Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112213896.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky A. V., K.. XX. XX. XXXX, O. O. O., W. T. Č.. X, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa,
so sídlom Košice, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, v konaní zastúpenej MST PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej
zmluvy a na poistné plnenie a o protinávrhu odporcu voči navrhovateľke, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2 014,-- Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania
od 17. 04. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh odporcu voči navrhovateľke z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 120,50 Eur, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 04. 06. 2012 žiadala určiť neplatnosť odstúpenia od poistnej
zmluvy a zaplatenie poistného plnenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX. XX. XXXX účastníci

konania uzavreli poistnú zmluvu T.-S. Č.. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom
poistenia dňa 16. 04. 1997 a koncom poistenia dňom 16. 04. 2012 s dobou platenia poistného 10 rokov.
Výška poistného bola stanovená na 276,-- Sk mesačne.

Navrhovateľka toto poistné plnila riadne a včas počas celej doby platenia poistného tak, ako to vyplýva z
listu odporcu z 22. 01. 2008, kedy poskytol informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy k 31. 12. 2007.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v mesiaci apríl roku 2008 si našla v poštovej schránke list od odporcu,
kedy jej bolo oznámené o nároku na bezplatný mobilný telefón Nokia 1650 a GSM služby, pričom z
informácií, ktoré boli písané drobným písmom vyplynulo, že žiadosťou o mobilný telefón v plnom rozsahu
pristupuje k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21. 05. 2007 v znení ich dodatkov, ktoré však
pre ňu boli nevýhodné a preto na takýto list a túto ponuku nereagovala.

V máji roku 2008 zaslal odporca navrhovateľke list označený ako Prepočet a zvýšenie poistného k

poistnému produktu ÚDP-K, v ktorom poisťovňa oznámila, že v roku 1995 bol Ministerstvom financií
SR schválený prepočet produktov UDP-K a vo februári roku 2008 odporkyňa obdržala od Národnej
bankySlovenskaakoprávnehonástupcuMinisterstvafinanciíSRvoblastidohľadunadfinančnýmtrhom
list, ktorým uložila odporcovi prepočítať produkt UDP-K s tým, že malo dôjsť k zvýšeniu poistného odzačiatku tak, aby bolo možné poistno-matematickým spôsobom zachovať poistné sumy navrhovateľky.
K takémuto listu bola pripojená návratka s tromi možnosťami postupu, ktorý však navrhovateľka
neakceptovala, pretože výber ktorejkoľvek z ponúkaných možností by ju poškodil oproti dohodnutým

poistným podmienkam z poistnej zmluvy z 23. 04. 1997. Vzhľadom k tomu, že na takéto ponuky odporcu
nereagovala, nesúhlasila so zmenou poistnej zmluvy a tak isto nepristúpila k všeobecným poistným
podmienkam zo dňa 21. 05. 2007, o zvýšení poistného k poistnému produktu UDP-K, pretože takýto
list bol zaslaný obyčajnou poštou a teda sama navrhovateľka ho nepovažovala za dôležitý, keďže ani
odporca nepovažoval za dôležité doručiť ho inou formou.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že z pohľadu vzťahu štátneho dohľadu nad finančným trhom je právna
záväznosť jeho metodík a rozhodnutí ako aj zodpovednosť za škodu vyplývajúce z takéhoto štátneho
dozoru oblasťou verejného práva a teda oblasťou mimo zmluvného vzťahu tak, ako ho uzatvorili
účastníci tohto konania a účastníci poistnej zmluvy, ktorý je vzťahom výslovne súkromnoprávnym. Pokiaľ
odporcovi vznikla nejaká povinnosť zo strany štátneho orgánu v smere úpravy výšky poistného, nemal

takúto povinnosť prenášať na navrhovateľa a meniť jednostranné zmluvné podmienky v neprospech
navrhovateľa.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že dňa 10. 06. 2008 jej bol doručený list, v ktorom odporca jej oznamuje
zánik poistenia ku dňu 16. 05. 2008 a to v zmysle článku 11 ods.2 všeobecných poistných podmienok

pre životné poistenie s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods.2 písm.f) Občianskeho zákonníka.
Uviedla ďalej, že z tohto článku všeobecných poistných podmienok vyplýva možnosť zrušenia poistného
ak o to požiada poistník a dôjde k vyplateniu odbavného.

Navrhovateľka tvrdila, že takúto žiadosť na zrušenie poistného s výplatou odbavného nikdy odporcovi

nepodala. Preto na takýto list reagovala dňa 25. 06. 2008, kedy vyjadrila nesúhlas so zánikom poistenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom navrhovateľka zaslala odporcovi list nazvaný ako Pokus o zmier,
kedy žiadala o vyplatenie sumy dohodnutej v poistnej zmluve pre prípad dožitia zo dňa 23. 04. 1997
spolu s pripísanými výnosmi tak, ako to deklaroval odporca listom zo dňa 01. 03. 2003, kedy táto suma

predstavovala sumu 60 675,-- Sk, čo znamená v prepočte 2 014,-- Eur. Na takýto pokus o zmier odporca
nereagoval.

Na základe tvrdení navrhovateľky, ktoré uviedla vo svojom návrhu resp. na pojednávaniach v
rámci prejednávaného sporu súd vykonal vo veci dokazovanie poistnou zmluvou uzatvorenou medzi

účastníkmi konania, kedy odporca vtedy vystupoval pod obchodným menom Prvá československá
poisťovňa, a.s., č. XXXXXXXXXX T.-S.. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že poistníkom a poistencom bola
navrhovateľka, pričom poistné podmienky uzatvorené v rámci tejto poistnej zmluvy sú dohodnuté tak,
že začiatok poistenia je dňom 16. apríla 1997 s koncom poistenia dňa 16. apríla 2012, mesačné poistné
je splatné počas 10 rokov, pričom poistná doba je dohodnutá na 15 rokov. Výška poistného pre prípad

smrti a dožitia predstavuje sumu 276,-- Sk. Poistná suma pre prípad smrti predstavuje sumu 40 000,--
Sk a dožitia sumu 60 400,-- Sk.

Z listu odporcu zo dňa 22. 01. 2008 vyplýva, že tento podal informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania ku dňu XX. XX. XXXX. Dohodnutá úhrada poistného od začiatku

poistenia predstavovala sumu 33 120,-- Sk, pričom pripísané poistné na konto zmluvy na bankovom
účte predstavovalo sumu 33 120,-- Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľka si poistné za dobu
platenia poistného v rozsahu 10 rokov splnila.

Z oznámenia o nároku na bezplatný mobilný telefón Nokia 1650 a GSM služby súd zistil, že v skutočnosti

odporca adresoval navrhovateľke ponuku o nadobudnutie mobilného telefónu zn. Nokia 1650 a k nemu
bezplatnej registrácie GSM služieb, pričom z textu, ktorý je pod žiadosťou o takýto GSM balík vyplýva,
že poistník touto žiadosťou v plnom rozsahu pristupuje k všeobecným poistným podmienkam odporcu
zo dňa 21. 05. 2007 v znení i dodatkov.

Súdďalejvykonaldokazovanielistomodporcuadresovanýmnavrhovateľkedňa25.04.2008nazvaného
Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, z ktorého vyplýva, že účastníci konania,
ktorí sú účastníci poistnej zmluvy produktu T.-S. Č.. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 16. 04. 1997
a koncom poistenia dňa 16. 04. 2012, pričom došlo k dohode poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 40000,-- Sk a pre prípad dožitia sumy 60 400,-- Sk s výškou mesačného poistného 276,-- Sk. Odporca v
uvedenom liste uvádza, že v roku 1995 bol Ministerstvom financií SR schválený prepočet produktu UDP-
K pre navrhovateľa, ktorý bol neskôr opätovne schválený a z poistno-technického hľadiska označený

ako správny. V roku 2008 odporca obdržal od Národnej banky Slovenska list, ktorým mu bolo uložené
prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky
zachovať poistné sumy. Zároveň z listu vyplýva, že takéto spätné prepočítanie nezapríčinil odporca,
ale nesprávny postup štátnych orgánov. Prepočítanie poistného sa má bezvýnimočne vzťahovať aj na
poistné zmluvy s už ukončenou dobou platenia poistného.

Navrhovateľke bolo navrhnuté teda riešenie, buď zotrvať na pôvodných platbách poistného bez jej
reálnehozvýšeniavdôsledkuprepočtupodľaNárodnejbankySlovenskavdohodnutýchvýchodiskových
poistných sumách ku dňu doručenia návratky, žiadal odporca, aby túto skutočnosť potvrdila
vlastnoručným podpisom pribalenou návratkou (alternatíva A) a zaslala ju čo najskôr do 10. 05. 2008
odporcovi. V danom prípade bude doteraz uhrádzaná platba poistného fakticky nezmenená a poistenie

trvá naďalej, pričom bude uhrádzať doteraz poukazované platby poistného.

Zároveň bola ponúknutá alternatíva B, a to v prípade pokiaľ nevyužije možnosť odvrátiť zvýšenie
dopočítaného poistného či už prostredníctvom akcie GSM balíka, resp. vernostných bonusov a prejaví
súhlas so zvýšením podľa metodiky Národnej banky Slovenska v danom prípade bude poistenie trvať

naďalej so zvýšenými platbami poistného.

Z uvedeného listu vyplýva, že pokiaľ odpoveď na uvedené ponuky do 10. 05. 2008 nebudú doručené
odporcovi a nevyžije navrhovateľka možnosť odvrátiť zvýšenie poistného prostredníctvom pripojenej
návratky, resp. neprejaví súhlas o dopočítanie poistného, bude poistné zo strany poisťovne jednostranne

zrušené ku dňu 15. 05. 2008. Odkupna hodnota sa potom vypočíta podľa poistno-technických zásad
po zohľadnení prípadného dlžného poistného vypočítaného podľa metodiky Národnej banky Slovenska,
ktoré bude poukázané do 99 dní od 15. 05. 2008 a tým poistenie končí.

Oznámením o zániku poistenia zo dňa 06. 06. 2008 adresované odporcom navrhovateľke, z ktorého

vyplýva, že ku dňu 16. 05. 2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na list poisťovne o prepočte produktu UDP-K k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola
uzavretá medzi účastníkmi konania s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods.2 písm.f) Občianskeho
zákonníka. Na základe takéhoto oznámenia potom ďalej vyplýva, že poisťovňa nemôže pokračovať v
poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a tým došlo dňa 16. 05. 2008 k zániku poistenia v zmysle

článku 11 ods.2 Všeobecných podmienok pre životné poistenie odporcu. Konečný stav finančného
plnenia z poistnej zmluvy ako odbytné pre navrhovateľku predstavovala suma 24 031,-- Sk, ktorá bude
navrhovateľke zaslaná.

Z listu odporcu navrhovateľke zo dňa 01. 03. 2003 súd zistil, že týmto listom bola poskytnutá informácia

o finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 31. 12. 2002, z ktorej je zrejmé, že poistná suma po pripísaní
výnosov za rok 2002 predstavuje sumu 60 675,-- Sk.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a neskôr na pojednávaniach vo svojich ústnych výpovediach
uviedol, že základnou spornou otázkou je, či došlo medzi účastníkmi poistnej zmluvy k zániku takéhoto

právneho vzťahu, ktorý bol teda založený poistnou zmluvou. Odporca prezentoval názor, že v priebehu
trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik takéhoto
právneho vzťahu a to v dôsledku nemožnosti plnenia, teda dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti
plnenia, ktorá mala pôvod v zmene právneho predpisu a to zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.
Odporca uviedol, že od 01. 05. 2004 došlo k zmene zákona č. 95/2002 Z. z., kedy bol vložený úplne nový

§ 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného
na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V
tejto súvislosti predložil odporca listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 4/2008 spoločnosti Audit-
Pol, s.r.o. ako aj protokol Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. R.-XXXXX/XXXX G.

XX. XX. XXXX o tom, že poistné v prípade poistného produktu ÚDP-K u odporcu neboli vypočítané v
súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Poistenie bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Túto skutočnosťkonštatovala Národná banka Slovenska v Protokole o vykonaní dohľadu, pričom zároveň zaviazala
odporcu prijať potrebné opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, pričom táto skutočnosť vyplývala aj
z predloženého znaleckého posudku. Odporca ďalej uvádzal, že poistný produkt ÚDP-K s nesprávnym

určeným poistným ponúkal odporca plne v súlade s individuálnym správnym aktom a to povolením
Ministerstva financií SR z roku 1995, ktorým bol takýto produkt schválený a bol povolený jeho predaj.
Rovnako novelizáciou citovaného zákona došlo k vloženiu ďalšieho nového ustanovenia a to § 70a, kedy
poisťovne boli povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanovením tohto zákona najneskôr do 30.
apríla 2005. Na základe takýchto skutočností sa odporca potom pokúsil vykonať dohodu s poistníkmi,

ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Aj navrhovateľke ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v
časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom resp. ponúkol zníženie poistného
plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súlade so zákonom. Prijatie takéhoto
návrhu potvrdzuje aj navrhovateľka. Zároveň jej bola ponúknutá možnosť ukončiť poistenie s výplatou
odkupnej hodnoty. Práve takýmito krokmi sa odporca snažil dostať existujúce zmluvy produktu ÚDP-K
do súladu s novým znením zákona o poisťovníctve, čo sa v prípade navrhovateľky nepodarilo. Z tohto

dôvodu teda vznikla objektívna a následná právna nemožnosť plnenia, kedy odporca nemohol ďalej
poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, to znamená - odporca nemohol
byť ďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie pre prípad dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu
k inkasovanému poistnému bolo vyššie ako malo byť z poistno-matematického hľadiska. Vzhľadom na
takúto skutočnosť došlo k zániku poistenia. Od účinnosti nového zákonného ustanovenia, teda § 31a

zákona o poisťovníctve došlo k založeniu nového právneho stavu u odporcu a teda následnej právnej
a objektívnej nemožnosti plnenia ako plnenia nedovoleného, to znamená plnenia, ktoré je v rozpore s
právnymi predpismi, pričom takýto rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. Odporca sa teda dostal
do takého právneho vzťahu, kedy mal byť nútený zotrvať v takom právnom vzťahu, ktorého obsah sa
dostal do rozporu so zákonom bez jeho zavinenia.

Záverom odporca teda uvádzal, že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku
1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s
poistno-matematickými metódami, bol odporca uvedený do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K
schválený štátom nemá nedostatky a odporca ho môže teda ponúkať. Až ďalším rozhodnutím bol

odporca upovedomený o tom, že takýto produkt nemá určené správne poistné, čo je v rozpore so
zákonom a je odporca povinný prijať také opatrenie, aby bola odvrátená hrozba závažných sankcií v
prípade opakovaného uloženia.

Na preukázanie svojich tvrdení odporca predložil Notársku zápisnicu zo dňa 02. 06. 2008, z ktorej je

zrejmé, že spornou otázkou medzi orgánom vykonávajúcim dohľad a odporcom je otázka kalkulácia
poistného a nadväzná otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané pre poistnú
udalosť smrť, pričom správne malo byť vypočítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s
názvom UDP-K a to z dôvodu chybného poistno-matematického pohľadu. Z uvedeného je zrejmé, že
ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej československej poisťovni
Rapid a.s., číslo R.-XXXXX/XXXX G. R. XXXX, z ktorého je zrejmé, že skupina dohľadu zistila, že
kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami
na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú

všetky záväzky voči poisteným, ktorým sa odporca zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti.
Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov odporcu. Zástupcovia odporcu uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematickú
metódu so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme odporcu nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť

správnosť takéhoto tvrdenia.

Na uvedený protokol nadväzuje potom list Národnej banky Slovenska adresovaný odporcovi zo dňa 12.
februára 2008, ktorý oznamuje a určuje lehotu, v ktorej je odporca povinný prijať a splniť opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade.

Súd zo znaleckého posudku, ktorý predložil odporca od znaleckej organizácie Audit-Pol, s.r.o., č. 4/2008,
zistil, že z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že porovnanie hodnoty technickej rezervy na
životné poistenie vo výške 584 961,-- Sk uvedené v hlavnej účtovnej knihe odporcu zostavenej k 31. 03.2007 skupina dohľadu Národnej banky Slovenska identifikovala nedostatočnosť vytvorenia technickej
rezervy na životné poistenie k uvedenému dňu vo výške minimálne 318 501,-- Sk. Zo znaleckého
posudku ďalej vyplýva, že u odporcu nedošlo k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia

poistného v produkte UDP-K, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného
v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné
použiť na nákup štátnych dlhopisov.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že žiadna zo zmluvných strán nedostatky tak ako boli zistené

Národnou bankou Slovenska nespôsobila a ani nemohla predvídať. Odporca aktívne v krátkom čase po
zistení uvedených nových skutočností sa snažil uzavrieť s navrhovateľom dohodu, ktorá by takýto rozpor
daný zákonom odstránila. Iniciatíva však z jeho strany úspešná nebola. Zároveň odporca poukázal
na princípy Európskeho zmluvného práva, ktoré obsahujú teda výkladové argumenty, ktoré presahujú
slovenský právny poriadok, prelínajú sa s právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry,
a preto majú charakter univerzálnych právnych princípov. Navrhovateľkou navrhované usporiadanie

pomerov nie je podľa jeho tvrdenia správne ani spravodlivé a trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom
je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujú výrazne nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a
nemôžu byť v súlade s dobrými mravmi a teda nemôžu byť spravodlivé. Faktom je, že podmienky za
akých zmluvné strany uzatvorili poistenie sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili a
za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobené

následnými udalosťami, ktoré zmluvné strany nemohli pri uzatváraní takejto zmluvy predvídať.

Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 16. 07. 2012 uviedol niekoľko alternatív, o ktorých
predpokladal, že by mali spravodlivým spôsobom usporiadať zmluvné vzťahy medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, t. j. účastníkmi aj tohto konania. Výsledkom takýchto právnych úvah odporcu bol

potom návrh o vzájomnej žalobe voči navrhovateľke, ktorú formuloval tak, že žiadal určiť, že poistný
vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX G. P. XX. XX. XXXX
trvá a odporca má voči navrhovateľke právo na poistné vo výške 13,84 Eur mesačne od uzavretia
poistenia do 16. 04. 2007.

Pre prípad, že by súd prvý petit zamietol, žiadal, aby súd rozhodol tak, že určuje, že poistný vzťah
medzi navrhovateľkou a odporcom podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX G. P. XX. XX. XXXX trvá a
navrhovateľka má voči odporcovi právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške
1 444,23 Eur.
Alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol tak, že určuje, že poistný

vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX G. P. XX. XX.
XXXX v časti poistenia rizika trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol a zároveň
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenia vo výške 797,68 Eur, ktorá
poistno-matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného navrhovateľom za poistenie rizika dožitia
sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca žiadal ďalej pre prípad, že súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne, aby rozhodol tak, že
určuje, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX G.
P. XX. XX. XXXX trvá a navrhovateľka má voči odporcovi právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa
konca poistenia vo výške určenej súdom.

Súd v tejto súvislosti trvá na svojom právnom názore, ktorý vyjadril v uznesení zo dňa 27. 08. 2012
pod č.k. 13C/133/2012-159, kedy vyzval odporcu na špecifikáciu svojho podania a doplnenie či úpravu
žalobného návrhu v zmysle § 42 ods.3 a § 79 ods.1 a 2 OSP ohľadne formulácie eventuálneho petitu.
Súd naďalej zotrváva v názore, že v danom prípade sa u protinávrhu odporcu voči navrhovateľke

nejedná o eventuálny petit, pretože účastník konania prostredníctvom takejto formy nemôže uplatňovať
právo tým spôsobom, že súd má vybrať z rôznych ponúkaných právnych posúdení navrhnutých
jedným z účastníkov konania tak, aby tento vybral za správny a procesne akceptovateľný aj z pohľadu
hmotného práva. Eventuálny petit charakterizovaný jednak právnou teóriou a dotváraný právnou praxou
je charakterizovaný ako taký, že pokiaľ účastník konania požaduje uloženie určitej povinnosti resp.

prisúdenie určitého plnenia napr. vydanie určitej veci, je považovaný takýto petit za primárny a len v
prípade, že by takýto primárny petit bol zamietnutý, ale to len z dôvodu napr. nemožnosti plnenia, sa
požaduje ďalší petit, teda eventuálny ako druhý, kedy potom účastník požaduje napr. náhradu škody.
Vzťah medzi oboma petitmi primárnym a eventuálnym spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obomžalobným petitom napr. tak, že uloží povinnosť vec vydať a pre prípad nemožnosti tohto plnenia zaviaže
odporcu na ekvivalentné peňažné plnenie, pretože súd ani nemá možnosť voľby rozhodovania medzi
uvedenými petitmi. Pretože o druhom z nich t. j. o tom ďalšom eventuálnom petite môže rozhodovať

iba vtedy, až keď ten prvý primárny petit neprichádza do úvahy. Teda napríklad vec, ktorú navrhovateľ
požaduje vydať už neexistuje. Teda musí sa jednať o takú situáciu, kedy vyhovenie primárnemu petitu
neprichádza do úvahy z dôvodu jeho nemožnosti rozhodnutia, čo v danom prípade nie je dané pokiaľ
odporca formuloval svoje štyri eventuálne petity spôsobom v tomto písomnom podaní. Teda v danom
prípade sa musí jednať o objektívnu nemožnosť vyhovenia primárneho petitu, kedy súd potom pristupuje

ku skúmaniu a prejednaniu ďalšieho teda druhého eventuálneho petitu. V danom prípade táto situácia
je však iná, kedy odporca nastoľuje rôzne právne situácie a žiada súd, aby vybral jednu z nich a o nej
kladným spôsobom rozhodol.

Napriek takémuto právnemu názoru súd v záujme zachovania právnej istoty odporcu o tom, že všetky
jeho žalobné návrhy bez ohľadu na to, či sú formulované ako eventuálne posudzoval tieto samostatne,

avšak k nim nepristupoval ako eventuálnym žalobným návrhom.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s odporcom uzatvorila zmluvu o životnom
poistení dňa XX. XX. XXXX a prijala ponúkané poistné podmienky tak, ako boli prezentované zo
strany odporcu. Uviedla ďalej, že od uzavretia poistnej zmluvy jej prichádzali informácie o finančnom

stave takejto zmluvy, bol jej oznamovaný výnos resp. zhodnotenie takéhoto poistenia. Poistné platila
vždy riadne a včas a nikdy nedošlo k omeškaniu. Dňa 12. 02. 2007 jej bolo oznámené ukončenie
prvého 10-ročného obdobia, počas ktorého sa platilo poistné s tým, že 22. 02. 2008 jej prišla opätovná
informácia o finančnom stave jej poistnej zmluvy. Po uplynutí 10-ročného poisteného obdobia nastúpilo
ďalšie 5-ročné obdobie, ktoré už bolo bez platenia poistného. Uviedla, že dňa 20. 03. 2008 dostala

oznámenie o možnosti poskytnutia mobilného telefónu a GSM služieb s tým, že drobným písmom bolo
uvedené, že zároveň vyjadruje súhlas a pristupuje k upraveným zmluvným podmienkam, ktoré tam boli
uvedené. Na takéto oznámenie ona nijakým spôsobom nereagovala. Následne dňa 25. 04. 2008 jej bol
doručený obyčajnou poštou list, ktorý bol nazvaný Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu
UDP-K. Opätovnej jej boli ponúkané tri možnosti, z ktorých si mala vybrať, pričom opäť podmienkou

bolo pristúpenie k novým všeobecným podmienkam. Vzhľadom k tomu, že ona na takéto všeobecné
podmienky nemala záujem pristúpiť a nijako dohodnuté podmienky zo zmluvy meniť, na takéto listy
nereagovala. Dňa 06. 06. 2008 jej bol oznámený zánik poistenia s tým, že ku dňu 16. 05. 2008 došlo k
zániku poistenia vzhľadom k tomu, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne
kalkulované. Bolo jej ponúkané odbytné, na ktoré reagovala oznámením zo dňa 25. 06. 2008, v ktorom

zdôraznila, že žiadnu povinnosť zo zmluvy a všeobecných podmienok neporušila a nie je možné bez
vzájomnej dohody ukončiť takýmto spôsobom zmluvu. Z týchto dôvodov žiadala pokiaľ jej bolo uvedené,
že dohodnuté zhodnotené poistné je vo výške 60 675,-- Sk, ktoré teda obsahuje aj podiel zo zisku v
prepočte teda 2 014,-- Eur, žiadala súd, aby určil, že odstúpenie odporcu od poistnej zmluvy, ktorú
uzavreli je neplatné a zároveň žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2 014,-- Eur spolu s

príslušenstvom od 17. 04. 2012 až do zaplatenia.

Odporcavosvojejvýpovedinapojednávaníuviedol,ževzhľadomktomu,žekontrolou,ktorásaodohrala
v októbri roku 2007, bola odporcovi uložená povinnosť prehodnotiť poistno-matematické metódy na
základe zákona o poisťovníctve tak, aby bola umožnená trvalá splniteľnosť všetkých jeho záväzkov.

Tieto matematické metódy neboli určené v správnej výške napriek tomu, že boli schválené Ministerstvom
financií SR a odporca bol nimi viazaný. Vzhľadom k tejto skutočnosti došlo k nemožnosti a to objektívnej
plniť z takejto zmluvy a na základe tohto došlo k zániku takejto poistnej zmluvy, pričom sa nejednalo
o odstúpenie. Z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a žiadal rozhodnúť o jeho
predloženom protinávrhu.

Podľa článku 11 ods.1 a 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie odporcu, ak bolo v
poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, alebo ak ide o poistenie za
jednorazové poistné dojednané na dobu dlhšiu ako jeden rok, alebo ak ide o poistenie už premenené
podľa článku 9, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou odbavného, ak o to požiada.

Poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedenie v
žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie
k tomuto dátumu.Podľa § 80 písm.c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 12 ods.1 až 3 zákona č. 24/1991 Zb., všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä
vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť
nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako
aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na

prebytkoch poistného.
Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných
podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv.
Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému
orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z. z., je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa § 67 citovaného zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 575 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.
Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi

alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 797 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

Podľa článku 15 ods.1 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad
dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej

zmluve.

Podľa § 800 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho
uplynutím.

Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca

odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za
preukázané, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu dňa 23. 04. 1997, kedy navrhovateľka
vystupovalaakopoistníkapoistenec,pričomodporcavystupovalakopoistiteľ.Zpoistnejzmluvyvyplýva,

že začiatok poistenia bol dohodnutý na 16. 04. 1997, s koncom poistenia dňom 16. 04. 2012. Spôsob
platenia poistného bol mesačný vo výške poistného pre prípad smrti a dožitia vo výške 276,-- Sk. Poistná
suma pre prípad smrti predstavovala sumu 40 000,-- Sk a dožitia sumu 60 400,-- Sk.

K uzavretiu poistnej zmluvy došlo na návrh poisťovne, ktorej ponuku akceptovala navrhovateľka.

Navrhovateľka teda vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou zo znalosťou podmienok poistného
vzťahu, jednak výšky poistného, doby poistenia ako aj výšky odplaty pre dožitie a prípad smrti.
Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi tejto zmluvy
súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa
slobodne zmluvne zaviazali.

Pokiaľ účastníci poistnej zmluvy po vymedzení poistnej doby si túto dohodli v takomto záväzkovo-
právnom vzťahu, poistná zmluva je platná a zanikla až dožitím navrhovateľky dňom dohodnutým v
poistnej zmluve, t. j. 16. 04. 2012.

Uvedeným dňom potom navrhovateľke vzniklo jej právo v zmysle článku 15 ods.1 všeobecných

poistných podmienok pre životné poistenie. Súd v danej súvislosti uvádza, že danú poistnú zmluvu
nie je možné hodnotiť ako neplatnú z dôvodov chýb napríklad v písaní či počítaní, nakoľko význam
týchto úkonov bol pre obe zmluvné strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola tak
isto bezpochybná o tom, čo bolo jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedlo navrhovateľku prijať
takéto poistné podmienky od odporcu. Súd ďalej konštatuje, že uzavretie takejto zmluvy nedošlo ku

skutočnosti, že by takáto zmluva účelom odporovala zákonu alebo by ho obchádzala. Tak isto nie
je možné konštatovať, že by zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi. Takáto skutočnosť nevyplýva
napriek ustanoveniu § 31a zákona č. 95/2002 Z. z., kedy výšku poistného je potrebné určiť tak, aby
táto zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, pričom zmyslom takéhoto ustanovenia
je ochrana práve poistených pri vzniku právnych vzťahov a nárokov z nich vyplývajúcich. V danom

prípade súd konštatuje, že sa tu nejedná o nemožnosť plnenia tak ako to uvádza odporca, pretože
táto podmienka by bola splnená len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, pričom sa jedná o
počiatočnú nemožnosť, objektívnu nemožnosť a fyzickú nemožnosť plnenia. Odporca v tomto konaní
dostatočným spôsobom nepreukázal ani jedno tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné konštatovať,
že poistenie podľa pôvodnej poistnej zmluvy zaniklo práve z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia

pri jej počiatočnej nemožnosti a fyzickej nemožnosti plnenia. Súd zároveň uvádza, že pre nemožnosť
plnenia treba vychádzať aj z obsahu záväzku, t. j. či dlžník je povinný niečo dať, niečo konať, opomenúť
alebo vznášať. Ak je však obsahom záväzku druhovo určený predmet, ako v danom prípade peniaze,
nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Obsahom záväzku zo strany odporkyne je peňažné plnenie a
preto ho ako také nemožno považovať za objektívne nemožné tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 575

ods.2 Občianskeho zákonníka. Takáto podmienka nie je splnená ani z toho dôvodu, že plnenie nemožno
považovať za nemožné, ak ho možno uskutočniť aj s väčšími nákladmi. Teda z týchto dôvodov v konaní
nebolo preukázané splnenie ktorejkoľvek podmienky, ktorá by spôsobovala neplatnosť predmetnej
poistnej zmluvy a súd teda vychádzal z toho, že poistná zmluva je platná.

Zároveň súd uvádza, že takáto zmluva nezanikla ani z dôvodu oznámenia zániku poistenia, ktorú
odporca oznámil navrhovateľke z dôvodov ustanovenia článku 11 ods.2 všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie odporcu. Podľa uvedeného ustanovenia mohol poistenie zrušiť len
poistník, nie poistiteľ. Teda uvedené oznámenie odporcu o tom, že poistenie zaniklo, nemohlo spôsobiť
účinky zániku poistenia vzniknutého na základe predmetnej poistnej zmluvy.

Vzhľadom teda k tomu, že navrhovateľka na základe platnej poistnej zmluvy neobdržala dohodnuté
poistné plnenie a toto si uplatnila žalobou v rozsahu 2 014,-- Eur, súd takémuto návrhu navrhovateľky
vyhovel, keďže odporca si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil a poistné nevyplatil. Z tohto dôvodu preto
súd návrhu navrhovateľky vyhovel, priznal jej žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v zmysle § 517

ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške 8 % ročne od 17. 04. 2012 až do zaplatenia, teda od dátumu,
kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.Súd teda vychádzal z názoru, že postup, ktorý viedol k jednostrannému zrušeniu poistnej zmluvy zo
strany odporcu, nemohol mať následok smerujúci k zrušeniu poistného vzťahu, keďže navrhovateľka
sa na takejto situácii nijakým spôsobom nepodieľala. V poistnej zmluve teda boli stanovené podmienky,

ktorá ako účastníčka zmluvy plnila a odporca si svoju povinnosť z uvedeného nesplnil. Pokiaľ
odporca dôvodil v ďalšom to, že dôvodom pre takýto jeho postup bolo legislatívna zmena upravujúca
poisťovníctvo a rozhodnutím iného subjektu mu vznikla škoda, takáto nemôže mať vplyv na posúdenie
nároku navrhovateľky voči poisťovni, ktorej nárok voči nemu bol oprávnený.

Nie je teda právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej vo vzťahu so štátom vznikli,
preniesla do vzťahu iného, a to do vzťahu súkromnoprávneho, ktorého dôsledkom by bolo vznášanie
takéhoto negatívneho následku práve poistencom. Uvedené vyplýva z toho, že odporca dôvodil, že k
zánikupoistnejzmluvydošlopráveztohodôvodu,žeonnazákladerozhodnutiaštátuvykonávalčinnosť,
ktoré sa ukázalo ako chybné a na jeho strane takýmto postupom mohla vzniknúť škoda.

Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala v konaní určenia, že odstúpenie odporcu od poistnej zmluvy
je neplatné, súd konštatuje, že takýto návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný z dôvodu nesplnenia
podmienok ustanovených v § 80 písm.c) OSP.

Podľa § 80 písm.c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhom v zmysle
tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v
rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase
rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit, teda to, čoho sa navrhovateľ v
konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o tom,
že tu existuje alebo neexistuje naliehavý právny záujem navrhovateľa predpokladá také posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Teda určovacou žalobou podľa § 80 písm.c) OSP sa sleduje najmä preventívny charakter, teda
prichádza do úvahy najmä vtedy, keď prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Je

možné ho ďalej uplatniť aj v takých prípadoch, keď určovacia žaloba je účinnejšia než iné právne
prostriedky zodpovedajúce obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
účastníkmi.Tietofunkcieurčovacejžalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.
Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny

záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého
konkrétneho určenia sa navrhovateľ žalobou domáha.

Súd teda konštatuje, že v danom prípade určovacia žaloba ohľadne určenia, že odstúpenie odporcu od
poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je neplatná, nespĺňa znaky tak ako je to uvedené vyššie

v zmysle zákonného ustanovenia § 80 písm.c) OSP. V danom prípade odporca od poistnej zmluvy
neodstúpil a teda nepoužil formu odstúpenia ako právneho dôvodu zániku tejto poistnej zmluvy, pretože
spôsobom akým odporca zrušil túto poistnú zmluvu bolo jednostranné zrušenie zmluvy, podľa jeho
tvrdení v zmysle článku 11 ods.2 všeobecných poistných podmienok. Teda na takto formulovanom
určovacom žalobnom návrhu navrhovateľka nemohla mať naliehavý právny záujem a preto ho súd

zamietol ako nedôvodný. Uvedenému zodpovedá aj to, že navrhovateľka svojho práva sa mohla
domáhať priamo žalobou na plnenie, čo v danom prípade aj urobila a v rámci tohto prejednania súd
posúdil platnosť, či neplatnosť alebo spôsob skončenia poistnej zmluvy.Z uvedených teoretických hľadísk súd pristupoval taktiež pri rozhodovaní o protinávrhu odporcu tak,
ako ho formuloval v štyroch žalobných návrhoch voči navrhovateľke. V tejto súvislosti súd taktiež
poznamenáva, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie o tom, že poistný vzťah

medzi účastníkmi konania podľa dohodnutej poistnej zmluvy trvá, pretože priamo žalobou sa mohol
domáhať svojho nároku a to formou žaloby na plnenie, čo aj v rámci formulácie žalobných petitov urobil.
Pokiaľ sa však odporca voči navrhovateľke domáhal určenia, že má voči navrhovateľke právo na poistné
vo výške 13,84 Eur od uzavretia poistenia do 16. 04. 2007, čo v prepočte predstavuje 416,94 Sk, súd
v tejto časti návrh odporcu voči navrhovateľke zamietol ako nedôvodný, pretože z vyššie uvedeného

odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že zmluva medzi účastníkmi konania je zmluvou platnou a
poistné predstavovalo sumu 276,-- Sk, teda nárok odporcu voči navrhovateľke na poistné vo výške 13,84
Eur (416,94 Sk) nie je dôvodný a preto súd takýto návrh odporcu voči navrhovateľke zamietol.

Súd ďalej uvádza, že pokiaľ sa odporca domáhal voči navrhovateľke určenia, že navrhovateľke patrí
právo na poistnú sumu vo výške 1 444,23 Eur (43 508,87 Sk), nie je takýto návrh odporcu voči

navrhovateľke dôvodný, pretože súd vo výroku tohto svojho rozhodnutia určil, že navrhovateľka má
právo na poistné voči odporcovi vo výške 2 014,-- Eur a teda nárok odporcu v takejto časti nie je dôvodný
a preto ho z tohto dôvodu zamietol.

Žalobný návrh v časti formulácie žalobného petitu o tom, že poistná zmluva v časti poistenia rizika

smrti trvá a v časti poistenia dožitia do konca poistenia zanikol súd uvádza, že už vo vyššie uvedenom
konštatoval, že poistná zmluva zanikla dožitím navrhovateľke ku dňu XX. XX. XXXX, kedy je vzájomne
medzi účastníkmi dohodnutý koniec poistenia a teda k tomuto dátumu poistná zmluva zanikla ako celok.

Pokiaľ sa odporca domáhal voči navrhovateľke zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 797,68

Eur (24 030,91 Sk), čo zrejme predstavuje odbytné, ktoré malo byť navrhovateľke vyplatené, avšak ona
nikdy takúto sumu od odporcu neprevzala. Odporca svoj nárok nijakým spôsobom bližšie nezdôvodnil
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, preto súd nemôže konštatovať, že na strane
navrhovateľky vzniklo bezdôvodné obohatenie z akejkoľvek skutkovej podstaty tak, ako je uvádzaná v
§ 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Preto z tohto dôvodu tak isto návrh odporcu voči navrhovateľke

zamietol ako nedôvodný.

Pokiaľ sa odporca voči navrhovateľke domáhal určenia, že poistný vzťah medzi účastníkmi na základe
poistnej zmluvy zo dňa 23. 04. 1997 trvá a navrhovateľka má voči odporcovi právo na poistnú sumu
pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom, súd uvádza, že v danom prípade tak

isto neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože súd dospel k názoru, ktorý vyjadril
v tomto rozhodnutí a vyhovením žaloby navrhovateľky mal za preukázané, že jej nárok na zaplatenie
poistnéhotakakohourčilavovýškevžalobnomnávrhujeodôvodnenýanatakýtomáprávnynárok.Súd
nemal pochybnosti o tom, že takýto jej nárok z tvrdení predložených v konaní a po vykonaní dokazovania
je správny, preto nemal dôvod k pristúpeniu zisťovania výšky poistného plnenia pre prípad dožitia.

Súd na základe týchto skutočností potom návrhy odporcu voči navrhovateľke teda z dôvodov
nepreukázania naliehavého právneho záujmu resp. nepreukázania rozhodných skutočností, ktoré by
boli podložené dôkaznými prostriedkami, čo sa týka zaplatenia bezdôvodného obohatenia resp. určenia
výšky poistného, zamietol ako nedôvodné.

Súd zároveň poukazuje na to, že obdobná právna problematika bola riešená aj v konaní pred Okresným
súdom Košice I v konaní pod sp. zn. 19C/209/2008, kedy súd zaujal obdobný právny názor vyjadrený
v rozsudku zo dňa 04. 03. 2011 pod č. k. 19C/2009/2008-251. Na takýto právny názor nadväzuje aj
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v rozsudku pod č. k. 1Co/212/2011-411 zo dňa 24.

10. 2012 a napokon aj rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2014 pod sp. zn. 2Cdo/229/2013.
Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že sa riešila obdobná právna problematika, kedy Okresný súd Košice
I určil, že poistná zmluva medzi účastníkmi konania je platná, po pripustení zmeny žalobného návrhu
na odvolanie odporcu v tomto konaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý zaujal obdobný právny
názor, pričom pripustil dovolanie voči tomuto rozhodnutiu. Na základe pripusteného dovolania proti

rozhodnutiu krajského súdu rozhodoval potom na základe podaného dovolania zo strany odporcu
Najvyšší súd SR, ktorý sa stotožnil s právnymi názormi jednak prvostupňového, ale aj odvolacieho súdu.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľke
ako v prevažnej miere účastníčke úspešnej priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorýúspešný v konaní nebol a tak isto nemal právo na náhradu trov konania v časti podaného protinávrhu a
preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu, v ktorej časti bola navrhovateľka v konaní úspešná vo výške 120,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.