Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209988
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212209988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a

sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Romanovova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.3.2014, č. k.
6C/107/2012-349, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nárok žalobcu pôvodne vedený na Okresnom súde Svidník
pod sp. zn. 2C/103/2012, vylúčil na samostatné konanie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V časti, v
ktorej bola žaloba zamietnutá vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. V dôvodoch
rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Zb. v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že sa oboznámil s obsahom žalôb v konaniach, o ktorých boli spojené do spoločného
konania. Vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom kópií listov zo spisov Okresného súdu Svidník

sp. zn. 7Er/280/11, sp. zn. 6Er/265/09, sp. zn. 7Er/292/10, sp. zn. 3Er/674/10, sp. zn. 3Er/743/10, sp. zn.
3Er/813/10, sp. zn. 4Er/521/11, sp. zn. 7Er/411/09, sp. zn. 6Er/25/11, sp. zn. 3Er/120/09. V časti žaloby
pôvodne vedenej pod sp. zn. 2C/103/2012 vylúčil vec na samostatné konanie, keďže sa nepodarilo pre
potreby vykonania dokazovania zabezpečiť obsah spisu Okresného súdu Svidník 4Er/361/2011. Súd
prvého stupňa v ďalšom poukázal na obsah oboznámených exekučných vecí Okresného súdu Svidník.
Poukázal tiež na ust. § 41 a nasl. Exekučného poriadku. Zdôraznil, že žalobca v podaných žalobách
zhodne tvrdil, že v príslušných exekučných konaniach došlo k ničím neodôvodneným prieťahom v

konaní pri rozhodovaní o žiadostiach o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, keď k udeleniu
poverenia na vykonanie exekúcie malo dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Z tohto
pohľadu je žaloba nedôvodná, pokiaľ ide o konanie Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/120/09, kde
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 9.3.2009 a poverenie bolo vydané
10.3.2009. Súd prvého stupňa zdôraznil, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
sa vzťahovala iba na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale nevzťahuje sa na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa nezistil, aby

v preskúmavaných exekučných veciach došlo k prieťahom v konaní, tak ako to popisuje žalobca, v
dôsledku čoho jeho nárok nie je dôvodný. Žalobca tiež nepredložil dôkaz o skutočnej výške škody
a žiadanej nemajetkovej ujmy. Nie sú zrejmé dôkazy o skutočnej výške nákladov na správu svojich
pohľadávok tak, ako to popisuje žalobca. Nebolo tak preukázané, že by v dotknutých exekučnýchkonaniach Okresného súdu Svidník, ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby týkali, došlo k nezákonnému,
či nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodol
v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Zb.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby

súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
mádôsledokvnesprávnostisúdnehorozhodnutia.Poukázaltiežnačl.144ods.1ÚstavySR.Súdprvého
stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota

existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval
túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľným. Exekučný
súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský

súd. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše svojimi úvahami súd neguje vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v
Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom

čase. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu,
kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. V zmysle týchto
dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. V ďalšom písomnom podaní žalobca poukázal
na to, že v jednej z exekučných vecí, ktorá bola vedená na Okresnom súde Svidník a ktorej sa týka

predmetné rozhodnutie (sp. zn. 7Er/292/2010), Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval,
že v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ide o nález ústavného súdu z 23.5.2013.
Žalobca tak zdôrazňuje, že pokiaľ ide o toto konanie, boli preukázané tak všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb., a to vznik škody (znalecký posudok),
existencia nesprávneho úradného postupu (nález Ústavného súdu SR) a príčinná súvislosť medzi

škodovou udalosťou a škodou (žalobný návrh). So zreteľom na túto skutočnosť žalobca navrhol vylúčiť
vec vedenú pod sp. zn. 2C/105/2012 na samostatné konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o vylúčení veci na
samostatné konanie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tom, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemožno aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie
zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou vykonanou zákonom č. 412/2012

Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na
zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z., tie ktoré vznikli od 01.01.2013.

Tovšakneznamená,žebysúdprvéhostupňanemoholakopríklad(inšpiráciu,oktorejhovoríajžalobca),
uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení, a to v kontexte skúmania, ktoré musí

súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré
bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v
namietanom exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Je pravdou, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné poverenie
exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/
Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný

vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo

exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Tieto závery v celom rozsahu platia pre exekučné veci, v ktorých žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná pred 1.6.2010 (veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/265/09,

7Er/292/10, 7Er/411/09). Súdom prvého stupňa uvádzaná dĺžka týchto exekučných konaní nie je
takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. V týchto veciach bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup Exekučného súdu,
ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovské rozsudku,
ktoré boli podkladmi pre vykonanie exekúcií, nezaväzujú povinných na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, prípadne právom nedovolené, alebo či nejde o plnenie odporujúce dobrým mravom. Takéto
zisteniamajúsvojprávnyvýznam,pretožepokiaľrozhodcovskýrozsudokvyššiespomínanýmzákonným
ustanoveniam odporuje, je daná prekážka na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného
titulu.Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobca za obdobných okolností podal tisíce návrhov na exekučné súdy.
Spoločným znakom odmietavého prístupu exekučných súdov k návrhom žalobcu bolo vyhodnotenie

konania žalobcu ako nemravné a založené spravidla na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, najmä na nečestnej rozhodcovskej doložke. Je síce pravdou, že povinnosťou štátu je
zabezpečiť, aby spravodlivosť bola poskytnutá včas. Táto zásada však platí pre štandardné situácie,
kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod zaujímať sa o pripravenosť súdu na
poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa jedna osoba v priebehu krátkeho času

obráni na súdy s množstvom nových návrhov, v rámci prevencie sa musí zaujímať o tom, či a v akých
podmienkach je súd jeho podania schopný vybaviť a je povinný akceptovať, že vybavenie jeho veci
nemusí byť tak promptné, ako vybavovanie vecí iných navrhovateľov.

Pokiaľ ide o konanie Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/120/09 je zrejmé, že v tejto exekučnej veci bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 9.3.2009 a poverenie na vykonanie

exekúcie bolo príslušnému súdnemu exekútorovi udelené následne 10.3.2009.

V súvislosti s konaním Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/292/2010 je ďalej zrejmé, že táto vec sa
týkala povinnej A. K. a išlo o vymoženie sumy 48,41 Eur s prísl.. V priebehu odvolacieho konania žalobca
poukázal na vydaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 589/2012 zo dňa 23.5.2013, ktorým

bolo konštatované porušenie základných práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovi v tejto súvislosti bolo priznané
finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur. Bolo rozhodnuté o trovách konania a v prevyšujúcej časti
sťažnosti vyhovené nebolo. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa o veci rozhodol rozsudkom

z 31.3.2014. Skutočnosť, že vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er/292/2010 bol vydaný nález
Ústavného súdu SR (nález zo dňa 23.5.2013), žalobca oznámil až v štádiu odvolacieho konania listom
doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.7.2014. Žalobca bol pritom poučený o povinnosti všetky dôkazy
a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
(§120ods.1-4O.s.p.)uznesenímOkresnéhosúduBardejovzodňa19.2.2013,č.k.6C/107/21012-20,

ktoré mu bolo doručené dňa 26.2.2013. So zreteľom na uvedené nebolo možné na takto žalobcom
namietanú skutočnosť v danom štádiu konania prihliadať.

Pokiaľ ide o ďalšie exekučné veci preskúmavané v tomto konaní (spisy Okresného súdu Svidník sp.
zn. 7Er/280/11, 3Er/674/10, 3Er/743/10, 3Er/813/10, 4Er/521/11 a 6Er/25/11) je zrejmé, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v týchto prípadoch podaná na príslušnom súde
prvého stupňa po 1.6.2010, kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
s účinnosťou od 1.6.2010 lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila
pre rozhodcovské rozsudky, pričom táto legislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku
zákonom č. 144/2010 Zb., ktorý novelizoval aj Exekučný poriadok a stanovil uvádzanú okolnosť, a teda,

že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pre rozhodcovské rozsudky.

Podporne táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa
14.12.2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo

16.4.2012, ktorá bola predložená 4.5.2012 a uznesením z 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
- žalobca, podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším
počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,

ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

Naďalej teda platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov, ktoré
následne boli postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po
udelení takéhoto poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy, teda platí, že žalobca musí vychádzať z

daných technických a administratívnych možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí
počítať aj s určitým zdržaním.Je tiež potrebné súhlasiť s tými závermi súdu prvého stupňa, keď konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce
skutočnú výšku tejto škody. Žalobca tiež nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej

tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím
nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne že táto situácia si vyžadovala
kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, keďže samotná žaloba

tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich preukázania.

Napokon nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetných
exekučných veciach a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Žalobca tiež nepreukázal
ním tvrdený stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa v
exekučnom konaní nerozhodol v 15-dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd so zreteľom na uvedené dôvody tak rozsudok okrem výroku o vylúčení veci na samostatné
konanie potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1

O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.