Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206828
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113206828.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi B. A., nar. XX. X.
XXXX, bytom XXX XX I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778,

zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Sov.
Hrdinov 163/66, a 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava - Staré
Mesto, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 702,50 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13Ro/101/2013-64 zo dňa 30. 6. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
13Ro/101/2013-55 zo dňa 18. 11. 2013 tak, že vstup vedľajšieho účastníka 1/ do konania na stranu
odporcu pripustil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa so stanovami vedľajšieho
účastníka 1/ mal za preukázané, že vedľajší účastník 1/ je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv spotrebiteľov. Z dôvodu, že v predmetnej veci ide o sporové konanie, ktoré súvisí
s predmetom ochrany práv spotrebiteľov bez povinnosti vedľajšieho účastníka preukazovať právny
záujem na výsledku sporu, mal okresný súd za to, že s poukazom na § 93 ods. 2 - 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka 1/ do konania na

stranu odporcu. Preto okresný súd rozhodujúc o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti rozhodnutiu
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 13Ro/101/2013-55 zo dňa 18.11. 2013 vydaného vyšším súdnym
úradníkom, citované uznesenie zmenil a vstup vedľajšieho účastníka 1/ do konania pripustil.
Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Poukázal
na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/207/2011 a sp. zn. 7Cdo/135/201,
podľa ktorých oznámením vstupu do konania v štádiu tzv. skráteného (rozkazného) konania nenastávajú

účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože to vylučuje zmysel a účel vedľajšieho
účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty
sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu zo strany odporcu, nakoľko až po
takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho
účastníctva, t. j. pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane
jeho práv. Konštatoval, že v tzv. rozkaznom konaní sa pomoc vedľajšieho účastníka teda nemôže

prejaviť, pretože odpor proti platobnému rozkazu môže podať len účastník konania, teda odporca anie vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Na základe uvedeného žiadal odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka 1/ do konania nepripustiť.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie
okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.
Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa preskúmal krajský súd rozhodnutie okresného
súdu a dospel k záveru, že okresný súd v danej veci vychádzal z dostatočných podkladov pre svoje
rozhodnutie, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s § 169 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167
ods. 2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p.. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd

stotožňuje a na tieto poukazuje.
Podľa § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba (§
93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p.).
Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľvočiodporcovidomáha
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nesplnenia záväzkov odporcu zo zmluvy o prenájme

s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 18. 12. 2002, ako aj z titulu dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27. 4. 2011 s tým, že navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci
platobným rozkazom. Písomným podaním zo dňa 17. 4. 2013 do konania vstúpil vedľajší účastník 1/.
Platobný rozkaz v predmetnej veci doposiaľ vydaný nebol.
Z odvolania navrhovateľa ako aj z odvolaciemu súdu známej aktuálnej rozhodovacej činnosti niektorých

senátov Najvyššieho súdu SR (v konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp.
zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013) vyplýva, že
argumentačnýmzákladomnázoruonemožnostivznikuúčinkovvedľajšiehoúčastníctvavtzv.skrátenom
konaní je predpoklad, že „pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému

účastníkovi sa môže prejaviť až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom
podaní odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto
procesne účinne uplatnenom úkone odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva,
t.j. pomoc a podpora hlavnému účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním
odporu nemá konanie atribúty sporového konania“. Pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia

vychádzajú z publikácie Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama
Praha; 1985, str. 418 a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu
sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť.“
K uvedenému je v prvom rade potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva
základné typy záväznosti rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v

tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd
nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne
akceptovať právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv.
precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne
závery Najvyššieho súdu SR tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011). V tomto prípade vo svojej
podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho
rozhodnutia (rozhodnutí) Najvyššieho súdu SR za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho
dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím

stotožniť. Tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením,
že odvolaciemu súdu nie je známa jednotnosť všetkých senátov Najvyššieho súdu SR v posudzovanej
otázke možnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vo fáze tzv. skráteného konania, keď navyšežiadne z vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorého
akceptácie sa odvolateľ dovoláva, podľa ktorého argumentu pred včasným podaním odôvodneného
odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie
atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej analýzy delenia občianskeho súdneho konania
na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v

dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom
odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v
uvedenom type konania (na rozdiel od procesných princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j.
v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality
a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom, i keď rozdielov je nepochybne viac). Z tohto hľadiska
o aký typ konania ide je nepochybne ustálené už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu

s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou, na základe ktorej možno konanie označiť za sporové.
Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade
splneniazákonnýchpodmienoksúdprípadnepristúpikrozhodnutiuonávrhuformouplatobnéhorozkazu
alebonie.Navyševzhľadomnavývojprávnejúpravyobčianskehosúdnehokonaniavposlednomobdobí

nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní
nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O. s. p.) a je dokonca povinný z
vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený
nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O. s. p.). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a

to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania
v konkrétnej spotrebiteľskej veci. Uvedené pritom platí bez ohľadu na to, či spotrebiteľ v konaní je
alebo nie je činný. V tomto smere je Najvyšším súdom SR citovaný komentár k Občianskemu súdnemu
poriadkuzroku1985vzhľadomnavývojprávnejúpravyhmotnéhoajprocesnéhoprávavoblastiochrany
spotrebiteľa potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Možno preto uzavrieť,

že pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t. j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O. s. p.) do
jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O. s .p.; § 167 ods. 2 O. s. p.)., výklad zákona (konkrétne
§ 93 ods. 2 O. s. p.) uskutočnený navrhovateľom v rámci podaného odvolania pod vplyvom uvedených

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý takéto účinky vylučuje v určitej fáze konania (t.j. v skrátenom
konaní), nemožno označiť inak ako za zužujúci, ktorý obmedzuje postavenie vedľajšieho účastníka
a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému účastníkovi (spotrebiteľovi) len na
konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad, je však podľa názoru odvolacieho súdu v
naznačenomsmerevpriamomrozporesúčelompostaveniavedľajšiehoúčastníkaakoprávnickejosoby

založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného
od 15.10.2008. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo
rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a
teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. Argument, že možnosť tejto ochrany práv

odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka sa môže v spore prejaviť len po prípadnom
podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto odvolací súd za neudržateľný. Osobitne pritom
zdôrazňuje, že v prejednávanej veci doposiaľ okresný súd k vydaniu platobného rozkazu nepristúpil., a
je teda otázne, či sa tak vôbec stane.
Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že podľa právnej úpravy účinnej k okamihu

vstupu vedľajšieho účastníka do konania, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú
už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne
neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd
z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je

len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník
doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcu, tento výslovne nevyjadril svojnesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný. Preto možno
konštatovať, že okresný súd rozhodol správne pokiaľ uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica,

č. k. 13Ro/101/2013-55 zo dňa 18.11. 2013 vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil tak, že vstup
vedľajšieho účastníka 1/ na stranu odporcu pripustil.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.