práva navrhovateľa sú v rozpore so
spotrebiteľskými právami odporcu garantovanými osobitnými predpismi. Spotrebiteľské právo vnášaosobitosti do tradičného súkromného práva. Táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz jeho
zneužitia. Odvolateľka v súvislosti s vysloveným názorom poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu
ČR, tiež uviedla, že nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k využitiu,

resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Zároveň odporkyňa uviedla,
že indosácia zmenky je v zjavnom rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Taktiež poukázala na to, že ak
dohoda o vypĺňacom práve umožňuje indosáciu zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných
podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V odvolaní zároveň uviedla, že samotná zmenka je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., a to s §
17 ods. 3, nakoľko poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom. Z uvedeného plynie, že nárok zo zmenky a navyše zmenky, ktorá je
indosovaná nemôže požívať právnu ochranu, keďže táto bola vystavená v rozpore so zákonom. Pri
tzv. spotrebiteľskej zmenke súd musí skúmať aj kauzu, pričom kauzou bol hlavný záväzok založený

zmluvou o úvere, ktorej číslo je uvedené na zmenke, pričom tejto skutočnosti konajúci súd nevenoval
nijakú pozornosť. Keby konajúci súd preukázal snahu vecou sa riadne zaoberať a vec správne právne
posúdiť, musel by zistiť, že v prípade zmenky ide už o viacnásobne uplatnenú pohľadávku, ktorá bola
už aj exekučne vymáhaná na konajúcom súde. V exekúcií sa pravdepodobne nároku právna ochrana
odoprela a teraz súd nesprávne a nezákonne priznal nároky zo zmenky. Odvolateľka žiadala, že v

prípade, ak by sa súd nestotožnil s uvádzanou kvalifikáciou a ponímaním spotrebiteľskej zmenky, žiada,
aby predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.

K odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje

v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone
zmenkovom a šekovom, dokázal ňou teda jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne

námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a
nie je možné spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Upozornil na
ustanovenie článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého , kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo

k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporkyne a predovšetkým odporkyňa

v tejto situácií nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo vyjadrí odkázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 51,45 Eur bez DPH a 8,04,- Eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok Okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.
bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa

12.2.2015.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa vystavila blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka
riadne podpísala. Identifikovala sa pri tom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľka. Na zmenke je
uvedené číslo zmluvy a záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená
ako zmenka na videnie ( pri predložení ), splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na
zmenke bolo určené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená„ bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z
pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní.

Odporkyňa vrátila súdu vyplnené tlačivo „C“ s prílohou, v ktorom uviedla, že zmenka je vypísaná na celú
sumu, hoci splácala. Zmenka vykazuje znaky úžery. Ústne pojednávanie nariadiť nechcela.

Podľačl.5ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007oeurópskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb; Zákon zmenkový a šekový
(„ZZŠ“)vzmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku .I, § 11 ods.1 ZZŠ, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa článku I, § 17 ZZŠ., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak
boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

Podľa článku I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v

jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Odvolací súd zistil, že odporkyňa v odvolaní žiadala, aby v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní
s ňou uvedenou kvalifikáciou a ponímaním spotrebiteľskej zmenky, aby predložil prejudiciálnu otázku

Súdnemu dvoru EÚ, avšak konkrétnu otázku, ktorú by mal súd položiť, neuviedla.

Podľa čl. 267 Zmenky o fungovaní Európskej únie Súdny dvor EÚ má právomoc vydať predbežný nález
v otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi,
že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ,
aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor EÚ.

Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9 uviedol, že
článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom.
Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva
Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177.
Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi
druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú
právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke
práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im

položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď
odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ účastník konania, ktorý navrhuje položenie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ, musí ju presne súdu špecifikovať a aj v prípade, ak ju uvedie, súd nie je povinný ju

postúpiť na výklad práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná. Keďže v danom prípade odporkyňa
otázku presne neuviedla, odvolací súd nemal možnosť posúdiť relevantnosť otázky, a preto tento návrh
odporkyne považoval za bezpredmetný.Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne
posúdil.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá
bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola
následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Platnosť zmenky

akotakejodporkyňavkonanínenamietalaaprvostupňovýsúdsprávnezistil,žezmenkaobsahujevšetky
zákonom požadované náležitosti v zmysle článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového.
Odporkyňavodvolanípoukazovalanaspotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereuzavretejmedzidlžníkom
a prvým majiteľom zmenky.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov ( kauzy ),

pre ktorú je vystavená, prvostupňový súd správne nevykonával dokazovanie smerom k obsahu úverovej
zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a prvým majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania nie sú
nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť
tejto zmluvy a skúmať, či táto zmluva obsahuje prijateľné podmienky tak, ako je to uvedené v odvolaní
odporkyne.

Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Odvolací súd poukazuje na to, že aj za
predpokladu, že by mala odporkyňa námietky voči prvému majiteľovi zmenky, ktoré by mohli súvisieť
s kauzálnou zmluvou ( kauzálne námietky ), indosáciou zmenky je možnosť vzniesť tieto kauzálne
námietky aj voči súčasnému majiteľovi zmenky podmienená splnením podmienok upravených v

článku I, § 17 Zákona zmenkového a šekového. V zmysle tohto ustanovenia odporkyňa môže robiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na vzťahoch odporcu k pôvodnému majiteľovi zmenky
iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ ( navrhovateľ ) pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu odporkyne, ako dlžníka zo zmenky. Takúto námietku však ani v priebehu prvostupňového, ani
odvolacieho konania odporkyňa nevzniesla a zároveň nepreukazovala. Z tohto dôvodu na v odvolaní

vznesené námietky nie je možné prihliadnuť.

Odporkyňa v odvolaní namietala, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, a teda
neplatnou zmluvnou podmienkou. Podľa jej názoru dohoda o vyplnení zmenky je preto neplatná.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade došlo k zmene majiteľa zmenky s tým, že

navrhovateľ, ako indosatár nenadobudol práva a povinnosti svojho predchodcu, ale právo zo zmenky.
Preto pokiaľ odporkyňa vznáša námietku, že pôvodný majiteľ vypĺňal zmenku na základe neplatnej
dohody o vyplnení zmenky, mohla by tak urobiť výlučne za predpokladu unesenia dôkazného bremena
po vznesení námietky v zmysle článku I, § 10 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ak
blankozmenka nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, poslednému majiteľovi zmenky je možné

namietať, že dohoda o vyplňovacom práve nebola dodržaná, iba za predpokladu, ak súčasný majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Dôkazné bremeno pri preukázaní zlomyseľného nadobudnutia pritom spočíva na dlžníkovi, ktorý v
priebehu konania uvedenú námietku vzniesol, ale nijakým spôsobom ju nepreukázal..

Prvostupňový súd pri rozhodovaní správne postupoval v zmysle Nariadenia, podľa ktorého súd
rozhoduje o pohľadávke na základe návrhu doručeného na tlačive A. Odporkyňa doručila súdu vyplnené
tlačivo „C“ , s prílohou - vyjadrením, v ktorom poprela oprávnenosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací
súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav
veci, správne posúdil predmetnú zmenku ako platnú, pričom odporkyňa, ako dlžníčka zo zmenky žiadne

kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového nepredniesla, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa článku 16 Nariadenia v nadväznosti
na článok 19 Nariadenia a ustanovenia § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 51,45 Eur bez DPH a 8,04 Eur bez DPH režijný paušál. Pri vyhodnotení,
či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal
odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššie súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6MCdo5/2013 zo dňa 19.3.2014 a 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.6.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o
aktualizáciutejktorejveciajejindividualizáciunasúdochvSR,nemožnopovažovaťzatrovynevyhnutne

vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou
odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony

právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú
vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované ( formulárové ) vyjadrenia
sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich
nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal práva, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť
zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia

skutočností, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie
právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi,
ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí ( konaní
v skutkovo a právne totožných právnych sporoch ) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých
prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne

reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v
odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ako
za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2014 oznámil vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica. Odvolací súd bol povinný rozhodnúť o vstupe Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Krajský

súd v Banskej Bystrici vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nepripustil s odôvodnením, že podľa ust. § 93 ods. 2 O. s.
p. vzniká právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania ex lege pokiaľ sú splnené kumulatívne obe
zákonné podmienky, ktorými sú právny záujem vstupujúceho vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
t. j. na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristúpil a predmet sporu. Pokiaľ vstupujúcim subjektom

je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a zároveň je konanie sporom o ochrane
práv spotrebiteľa, vstupujúci subjekt nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka už oznámením svojho
vstupu do konania bez toho, že by musel právny záujem na jeho vstupe preukazovať. V takýchto
prípadoch môže súd rozhodovať o prípadnom nepripustení vedľajšieho účastníka do konania iba
na návrh niektorého z účastníkov sporu, pokiaľ tento vznesie námietku proti jeho účasti v konaní.

Samozrejmým predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, že niekto na jeho
strane bude vystupovať ako vedľajší účastník. V prípadoch, kedy nie je niektorá z kumulatívnych
zákonných podmienok na vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej za účelom ochrany
spotrebiteľa splnená preto, že predmetom sporu nie je ochrana práv spotrebiteľa, nemôžu účinky
predvídané Občianskym súdnym poriadkom v § 93 ods. 2 O. s p. nastať. V takomto prípade vstupujúci

subjekt postavenie vedľajšieho účastníka nenadobudne, a to bez ohľadu na to, že svoj úmysel vstúpiť
do konania súdu oznámil.

V prejednávanej veci rozhodoval okresný súd o nároku zo zmenky, nie o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto účastníci tohto sporu nevystupujú ako zmluvné strany kauzálneho vzťahu a teda ako dlžník

alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ si uplatnil právo ako majiteľ zmenky, ktorú
nadobudol indosamentom voči odporkyni ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. Ani jeden z účastníkov tak
nemá v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa, preto nie je možné aplikovať na konanie o vstupe
vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2 O. s. p. tak, ako to občianske združenie uviedlo v oznámení o svojom
vstupe do konania.

Pokiaľ by konanie prebiehalo ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne by odporkyňa mala
postavenie spotrebiteľa a v takom prípade by malo občianske združenie založené za účelom ochrany
práv spotrebiteľa právo vstúpiť do konania na strane odporkyne, ktorá by bol spotrebiteľom, avšak zapredpokladu, že by k takémuto vstupu udelila odporkyňa súhlas. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy
má odporkyňa Zákonom zmenkovým a šekovým presne vymedzené postavenie vystaviteľa zmenky, a
tedadlžníkazozmenky.Odporkyňaakovystaviteľkazmenkymôžepretovpriebehukonania vznášaťlen

relevantné kauzálne námietky podľa čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda, že súčasný majiteľ
zmenky konal pri jeho nadobudnutí na jej škodu ako dlžníka, čo v prvostupňovom konaní preukázané
nebolo. V konaní pred súdom prvého stupňa žiadnu námietku v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového
a šekového odporkyňa nevzniesla, vystupuje v ňom ako vystaviteľ zmenky, charakter zmenkového
záväzku je prísne abstraktný, oddelený od pôvodného zmluvného vzťahu a od toho sa potom odvíja aj

posudzovanie charakteru účastníka v súdnom konaní, týkajúcom sa zaplatenia zmenkovej sumy.

Navrhovateľ sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril. Keďže sa v prejednávanej veci
nejedná o konanie súvisiace so spotrebiteľským vzťahom, v ktorom by aspoň jeden z účastníkov konania
vystupoval v pozícii spotrebiteľa, odvolací súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne do odvolacieho konania pre nesplnenie zákonných podmienok nepripustil.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.