Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205483
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti
žalovanému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXXX/XX, XXX XX L. V. B. o zaplatenie 1.090,90
Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 16.06.2014 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu

sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.090,90 Eur spolu s 8,50 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.090,90 Eur za obdobie od 09.10.2013 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Odôvodnil ju tým, že právny predchodca žalobcu T. T., D.. T.., P., S.: XXXXXXXX (ďalej len
„postupca“), zriadil v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytol v prospech žalovaného úver
vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných
povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec
povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v

trvaní viac ako 5 dní, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok
(ďalej len „OP“). Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. OP žalobca v zmysle
ust. čl. 8.4. písm. a) OP v spojení s ust. čl. 14.2. OP vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na
účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej
sume 1.312,94 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1.090,90
Eur, úrokov v sume 151,28 Eur, poplatkov v sume 71,76 Eur a zároveň vyzval žalovaného na

zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej
lehote do 08.10.2013 nezaplatil, vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu
opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam
žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil ani len čiastočne, voči žalobcovi je od
09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 1.090,90 Eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte

č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške dlžnej sumy 1.312,94 Eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.01.2009 (ďalej len
„NV“).Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným
vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného a predloženými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Žiadali, aby súd konal v ich

neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v písomných vyjadreniach poukázal na to, že pohľadávka
žalobcu predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom
formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca
žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného
prečerpaniadovýšky995,82Eurakovyplývazvýpisuzbežnéhoúčtuposplneníodkladacíchpodmienok
uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky

mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti, ako aj výšky celkových záväzkov
dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka žalobcom uplatnenej sumy 1.090,90 Eur, tak táto predstavuje
debetný stav na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi
do dnešného dňa nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti nami uplatneného nároku
predložilpoložkovitývýpiszúčtužalovanéhovedenýdopostúpeniapohľadávky,zktoréhojepreukázaný

mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko
žalovaný prekročila rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte, právny predchodca
žalobcu dňa 22.07.2011 v súlade s čl. 9.5 OP zastavil povolené prečerpanie, čím v súlade s ust. Čl.
11.1. OP nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume
995,82 Eur a debetný zostatok na účte žalovaného vo výške 1.090,90 Eur technicky preúčtoval na

debetný účet. Po postúpení pohľadávky žalovaný na úhradu svojho dlhu žalobcovi nezaplatil žiadnu
platbu. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že na tomto účte nie sú evidované žiadne kreditné
obraty, žalovaný nepovolené prečerpania na účte neuhradil čím nastal prípad článku 14.1 OP a preto
žalobca v zmysle článku 8.4 písm. a) a článku 14.2 OP vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a

vyzval žalovaného na jej zaplatenie v lehote do 08.10.2013. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje
len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo sumy 1.090,90 Eur od 09.10.2013 do
zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil.
Žalobcom predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom žalobcom uplatnená pohľadávka v

tomto súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým, ktorého
výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis z
účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý
odsúhlasila V. P. T.T., D.. T.., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v
ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať

podľa ust. § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. „bankovej
knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona
o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v ňom uvedené
sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu V.. Žalovaná
suma 1.090,90 eur pozostáva z poskytnutého a čerpaného povoleného prečerpania vo výške 995,82

eur a zo sumy 95,08 eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej
sumy. Žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie finančných prostriedkov až do sumy 995,82
eur s premenlivou úrokovou sadzbou 11,15 % p.a..

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v roku 2003 si v Bratislave v pobočke T. T.

zriadil bežný účet. Po niekoľkých rokoch bolo sms správou mu oznámené, že môže požiadať o povolené
prečerpanie účtu. Nakoľko mal záujem o toto prečerpanie dostavil sa na pobočku v Bratislave, kde
mu vysvetlili do akej výšky môže povolené prečerpanie čerpať a v akých splátkach a kedy má toto
povolené prečerpanie splácať. Bolo to v roku 2008, kedy predpokladá, že mu boli doručené aj obchodné
podmienky. Toto povolené prečerpanie využil, ako aj splácal. Od roku 2010 je nezamestnaný a preto

povolené prečerpanie neuhradil a uznáva ho v plnej výške. Z dôvodu svojej sociálnej situácie žiadal,
aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom došlo dňa 04.10.2004 k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len
„zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu. Majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými

obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa
oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s nim, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002. Všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Následne dňa 19.05.2008 došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka, produktov a služieb pre
fyzické osoby. Predmetom zmluvy mala byť zmena balíka EXTRA PLUS a okrem iného aj poskytnutie
prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007,
nahradenie zmluvy predmetom, ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného

prečerpania účtu. V bode 2. čl. II. zmluvy majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil s podmienkami tam
uvedenými a uviedol, že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Prehlásil, že prevzal Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané
Bankousúčinnosťouod10.09.2002.Dlžníkďalejvyhlasuje,žebolbankouinformovanýoskutočnostiach
podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok pre balíky produktov a služieb pre fyzické
osoby, Obchodnými podmienkami vydanými bankou pre jednotlivé bankové produkty obsiahnuté v
balíku, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné
strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka,
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. II. bod 4 zmluvy).

Podľa čl. 14 bod 1 písm. a) a b) Obchodných podmienok T. T., D.. T.., pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len OP ) prípadmi porušenia
sú najmä nasledovné prípady: a) akékoľvek Nepovolené prečerpania trvá viac ako 5 dní, alebo b)
akékoľvek Nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10 % z výšky Povoleného prečerpania

stanovenej Bankou.

Podľa čl. 14 bod 2 OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je bez ohľadu na to, či
bolo Povolené prečerpanie poskytnuté Dlžníkovi alebo Privátnemu klientovi alebo MIKRO podnikateľovi,
oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť Povolené prečerpania úplne alebo až do doby,

keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie Povoleného prečerpania.

Podľa bodu 8.4. písm. a) OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je oprávnená najmä:
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote,
ktorú Banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti a Dlžník je povinný v tejto lehote splatiť

Pohľadávku Banky.

Podľa bodu 11.1. OP dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti
povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo
deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Žalobca zároveň súdu predložil položkovitý výpis z bežného účtu, v ktorom má byť zahrnuté aj povolené
prečerpanie za obdobie od 04.03.2009 do 22.07.2011 a následne od 22.07.2011 do 27.03.2013. Z tohto
výpisu vyplýva, že dňa 22.07.2011 bolo zastavené povolené prečerpanie pri sume mínus 1.090,90 eur.

Listom z 01.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedenej
pohľadávky ku dňu 30.09.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných povinností žalovaným vyplývajúcim
z povoleného prečerpania a prekročením limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy,

čím došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní,
čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. písm. a) OP. Vyzval žalovaného na jej úhradu na
označený účet v lehote do 08.10.2013.Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 T. T., D..T.. ako postupca žalovanému oznámil,
že pohľadávku vo výške 1.312,94 Eur postúpila žalobcovi ako postupníkovi, a že uvedený záväzok je
možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalovanému bolo

doručené dňa 24.04.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa§5bzákonač.250/07Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o
vydaní a používaní Platobnej karty veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochvznenívčaseuzavretiazmluvyovydaníapoužívaní
Platobnej karty pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť

ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a
používaníPlatobnejkartyveriteľmôžepostúpiťpohľadávku,lenaktopripúšťaosobitnýpredpis.Akdôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky
zákonník ).Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte a následne zmluva o poskytovaní

balíkaproduktovaslužiebprefyzickéosobe/ďalejlenzmluva/,ktorábolanažalobcupostúpenázmluvou
o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
a v zmysle záverečných ustanovení jednotlivých obchodných podmienok sa zmluvné vzťahy medzi
dlžníkom a bankou, ktoré neboli výslovne upravené v zmluve, prípadne v týchto obchodných
podmienkach, mali riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednávaný
zmluvný vzťah a keďže v danom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka,
mal sa predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedná sa

však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom návrh na uzavretie zmluvy, ako
aj obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedenej smernice. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona o

ochrane spotrebiteľa.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzalzvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané čo bolo potvrdené aj výpoveďou
žalovaného, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte a následne
zmluvu o poskytnutí balíka, produktov a služieb pre fyzické osoby. Žalobca žaluje žalovaného o
zaplatenie sumy 1.090,90 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný využil povolené

prečerpanie a to jednak do sumy povoleného prečerpania vo výške 995,82 eur a do sumy nepovoleného
prečerpania vo výške 95,08 eur. Vyčerpanie tejto sumy potvrdil žalovaný vo svojej výpovedi, preto aj v
súlade s predloženým výpisom z účtu považoval súd túto skutočnosť za nespornú. Keďže malo ísť o
povolené prečerpanie súd zisťoval, či žalobca resp. jeho právny predchodca si splnil povinnosti uvedené
v zákone o spotrebiteľských úveroch, o náležitostiach zmluvy a informačnú povinnosť v zmysle § 3 ods.

6 Zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalobca súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz ohľadne tejto skutočnosti.
Súdu doložil len položkovitý výpis z účtu žalovaného.

V zmysle zmluvy súd nezistili, od ktorého dátumu bolo povolené prečerpanie poskytnuté, v akej výške
bolo povolené prečerpanie poskytnuté iba z tejto zmluvy vyplýva, že bola podpísaná dňa 19.05.2008

a nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Taktiež predložený
položkovitý výpis z účtu jednoznačne nepreukazuje a nedá sa ani z neho jednoznačne vyhodnotiť, kedy
toto povolené prečerpanie sa mohlo čerpať a v akej výške bolo schválené a zároveň nie je jednoznačne
jasné, kedy malo dôjsť k prekročeniu povoleného prečerpania. Z tohto položkovitého výpisu súd však
mohol jednoznačne vyvodiť, že dňa 22.07.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania a to sumy

1.090,90 eur.

Nakoľko súd má za to, že jednak nebola jednoznačne určená výška povoleného prečerpania nakoľko
v zmluve nie je uvedená, nebolo jednoznačne zistené do akej výšky bolo povolené prečerpanie, kedy
sa mohlo prvý krát čerpať a kedy sa čerpalo, kedy sa malo splatiť a žalobcom nebolo preukázané

naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania (§ 3 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z.z.), preto súd konštatuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle § 39
ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto
úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia ( § 457 Občianskeho zákonníka).

V zmysle platnej zákonnej úpravy súd ex offo skúma premlčanie žalovaného nároku. V danom prípade
keďže ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej
lehote súd vychádzal jednak z výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 22.07.2011 došlo k zastaveniu
povoleného prečerpania, čo žalobca uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Teda najneskôr v tento
deň sa žalobca musel dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa

16.06.2014 a k zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa 22.07.2011, dvojročná premlčacia lehota
uplynula pred podaním žaloby. Preto súd žalovaný nárok zamietol z dôvodu, že bol podaný po uplynutí
premlčacej lehoty.

Žalobca síce predložil súdu listinný dôkaz a to oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

pohľadávky, ktorá mala nastať ku dňu 30.09.2013, ale súd na tento deň splatnosti neprihliadal, nakoľko z
výpisuzúčtuakoajzpísomnéhovyjadreniažalobcumalsúdzapreukázané,žekzastaveniupovoleného
prečerpania došlo už dňa 22.07.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 11.1 OP, kde je uvedené, že
dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania,za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo deň uvedený v oznámení
banky o zastavení povoleného prečerpania, žalovaný mal splatiť pohľadávku v deň zániku povoleného
prečerpania t.j. 22.07.2011.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Žalovaný mal úspech v celom rozsahu ale žiadne trovy konania si nežiadal priznať
a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.