Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204110
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514204110.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, pr. zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast.

JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava v konaní o zaplatenie 208,95
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Vstup vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast. JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava do konania na strane odporcu je prípustný.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd vracia navrhovateľovisúdnypoplatokvovýške9,80eurzaplatenýnaúčetsúduzapodanýnávrh.

Súd u k l a d á Daňovému úradu v Bratislave, aby do 30 dní od doručenia rovnopisu tohto právoplatného

uznesenia vrátil sumu vo výške 9,80 eur navrhovateľovi.

Odporca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42

362 962, pr. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 55,92 eur, a to na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd proti odporcovi návrh na zaplatenie sumy 208,95 eur s príslušenstvom
z dôvodu neuhradených poplatkov za služby poskytnuté žalovanému jeho právnym predchodcom.
Za podaný návrh zaplatil na účet súdu súdny poplatok vo výške 16,50 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2014 vstúpil do konania na strane odporcu z vlastného podnetu
vedľajší účastník, a to občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 podal navrhovateľ námietky proti vstupu vedľajšieho

účastníka na strane odporcu. Namietal skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania, keďže z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. (ktorým bolo do O.s.p.zavedené ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.) vyplýva, že vedľajší účastník by mal vystupovať v konaniach,
v ktorých musí ísť o návrh, ktorého sa domáha samotný účastník, na strane ktorých vystupuje
vedľajší účastník, čo v tomto prípade nebolo splnené. Takisto namietal, že podstatnou podmienkou

vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať. Ďalej namietal, že úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie
práva, keďže súd ex offo prihliada na nečestné a neprijateľné zmluvné podmienky, že vstupom
vedľajšieho účastníka do konania by došlo k porušovaniu zákona o osobných údajov, keďže vedľajší
účastník by sa mohol dostať k osobným údajov odporcu a došlo by aj k porušeniu telekomunikačného

tajomstva upraveného v § 55 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Došlo by zároveň
aj k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa navrhovateľa.

Navrhovateľ pred prvým pojednávaním vzal návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

Súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. V prejednávanej veci je
nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o poskytovaní
služby a nájme KZ uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom služieb
a odporcom ako spotrebiteľom. Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (§ 93 ods. 2 O.s.p.) dáva možnosť,
aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa
poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 93

ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia i jeho obsahu vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, pričom podľa jeho znenia sa v danom prípade nevyžaduje splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p.,
ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania v danom prípade dáva ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. už iba s ohľadom na samotnú povahu

vedľajšiehoúčastníkaakoprávnickejosoby,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitného
predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vyššie uvedené združenie na
ochranu spotrebiteľa je oprávnené vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastníci na strane odporcu

(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na

jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastníci
na strane žalovaného (spotrebiteľa), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení

§ 93 ods. 2 O.s.p. V danom prípade nikde v O.s.p. nie je obmedzenie, že by vedľajší účastník vstupujúci
do konania za účelom poskytnutia pomoci strane, ktorá je spotrebiteľom, mohol vstupovať iba do konaní
týkajúcich sa všeobecnej ochrany spotrebiteľov (teda vo veciach týkajúcich sa neurčeného okruhu
spotrebiteľov, resp. väčšieho počtu spotrebiteľov v jednom konaní), teda vedľajší účastník môže vstúpiť
do konania aj v individuálnom prípade.

Ani námietku navrhovateľa týkajúcu sa pridanej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka, resp. jeho
motivácie vstúpiť do konania súd nepovažuje za dôvodnú, keďže vedľajšiemu účastníkovi umožňuje
vstup do konania priamo Občiansky súdny poriadok, ktorý takýto vstup nepodmieňuje nejakou pridanou
hodnotou. Naviac z úradnej činnosti súdu je známe, že mnoho návrhov je po vstupe vedľajšieho

účastníka vzatých späť bez uvedenia dôvodu, teda mnohokrát sú si samotní navrhovatelia vedomí
uplatňovania nárokov buď z neprijateľných podmienok alebo premlčaných nárokov a len samotný vstup
vedľajšieho účastníka do konania je v mnohých prípadoch pomocou a pridanou hodnotou.

Pokiaľ ide o námietku porušenia telekomunikačného tajomstva, toto je upravené v § 63 ods. 1 zák.

č. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V danom prípade by sa vedľajší účastník
nedostal ani k obsahu prenášaných správ, ani k prevádzkovým alebo lokalizačných údajom. Jediný
obsah telekomunikačného tajomstva, ku ktorému by sa mohol vedľajší účastník mohol dostať, sú
identifikačné údaje odporcu, ktoré však nie sú telekomunikačným tajomstvom, ak sú zverejnené vtelefónnom zozname. Ako je zrejmé z podania vedľajšieho účastníka, minimálne meno a priezvisko
odporcu mu bolo známe už pri vstupe do konania.

Súd nespochybňuje, že vedľajší účastníci sa v súdnom konaní môžu dostať k osobným údajom
o účastníkovi konania. V danom prípade však vedľajší účastníci nevstupujú do konaní za účelom
zhromažďovania osobných údajov, ale s cieľom napomôcť účastníkovi - spotrebiteľovi pri uplatnení jeho
práv. Ide teda o uplatňovanie cieľa (t.j. ochrana spotrebiteľa), ktorý tak judikatúra Európskeho súdneho
dvora, ako aj judikatúra slovenských súdov považuje za cieľ na úrovni verejného poriadku, pri ktorom

dosah niektorých rozhodnutí v prospech účastníka - spotrebiteľa je širokosiahly a týka sa veľkého počtu
spotrebiteľov v porovnateľných situáciách. Spotrebiteľské združenia pritom majú v zmysle zákona č.
428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov rovnaké povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov ako
iné subjekty. Vzhľadom na vyššie uvedený cieľ (t.j. verejný záujem v súvislosti s ochranou spotrebiteľa) a
jeho význam je potom podľa názoru súdu ospravedlniteľný aj prípadný nedostatok súhlasu účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, najmä za situácie, ak o vstupe do konania bol informovaný

a žiadne námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka nevznesie.

Podobne námietku navrhovateľa o porušení jeho ústavného práva na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa navrhovateľa považuje súd za
bezpredmetnú, pretože vedľajšiemu účastníkovi bol doručený návrh a jeho prílohy, z ktorých sa o

žalobcovi dozvie jedine jeho identifikačné údaje, ktoré sú verejne prístupné v obchodnom registri a
prípadne skutočnosť, že mal postúpené pohľadávky od spol. Slovak Telekom, a.s., čo je však určite
aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi známe z jeho úradnej činnosti bez toho, aby mu bol doručený
návrh v tejto veci, prípadne zmluva o postúpení pohľadávok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na
strane odporcu je prípustný.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/92 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,

podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia

podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/92 Zb. ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán
štátnejsprávysúdovzašleodpisprávoplatnéhorozhodnutiaojehovrátenídaňovémuúradupríslušnému

podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že
orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona.

Navrhovateľ vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, preto súd rozhodol o zastavení konania, a

zároveň v súlade s cit. § 11 ods. 3 zák. č. 71/92 Zb. rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh,
a to krátenom v zmysle cit. § 11 ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. o sumu 6,70 eur. Súd teda po krátení vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur. Zároveň súd uložil príslušnému daňovému úradu, aby
tento poplatok vrátil navrhovateľovi.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je,
že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Zásada úspechu je doplnená zásadou zavinenia v zmysle §

146 ods. 2 O.s.p. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.

Vdanomprípadepredmetomkonaniabolozaplateniežalovanejsumypredstavujúcejhovornéazmluvnú
pokutu za porušenie povinností odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Návrh bol vzatý
späť bez uvedenia dôvodu.

Súdna prax sa ustálila v tom, že účastník späťvzatím návrhu (ak nejde o späťvzatie pre správanie
druhej strany) a následným zastavením konania zavinil zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru
navrhovateľzavinilzastaveniekonania,tedajepovinnýnahradiťodporcovitrovykonania.Odporcanávrh
na náhradu trov konania nepodal, ani mu v doterajšom priebehu konania preukázateľné trovy nevznikli,
preto súd vyslovil, že nemá právo na náhradu trov konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania vo výške 55,92 eur za 2 úkony právnej
pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie k návrhu - 1
úkon vo výške 19,92 eur a 2 x režijný paušál po 8,04 eur.

Súd po preskúmaní vyúčtovania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zistil, že tieto boli urobené v
súlade s ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.