Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 1T/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Chuda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:8313010408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - predseda senátu JUDr. Andrej Chuda a prísediaci Anna Hudáková a Viliam

Kicka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalované mladistvé

1. T. J. rod. T., nar. XX.X.XXXX. v K., trvale bytom H.. XXX, okr. T., t.č. Nad Q. XX, K., t.č. na materskej
dovolenke
2. U. Q., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., I.. XXXX/XX,
o s l o b o d z u j e

spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 20 Tr. zák., § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. ktorého sa mali dopustiť tak že,
v období najneskôr od 3.11.2012 do 5.11.2012 plánovali útek z Reedukačného centra sv. Nikolaja pre
maloleté matky s deťmi na ulici Duchnovičovej č. 506 v Medzilaborciach pričom počas úteku pomocou
pripraveného tĺčika na mäso, ktorý si dňa 4.11.2012 z kuchynky na oddelení kde bývajú zabezpečila
obvinená ml. T. T. a pomocou nožníc, ktoré si v presne nezistenom čase zabezpečili, chceli v nočných

hodinách, keď budú ostatní spať, najprv omráčiť vychovávateľku, ktorá by mala mať službu v čase ich
úteku a to tým spôsobom, že by ju udreli tĺčikom po hlave a nožnicami pichli do krku, aby nekričala, vzali
by jej kľúče a následne by ušli z reedukačného centra, pričom k realizácii svojho plánu nepristúpili jednak
preto, že zaspali, ako aj preto že pracovníci centra prijali opatrenia smerujúce k zvýšeniu bezpečnosti
personálu, zvýšili ostražitosť a snažili sa zabezpečiť situáciu tak, aby v maximálnej miere obmedzili styk
ml. T. T. a ml. U. Q. a pri vykonaní kontroly dňa 5.11.2012 pracovníkmi centra bol nájdený u obv. T. T.
tĺčik na mäso a u obv. U. Q. nožnice,
.lebo tento skutok nie je prípravou na zločin .

o d ô v o d n e n i e :

Námestníčka Okresného prokurátora v Humennom podala obžalobu na obžalované mladistvé T. J. a U.
Q. pre spolupáchateľstvo prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Tr. zák. § 13 ods. 1 k § 155
ods. 1 Tr. zák. na takom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním pred súdom nebolo preukázané, aby sa obžalované mladistvé dopustili
prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. ako spolupáchateľky

podľa § 20 Tr. zák..Obžalovaná mladistvá T. J. rod. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spolu so U. Q. počas pobytu
v Reedukačnom centre sv. Nikolaja v Medzilaborciach plánovali útek, lebo im nevyhovovalo prostredie,
nakoľko všetky ostatné chovankyne boli Rómky. Chovankyňou C. bola fyzicky napadnutá a preto si

zaobstarala tĺčik na mäso. Uvažovala, že ho použije v prípade, že na ňu znova zaútočí H.O.. Útek
plánovali uskutočniť v noci cez okno. Mala vedomosť o tom, že v minulosti z centra ušla N. D. a tej sa
pýtala akým spôsobom útek uskutočnila, ale na útek ju nenahovárala. Keďže na oknách neboli kľučky
zaobstarali si aj nožnice, ktoré mienili použiť na otvorenie okna. Uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní
vypovedala ináč tak urobila to preto, lebo policajt, ktorý ich vypočúval ešte v reedukačnom centre jej

hovoril, že pokiaľ sa ku všetkému prizná, tak z toho nič nebude a ak nie, tak dostane dvadsať rokov
basy a zoberú jej deti. Keďže v tom čase bola tehotná, zo strachu potom vypovedala rovnako aj pred
vyšetrovateľom a tiež pred sudcom keď rozhodoval o jej väzbe.

Obžalovaná mladistvá U. Q. uviedla rovnako ako obžalovaná mladistvá J., že chceli spolu ujsť z

Reedukačného centra v Medzilaborciach a to preto, že boli tam psychicky utláčané, ublížiť ale nikomu
pri tom nechceli. Tĺčik a nožnice doniesla J., lebo Rómky ich napádali, takže to už nemohli vydržať. J.
H.O. aj fyzicky niekoľkokrát napadla. Ďalej uvádzala, že na samom začiatku bola dvakrát vypočúvaná.
Pri prvom výsluchu sa k ničomu nepriznala, lebo nebolo pravdou, že pri úteku by chceli niekomu ublížiť.
Potom bola vypočutá Kandupová a po jej výsluchu znova vypočúvali ju. Vtedy jej povedali, že sa má ku

všetkému priznať a ak tak neurobí pôjde na dvadsať rokov do väzenia. Dokonca obhajca jej hovoril, že
sa má priznať a že dostane šestnásť mesiacov basy.

Svedkyňa E. J. vypovedala, že v kritickom čase pracovala v Reedukačnom centre sv. Nikolaja v

Medzilaborciach ako zdravotná sestra. Od chovankyne sa dozvedela, že obžalované mladistvé T. J. a
U. Q. sa chystajú niečo urobiť, preto si na nich dávala väčší pozor. Počas nočnej zmeny ich kontrolovala
a obžalovanú mladistvú J. našla oblečenú pod paplónom. Chovankyne N. D. aj A. D. jej hovorili, že
obžalované mladistvé sa chystajú na útek. Po nočnej zmene odišla ráno o šiestej domov a potom u
obžalovaných boli nájdené tĺčik a nožnice. Počas toho ako obžalované mladistvé boli v ústave nesprávali

sa agresívne a ona s nimi nemala žiaden konflikt.

Svedok W. T., otec obžalovanej mladistvej T. J. vypovedal, že bol informovaný o tom, že dcéra spolu
so U. Q. chceli utiecť z reedukačného domova a že mali nachystaný tĺčik a nožnice a chceli omráčiť

pracovníčku. Podľa neho jeho dcéra by nebola schopná to urobiť. Mali s ňou problémy, lebo utekala
z domu.

Svedkyňa N. D. vypovedala, že už skoro tri roky je umiestnená v Reedukačnom centre v
Medzilaborciach. Do tohto ústavu prišla najprv U. Q., ktorá sa správala slušne a neboli s ňou žiadne

problémy. Keď tam neskôr prišla aj T. J., začali sa s Q. kamarátiť. Obžalované vedeli o tom, že predtým
ušla z ústavu a pýtali sa jej ako to urobila a nahovárali ju na útek. Ona už nechcela z ústavu utiecť
a o všetkom informovala E. J. a O. H.. S obžalovanými nemala žiadne problémy, nehádali sa, ani sa
nenapádali. J. napadla H.O., pretože mala udrieť jej dieťa.

SvedkyňaA.D.uviedla,žeakochovankyňaReedukačnéhocentravMedzilaborciachišlaraznaporadňu
spolu s obžalovanými v doprovode vychovávateľky. Počas toho ako čakali na chodbe lekára, obidve
ju začali nahovárať na útek a to tak, že pôjdu na WC a tam ju omráčia. Z ich návrhom nesúhlasila a
vychovávateľku informovala čo chcú s ňou urobiť. Vychovávateľka jej to nechcela veriť.

Svedkyňa O.X. uviedla, že ako vychovávateľka v Reedukačnom centre v Medzilaborciach robila
prehliadku izby na ktorej bola ubytovaná T. J. so C.. Našla tĺčik na mäso ukrytý v paplóne. O tom, že
obžalované pripravujú útek z ústavu predtým nemala žiadnu vedomosť. Opatrenia na zabránenie úteku

chovankýň boli prijaté až po nájdení tĺčika. Predtým nikto neinformoval, že obžalované sa chystajú na
útek. Ona s nimi v ústave nemala žiaden problém.Svedkyňa O. H., pracovníčka Reedukačného centra v Medzilaborciach v svojej výpovedi uviedla, že
bola s obžalovanými a A. D. na lekárske ošetrenie. Vtedy jej A. Bíla hovorila, že ju chcú zobrať na WC
a zbiť ju. Predtým ešte ale obžalovaná U. Q. chcela ísť na WC fajčiť, ale ona jej to nedovolila. Tam

kde boli na ošetrení boli WC zatvorené, zamknuté a nemala obavu, že jej obžalované niečo urobia a
A. D. ani neverila. Hovorila jej, aby sa nebála, že jej nič nespravia. Potom išli spolu na iné oddelenie,
kde už WC boli otvorené a dovolila Lazukovej ísť na WC. Odišla a po chvíli sa vrátila. S obžalovanými
nemala žiadne problémy a nezistila, aby sa pripravovali na útek. Neskôr sa dozvedela od kolegýň, že
obžalované mali prichystané tĺčik aj nožnice. Uviedla tiež, že skôr obžalované nadávali Rómkam ako

Rómky im a pokiaľ išlo o Rómky väčšina z nich je mentálne zaostalá.

Svedkyňa A.O., sociálna pracovníčka v Reedukačnom centre v Medzilaborciach uviedla, že N. D. ju
informovala o tom, že obžalované chcú ujsť z ústavu. K tomu sa vyjadrila, že nech ujdú, polícia ich aj
tak chytí. Hovorila jej aj to, že chcú ujsť tak, že prípadne aj zavraždia vychovávateľku, ale ona tomu

neverila. Keď sa ale našiel tĺčik v paplóne Kandupovej a tiež sa našla zbalená taška obžalovanej Q., tak
už to brala vážne. Osobne s obžalovanými rozprávala a obe popierali, aby chceli ujsť a niekomu ublížiť.
Obžalovaná mladistvá Q. zbalenú tašku odôvodnila tým, že má plnú skriňu a nemá kde dávať veci. V
taškemalavecisvojejdcéry.Potompovyberalikľučkyzokien,abynemohliujsťcezoknáaposilnilinočné
služby. Na políciu nič nehlásili. Na druhý deň pracovníčka Čičváková počas kontroly kúpeľne počula

ako obžalovaná U. Q. sa vyjadrila, že aj keď sú zosilnené bezpečnostné opatrenia, vychovávateľka sa
dá uškrtiť aj podprsenkou. Po tomto už vec nahlásila na Okresnú prokuratúru v Humennom. Hneď v
ten deň došli do reedukačného centra dvaja policajti, ktorí vypočúvali najprv obžalovanú mladistvú U.
Q., ktorá sa ale k ničomu nepriznala a potom bola vypočutá obžalovaná mladistvá T. J., ktorá sa pri
výsluchu rozplakala, priznávala sa, že chceli ujsť, ale počas výsluchu tvrdila, že aj keď zobrala tĺčik, ona

by nedokázala nikomu ublížiť. Potom znova vypočúvali policajti obžalovanú U. Q., ktorá sa pri tomto
výsluchu priznala a uviedla, že na všetko ju nahovorila T. J.. Uviedla aj to, že pokiaľ by sa obžalované
hneď priznali, nikde by nevolali, dostali by iba znížené body za správanie.

Z výpovede svedkyne Kukuricovej vyplýva, že obžalovaná mladistvá T. J. jej často rozprávala o úteku.

Svedkyňa A. H., riaditeľka Reedukačného centra v Medzilaborciach uviedla, že od vychovávateliek sa
dozvedela, že obžalované plánovali útek z ústavu a tiež aj o tom, že počas úteku chceli ublížiť niektorej

z vychovávateliek. Našli u nich tĺčik a nožnice a preto informovali políciu. Celý prípad riešila sociálna
pracovníčka C..

Svedkyňa H.O. uviedla, že obžalovaná T. J. chcela z ústavu ujsť a jej sa pýtala ako to má urobiť. V

periňáku našla tĺčik, dala ho tam Kandupová a jej sa priznala, že vychovávateľku nechcela zabiť, iba ju
omráčiť. Uviedla aj to, že s obžalovanou Kandupovou nevychádzali dobre, hádali sa a dala jej aj facku.
Obžalovaná U. Q. podľa nej nechcela ujsť.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že obžalovaná mladistvá T. J. má priemerné
intelektové a rozumové schopnosti. Jedná sa osobnosť nezrelú, disharmonickú, vnútorne nekľudnú,
instabilnú s citovou plytkosťou a poruchovou sociabilitou. Z posudku je zrejmé aj to, že sa u nej
prejavovala snaha po neobvyklom a odvážnom konaní, avšak dokáže sa kontrolovať, aby sa vyhla
zbytočným problémom. Vzhľadom na vek má nedostatok skúseností, je nezrelá vo svojom úsudku a

konaní, ľahko ovplyvniteľná emóciami a druhými osobami. V podmienkach reedukačného centra sa cítila
stiesnene, bola nespokojná, frustrovaná, chýbali jej kamaráti, priateľ i rodičia, preto hľadala spôsob, ako
sa dostať z reedukačného centra.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie ohľadne obžalovanej mladistvej U. Q. vyplýva,
že táto má priemerné intelektové a pamäťové schopnosti. Ako osobnosť sa vyvíjala disharmonicky s
poruchami emocionality a sociálneho správania. V popredí je afektívna labilita, dráždivosť, sklony k
výbušnosti s agresívnymi prejavmi. Vo vzťahu k sebe je nekritická, vylepšuje sa v sociálne pozitívnomsvetle. V bežnom živote jej správanie podlieha náladám, prekážky ju rozčuľujú, ľahko sa dostáva
do sporov a problémov, je neprispôsobivá, tvrdohlavá, vyhýba sa zodpovednosti, má sklon rýchlo sa
vzdať. Svoju vnútornú zraniteľnosť maskuje obranným správaním, vonkajšou drzosťou, popudlivosťou,

prudkosťou a násilnosťami, cholerickým správaním. Rada sa predvádza, dramatizuje, potrebuje byť v
centre pozornosti.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie ohľadne obžalovanej mladistvej Ľubomíry Kandupovej

vyplýva, že rozpoznávacia a ovládacia schopnosť v kritickom čase bola zachovaná, prejavuje sa u nej
disharmonický, osobnostný vývoj.

Rovnako aj u obžalovanej mladistvej U. Q. závery znaleckého psychiatrického posudku uvádzajú, že
mala zachovanú ovládaciu aj rozpoznávaciu schopnosť.

Súd vyhodnotil vo veci vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj súhrne a dospel k záveru, že konaním
ktorého sa obžalované mladistvé dopustili, nedošlo k príprave na spáchanie zločinu tak ako toto konanie
kvalifikovala obžaloba.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Tr. zák. príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom
organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho
spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na takýto zločin alebo v inom
úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu zločinu.

Pre prípravu na zločin sa vyžaduje konkrétna činnosť pričom prejav ( ústny, alebo písomný ) úmyslu
spáchať zločin nemožno považovať za konkrétne konanie a v takomto prípade nejde o prípravu.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obe obžalované mladistvé neboli spokojné s
podmienkami v akých sa ocitli v Reedukačnom centre sv. Nikolaja v Medzilaborciach a rozprávali medzi
sebou aj s inými chovankyňami o prípadnom úteku. To, že sa u nich našiel tĺčik na mäso a nožnice
pred súdom vysvetlili za akým účelom si tieto veci zadovážili. Tvrdili, že mali nezhody s chovankyňami

rómskeho pôvodu a tĺčik mienili použiť ak by boli nimi napadnuté a nožnice chceli použiť na otvorenie
okna.

Nebolo ničím preukázané, aby obžalované mladistvé sa pripravovali na útek takým spôsobom, aby

tento chceli uskutočniť za použitia násilia a spôsobenia závažného poranenia, alebo smrti pracovníčke
reedukačného ústavu. Aj pokiaľ bolo preukázané, že obžalovaná mladistvá sa v sprche vyjadrila, že
vychovávateľku je možné zaškrtiť aj podprsenkou, ani tento jej prejav nemožno považovať za prípravu
na zločin.

Skutočnosť, že bol nájdený tĺčik aj nožnice u obžalovaných mladistvých a že niektoré chovankyne hlásili
pracovníčkam reedukačného centra, že chcú ujsť, pracovníčky reedukačného centra tomu nepripisovali
nejakú mimoriadnu pozornosť, pretože ako uviedla svedkyňa Danka Šaková, ak by sa obžalované
mladistvé doznali, dostali by iba znížené bodovanie za správanie a nikde by sa to nehlásilo.

Podľa názoru súdu výsluchy obžalovaných mladistvých pokiaľ boli robené príslušníkmi polície pred
začatím trestného stíhania mali za cieľ iba to, aby obžalované mladistvé sa priznali a to aj k tomu čo
nemienili a neplánovali urobiť. Svedčí o tom aj opakovaný výsluch obžalovanej mladistvej U. Q..

Súd vzhľadom na vyššie uvedené obe obžalované mladistvé oslobodil spod skutku obžaloby, lebo tento
skutok nie je prípravou na zločin ublíženia na zdraví podľa § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.