Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213786
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111213786.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa I. O., bytom

P., X. XXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 186,10 eur do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2011, domáhal od odporcu
zaplatenia priamej majetkovej ujmy vo výške 2.261,20 eur, nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur

za spôsobený stres z nespravodlivosti, všetko so zákonnými úrokmi z omeškania od 5.4.2001 do
zaplatenia , nákladov súvisiacich s právnym poradenstvom v rámci občianskej výpomoci od Ing. E. za
obdobie od 31.8.2007 (od podania trestného oznámenia do podania tejto žaloby) vo výške 500,- eur z
titulu náhrady škody a ujmy spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Uviedol, že v
dôsledku bezdôvodných prieťahov trvajúcich viac ako 3 roky na strane vyšetrovateľov PZ Okresného
riaditeľstva PZ SR v Trenčíne a neuposlúchnutia pokynov prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne
vo veci stíhania I. E. za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona bolo trestné stíhanie

zastavené z dôvodu premlčania skutku. Tvrdil, že obvinený ho dňa 3.8.2007 oslovil s ponukou, že od
neho odkúpi akcie spoločnosti P. a.s. so sídlom v P. za sumu 150,-Sk (4,98,- eur) za akciu, pričom mu
mal pri ponuke povedať, že uvedené akcie skupuje nejaká cyperská spoločnosť a že tieto akcie budú
potom nepredajné. Týmto ho uviedol do omylu a spôsobil škodu, pretože pod vplyvom tejto nepravdivej
informácie predal 81 ks akcií za celkovú cenu 12.150,-Sk (403,31 eur), pričom spoločnosť ESSETA
ADVISORS LIMITID so sídlom v Cyperskej republike vyhlásila dňa 31.7.2007 v tlači s celoštátnou
pôsobnosťou povinnú ponuku na prevzatie a odkúpenie všetkých akcií v menovitej hodnote až 1.000,-

Sk (33,18 eur), čím mu bola spôsobená škoda vo výške rozdielu uvedených súm, teda vo výške 68.121,-
Sk (t.j. 2.261,20 eur). Ďalej uviedol, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody
nebolo Ministerstvom vnútra SR vyhovené. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej mu
nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a k tomu poukázal na podmienky stanovené
v § 3 zák. č. 514/2003 Z.z., za ktorých štát zodpovedá za škodu. Uviedol, že predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci sú: a) nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, b) škoda, c) príčinná
súvislosť. Tvrdil, že vyšetrovateľ PZ postupoval na základe pokynov a rozhodnutí Okresnej a Krajskej
prokuratúry v Trenčíne, preto v zmysle § 230 ods. 1 Trestného poriadku je zodpovedným orgánom vdanej veci prokurátor. Odporca mal za to, že príslušníci PZ v trestnom konaní postupovali správne,
všetky svoje rozhodnutia vydali v súlade so zákonom a nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
K vzniku škody odporca uviedol, že zo žaloby vyplýva, že navrhovateľ vznik škody odvádza od

konania osoby, ktorá vystupovala ako zástupca spoločnosti Eurox, spol. s r.o., preto škody nevznikla
v príčinnej súvislosti s postupom príslušníkov PZ. Navrhovateľ si mohol spôsobenú škodu uplatňovať
voči zástupcovi spoločnosti Eurox spol. s r.o. v občianskom konaní. Navrhovateľ nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy žiadnymi listinami. Odporca žiadal náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením vyšetrovacieho spisu, žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku s odpoveďou a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 9.4.2014 sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX, R.: X-XX-X-
XXXXbolopodľa§215ods.1,písm.b)TrestnéhoporiadkuzastavenétrestnéstíhanieobvinenéhoJuraja
Šveca za skutok uvedený navrhovateľom ako aj ďalším 5 osobám, lebo skutok nebol trestným činom a

nebol dôvod na postúpenie veci. Trestné stíhanie bolo zastavené nie z dôvodu premlčania skutku, ale
z dôvodu, že v konaní obvineného Juraja E. absentuje naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, nakoľko len samotné prosté uvedenie
nepravdivých skutočností s prihliadnutím na v uznesení vyššie uvedené skutočnosti (t.j. objektívne
existujúceho zverejnenia povinnej ponuky v printovom celoslovenskom médiu v čase uzavretia zmlúv

o prevode cenných papierov a možnosť základnej, obvyklej miery opatrnosti jednotlivca v súvislosti s
dispozíciou s vlastným majetkom), nemožno považovať za podvodné konanie v zmysle ustanovenia
§ 221 Trestného zákona. Okrem toho bolo v uznesení uvedené, že trestné právo má postavenie
subsidiárneho práva, t.j. práva, ktoré nastupuje ako posledná a krajná možnosť a ktoré nemá bez
ďalšieho zasahovať do problémov (sporov), ktoré majú byť primárne posudzované a riešené cestou

občianskeho súdneho konania.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že trestní stíhanie proti I. E. bolo niekoľkokrát zastavené a
niekoľkokrát zrušené uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 7.3.2011 písomne odmietlo vyhovieť Žiadosti navrhovateľa o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola doručená dňa 14.12.2010, z dôvodu,
že podľa neho nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom, pretože vznik škody odvodzuje od konania osoby, ktorá vystupovala
ako zástupca spoločnosti Eurox spol. s r.o.

Podľa § 4 ods.1, písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v znení do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu
spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 5 ods.1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 cit. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zák. (Nesprávny úradný postup) (1) štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1,2,3 cit. zák. (1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na : a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľov PZ spôsobeného jednak prieťahmi v konaní a jednak nedodržania pokynov prokurátora
a jednak náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vyšetrovateľov. Pokiaľ ide o posúdenie
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov spôsobeného prieťahmi je potrebné poukázať na to, že
všeobecný súd môže pristúpiť k priznaniu náhrady škody v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z.z. až v

prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom a to výsledku prešetrenia
sťažnosti na prieťahy, alebo v dôsledku rozhodnutia disciplinárneho rozhodnutia alebo Ústavného súdu,
aj keď tieto skutočnosti boli výslovne zakotvené v ustanovení § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s
účinnosťou od 1.1.2013.

Z vyjadrenia navrhovateľa ako aj z obsahu citovaného uznesenia o zastavení trestného stíhania zo
dňa 9.4.2014 vyplýva, že škodu v žalovanej výške 2.261,20 eur a 500,- eur odmeny zástupcovi
(neadvokátovi) mu spôsobil obvinený Juraj Švec, tým že ho uviedol do omylu. Z tohto nepochybne
vyplýva, že táto škoda navrhovateľovi nevznikla žiadnym postupom vyšetrovateľov. Až po vzniku
predmetnej škody navrhovateľ podal podnet na trestné stíhanie a očakával, že v rámci neho bude

obvinený zaviazaný k náhrade škody. Aj pre prípad, že by bol obvinený právoplatne odsúdený,
trestný súd by mohol navrhovateľa odkázať so svojim nárokom na občianskoprávne konanie a nemá
podľa Trestného poriadku povinnosť o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť v trestnom
konaní. Z uvedeného vyplýva, že medzi škodou u navrhovateľa a úradným postupom vyšetrovateľov
a navrhovateľom označených nezákonných rozhodnutí vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry chýba

príčinná súvislosť, ktorá je jednou zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Z dôvodu
uplatňovania zásahy hospodárnosti súdneho konania už súd neskúmal splnenie ďalších 2 zákonných
podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody a porušenie povinnosti a návrh navrhovateľa
na náhradu škody vo výške 2.261,20 eur a 500,- eur zamietol.

Navrhovateľ sa domáhal okrem náhrady skutočnej škody aj nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
1.000,- eur, ktorá mu mala vzniknúť ako stres z nespravodlivosti. Navrhovateľ neuviedol a ani ničím
nepreukázal vznik konkrétnych dôsledkov na jeho osobu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, dôsledkov v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák.
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škody spôsobená, bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V
danom prípade škoda navrhovateľovi nebola spôsobená samotným právoplatným rozhodnutím, ale
konaním obvineného, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na žiadnu náhradu podľa § 17 cit. zák., teda
ani na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Súd zamietol návrh aj v tejto časti ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešného
navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali z náhrady cestovného služobným vozidlom z Bratislavy do
Trenčína späť na pojednávanie dňa 10.5.2012 vo výške: 265km x 0,183 eur/km (amortizácia) = 48,495
eur a náhrady pohonných hmôt: 265 km x 12,4 l/100km x 1,580 eur/l =51,918 eur a na pojednávanie dňa
12.1.2015 vo výške: amortizácia vo výške 258km x 0,183 eur/km = 47,214 eur a náhrady pohonných

hmôt: 258km x 10,5 l/100km x 1,419 eur/l=38,441 eur, celkom spolu 186,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).