Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914208285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914208285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1./ W. G., S.. X.X.XXXX, M. Z. XXXX/X, N.,
2./X. G. X., S.. XX.X.XXXX, M. R. XX, A. S. N., o zaplatenie 218,19 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rad náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2014 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť
mu sumu 218,19 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.8.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania
za obdobie od 21.6.2010 do 20.8.2010 vo výške 1,62 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca

žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela so žalovaným dňa 19.9.2005 Zmluvu č. 552311616, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.12.2012 podľa § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ku dňu postúpenia výška pohľadávky predstavovala 2.360,82
Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.592,12 Eur, riadneho úroku 198,28 Eur a úroku z omeškania 570,42 Eur.
V zmluve postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená
v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Sumu 570,42 Eur, predstavujúcu úrok z omeškania, si žalobca neuplatňuje. Podľa Zmluvy

postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.319,39 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 72,73 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje len 3 splátky úveru
splatné od 20.6.2010 do 20.8.2010 v celkovej výške 218,19 Eur.

Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.12.2014 vzniesol námietku
premlčania uplatnenej pohľadávky.

Žalobcavstanoviskukvyjadreniužalovanéhouviedol,ževkonanísineuplatňujecelúvýškupohľadávky,
ktorá na neho bola postúpená. Domáha sa len zaplatenia sumy 218,19 Eur, ktorá predstavuje tri
nezaplatené splátky splatné od 20.6.2010 do 20.8.2010, ktoré vzhľadom k tomu, že v danom prípadeide o obchodno-záväzkový vzťah sa premlčujú v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá plynie od každej
nezaplatenej splátky samostatne.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo vec bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 19.9.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným v 1. rade

Zmluvu o splátkovom úvere č. 552311616 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanému
spotrebný úver na auto vo výške 3.319,39 Eur (100.000,-Sk). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal
splatiť v mesačných splátkach po 72,73 Eur (2.191,-Sk) pri ročnej úrokovej sadzbe 9,60% s periodicitou
splátok k 20. dňu v mesiaci. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk),
prvá splátka bola splatná 20.10.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.8.2010.
Zmluva je podpísaná právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade.

Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.12.2012, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s..

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že zostatok pohľadávky

z uzavretej zmluvy voči žalovanému v 1. rade ku dňu postúpenia predstavoval sumu 2.360,82 Eur, z
toho na istine 1.592,12 Eur, na úrokoch 768,70 Eur. Žalovaný previedol poslednú úhradu vo výške 150,-
Eur dňa 24.4.2010.

Listom zo dňa 18.12.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila žalovanému v 1. rade,

že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 bola pohľadávka vo výške 2.360,82 Eur s
príslušenstvom postúpená podľa § 526 Občianskeho zákonníka na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade dlžnej sumy vo výške
3.376,53 Eur s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu nezaplatí v lehote do 12.5.2014, pristúpi k

vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

Pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014 žalobca vyzval žalovanú v 2. rade k úhrade dlžnej sumy vo výške
3.376,53 Eur s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu nezaplatí v lehote do 12.5.2014, pristúpi k
vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Na základe vykonaného dokazovania ma súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o
postúpení; postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka

a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zz.. Tento právny predpis
v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkový
vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami, Obchodným
zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 (v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy).
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v zmysle citovaných právnych ustanovení je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku nesporne spĺňa. Súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy
a zmluvných ujednaní súd uzavrel, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre širšie neurčený okruh

spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Rovnako je preukázané, že žalobca poskytoval úver v rámci
predmetu svojej činnosti (výpis z obchodného registra) a nebolo preukázané ani to, že by žalovanému
poskytol úver za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna úprava záväzkov - občianskoprávna a
obchodnoprávna. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je
subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym

zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno - záväzkových
vzťahov,existujeajskupinavzťahov, ktorémôžmeoznačiťakofakultatívneobchodnézáväzkovévzťahy,
v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny
režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je
nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom je irelevantné, či ide o
relatívneobchodnýzáväzkovývzťah,absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah,alebofakultatívnyobchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, alebo
aj nášho právneho priadku. Je neprípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
dodávatelia obchádzali zvolením iného zákona, ktorý nie je primárne určený na úpravu či realizáciu
spotrebiteľských vzťahov. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.

typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.
Aj pri uzatváraných zmluvách v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchvObčianskomzákonníku,čiosobitných
právnych predpisoch, ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Súd po preskúmaní obsahu, predmetu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že
právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, ide o vzťah
zo spotrebiteľského úveru.Nazákladeúverovejzmluvyuzavretejdňa19.9.2005medziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným
v 1. rade, bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v mesačných splátkach, pričom posledná splátka mala byť uhradená 20.8.2010. V tomto konaní
si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 218,19 Eur, ktorá suma prestavuje tri nezaplatené splátky
po 72,73 Eur splatné dňa 20.6.2010, 20.7.2010 a dňa 20.8.2010 (3 x 72,73 Eur = 218,19 Eur).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.

Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo a rovnako i zabrániť tomu,

aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v tejto lehote svoje právo u príslušného
orgánu nevykonala predpísaným spôsobom, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, čo spôsobí, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho
práva.

V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku troch nezaplatených splátok
úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101
Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu)
premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po
prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť všeobecná trojročná premlčacia lehota

uplynula splátky splatnej dňa 20.6.2010 uplynula dňa 21.6.2013, splátky splatnej dňa 20.7.2010 uplynula
dňa 21.7.2013 a splátky splatnej dňa 20.8.2010 uplynula 21.8.2013. Žalobca podal žalobu na súde až
dňa 9.6.2014 teda v čase, keď bol zjavne jeho nárok už premlčaný.
Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú

žalovaným. Na spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu sa nič nezmenilo ani potom, keď došlo k
postúpeniu pohľadávky na žalobcu, z čoho je odvodení jeho aktívna legitimácia v konaní. V dôsledku
premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu zamietol.
Navyše, pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej v 2. rade, žalobca nepreukázal pasívnu
legitimáciu žalovanej v 2. rade. V sporovom konaní platí zásada prejednacia, čo značí, že súd

rozhoduje na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Výnimočne môže doplniť dokazovanie aj sám.
Na základe takto vykonaného dokazovania získa základ (skutkový stav veci) pre právne posúdenie veci.
Procesná zodpovednosť postihuje toho, kto neunesie dôkazné bremeno. Napriek tomu, že žalobcovi
bolo doručené poučenie v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a dôkazná povinnosť
v danom prípade zaťažuje žalobcu, žalobca nepreukázal a ani z listinných dôkazov ním predložených

nevyplýva, že by žalovaná v 2. rade podpísala zmluvu o spotrebnom úvere, pristúpila k záväzku, teda že
by jej vyplývala povinnosť spoločne so žalovaným v 1. rade úver splácať. Súd v konaní zistil, že žalovaní
v 1. a 2. rade uzavreli manželstvo až dňa 21.10.2006, teda po tom, čo žalovaný podpísal zmluvu o
úvere, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotnej zmluvy, kde žalovaný v 1. rade má uvedený
rodinný stav: slobodný. Podľa predložených listinných dôkazov dokonca ani právny predchodca žalobcu

neoznámil žalovanej v 2. rade postúpenie záväzku. Pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v 2.
rade súd žalobu voči nej zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V predmetnom konaní by nárok na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mali
žalovaní v1. a 2. rade, ktorým v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto ich súd
žalovaným nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.