Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/406/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210167
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112210167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcov: 1. Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60,
Nitra, IČO: 00308307, 2. Mestské služby Nitra, príspevková organizácia, Tehelná 3, Nitra, zastúpený
JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Boženy Němcovej 4, Nitra, proti žalovanému: Funeko
- Enviro, s.r.o., so sídlom SNP 54A/5734, Levice, zastúpený JUDr. Milanom Žoldošom, advokátom so
sídlomSasinkova6,Bratislava,ourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,oodvolaníodporcuprotirozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2013 č. k. 14C/35/2012-203, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 81,46 eura na účet právneho zástupcu žalobcu v 2. rade, v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 17. júna 2013 č. k. 14C/35/2012-203
(napadnutý rozsudok) určil, že nájomná zmluva uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi prenajímateľom
Mestské služby Nitra, príspevková organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o.,
predmetom ktorej je prenájom budovy kotolne súpisné číslo 1481, nachádzajúcej sa na parcele číslo

3961/35 a stavby budovy domu smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo 1238,
nachádzajúca sa na parcele číslo 4059/9, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre
katastrálne územie B. K., Obec I., je neplatná. Žalobcovi v prvom rade náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi v druhom rade náhradu trov konania v sume 707,26 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu v druhom rade JUDr. Mareka
Ďurana, advokáta, Boženy Nemcovej 4, Nitra.
V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd určil,

že nájomná zmluva zo dňa 27.11.2009 medzi prenajímateľom Mestské služby Nitra, príspevková
organizácia a nájomcom spoločnosťou Funeko-Enviro, s.r.o., predmetom ktorej je prenájom budovy
kotolne súpisné číslo 1481, nachádzajúcej sa na parcele číslo 3961/35 a stavby budovy domu smútku
(prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo 1238, nachádzajúca sa na parcele číslo 4059/9,
ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., Obec I., je neplatná.
Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je vlastníkom a žalobca v 2. rade správcom vyššie
uvedených nehnuteľností, ktoré slúžia na prevádzku krematória mesta Nitra. Dňa 13.10.2003 bola

podpísaná nájomná zmluva na tieto nehnuteľnosti, medzi žalobcom v 2. rade a spoločnosťou PSKS
s.r.o. ako nájomcom, ktorej účelom bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky a prevádzkovanie
mestského krematória. Keďže nájomca si riadne neplnil zmluvné záväzky, prenajímateľ - žalobca v
2. rade ukončil so spoločnosťou PSKS s.r.o. nájomný vzťah, kremačná technológia (kremačná pec)bola v tom čase vo vlastníctve spoločnosti PSKS s.r.o., pričom bola zaťažená úverom a záložným
právom banky. Žalovaný listom zo dňa 08.09.2009 požiadal vlastníka - Mesto Nitra o prenájom
nehnuteľností za účelom prevádzky krematória, oznámil, že rokuje s bankou o odkúpení kremačnej

technológie, inštalovanej v priestoroch krematória. Mestské zastupiteľstvo v Nitre na mimoriadnom
zasadnutí dňa 13.10.2009 návrh na prenájom nehnuteľností prerokovalo a uznesením č. 294/2009 - MZ
schválilo prenájom nebytových priestorov za podmienok, že prenájom bude uzavretý na dobu neurčitú
s výpovednou lehotou tri mesiace a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním kremačnej
technológie do vlastníctva budúceho nájomcu (žalovaného). Zároveň Mestské zastupiteľstvo uložilo

vtedajšiemu riaditeľovi žalobcu v 2. rade - Ing. Ľudovítovi Jančekovi zabezpečiť uzavretie nájomnej
zmluvy so žalovaným. V zmysle pozmeňovacieho návrhu bolo Mestským zastupiteľstvom schválené,
že najprv bude so žalovaným uzavretá zmluva o budúcej nájomnej zmluve a podpísanie nájomnej
zmluvy je podmienené získaním technológie potrebnej na kremáciu, ktorá bola v priestoroch krematória
inštalovaná, do vlastníctva nájomcu. Dňa 27.11.2009 bola so žalovaným uzavretá nájomná zmluva,
ktorú za žalobcu v 2. rade uzavrel Ing. Janček. Pri podpise nájomnej zmluvy bolo dvakrát porušené

uznesenie Mestského zastupiteľstva v tom, že pri uzatvorení nájomnej zmluvy žalovaný deklaroval, že je
vlastníkom kremačnej pece, čo bolo podmienkou jej uzavretia. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal,
že ku dňu účinnosti nájomnej zmluvy a počas celej doby trvania nájmu bude kremačná technológia
v jeho vlastníctve, ktoré tvrdenie však nie je pravdivé. Žalovaný v čase uzavretia nájomnej zmluvy
nebol vlastníkom kremačnej pece a nie je ani dnes. Nájomná zmluva bola podpísaná v rozpore s

uznesením Mestského zastupiteľstva v podstate nevypovedateľnej podobe. Bola uzavretá na dobu
neurčitú, ale s presne precizovanými dôvodmi tak, že k ich naplneniu v podstate nemôže dôjsť a zmluva
je vlastne uzavretá „naveky“. Z uvedeného je zrejmé, že vtedajší riaditeľ žalobcu v 2. rade Ing. Janček,
uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným, ktorý nepreukázal vlastníctvo kremačnej technológie, konal
v rozpore s rozhodnutím zastupiteľstva. Rozhodnutie mestského zastupiteľstva o majetkovoprávnom

úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,
mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského
zastupiteľstva, avšak právne účinky vyvoláva len vtedy, ak spĺňa formálne a materiálne náležitosti. Kým
mestské zastupiteľstvo nerozhodne o majetkovoprávnom úkone obce prijaté uznesenie nie je pojaté
do zápisnice o priebehu schôdze mestského zastupiteľstva, nevznikne ani prejav vôle spôsobilý založiť

právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho stavu. Štatutárny orgán príspevkovej organizácie
mesta tak nemôže prijať bez prejavu vôle mesta majetkovoprávny úkon, ktorý vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie mestského zastupiteľstva a zviazať ním mesto, resp. príspevkovú organizáciu v zriaďovacej
pôsobnostimesta.Ktakémukonaniumuzákonnedávaoprávnenie.Mestskézastupiteľstvonazasadnutí
13.10.2009 schválilo uznesenie, z ktorého je zrejmé, že prejavom jeho vôle je uzavrieť nájomnú zmluvu

s nájomníkom, ktorý preukáže vlastnícke právo k zabudovanej kremačnej technológii a s požiadavkou
vypovedania tejto nájomnej zmluvy v trojmesačnej výpovednej lehote bez udania dôvodu. Nájomná
zmluva uzavretá so žalovaným dňa 27.11.2009 bola uzavretá v rozpore s vyššie uvedeným prejavom
vôle mestského zastupiteľstva a mesta a tiež v rozpore s dobrými mravmi pre jej nevypovedateľnosť.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., obec I., a to budovy
kotolne súpisné číslo 1481, nachádzajúcej sa na parcele číslo 3961/35 a stavby budovy domu smútku
(prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo 1238, nachádzajúca sa na parcele číslo 4059/9
(č.l. 19-20 spisu). Žalobca v 2. rade je na základe Zmluvy o správe číslo 489/94/SMM/JUDr. Hornická
uzavretej dňa 26.09.1994 a následných dodatkov medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade

správcom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, okrem iného aj cintorínov.
Žalovaný je nájomcom na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27.11.2009 medzi žalobcom v 2.
rade a žalovaným. Na základe tejto nájomnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi nájomný vzťah, na
základe ktorého žalovaný prevzal do nájmu časť nebytových priestorov, a to budovy kotolne s.č. 1481
na parcele číslo 3961/35, domu smútku (prevádzkovo-administratívna budova) s.č. 1238 na parcele

číslo 4059/9 katastrálne územie B. K., obec I., ktorých vlastníkom je žalobca v 1. rade. Účelom tohto
nájmu, ktorý je uvedený v bode II. Nájomnej zmluvy, bolo vybudovanie, uvedenie do prevádzky a
prevádzkovanie krematória na uvedených nehnuteľnostiach. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú, so stanovením nájomného vo výške 15 eur za jeden m2 a rok. Nájomca (žalovaný) pri
uzavretí tejto zmluvy prehlásil (č.l. V.1), že ku dňu účinnosti zmluvy, ako aj počas trvania celej doby

nájmu je a zostane kremačná technológia jeho vlastníctvom. V článku VII. Zmluvy je dohodnutý spôsob
ukončenia nájmu, pričom prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu ak a/ nájomca užíva predmet
prenájmu v rozpore so zmluvou, b/ nájomca je v omeškaní s úhradou nájomného, c/ nájomca alebo
osoby, ktoré s ním užívajú prenajaté nebytové priestory napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujúporiadok alebo pokoj, d/ nájomca prenechá uvedený priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. V bode VII.2. bol dohodnutý spôsob výpovede
nájomcu, ktorý môže vypovedať zmluvu, ak: a/ zanikne právo nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú

si nebytový priestor prenajal, b/ ak sa predmet nájmu stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na
dohodnuté užívanie. Od zmluvy je prenajímateľ oprávnený odstúpiť v prípade, ak v dôsledku užívania
predmetu nájmu vzniká prenajímateľovi škoda alebo hrozí značná škoda a nájomca tento stav ani po
písomnom upozornení zo strany prenajímateľa najneskôr do 30 dní odo dna doručenia upozornenia
nenapravil ani nepristúpil k náprave. Výpovedná lehota bola dohodnutá trojmesačná a začne plynúť od

prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy predchádzalo rokovanie
zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Nitre dňa 13.10.2009, na ktorom poslanci, zástupcovia žalobcu
v 1. rade, prijali uznesenie číslo 294/2009-MZ, ktorým prerokovali a schválili prenájom nebytových
priestorov na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda na Cabajskej ulici v Nitre o celkovej ploche 118,87 M2
spoločnosti Funeko-Enviro, s.r.o. so sídlom SNP 54A/5734, Levice na dobu neurčitú s výpovednou

lehotou 3 mesiace za nájomné vo výške 15ER M2/rok bez energií ako prípad hodný osobitného
zreteľa s tým, že bude najprv podpísaná iba zmluva o budúcej zmluve. Podpísanie nájomnej zmluvy
je podmienené získaním technológie potrebnej na kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka.
Zároveň uznesenie uložilo riaditeľovi príspevkovej organizácie Mestské služby Nitra zabezpečiť
uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa schvaľovacej časti uznesenia. Z materiálu, ktorý na toto zasadnutie

zastupiteľstva predložil žalobca v 2. rade vyplýva, že žalovaný ako záujemca rokuje s bankou o odkúpení
uvedenej technológie, nakoľko pôvodný prevádzkovateľ (PSKS) si neplnil svoje povinnosti voči banke.
Zámer žiadateľa je v súlade so záujmom mesta Nitry plynule pokračovať v poskytovaní kremačných
služieb. Mestské zastupiteľstvo v Nitre na zasadnutí dňa 10. decembra 2009 prijalo uznesenie číslo
380/2009 MZ, ktorým konštatovalo, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13.10.2009 považovalo

podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v tomto čase
existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na cintoríne na Cabajskej ulici v Nitre. Žalovaný
predmetné prenajaté priestory neužíval tvrdiac, že mu žalobca v 2. rade ich užívanie neumožnil.
Konštatoval,žežalobcoviav1.av2.radesadomáhajúurčenia,žepredmetnánájomnázmluvauzavretá
dňa 27.11.2009 je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s prejavom vôle mestského zastupiteľstva

a žalobcu v druhom rade. Druhým dôvodom neplatnosti je, že bola uzavretá v nevypovedateľnej podobe
a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil, žalobca v druhom
rade žiada zaviazať k náhrade trov konania žalovaného.
Vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu, súd prvého stupňa predovšetkým skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v

2. rade a žalovaným. Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
vzniesol i žalovaný dôvodiac, že platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy musí byť riešená ako
predbežná otázka v konaní 7C 169/2010 vedenej na Okresnom súde Nitra. Žalovaný vzniesol námietku
litispendencie, nakoľko vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 7C 169/2010 sa domáha
žalovaný náhrady škody, ktorú náhradu si uplatňuje v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok a

neumožneniaužívaniaprenajatýchnehnuteľnostínazákladenájomnejzmluvy,ktorájepredmetomtohto
konania.
Súd prvého stupňa námietky vyhodnotil a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené. V konaní 7C
169/2010 sú účastníkmi konania na strane navrhovateľa Funeko - Enviro s.r.o. a na strane odporcu
Mestské služby Nitra, ktorí účastníci konania nezodpovedajú účastníkom konania v danej veci -

14C 35/2012. Prekážka litispendencie musí byť akceptovaná iba v prípade tých istých účastníkov
konania, ktorá podmienka v danej veci splnená nebola, keďže v tomto konaní je účastníkom aj vlastník
nehnuteľností - Mesto Nitra. Vo veci 7C 169/2010 sa Funeko-Enviro v postavení žalobcu domáha
zaplatenia sumy 13.541,36 eura z titulu náhrady škody, pričom v tomto konaní je predmetom konania
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, t.j. nejde o totožný predmet konania, aj keď základ - nájomná

zmluva zo dňa 27.11.2009 je identická.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci ide o určovaciu žalobu. Podľa §
80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Zuvedenéhodôvodusúd
preto skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Na Okresnom

súde Nitra je vedené konanie 7C 169/2010, predmetom ktorého je zaplatenie sumy, náhrady škody,
t.j. ide o žalobu o plnenie, ktorá žaloba z hľadiska naliehavého právneho záujmu má síce prednosť
pred konaním o určenie, nakoľko ako predbežná otázka sa musí v tomto konaní riešiť otázka platnosti,
resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Súdna prax však potvrdzuje, že vo výnimočných prípadoch môžemať prednosť pri rozhodovaní a účastník môže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy aj v prípade, ak by mohla tejto žalobe predchádzať žaloba o plnenie. V konaní 7C 169/2010
je predmetom konania náhrada škody, ktorú si žalobca (v predmetnej veci žalovaný) uplatňuje z titulu

náhrady škody a ušlého zisku z dôvodu neumožnenia realizácie nájomnej zmluvy (ktorá je predmetom
tohto konania) zo strany žalobcu v druhom rade. Túto náhradu škody si však uplatňuje iba za jeden
mesiac. a preto predovšetkým z dôvodu právnej istoty a predchádzaniu ďalším sporom je potrebné
rozhodnúť o platnosti základného právneho úkonu, t.j. o platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia v 1. a v 2. rade majú

naliehavýprávnyzáujempodľa§80písm.c/OSPnaurčení,činájomnázmluvauzavretádňa27.11.2009
je platná.
K námietke vznesenej zo strany žalovaného k aktívnej legitimácii Mesta Nitra ako žalobcu v 1. rade
súd uviedol, že podľa platnej judikatúry môže byť účastníkom konania o určenie neplatnosti zmluvy aj
iný subjekt, ako účastníci zmluvy, ktorý na tomto určení má právny záujem. V danej veci Mesto Nitra je
vlastníkomnehnuteľností,ktorébolipredmetomnájmuaprostredníctvomzastupiteľstvapoveriložalobcu

v 2. rade na uzavretie tejto nájomnej zmluvy. Z dôvodu ochrany vlastníckeho práva má žalobca v 1. rade
právny záujem na určení, či nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, je platná,
keďže ide o majetok v jeho vlastníctve. Preto námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade,
ktorú vzniesol žalovaný, neakceptoval.
Súd prvého stupňa konštatoval, že pre platnosť nájomnej zmluvy sa podľa ustanovenia § 9 ods. 2

písm. c/ zákona číslo 138/1991 Zb. vyžaduje súhlas obecného (mestského) zastupiteľstva. Rozhodnutie
obecného (v danom prípade mestského) zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym
výrokom mesta, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je
prejavom vôle mesta. Mesto svoj prejav vôle interpretuje prostredníctvom zvolených poslancov na
zasadnutiach zastupiteľstva. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením mestského zastupiteľstva.

Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom
vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a
druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval
rozhodnutie mestského zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych
(prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého

jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o
právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle mesta v oblasti občianskeho práva. Kým mestské
zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o
priebehu schôdze zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Odo 21/2002).

Je iba samozrejmé, že prejav vôle zástupcov mesta, musí byť správne, jasne, určite a zrozumiteľne
vyjadrený v prijatom uznesení. Iba takéto uznesenie môže zakladať následne vznik platného právneho
úkonu. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že podkladom pre vznik platného právneho úkonu musí
byť jednoznačne vyjadrená vôľa poslancov, zástupcov mesta v prijatom uznesení, ktoré musí byť aj po
gramatickej a obsahovej stránke sformulované tak, aby nespochybniteľne vyjadrovalo vôľu zástupcov

mesta, obce.
Ďalej konštatoval, že je nesporné, že zástupcovia Mesta Nitry, poslanci, na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 13.10.2009 prijali uznesenie číslo 294/2009-MZ, ktorým schválili prenájom
predmetných nebytových priestorov, kde ako podmienku zakotvili získanie technológie potrebnej na
kremáciu do vlastníctva budúceho nájomníka. Z rozpravy, ktorá je v konaní preukázaná zvukovým

záznamom, ako aj z písomného materiálu, však jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že poslanci
mestského zastupiteľstva prejavili svoju vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu s takým nájomcom, ktorý
preukáže vlastníctvo už k zabudovanej kremačnej technológii. Túto skutočnosť potvrdili v konaní aj
vypočutí svedkovia, poslanci mestského zastupiteľstva - RNDr. Marta Rácová a PhDr. Ján Vančo.
Už zo samotného materiálu, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva predložený žalobcom v

prvom rade, pred rokovaním dňa 13.10.2009, jednoznačne vyplýva, že záujmom Mesta Nitry je plynulé
pokračovanie v poskytovaní kremačných služieb a keďže žalovaný rokoval s bankou o odkúpení
kremačnej technológie, ktorá už bola zabudovaná, navrhol uzavretie nájomnej zmluvy práve so
žalovaným. Táto skutočnosť tiež vyplýva aj zo zápisnice z tohto zasadnutia. Na druhej strane je však
potrebné poukázať na skutočnosť, že uznesenie, ktoré mestské zastupiteľstvo dňa 13.10.2009 na

svojom zasadnutí prijalo a schválilo uzavretie nájomnej zmluvy, v podmienke neobsahuje konkrétne
označenie kremačnej technológie, ktorú má získať nájomca do svojho vlastníctva. V tomto duchu bola
uzavretá i nájomná zmluva, ktorá nešpecifikuje konkrétne, ku ktorej (či existujúcej, alebo ktorejkoľvek,
t.j. aj novej) kremačnej technológii má nájomca preukázať vlastnícke právo. Za tejto situácie jepotrebné konštatovať, že uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 13.10.2009 nebolo sformulované
určite a jasne a následne aj nájomná zmluva neobsahuje podmienku preukázania vlastníckeho
práva ku kremačnej technológii určite a zrozumiteľne tak, ako to vyplývalo zo zasadnutia mestského

zastupiteľstva.
Je nespochybniteľné, že vôľou poslancov mesta, ktorú prejavili na zasadnutí zastupiteľstva dňa
13.10.2009, bolo uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom, ktorý preukáže vlastníctvo k už zabudovanej
kremačnej technológii. Nájomná zmluva uzavretá dňa 27.11.2009 medzi žalobcom v 2. rade a
žalovaným, nebola uzavretá v súlade s prejavom vôle zástupcov žalobcu v 1. rade, t.j. poslancov

mestskéhozastupiteľstva.Ztohtodôvodu,keďževôľaposlancovajejnáslednýprejav(uznesenie)neboli
v súlade, nie je možné následný právny úkon (nájomnú zmluvu) vyhodnotiť ako platne uzavretý. Tejto
skutočnosti nasvedčuje i fakt, že poslanci mestského zastupiteľstva zistiac, že uznesenie mestského
zastupiteľstva zo dňa 13.10.2009 nebolo prijaté v súlade s ich vôľou, prijali na zasadnutí dňa 10.12.2009
uznesenie číslo 380/2009-MZ, ktorým konštatovali, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13.10.2009
považovali podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v

tom čase existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na Cabajskej ulici v Nitre. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva (najmä zo zvukových záznamov zo zasadnutí, ako aj zo zápisníc
zasadnutí mestského zastupiteľstva), že poslanci uložili uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý
preukáže vlastnícke právo k už zabudovanej kremačnej technológii.
Nájomnú zmluvu uzavrel žalobca v 2. rade, ktorý bol na jej uzavretie, ako správca týchto nehnuteľností

(na základe platne uzavretej zmluvy o správne), splnomocnený žalobcom v 1. rade, avšak bol povinný
rešpektovať a v uzatvárajúcom právnom úkone zakotviť vôľu zástupcov mesta tak, ako táto vyplynula
zo zasadnutia a prerokovania predmetnej nájomnej zmluvy.
V konečnom dôsledku sám štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa snažili
odkúpiť zabudovanú technológiu od banky, čím pripustil, že vôľa mesta uzavrieť nájomnú zmluva iba

s vlastníkom zabudovanej technológie mu bola známa ešte pred podpisom zmluvy. Uznal, že počas
prípadnejdemontážeanáslednejmontáženovejtechnológiebydošlokvýpadkuposkytovanýchslužieb,
čo bolo v rozpore s vôľou mesta a mestského zastupiteľstva v kontinuálnom pokračovaní činnosti
(kremácií).
K argumentácii žalovaného ohľadne žalobcov s tým, že ide o dva samostatné právne subjekty a z toho

titulu je Mestským službám zverené právo samostatne hospodáriť s majetkom mesta bez priameho
súhlasu mesta s jeho nakladaním, súd prvého stupňa uviedol, že podľa zákona o obecnom zriadení
číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o nakladaní s majetkom obce (mesta) je oprávnená
rozhodovať iba a výlučne obec prostredníctvom zastupiteľstva ako orgánu, prostredníctvom ktorého
občania prejavujú svoju vôľu pri spravovaní vecí verejných. V danom prípade Mestské služby Nitra sú

iba príspevkovou organizáciou mesta Nitra, ktorá bola zriadená za účelom výkonu konkrétnej činnosti,
zabezpečenia verejnoprospešných prác pre mesto Nitra, ktoré je zriaďovateľom. Mestské služby Nitra
v rámci svojej činnosti spravujú majetok mesta, vrátane prenájmu nehnuteľného majetku, čo však
nemôže znamenať, že sú oprávnené nakladať s majetkom mesta podľa vlastnej vôle alebo v rozpore
s vôľou mestského zastupiteľstva. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že Mestské služby

Nitra boli spôsobilé uzavrieť nájomnú zmluvu, v tomto smere neprekročili svoju právomoc, keďže boli
splnomocnené uznesením mestského zastupiteľstva na tento právny úkon a tiež na základe uzavretej
zmluvy o správe majetku mesta Nitra.
Právne vec posúdil podľa § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, § 49a OZ, § 80c/ OSP, § 11 ods. 4
písm. a/ zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9 ods. 2 písm. c/ zákona číslo 138/1991 Zb.

o majetku obcí.
Záverom súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil uzavretú nájomnú
zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok súladu vôle a jej prejavu, nezaoberal sa
ďalšími zmluvnými podmienkami, najmä podmienkami ukončenia zmluvného nájomného vzťahu, ako aj
dôvodmi relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu, uvádzaného žalobcami v 1. a v 2. rade.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi v 1. rade náhradu
trov konania nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil. Náhradu trov konania si uplatnil žalovaný v 2.
rade, ktorému ako úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 707,26 eura.
Právny zástupca si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za desať úkonov právnej služby za jeden úkon

v roku 2012 v sume 58,69 eura (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 08.10.2012,
doplnenie žalobného návrhu dňa 19.10.2012), odmena v 1/2 v sume 29,35 eura za úkon vyjadrenie
k odvolaniu, a v sume 60,02 eura v roku 2013 (účasť na pojednávaní dňa 29.01.2013, 29.04.2013,
03.06.2013, 17.06.2013, vyjadrenie zo dňa 05.04.2013, záverečné vyjadrenie zo dňa 13.06.2013), ďalejrežijný paušál v sume 7,63 eura v roku 2012 za jeden úkon (t.j. 4x7,63) a v sume 7,81 eura v roku 2013
(t.j. 6x7,81eura), 20 % DPH vo výške 128,58 eura, teda trovy právneho zastúpenia v sume 771,50 eura.
Právny zástupca si uplatnil i náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eura a 33 eur za

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, spolu trovy 904 eur.
Súd prvého stupňa považoval za účelne vynaložené úkony, 30.03.2012 - príprava a prevzatie zastúpenia
- 58,69 eura, 14.05.2012 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - 29,35 eura, 08.10. 2012 - účasť na
pojednávaní - 58,29 eura, 19.10.2012 - doplnenie žalobného návrhu - 58,29 eura, 29.01.2013 - účasť
na pojednávaní - 60,02 eura, 29.04.2013 - účasť na pojednávaní - 60,02 eura, 03.06.203 - účasť na

pojednávaní - 60,02 eura, 17.06.2013 - účasť na pojednávaní 60,02 eura, režijný paušál v sume 7,63
eura v roku 2012 za jeden úkon (t.j. 4x7,63) a v sume 7,81 eura v roku 2013 (t.j. 4x7,81eura), 20 %
DPH v sume 101,30 eura, spolu trovy právneho zastúpenia v sume je 607,76 eura. Priznal i náhradu
za zaplatený súdny poplatok vo veci v sume 99,50 eura, spolu trovy 707,26 eura. Úkony právnej služby
- vyjadrenie a záverečné vyjadrenie neboli účelne vynaložené a za tieto nepriznal žalobcovi v 2. rade
náhradu trov konania. Taktiež nepriznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorému návrhu v konečnom dôsledku vyhovené nebolo, a preto žalobcovi v 2.
rade náhrada za neúspešný návrh neprináleží.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, žiadajúc odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poznamenal,
že pokiaľ ide o námietku litispendencie, tak na nej aj naďalej trvá. Otázka platnosti nájomnej zmluvy

má byť posúdená súdom v rámci konania sp. zn. 7C/169/2010, ktoré začalo skôr ako konanie sp. zn.
14C/35/2012. Skutočnosť, že v konaní sp. zn. 7C/169/2010 uplatňuje odporca nárok na plnenie nemá
na posúdenie totožnosti predmetu konania žiaden vplyv, keďže meritum veci zmluvy zostáva totožné.
Za irelevantné považoval to, že predmetná vec je v jednom konaní predmetom samostatného konania
a v ďalšom je posudzovaná ako predbežná otázka. Odôvodnenie súdu považoval za formalistické,

bez posúdenia skutočného obsahu a totožnosti predmetných konaní. Aj naďalej trval na argumentácii,
že Mesto Nitra nie je aktívne legitimované ako navrhovateľ v predmetnom konaní. dodal, že Mesto
Nitra v predmetnej veci vystupuje zo špekulatívnych dôvodov, aby bolo sťažené uplatnenie námietky
litispendencie. Odporca mal za to, že postupom súdu v konaní sp. zn. 14C/35/2010 bolo porušené jeho
ústavné právo, aby o jeho veci rozhodol zákonný sudca. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak

skutočnosť, že odporca v konaní sp. zn. 7C/169/2010 si uplatňuje nárok na náhradu škody iba za jeden
mesiac je irelevantná vo vzťahu k otázke platnosti nájomnej zmluvy. Súd by sa mal vyporiadať s otázkou
platnosti zmluvy a táto otázka by bola právoplatným rozsudok vyriešená a vzťahovala by sa na odporcu
aj na navrhovateľa v 2. rade. Argumentácia súdu, že rozhodnutím o určovacej žalobe sa predíde ďalším
dôvodom je nedôvodná, keďže rovnaký účel by splnilo aj rozhodnutie v konaní sp. zn. 7C/169/2010,

ktoré sa okrem toho začalo skôr a v rámci ktorého by súd musel rozhodnúť o platnosti zmluvy. Odporca
zároveň konštatoval, že argumentácia súdu o tom, že určovacia žaloba je prípustná vtedy, ak by mohla
byť podaná žaloba na plnenie. V tomto smere odporca uviedol, že žaloba na plnenie, v rámci ktorej sa
by sa riešila identická otázka ako v rámci určovacej žaloby už bola podaná skôr. V súvislosti s vecnou
legitimáciou poznamenal, že účastníkom v konaní o určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo

nie je, je predovšetkým ten, kto je zúčastnený práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide.
V danej veci nevystupuje Mesto Nitra ako účastník nájomnej zmluvy, z tohto dôvodu mu z nájomnej
zmluvy nevyplýva žiadne subjektívne právo ani povinnosť. Keďže bolo v konaní preukázané, že odporca
neužíva nehnuteľnosť, nemohlo mu ani vzniknúť iné subjektívne právo vyplývajúce z jeho vlastníckeho
práva pôsobiaceho erga omnes. Keďže nie je nositeľom subjektívneho práva vo vzťahu k nájomnej

zmluve, nemôže byť ani aktívne legitimovaný v tomto konaní. V súvislosti so skúmaním prejavu vôle
považoval argumentáciu súdu za nedôvodnú, keďže nájomná zmluva nebola uzatvorená medzi obcou
a odporom, ale medzi príspevkovou organizáciou mesta ako samostatným subjektom a odporcom. Z
tohto dôvodu vyplýva, že zo strany súdu malo dôjsť k skúmaniu existencie vôle navrhovateľa v 2. rade a
nie navrhovateľ v 1. rade. V nadväznosti na to namietal, že nie je žiaden dôvod skúmať existenciu vôle

Mesta Nitra uzatvoriť nájomnú zmluvu s odporcom, keďže Mesto Nitra nie je zmluvnou stranou nájomnej
zmluvy,atedaaniúčastníkompredmetnéhozmluvnéhovzťahu.Taktiežmalzato,žekonštatovaniesúdu
o tom, že zo zvukového záznamu vyplýva vôľa mestského zastupiteľstva uzatvoriť nájomnú zmluvu len
za podmienky nadobudnutia existujúcej kremačnej technológie do vlastníctva nájomcu, sa nezakladá na
skutočnosti. Tento zvukový záznam mu nebol poskytnutý a nebol vykonaný ani priamo na pojednávaní.

Podľa zápisnice z priebehu zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 13.10.2009 nebola predmetom
hlasovania poslancov otázka vlastníckeho práva k existujúcej zabudovanej kremačnej technológii.
Nesúhlasil ani s názorom súdu, na základe ktorého vyhovel samotnej žalobe, že podstatnou bol
v predmetnej veci obsah rozpravy poslancov mestského zastupiteľstva a nie samotné uznesenie.Súd podstatu odôvodnenia rozsudku založil iba na obsahu rozpravy poslancov. Obsah rozpravy
predchádzajúcej prijatiu uznesenia je z tohto pohľadu irelevantný. Pokiaľ ide o určitosť prejavu vôle,
odporca namietal, že uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 13.10.2009 nebolo sformulované

určite a jasne a nezodpovedalo vôli mestského zastupiteľstva. Zo samotnej skutočnosti, že uznesenie
nešpecifikuje konkrétnu kremačnú technológiu nie je možné vyvodiť, že by bolo určité a nejasné.
Uznesenie určite stanovuje podmienku nadobudnutia kremačnej technológie do vlastníctva, pričom je
irelevantné, či sa má jednať už o zabudovanú technológiu alebo inú technológiu nie je možno vyvodiť,
že by bolo neurčité a nejasné. Pokiaľ však podľa súdu existuje rozpor medzi obsahom uznesenia a

rozpravou mestského zastupiteľstva, nie je to samo o sebe dôvodom na konštatovanie neurčitosti alebo
nezrozumiteľnosti. V tejto súvislosti odporca poukázal na ust. § 37 ods. 1 OZ. Mal za to, že je v rozpore
s princípom ochrany dobrých mravov a princípom ochrany dobromyseľnosti druhej zmluvnej strany, aby
zmluva bola neplatná z dôvodov, ktoré nemohla druhá strana zistiť ani pri vynaložení riadnej odbornej
starostlivosti. Z rozsudku taktiež nie je možné zistiť, akým spôsobom a na základe akých skutočností
dospelsúdkzáveru,ženapriekskutočnosti,ženájomnázmluvabolauzatvorenámedzinavrhovateľomv

2. rade a odporcom, pre platnosť tohto právneho úkonu je podstatné, aby vyjadroval skutočnú prejavenú
vôľu zákonných zástupcov mesta, t. j. navrhovateľa v 1. rade. Súd v rozhodnutí zastáva názor, že vôľu
tvorí jeden subjekt a prejavuje ju iný subjekt. Takýto názor odporca považuje za názor v priamom rozpore
s právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu mal za to, že je irelevantné skúmať z hľadiska platnosti
nájomnej zmluvy znenie uznesenia aj súlad uznesenia s obsahom rozpravy mestského zastupiteľstva.

Súd v odôvodnení argumentoval, že nájomnú zmluvu uzatvoril navrhovateľ v 2. rade ako splnomocnený
zástupca navrhovateľa v 1. rade, pričom splnomocnenie malo byť navrhovateľovi udelené na základe
zmluvy o správe a uznesením. Zo zmluvy o správe zo dňa 26.09.1994 a v žiadnom prípade nie je
možné vodiť, že by Mesto Nitra udeľovalo nejaké splnomocnenie Mestským službám Nitra. Zmluva v
čl. VI o správe stanovuje, že správca preberá práva a povinnosti voči súčasným nájomcom predmetu

správy. Teda správca mal podľa vôle Mesta Nitra vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ani
z uznesenia nie je možné vyvodiť udelenie žiadnej plnej moci v prospech Mestských služieb Nitra. V
zmysle uznesenia sa riaditeľovi uložilo uzatvoriť nájomnú zmluvu s odporcom. Z nájom. zmluvy žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by Mestské služby Nitra konali v mene Mesta Nitra, t. j., že by nájomnú
zmluvu uzatváralo Mesta Nitra. Rovnako nie je možné vyvodiť, že sa samotné Mestské služby Nitra

nepovažujú za splnomocnenca mesta Nitra, keďže pri uplatňovaní svojich práv zo zmluvy o správe
súdnou cestou v iných prípadoch vystupujú ako samostatný subjekt a poukázali na konanie vedené
Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 8Co/205/2012. Súd rovnako nezdôvodnil, z akého dôvodu má
v rámci nájomnej zmluvy Mesto Nitra vystupovať ako zmluvná strana, keď z ustanovení nájomnej
zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by odporca uzatváral nájomnú zmluvu s iným subjektom

ako Mestskými službami Nitra. Odporca taktiež namietal interpretáciu súdu, na základe ktorej mal
odporca údajne tvrdiť, že na nakladanie s majetkom obce nie je potrebný súhlas obce. Tvrdil, že súhlas
nakladaním majetku obce, t. j. aj uzatvorením nájomnej zmluvy už bol daný, a to prijatím uznesenia o
schválení zmluvy o správe a schválením dodatku č. 5 k zmluve o správe. Súhlas s uzatvorením nájomnej
zmluvy zo strany Mesta Nitra sa taktiež vyžaduje aj v zmysle čl. VI nájomnej zmluvy, avšak nejedná sa

už o súhlas v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb., ale iba o zmluvnú povinnosť udelenia
súhlasu, ktorej absencia však nemá na platnosť úkonu žiaden vplyv. Taktiež považoval uznesenie
mestského zastupiteľstva za irelevantné, keďže bolo prijaté až po uzatvorení samotnej nájomnej zmluvy.
Predmetný návrh považoval za špekulatívny a záverom poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č.
138/1991 Zb., ktoré nie je aplikovateľné na daný prípad.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca v 2. rade uviedol, že žalovaný opakovane
argumentuje námietkou litispendencie, nedostatkom naliehavého právneho záujmu a aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v 1. rade. Pri námietke prekážky začatej veci žalobca v 2. rade zotrváva v tom
názore, že nejde o totožnosť subjektov a ani totožnosť predmetu konania, ktoré sú základom prekážky
listispendencie. V konaní sp. zn. 7C169/2010 nevystupuje v postavení subjektu Mesto Nitra, ktoré

vystupuje ako žalovaný v 1. rade a v tomto konaní a ktoré má podľa žalobcu v 2. rade aktívnu vecnú
legitimáciu na podanej žalobe v tomto konaní. V konaní sa rozhoduje o nakladaní s nehnuteľnosťou,
ktorá je majetkom mesta a na takéto nakladanie je potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, ako
orgánu mesta. Z dôvodu ochrany vlastníckeho práva a ochrany verejného záujmu je nielen právom ale
aj povinnosťou mesta ochraňovať svoje práva na súde podanou žalobu. Vzhľadom k tomu, že mesto

rozhoduje o nakladaní s majetkom vo svojom vlastníctve je logické, že je aktívne legitimované na podaní
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ohľadom naliehavého právneho záujmu pripomenul,
že v konaní sp. zn. 7C/169/2010 sa rozhoduje o zaplatenie sumy z titulu náhrady škody spôsobenej
nemožnosťou užívať predmet nájmu spôsobenej za mesiac jeho užívania. Pripustil, že žaloba na plneniemá ohľadom otázky naliehavého právneho záujmu vo väčšine prípadov prednosť pred určovacou
žalobou. Toto však platí len v prípade, ak by bola predmetom konania žaloba o plnenie zo zmluvy. Ak by
vo veci išlo o takéto konanie o plnenie zo zmluvy, vtedy by došlo ku konfliktu medzi určovacou žalobou

a žalobou o plnenie z nájomnej zmluvy a súd by musel rozhodnúť o konaní, ktoré má prednosť. Súd
prvého stupňa správne uviedol, že výnimočne by mala prednosť žaloba na určenie. Táto situácia však v
predmetnej veci vôbec nenastala, keďže v konaní sp. zn. 7C/169/2010 ide o konanie o náhradu škody.
Mal za to, že prípadné rozhodnutie v tomto spore nijako nezaloží predpoklad na rozhodnutie o platnosti
či neplatnosti zmluvy a zároveň neeliminuje hrozbu ďalších sporov do budúcnosti. Právnu istotu medzi

účastníkmi môže navodiť iba rozhodnutie o neplatnosti zmluvy, ktoré zároveň zabráni ďalším súdnym
konaniam. Ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie mesta žalobca v 2. rade dal do pozornosti
skutočnosť, ktorú žalovaný opomenul. V predmetnom konaní ide o posudzovanie absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor so zákonom. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd na ňu
musíprihliadaťzúradnejpovinnosti.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonupôsobívočikaždémuamôže
sa jej dovolávať každý. Žalovaný argumentoval tým, že nie je daný právny dôvod na skúmanie existencie

vôle Mesta Nitra, keďže mesto nie je účastníkom nájomnej zmluvy. S týmto tvrdením nesúhlasil a
uviedol, že v predmetnom prípade došlo pri uzatváraní nájomnej zmluvy k rozhodovaniu o prenechaní do
nájmu nehnuteľného majetku mesta. Nemožno teda pochybovať o tom, že ide o nakladanie s majetkom
mesta, o ktorom je oprávnené rozhodovať výlučne mesto prostredníctvom svojich orgánov. Žalobca
v 2. rade je príspevková organizácia žalobcu v 1. rade, zriadená ním práve na účely spravovania

majetku v jeho vlastníctve. Aj na základe Zmluvy o správe zo dňa 26.09.1994 bol žalobca v 2. rade
oprávnený vystupovať v zmluvných nájomných vzťahoch pri prenajímaní majetku vo vlastníctve mesta v
postavení prenajímateľa. V skutočnosti však žalobca v 1. rade nikdy neprestal byť vlastníkom predmetu
nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Odo 21/2002. Aj napriek
tomu, že pri uzatváraní právneho úkonu - nájomnej zmluvy sa prejavovala vôľa prenajímateľa, táto

vôľa musela vychádzať z vôle mestského zastupiteľstva, ako jediného orgánu oprávneného rozhodovať
o nakladaní s majetkom mesta, a teda bolo nevyhnutné skúmať vôľu mestského zastupiteľstva, tak
ako tomu bolo v konaní. V uznesení mestského zastupiteľstva a ani v nájomnej zmluve nebolo jasne
a určite uvedené, ktorú kremačnú technológiu malo mestské zastupiteľstvo na mysli, ak podmienilo
súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy získaním tejto technológie do výlučného vlastníctva budúceho

nájomcu. Žalovaný taktiež v priebehu celého prvostupňového konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
spochybňoval argumentáciu žalobcov o vôli mestského zastupiteľstva prenajať priestory krematória len
vlastníkovi zabudovanej pece. Žalobca v 2. rade odmietol použitie analógie s rozhodovaním Národnej
rady SR, na ktoré žalovaný poukázal v odvolaní. Rozhodovanie poslancov NR SR nemožno stotožňovať
s rozhodovaním poslancov mestského zastupiteľstva, pretože pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom

obce ide o rozhodovací proces sui generis vyplývajúci zo snahy usmerniť využívanie majetku obce
na plnenie úloh verejnoprávnej povahy. Taktiež nesúhlasil s opakovanou argumentáciou žalovaného
ohľadom rozdielnosti subjektov pri uzatváraní zmluvy a skúmaní vôle. Pri nakladaní s majetkom má obec
postaveniesubjektusúkromnéhoprávaibapoformálnejstránke.Zákonurčujeviaceréobmedzeniaobce
pri nakladaní s jej majetkom, ktoré nie sú typické pri hospodárení iných súkromnoprávnych subjektov.

Žalobca konštatoval, že vždy je nutný súhlas obce pri úkonoch súvisiacich s nakladaním s jej majetkom,
a to bez ohľadu na to, či vôľu obce vykonáva starosta obce, štatutár príspevkovej organizácie alebo
iná obcou poverená osoba. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 389/2008 z
01.04.2013. Žalobca v 2. rade navyše dodal, že od počiatku zámeru mesta prenajať predmetné priestory
krematória bolo žalovanému zrejmé, že podmienkou nájmu je vlastníctvo zabudovanej pece. Žalovaný

prezentoval svoju schopnosť získať zabudovanú pec do vlastníctva, o čom ubezpečoval na rokovaní
so zástupcami žalobcov v 1. a 2. rade aj právneho zástupcu. Zmienil sa o rokovaní s VÚB o dokúpení
zabudovanej pece, pričom túto skutočnosť sám potvrdil na pojednávaní pred prvostupňovým súdom
dňa 29.01.2013. Žalovaný tak bol uzrozumený so základnou podmienkou mesta a v tomto duchu aj
predstaviteľov žalobcov v 1. a 2. rade presviedčal o svojom zámere zabudovanú pec odkúpiť. V prípade,

ak týmito tvrdeniami žalobcov zavádzal a následne počas konania argumentoval tým, že podmienkou
uzavretia nájomnej zmluvy nebolo získanie zabudovanej pece do vlastníctva, môže byť takýto postup v
rozpore s dobrými mravmi a s prihliadnutím na § 3 OZ nemôže požívať právnu ochranu.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca v 1. rade uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že nastala prekážka litispendencie, pretože nejde o totožné konanie. Mesto ďalej zastáva

názor, že určovacím konaním je sledovaná zákonná ochrana práv vlastníka veci, ktoré nemusia byť
zachované v konaní s uplatnením si nároku na plnenie, v ktorom postavenie účastníkov nie je totožné,
resp. právo byť účastníkom konania nemožno právne dosiahnuť s ohľadom na povahu predmetu
konania. Naopak, uznaním prekážky litispendencie by bolo Mestu Nitra ako výlučnému vlastníkoviveci upreté právo na zákonnú ochranu svojho vlastníctva. Mesto Nitra malo za to, že žalovanému nie
sú známe všetky skutočnosti a povinnosti, ktoré nastupujú z príslušnej legislatívy SR pre mesto pri
nakladaní so svojím majetkom, pričom pre daný postup je irelevantné, či mesto rozhoduje o majetku,

ktorý má v reálnej fyzickej držbe alebo o majetku, ktorý pre mesto spravuje a hospodári s ním iná
osoba, osoba správcu. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové, pretože mu bolo vopred známe,
že o úkonoch nakladania s majetkom mesta bez ohľadu na jeho správu s treťou osobou sa vždy
vyžaduje jeho schválenie na strane mesta, a to na úrovni mestského zastupiteľstva. V súvislosti
so zvukovým záznamom zo zasadnutia mestského zastupiteľstva odporca odmietol prehrať zvukový

záznam na pojednávaní a ani oň nikdy nežiadal. V súvislosti s námietkou odporcu, že vôľa poslaneckého
zboru mesta nebola dostatočne zrejmá určitá, pretože nemožno vychádzať z rozpravy zasadnutia, tak
uznesenie MZ schvaľuje znaky a náležitosti právneho úkonu tak, aby bolo možné zabezpečiť platné a
vykonateľné naplnenie samotného úkonu, v danom prípade uzatvorením zmluvy. Mestské zastupiteľstvo
opakovane konštatovalo prejav svojej vôle, teda vôľu akú sledovalo, pričom možno uviesť, že v danom
prípade nešlo a ani nemohlo prísť s ohľadom na krátky čas k zmene rozhodujúcich náležitostí a podstaty

prejavu vôle zastupiteľstva. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zabudovanej kremačnej technológii, tak MZ nemá
právo rozhodovať o veci vo vlastníctve tretej osoby ako podmienky schvaľovania vlastného právneho
úkonu. Odporca nikdy nenamietol vedomosť o zabudovanej kremačnej peci, nenamietal a nepoprel, že
by sa nesnažil k uvedenej technológii nadobudnúť vlastnícke právo, ktorú sledoval sám vlastník, preto
je zrejmé, že uvedené skutočnosti ohľadom kremačnej pece boli žalovanému známe. V súvislosti s tým,

či mali Mestské služby ako prenajímateľ dôvod požadovať od mesta súhlas a nemali konať len z titulu
Zmluvyovýkonesprávy,tentozáverpovažovalžalobcav1.radezanesprávny.Žalobcataktiežpoukázal
na § 1 a § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Konštatoval, že Mestské zastupiteľstvo v Nitre
na zasadnutí dňa 13.10.2009 uznesením č. 294/2009-MZ schválilo prenájom nebytových priestorov
na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda na Cabajskej ulici v Nitre o celkovej ploche 118,87 m2 spoločnosti

Funeko-Enviro, s. r. o. so sídlom SNP 54 A/5734, Levice na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3
mesiacezanájomnévovýške15,-eur/m2/rokbezenergiíakoprípadhodnýosobitnéhozreteľa,stým,že
bude najprv podpísaná iba zmluva o budúcej zmluve. Z predmetného uznesenia možno považovať vôľu
zákonodarného zboru za jednoznačnú a preukázateľnú, čo bolo potvrdené uznesením MZ, ktoré možno
ako zákonný titul z hľadiska plynutia času klasifikovať ako úkon zo zákona predchádzajúci uzatvoreniu

zmluvného záväzku. Uznesenie výlučne kopíruje vôľu zákonodarného zboru mesta, ktorú nemožno
na prospech alebo na škodu iného meniť, pričom schvaľovanie právneho úkonu nemalo spôsobiť
právnu neistotu odporcu, ale malo výlučne navodiť stav právnej istoty pri hospodárení a nakladaní s
majetkom mesta. Záverom uviedol, že rozsudkom súdu prvého stupňa sledovali záujem právnej istoty
pri ochrane svojho vlastníctva aj s odkazom na ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov, ktoré ustanovuje, že ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i
nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Nájomná
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom výpovedné dôvody zo strany prenajímateľa zmluvy
výslovne viaže na splnenie iných podmienok, a to výlučne na zavinené konania nájomcu, t. j. zmluva
neustanovuje možnosť výpovede bez udania dôvodu zo strany prenajímateľa tak, ako to bolo schválené

v uznesení mestského zastupiteľstva. Vecné vymedzenie výpovedných dôvodov podľa nájomnej zmluvy
nie je právomocou správcu a ani jeho právneho zástupcu pri tvorbe návrhu zmluvy, pretože uvedeným
konaním nemôže budúci zmluvný vzťah zaväzovať vlastníka veci nad prejav jeho vôle alebo nad
mieru primeranému spôsobu užívania veci. Takýmto úkonom by došlo k stavu, že by vlastník veci
bol zaviazaný strpieť neobmedzené a od vlastnej vôle nezávislé užívanie veci inou osobou. Súčasne

samotná zmluva zmätočne ustanovuje, že pred uplynutím dohodnutého času môže byť nájom skončený
aj dohodou obidvoch zmluvných strán, čo je nevykonateľné zmluvné ustanovenie, pretože pri nájme
na dobu neurčitú nenastáva právny stav uplynutia času nájmu, pretože je presne vymedzený termínom
jeho ukončenia.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné

rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.

Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP). Súd
prvého stupňa rozhodnutie zdôvodnil veľmi dôsledne a precízne, podrobne popísal skutkový stav, výklad

posudzovanej právnej problematiky, vyčerpávajúco zodpovedal všetky právne otázky vyplývajúce zo
zistených skutkových okolností.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že Mesto Nitra ako vlastník
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. K., obec I., a to

budovy kotolne súpisné číslo 1481, nachádzajúcej sa na parcele číslo 3961/35 a stavby budovy domu
smútku (prevádzkovo - administratívna budova) súpisné číslo 1238, nachádzajúca sa na parcele číslo
4059/9 vykonal hospodárenie s uvedenými nehnuteľnosťami prostredníctvom žalobcu v 2. rade ako
správcu obecného majetku na základe Zmluvy o správe číslo 489/94/SMM/JUDr. Hornická uzavretej
dňa 26.09.1994 a následných dodatkov medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade.

Žalobca v 2. rade uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu dňa 27.11.2009, ktorej predmetom bol nájom
časti nebytových priestorov, a to budovy kotolne s.č. 1481 na parcele číslo 3961/35, domu smútku
(prevádzkovo-administratívna budova) s.č. 1238 na parcele číslo 4059/9 katastrálne územie B. K., obec
I., ktorých vlastníkom je žalobca v 1. rade. V nájomnej zmluve je uvedené, že účelom nájmu bolo

vybudovanie, uvedenie do prevádzky a prevádzkovanie krematória na uvedených nehnuteľnostiach.
Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom nájomca (žalovaný) pri uzavretí tejto zmluvy
prehlásil (č.l. V.1), že ku dňu účinnosti zmluvy, ako aj počas trvania celej doby nájmu je a zostane
kremačná technológia jeho vlastníctvom.
Predchádzajúcim nájomcom uvedených nebytových priestorov bola spoločnosť PSKS s.r.o., ktorý

vybudoval, uviedol do prevádzky a prevádzkoval mestské krematórium, t.j. zabudoval kremačnú pec
- kremačnú technológiu a vykonával kremácie. Keďže uvedený nájomca si riadne neplnil zmluvné
záväzky, prenajímateľ- žalobca v 2. rade ukončil so spoločnosťou PSKS s.r.o. nájomný vzťah, kremačná
technológia (kremačná pec) bola v tom čase vo vlastníctve spoločnosti PSKS s.r.o., pričom bola
zaťažená úverom a záložným právom banky. Žalovaný listom zo dňa 08.09.2009 požiadal vlastníka -

Mesto Nitra o prenájom nehnuteľností za účelom prevádzky krematória a oznámil, že rokuje s bankou o
odkúpení kremačnej technológie, inštalovanej v priestoroch krematória. Mestské zastupiteľstvo v Nitre
na mimoriadnom zasadnutí dňa 13.10.2009 návrh na prenájom nehnuteľností prerokovalo a uznesením
č.294/2009-MZschváliloprenájomnebytovýchpriestorovzapodmienok,žeprenájombudeuzavretýna
dobu neurčitú s výpovednou lehotou tri mesiace a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním

kremačnej technológie do vlastníctva budúceho nájomcu (žalovaného).
Podľa§6ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí,obechospodárisosvojímmajetkomsamostatne
alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia
alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona, správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu
alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol
vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na
plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s nímv súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade
so štatútom mesta.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov, ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení Mesto Nitra vykonáva hospodárenie so svojím majetkom
prostredníctvom správcu majetku, ktorým je žalobca v 2. rade (príspevková organizácia zriadená podľa
osobitných predpisov). Správca je oprávnený nakladať s majetkom mesta (obce) iba v súlade s vôľou
mesta vyjadrenou prostredníctvom mestského zastupiteľstva. Teda spravuje majetok mesta v takom

rozsahu a takým spôsobom ako mestské zastupiteľstvo stanovilo v zásadách hospodárenia alebo v
zmysle jednotlivých rozhodnutí mestského zastupiteľstva.

I keď právne úkony pri správe s majetkom mesta vykonávali v danom prípade Mestské služby ako
správca, je daná i aktívna legitimácia Mesta Nitra v predmetnom konaní, pretože ochrana majetku mesta

je právom ale i zákonnou povinnosťou mesta. Z rovnakého dôvodu je daný aj naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy, pretože bez takého určenia by mesto nemohlo
bez obmedzenia nakladať so svojím majetkom.
Keďže správca majetku mesta je pri správe viazaný vôľou mesta, nemôže konať v rozpore s touto vôľou,
ani nad rámec tejto vôle. Pri správe majetku a vykonávaní právnych úkonov môže konať len podľa

pokynov mesta, nie svojvoľne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.
V danom prípade Mesto Nitra prostredníctvom mestského zastupiteľstva rozhodlo o prenajatí kotolne
a domu smútku spolu so zabudovanou kremačnou pecou žalovanému. Vôľu mesta v tomto smere

je potrebné zisťovať z dokladov predložených ako materiál na rokovanie mestského zastupiteľstva,
teda z listín predložených s návrhom na rokovanie mestského zastupiteľstva, na ktorom sa návrh na
uzatvorenie predmetnej nájomnej zmluvy prerokovával. Pre posúdenie skutočnej vôle mesta ohľadne
podmienok nájomnej zmluvy s odporcom je irelevantné zaoberať sa obsahom rozpravy a nahrávkami
rokovania mestského zastupiteľstva, relevantnými sú listiny predložené na rokovanie. Naviac v zmysle

pozmeňovacieho návrhu bolo Mestským zastupiteľstvom schválené, že najprv bude so žalovaným
uzavretá zmluva o budúcej nájomnej zmluve a podpísanie nájomnej zmluvy je podmienené získaním
technológie potrebnej na kremáciu, ktorá bola v priestoroch krematória inštalovaná, do vlastníctva
nájomcu. Z ďalšieho materiálu vyplýva, že žalovaný ako záujemca rokuje s bankou o odkúpení
kremačnej technológie, nakoľko pôvodný prevádzkovateľ (PSKS) si neplnil svoje povinnosti voči banke.

Zámer žiadateľa je v súlade so záujmom mesta Nitry plynule pokračovať v poskytovaní kremačných
služieb. Mestské zastupiteľstvo v Nitre na zasadnutí dňa 10. decembra 2009 prijalo uznesenie číslo
380/2009 MZ, ktorým konštatovalo, že v uznesení číslo 294/2009-MZ zo dňa 13.10.2009 považovalo
podmienku nadobudnutia vlastníckych práv ku kremačnej technológii výlučne viazanú v tomto čase
existujúcej a nainštalovanej kremačnej technológii na cintoríne na Cabajskej ulici v Nitre.

Z uvedených listín je bezpochýb zrejmé, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená na prevádzkovanie
už existujúcej zabudovanej kremačnej pece, v listinách i na rokovaniach sa hovorilo o zabudovanej
kremačnej peci. Kremačná pec bola vlastníctvom predchádzajúceho nájomcu, pričom žalovaný
vybavoval v banke získanie vlastníctva pre seba, pretože predchádzajúci nájomca si neplnil záväzky
voči banke. Uzavretie nájomnej zmluvy bolo teda podmienené získaním vlastníctva žalovaného k už

zabudovanej kremačnej peci a nie získaním vlastníctva k nejakej inej kremačnej peci, ktorú by bolo
potrebné následne zabudovať, samozrejme po demontáži doteraz zabudovanej kremačnej peci.
Je nepochybné, že mesto chcelo prenajať predmetné nebytové priestory žalovanému za podmienky,
že si vybaví získanie vlastníckeho práva k už zabudovanej kremačnej peci. Taká bola vôľa mesta.Žalobca v 2. rade ako správca predmetných nebytových priestorov konal pri uzatváraní nájomnej zmluvy
so žalovaným v rozpore s vôľou mesta, keďže účel nájmu vymedzil ako vybudovanie, uvedenie do
prevádzky a prevádzkovanie krematória, pričom nájomca prehlásil, že ku dňu účinnosti zmluvy ako aj

počastrvaniacelejdobynájmujeazostanekremačnátechnológiajehovlastníctvom.Včaseuzatvorenia
nájomnej zmluvy však žalovaný nemal nadobudnuté vlastníctvo ku kremačnej peci nachádzajúcej sa v
nebytových priestoroch, ktoré boli predmetom nájmu. Žalobca v 2. rade vymedzil účel nájmu v rozpore
s vôľou mesta, keďže účel stanovil aj vybudovaním krematória, ktoré však už vybudované bolo a mesto
malo vôľu, aby nájomca získal kremačnú pec do vlastníctva a prevádzkoval krematórium.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keďže je správny aj v časti trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v 1. rade náhradu trov nepriznal, pretože náhradu
nepožadoval. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v 2. rade priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 81,46 eura, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k

odvolaniu) v sume 60,07 eura, režijného paušálu 7,81 eura a 20 % DPH v sume 13,60 eura v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (advokátska tarifa).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.