Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/717/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412221710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 551 Euro
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 455 Euro titulom škody ( 426 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a povinným : D. Č.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k
založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd

bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , ( ale až dňa
14.1.2009 - teda s omeškaním viac ako 8 mesiacov ) čo treba považovať za porušenie zákona a
nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku
takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému suma 70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40
Euro, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a
telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15

Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie
poverenia dodržal zákonnú lehotu.2. Nemajetková ujma , náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo

a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto
nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 426 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32
Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný 231 dní .
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila

hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a jej právny zástupca žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu , že vo veci podal návrh na prerušenie konania. Túto skutočnosť súd
nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože o návrhu žalobkyne súd mohol
rozhodnúť aj týmto rozsudkom.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, vec žiadala prejednať
v jej neprítomnosti.

Vzhľadom na takúto procesnú situáciu súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalobkyňa súdu dňa 26.1.2015 žalobkyňa súdu doručila návrh na prerušenie konania. Tento návrh súd
posúdil nasledovne: žalobkyňa žiada, aby súd toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v

tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu
žalobkyňa uviedla, že vo veci Okresného súdu Prešov na strane žalovaného vystupuje ako žalovaný
1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v rade 2/ Pohotovosť s.r.o. a
konanie sa uskutočňuje za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS
Bratislava. Vo vyššie uvedenej veci Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 podľa § 109

ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, ako žalovaná 1/ vo veci. Jedná sa
o tieto prejudiciálne otázky:
1/ môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku

členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a
pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2/vprípade,akáno,jedostatočnejasnýmazávažnýmporušenímkomunitárnehoprávakonanieorgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť

žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu?
3/ ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4/ má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Na záver svojho návrhu na prerušenie konania žalobkyňa uviedla, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého účastníkmi sú zhodne žalobkyňa a žalovaná, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie

zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.
Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Na
základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť , je na jeho zvážení , či

návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z
hľadiska predmetu sporu je potrebné a okrem toho súd musí využiť opatrenia slúžiace účelu racionálnej
organizácie svojho postupu pri vedení príslušného súdneho konania tak , aby jeho postup zodpovedal
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) apoužiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010
sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť, že
žalobkyňavtomtokonanísadomáha náhradyškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,tedanáhradyškody
nesprávnym úradným postupom .Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej
veciOkresnéhosúduPrešov,nemôžuovplyvniťrozhodnutiesúduvtejtoveci,pretoženaOkresnomsúde

Prešov v konaní spisová značka 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového
stavu , preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Na základe vyše uvedených súd
je názoru, že návrh žalobkyne na prerušenie konania je nedôvodný, preto ho zamietol.

Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie k žalobe , v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom
rozsahuzamietnuťakonedôvodnúa uplatnilasináhradutrovkonania(bezichvyčíslenia).V písomnom

vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný

ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti

na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná
podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,

pretožev časepodaniažalobynasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,
takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že
zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.

Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý
návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru
súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd
takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala

ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti
žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní
a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku

skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto
žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré
však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

značka 14Er/1108/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 23.10.2008 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: D. Č. o vymoženie 10.020 Sk s prísl..Dňa 14.1.2009 exekučný súd vydal poverenie na uskutočnenie exekúcie v časti istiny a príslušenstva
a v ten istý deň vydal uznesenie č.k. 14ER/1108/2008-7 , ktorým zamietol žiadosť exekútora na vydanie
poverenia v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní . Toto

uznesenie bolo exekútorovi doručené dňa 13.2.2009 a poverenie dňa 6.2.2009.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 426 Euro nemajetková ujma a 125
Euromajetkováškodaa topodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmalivzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo
vyše uvedenej exekučnej veci.

Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
/c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom dňa 27.9.2012 na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať

za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inoučinnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup
nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka
4Cdo24/2004).

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný

postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu
k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým

zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie
v zákonnej lehote .
Podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 , podľa ktorého pri za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný v čase podania žiadosti o
vydanie poverenia ustanovil lehotu v ustanovení §-u 44 ods.2 lehotu 15 dní odo dňa podania takejto
žiadosti na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tejto žiadosti , treba
preto konštatovať , že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej veci

aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k 27.9.2012 . Riešiť otázku, či v
tejto exekučnej veci bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, procesné správanie účastníka a

postupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonanieniejekompetentnýpreskúmavaťsúdv konaníonáhrade
škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd
konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol
o žiadosti exekútora na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho
nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle

§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá
jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázanábezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže
žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel
k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne
splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je dôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol o
žiadosť exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , najneskôr dňom, keď exekútorovi
bolo doručené uznesenie teda dňa 13.2.2009 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby
na súd, trojročná premlčacia doba uplynula .Žaloba aj pre dôvodnú námietku premlčania musela byť
v celom rozsahu zamietnutá.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza

spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na
exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je
nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa
§-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj

právny dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup
súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie
žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení

návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Súd dodáva, že žalobkyňa v žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok ( podľa §-u 152 ods.2

OSP ) . Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-u 152 ods.2 OSP ,
preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.