Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201546
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314201546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným v 1. rade G.. F. D., nar. XX. X. XXXX
a v 2. rade Q. D., nar. XX. X. XXXX, obaja žalovaní bytom F. XXXX/XX, M., s tým, že žalovaná v 2.
rade je zastúpená žalovaným v 1. rade na základe plnej moci, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO: 42362962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 837,54
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal dňa 10. 2. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorú
upresnil podaniami doručenými súdu dňa 2. 6. 2014, dňa 21. 11. 2014 a dňa 15. 12. 2014 a ktorou žiadal
zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 837,54 eur s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27. 6. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Zo odôvodnenia žaloby, ako aj z jej doplnení vyplýva, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 5. 2006, žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanej
v 2. rade ako spoludlžníkovi podľa §533 Občianskeho zákonníka, úver vo výške 1362,64 eur, ktorý sa
žalovanízaviazalivrátiťžalobcovi30mesačnýmisplátkamipo84,11eur,splatnýmivtermínochsplatnosti
dohodnutých v zmluve.

Vsúladesustanovenímzmluvy,žalobcaposkytolžalovanýmdňa24.10.2007revolvingvovýške772,16
eur, ktorý sa žalovaní zaviazal vrátiť žalobcovi 18mesačnými splátkami po 84,11 eur.

Dňa 22. 5. 2009 žalobca poskytol žalovaným ďalší revolving vo výške 772,16 eur, ktorý sa žalovaní
zaviazal vrátiť žalobcovi 18mesačnými splátkami po 84,11 eur.

Následne dňa 23. 12. 2010 žalobca poskytol žalovaným ďalší revolving vo výške 772,16 eur, ktorý sa
žalovaní zaviazal vrátiť žalobcovi 18mesačnými splátkami po 84,11 eur.Žalovaní sa dostali do omeškania už s úhradou splátky úveru č. XX a napokon zaplatili žalobcovi len
sumu 5819,70 eur. Keďže so splátkou č. XX sa žalovaní dostali do omeškania o viac ako tri mesiace,
žalobca si uplatnil svoje právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z

dôvodu omeškania a dlh žalovaných vyčíslil na sumu 1245,54 eur, ktorú žalovaní mali uhradiť do 27. 6.
2012. Z tejto sumy uhradili žalobcovi len 408 eur, preto na zvyšok podal žalobca na súd žalobu.

Dňa 26. 9. 2014 došlo na súd došlo na súd podanie Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, občianskeho
združenia, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, poukázalo na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. a

oznámilo, že vstupuje do konania v danej veci ako vedľajší účastník na podporu žalovaných.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom
úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, kartou klienta,
oznámením o zosplatnení + doručenkou, s výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový

stav.

Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 8. 5. 2006 č.
XXXXXXXXXX, žalobca ako veriteľ v bode 6 schválil pre žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovanú v
2. rade ako spoludlžníčku, poskytnutie finančných prostriedkom titulom revolvingového úveru vo výške

1362,64 eur (41 051 Sk) pri poplatku za poskytnutie úveru 49,79 eur (1500 Sk). Žalovaní sa tento úver
zaviazali vrátiť žalobcovi 30mesačnými splátkami po 84,11 eur (2534 Sk), splatnými vždy k 24. dňu v
mesiaci. Bod 6 Zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere, neobsahoval ani údaj o výške úroku
a ani údaj o výške RPMN. Po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, žalovaným teda reálne boli
vyplatené finančné prostriedky titulom úveru vo výške 1312,85 eur, pričom žalovaní sa zaviazali ich vrátiť

žalobcovi jednotlivými splátkami spolu vo výške 2523,30 eur.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu.

Podľabodu4.1.Zmluvnýchdojednaní,revolvingjeautomatickénavýšenieschválenéhoúveruodvanásť

násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 12, 18 a 24 mesiacov, resp.
osemnásť násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 30mesiacov, resp.
dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 36mesiacov.

Podľa bodu 4.2. Zmluvných dojednaní, v prípade, že dlžník riadne splatí vždy každých 12 splátok pri

úvere so splatnosťou na 12 a 24 mesiacov, resp. vždy každých 18splátok pri úvere so splatnosťou
30 mesiacov, resp. vždy každých 24splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. riadne splatí
prvých 6splátok a následne každých ďalších 12splátok pri úvere so splatnosťou 18 mesiacov, bude mu
úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1..
Schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 týchto zmluvných

dojednaní.

Podľa bodu 5.1. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru, resp. každého revolvingu
je určená ako rozdiel medzi nominálnou (schválenou) výškou úveru, resp. každého revolvingu a
poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie

suma vyplatená. Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.1. bez započítania poplatku
za uzatvorenie zmluvy podľa čl. 19 ods. 19.1.. Poskytnutou čiastkou v prípade každého revolvingu sa
rozumie suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.2..

Podľa bodu 5.2. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi

zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. týchto
zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.

Podľa bodu 5.3. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.

2.2. týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.

Podľa bodu 5.4. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena z poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje
úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podielbudúcej hodnoty úveru (revolvingu) a súčasnej hodnoty poskytnutého úveru (revolvingu) umocnený
hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok poskytnutého úveru (revolvingu) a
počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota je schválená výška úveru; súčasná hodnota je

schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu.

Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka2)súhradousplátkyúverualeboinéhopeňažnéhozáväzkupodľatejtoZmluvyoRÚ,všetky
záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2), ktoré sa podľa tejto Zmluvy o RÚ mali stať splatnými

v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Listom zo dňa 15. 5. 2006 žalobca oznámil žalovaným, že došlo k schváleniu úveru na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaným bol schválený úver vo výške 2523,40 eur (76 020
Sk) pri zmluvnej odmene za poskytnutie úveru 1160,76 eur (34 969 Sk) a pri poplatku za uzatvorenie
zmluvy 49,79 eur (1500 Sk). Po odpočítaní zmluvnej odmeny a poplatku za uzatvorenie zmluvy teda

žalovaným bol vyplatený úver vo výške 1312,85 eur. Tento úver žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi
30mesačnýmisplátkamipo84,11eur(2534Sk),splatnýmivždyk24.dňuvmesiaci,t.j.spolusazaviazali
vrátiť žalobcovi sumu 2523,40 eur (76 020 Sk). Ani toto oznámenie o schválení úveru neobsahovalo
údaj o percentuálnej výške úroku, len údaj o RPMN úveru 28,95%.

Listom zo dňa 15. 5. 2006 žalobca oznámil žalovaným, že im schválil aj výšku každého revolvingu
1514,04 eur (45 612 Sk, t.j. 18násobok mesačnej splátky 2534 Sk v súlade s bodom 4.1 Zmluvných
dojednaní) a to pri zmluvnej odmene z každého revolvingu 741,88 eur (22 350 Sk). Žalobca teda schválil
žalovaným reálnu výšku každého prípadného poskytnutého revolvingu 772,16 eur, ktorý žalovaní
mali vrátiť žalobcovi jednotlivými splátkami vrátane zmluvnej odmeny vo výške 1514,04 eur. Ani pri

schválenom revolvingu uvedené oznámenie neobsahovalo údaj o percentuálnej výške úroku, len údaj
o RPMN po vykonaní revolvingu 56,66%.

Podľa Karty klienta, predloženej súdu s podanou žalobou, žalovaným reálne bol vyplatený úver vo
výške 1312,85 eur. Z tejto karty vyplýva aj údaj, že žalovaným vrátane revolvingov bola vyplatená

suma 3629,33 eur (úver 1312,85 eur a 3x revolving 772,16 eur). Jednotlivými splátkami žalovaní splatili
žalobcovi ku dňu podania žaloby sumu 6227,70 eur.

Oznámením o zosplatnení zo dňa 8. 5. 2012, žalobca upovedomil žalovaného v 1. rade o zosplatnení
úveru po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Podľa doručenky, list bol žalovanému v 1. rade

doručený dňa 14. 5. 2012.

Žalovanýv1.radenapojednávanípotvrdil,žesožalobcomuzatvorilzmluvuoposkytnutíúveru,keďžesa
ocitol vo finančnej tiesni. Nevedel však, o aký typ úveru ide. V čase uzatvorenia zmluvy nemal vedomosť
o tom, že ak bude splácať splátky úveru, automaticky sa mu úver bude predlžovať. V tom čase bol

zamestnaný a úver splácal zrážkami z účtu. Keď mu pribudla na účte od žalobcu finančná suma, myslel
si, že úver žalobcovi preplatil a preto mu boli peniaze vrátené. S týmto vedomím opakovane mailom
žalobcu žiadal o vydanie potvrdenia, že žalobca voči nemu neeviduje žiadnu pohľadávku. Až následne
mu bolo vysvetlené, akým spôsobom funguje revolvingový úver a že pripísané finančné prostriedky nie
sú prebytkom, ale ďalším poskytnutým úverom, ktorý žalovaný opäť musí splácať za jemu nejasných

podmienok. Žalovaný v 1. rade sa nevedel vyjadriť, akú sumu celkovo žalobcovi splatili, avšak ak z
listinných dôkazov, predložených žalobcom - z karty klienta vyplýva, že spolu uhradili žalobcovi sumu
6227,70 eur, súhlasil s touto sumou. Poukázal na to, že v snahe vyrovnať dlh, žalobcovi dlhodobo splácal
splátky nielen zrážkami zo mzdy, ale aj zrážkami z účtu alebo aj prostredníctvom pošty. Má za to, že úver
preplatil a žalobcovi nedlhuje nič. Preto žiadal žalobu zamietnuť a v prípade úspechu v konaní si náhradu

trov neuplatnil. Čo sa týka žalovanej sumy, nie je mu jasné, ktorého úveru sa to týka. Poukázal na to,
že úvery mu neboli poskytnuté v písomnej podobe, ale len pripísaním finančnej sumy na účet, pričom
nevedel, prečo mu túto sumu pripisujú a za akých podmienok. Nemal vedomosť o tom, že automaticky
mu budú pripisovať financie na účet, vyčerpaním ktorých úver prijíma.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5. 2006, na
účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5.
2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5.
2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5.
2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5.
2006, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 15. 5.
2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.V danej veci súd mal za preukázané, že žalovaní dňa 8. 5. 2006 požiadali žalobcu o poskytnutie úveru.
Žalobca dňa 15. 5. 2006 schválil žalovaným úver vo výške 2523,40 eur. Z tejto schválenej výšky úveru
však žalobca si ponechal poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 49,79 eur a odmenu za poskytnutie

úveru vo výške 1160,76 eur. Súd mal za preukázané, že titulom úveru žalobca vyplatil žalovaným reálne
len sumu 1312,85 eur, čo vyplýva aj zo žalobcom predloženej karty klienta.

Ďalej súd mal za preukázané, že uvedený vyplatený úver vo výške 1312,85 eur sa žalovaní zaviazali
vrátiť žalobcovi 30mesačnými splátkami po 84,11 eur, t.j. spolu vo výške 2523,40 eur.

Ďalej súd mal za preukázané, že Zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 15. 5. 2006,
neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu
uzatvorenia tento zmluvy. Neobsahovala najmä údaj o výške úroku. Nič nemení na danej skutočnosti
ani to, že úrok podľa bodu 5 Všeobecných podmienok, je ukrytý v označení „zmluvná odmena“ a ani
to, že spôsob výpočtu úroku, je uvedený v bode 5.4. Všeobecných podmienok. Súd má za to, že ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú veriteľ vopred predtlačil drobným písmom za účelom ukryť
pred dlžníkom údaj, o koľko úver preplatí, resp. za účelom zbaviť ho možnosti porovnania úveru s inými
úvermiodinýchdodávateľov.Uvedenýspôsobvýpočtuvýškyúrokuprebežnéhospotrebiteľanemusíbyť
zrozumiteľný. V zmysle ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z. takýto úrok nemožno od žalovaných
požadovať. Navyše zmluva neobsahuje ani údaj o RPMN a v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g)

Zák. č. 258/2001 Z.z. je úver bez úrokov a poplatkov.

Súd má pripomienku aj k výške zmluvnej odmeny, ktorá mala byť dohodnutá medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu. Žalovaným bol vyplatený úver vo výške 1312,85 eur, ktorý mali žalovaní vrátiť
žalobcovi vo výške 2523,40 eur za obdobie 30mesiacov. Za daných zmluvných podmienok súd vypočítal

výšku ročnej odplaty za poskytnuté financie 76,88% (84,11 mesačne x 12mesiacov = 1009,32 eur, čo k
poskytnutej sume 1312,85 eur predstavuje 76,88% ročne). Zo súdnej praxe je známe, že žalobca bežne
spotrebiteľom poskytuje úvery pri obdobných ročných úrokových sadzbách.

Súd má však za to, že takto dojednaná výška zmluvnej odmeny za poskytnutý úver je v nepomere v

porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách. Podľa
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia
(EC) A./XXXX B., bola priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase uzavretia zmluvy o
úvere v mesiaci máj 2006 bola v hodnote 13,02 % ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/

XXXX-XX.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
danej veci výška zmluvnej odmeny je niekoľkonásobne vyššia, ako obvyklá priemerná výška úrokov

poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Dojednanie o výške
zmluvnej odmeny súd považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena je zjavne
vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o
neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. V danom prípade

sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi a nejde o
zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká výška
odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbámktoréuplatňujú
banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj s právnym

názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z XX. Y. XXXX, sp. zn. XCdo/XX/
XXXX.Dobrýmimravmivobčianskoprávnychvzťahoch savsúdnejpraxirozumie súborspoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčilistú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby bol dlžníkom, t.j.
žalovaným bol schválený úver vo výške 2523,40 a reálne do ich dispozície je vyplatený len vo výške

1312,85 eur z dôvodu, že v celkovej výške schváleného úveru je započítaný poplatok za uzatvorenie
zmluvy vo výške 49,79 eur a odmena za poskytnutie úveru vo výške 1160,76 eur. Súd má za to,
že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o úžernícke praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je v zmluve už vopred pripravený na predtlačených
formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že úver, poskytnutý žalovaným na základe Zmluvy zo dňa
15. 5. 2006 je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca poskytol žalovaným na základe uvedenej zmluvy ďalšie tri revolvingové úvery a to dňa 24. 10.
2007 revolving vo výške 772,16 eur, dňa 22. 5. 2009 ďalší revolving vo výške 772,16 eur a dňa 23.

12. 2010 ďalší revolving vo výške 772,16 eur. Každý z týchto revolvingov žalovaní mali vrátiť žalobcovi
18mesačnými splátkami po 84,11 eur. Žalovaným teda titulom revolvingových úverov bola vyplatená
suma vo výške 2316,48 a títo mali vrátiť jednotlivými splátkami žalobcovi sumu vo výške 4541,94 eur.

Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy zo dňa 15. 5. 2006, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu
rovnakéhozaobchádzaniavposkytovanítovarovaslužiebustanovenúosobitnýmzákonom.Predávajúci
najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na
predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto
viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných

služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí
v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovaných na zaplatenie dlhu na základe spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej súčasťou mali byť zmluvné podmienky, kde v bode 4.1. malo byť ustanovené automatické

navyšovanie schváleného úveru za splnenia určitých podmienok.

Zmluvu zo dňa 15. 5. 2006 súd posúdil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, uzatvorenú podľa
Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Tento právny vzťah teda nie je
možné posudzovať len podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu

pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní uzatvárali
danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Preto na
daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj citovanú Smernicu rady 93/13/EHS, ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalovaných priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom

zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené
aj poskytnutie automatického navyšovania schváleného úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť
vylúčiť toto ustanovenie zo zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver nebol ani špecifikovaný v súlade s

ustanovením §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt
- úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce
informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh,
ktorýbyobsahovalzákladnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveresuvedenímvšetkýchpodmienok
poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť automatické

navyšovanie schváleného úveru. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená vo
všeobecných podmienkach v inej úverovej zmluve, neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky

podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o
poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutiespotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového

úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,
ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde
k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky

a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa, pretože fakticky schválením „žiadosti o
úver“, je daný spotrebiteľovi k dispozícii aj revolving úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri
tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto
úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového úveru a môže
sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ začne čerpať takýto úver, nemá prehľad o
jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná

formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti
aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa
zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie
záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale
hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru prevodom na účet spotrebiteľa, nabáda

k čerpaniu finančných prostriedkov, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient -
spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými
zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým,
aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými
ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že daná

zmluvná podmienka je neprijateľná.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotná neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, nemá
vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla

mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch I.-XXX/XX, I.-XXX/XX, I.-
XXX/XX, I.-XXX/XX Y. I.-XXX/XX, E. L. B. X. proti H. P. Z. J. X. B. X. proti U. P.. X. Y. F., U. D. I. W., P. W.
Y. B. Q. C., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdustanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci

prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený podľa
zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol tým, že žalovaní čerpali poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré im

boli poskytnuté 24. 10. 2007, dňa 22. 5. 2009 a dňa 23. 12. 2010, t.j. 3x po 772,16 eur.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej

obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho
zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, jechrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani
vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy
vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a

len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola
súčasne a automaticky uzatvorená s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4
ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..
Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový
úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho
zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný
podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany
žalovaných.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaní ako spotrebitelia začali čerpať úver
a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, poplatkov a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval
spotrebiteľský úver poskytnutý dňa 24. 10. 2007, dňa 22. 5. 2009 a dňa 23. 12. 2010 za bezúročný a

bez poplatkov.

Súd mal za preukázané, že v danom zmluvnom vzťahu žalobca poskytol žalovaným titulom úveru sumu
1312,85 eur a titulom revolvingu 3x sumu 772,16 eur, t.j. spolu vyplatil žalovaným sumu 3629,33 eur,
pričom každý z týchto poskytnutých úverov súd považoval za bezúročný a bez poplatkov na základe

vyššie uvedeného odôvodnenia. Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaní jednotlivými splátkami už
uhradili žalobcovi sumu 6227,70 eur, teda viac ako im bolo reálne poskytnuté, teda na strane žalovaných
nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

V súlade s ustanovením §5b Zák. č. 250/2007 Z.z. je súd povinný skúmať pri spotrebiteľských zmluvách
ex offo premlčanie. V danej veci toto však neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobu žalobcu je
potrebné zamietnuť z vyššie uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V danej boli v konaní úspešní v plnom rozsahu žalovaní, preto im patrí náhrada trov konania. Títo si
však náhradu trov konania neuplatnili, žiadne trovy konania im nevznikli, preto im súd náhradu trov
konania nepriznal. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi,

vystupujúcemu na strane žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).