Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/432/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206337
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812206337.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00166073,vkonaníonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/163/2012-154 zo dňa 16. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody
vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že na podklade žiadosti súdneho
exekútora, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice, ako exekučného titulu
bolo Okresným súdom Námestovo vedené exekučné konanie pod sp.zn. 4Er/624/2008. Žalobca ako

oprávnený dňa 06.09.2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku podľa okresného súdu určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom
súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
O zmene exekútora rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 04.11.2010, ktorým poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V danom prípade tak podľa okresného súdu došlo
k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, v dôsledku čoho okresný

súd konštatoval nesprávny úradný postup exekučného súdu. Ďalej dôvodil, že nemal preukázané
splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za
žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca nepredložil napriek riadnemu poučeniu dôkazy, ktoré by mal súd
vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s
rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú
škodu. Tiež konštatoval, že pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené
výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť, nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených

nákladovpodušlýziskneprichádzapodľaokresnéhosúdudoúvahy,vzhľadomnadefiníciuušléhozisku,
ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý
však nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nijako nevysvetlil,
ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupomsúdu. Taktiež nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky
voči povinnému v dôsledku toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote 30 dní. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v

dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle, ako bol vyššie
charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre
založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa
už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Prvostupňový súd preto návrh
žalobcu zamietol. Záverom poznamenal, že je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte

pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní, pričom v dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania
žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 citovaného zákona).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej
nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobca riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.

Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.
Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p.
Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v

očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu

pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním,
v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil

odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie,
pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať
pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal

možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca ďalej namieta, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny
súdny proces. Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k žalobnému
návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd

bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám,
ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Súd ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a
správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, napublikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto
časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a
je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu

bolo odôvodnené. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a
nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením,
že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník. Pravým právnym titulom je
v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za to dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o

výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby, pretože aj
po podaní žaloby škoda narastá. Tieto dôkazy nemohol žalobca predložiť, pretože nebol súdom poučený
a informovaný.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd v rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, napriek tomu, že súd zistil porušenie

práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
žalobcovi. Namietal tiež, že žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý vypracoval Znalecký ústav ekonomickej univerzity v Bratislave a z ktorého má za preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a spôsobil zníženie jeho majetku objektívne
a vo výške určenej v posudku. Prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením

sa s predloženým znaleckým posudkom, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré náklady boli
žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Poukázal na to, že znalecký
posudok je vypracovaný dôkladne, a to s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, a preto jeho
vypracovanie trvalo viac ako rok.
Zároveň namietal k otázke návrhu na prerušenie konania, že ak bol súdu doručený návrh na prerušenie

konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu, bol prvostupňový súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu rozhodnúť.
Na základe uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Žalobca

zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Žalobca opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas,
viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Dôvody uvedené žalobcom nebolo možné považovať za
dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že žalobcovi bolo síce doručené
rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo, avšak

podľa jeho názoru dôvody na vylúčenie pretrvávajú.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie

práv spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Žalobca a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo

vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4Er/624/2008, ktorého dôkazu sa dovolával samotný žalobca.Okresný súd si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., keď toto poučenie
bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 09. apríla 2013. Napriek tejto skutočnosti, ako to vyplýva

z obsahu spisu, žalobca a jeho právny zástupca do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania
nepodal, okrem návrhov uvedených v žalobe vo veci samej, žiadny návrh na doplnenie dokazovania.
Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namieta, že okresný súd sa neoboznámil so znaleckým posudkom č.
1/2014 o výške vzniknutej škody, odvolací súd konštatuje, že takýto návrh v danej veci podaný nebol.

Podstatná časť odvolania žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca,
hoci o tejto otázke bolo v čase vykonania pojednávania právoplatne rozhodnuté. Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. 5NcC/94/2013-98 zo dňa 19. marca 2013 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Vanda Mikulášová
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a ostatní sudcovia Okresného súdu
Námestovo nie sú vylúčení. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne uviedol
dôvody, pre ktoré zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo

k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu Mgr. Martina
Štubniaka, ktorého možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska.
Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh žalobcu na prerušenie konania. Okresný súd
svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne odôvodnil, s ktorými dôvodmi
sa krajský súd stotožňuje. Riešenie otázky prípadnej zaujatosti sudcov patrí medzi otázky, ktoré sú

všeobecné súdy oprávnené riešiť a o tejto otázke právoplatne rozhodli.
Odvolacie námietky žalobcu sa v prevažnej miere nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré
okresný súd žalobu zamietol.
Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo neunesenie dôkazného
bremena vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a skutočnou škodou, ako aj

nemajetkovou ujmou. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nesprávne ustálil, že k
rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty, v dôsledku
čoho došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny
úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom však vyplynulo, že dňa 06.09.2010 bol Okresnému súdu
Námestovo doručený návrh oprávneného (v predmetnej veci žalobcu) na zmenu súdneho exekútora
v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, avšak predmetné exekučné konanie sa začalo dňa
08.04.2013. Preto podľa odvolacieho súdu je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, v
zmysle ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005,
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje tie
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté po 01.09.2005, pričom

ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku tam uvedené nie je. Je evidentné, že súd rozhodol o zmene
súdneho exekútora dňa 04.11.2010, t.j. do dvoch mesiacov od podania samotného návrhu, čiže konal
v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu preto odvolací súd nemal
za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd má za to, že hoci prvostupňový súd

správne neustálil, že žalobca splnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia prvostupňového súdu. V tejto súvislosti možno potom konštatovať, že vzhľadom na
nesplnenie základnej podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím, je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších

podmienok, keďže súd musí návrh zamietnuť čo i len pri nesplnení jednej podmienky. Preto odvolací
súd konštatuje, že pokiaľ by hodnotil nesplnenie ďalších dvoch podmienok, postupoval by tak nad rámec
svojej zákonnej povinnosti.

Neobstojí odvolacia námietka žalobcu o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tej

časti, v ktorej sa konštatuje, že sa súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a súd sa nevyporiadal so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudcasa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Napadnuté rozhodnutie spĺňa uvedené kritériá. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré zamietol návrh žalobcu.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní

a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú

správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila
a z obsahu spisu jej vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd žalovanej náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.