Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614201023.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu V.. E. Š., konkurzný

a reštrukturalizačný správa so sídlom Y., N. XX, R.: XX XXX XXX, za úpadcu F..Z..F.. M.. M. L..T.. so
sídlom Y., W.. L. XX, R.: XX XXX XXX proti žalovanej M. L., v mene ktorej koná W. M. M. L., Z., Ž. I. XX,
o náhradu škody vo výške 14 846,67 Eur pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške XX XXX,XX Eur na účet úpadcu F..Z..F..
M.. M..L..T.., so sídlom W.. L.E. XX, Y., R.: XX XXX XXX a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala od žalovanej Slovenskej republiky,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia náhrady škody vo výške 14
846,67 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 1K/63/2011 zo dňa 15.02.2012 bola ustanovená za správcu konkurznej podstaty úpadcu
F..Z..F.. M.. M. L..T.. so sídlom Y., W.. L. XX, R.: XX XXX XXX vzhľadom k tomu, že na majetok dlžníka
F..Z..F.. M.. M. L..T.. bol vyhlásený konkurz. Počas konkurzného konania bolo zistené správcom že v
prospech úpadcu sa vedie exekučné konanie u súdneho exekútora V.. W. Š., Exekútorský úrad, N. XX,

I. pod číslom EX 10032/2008 v prospech úpadcu F..Z..F.. M.. M. L..T.. proti povinnému V. M..L..T.. o
vymoženie 37 817,21 Eur. V predmetnom exekučnom konaní číslo EX 10032/2008 bol Okresným súdom
Lučenec schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností povinného, ktoré vykonal predchádzajúci
súdny exekútor V.. V. J. vydraženou sumou vo výške 17 559,58 Eur, pričom uznesenie, ktorým Okresný
súd Lučenec schválil rozvrh výťažku z dražby, bol uskutočnený súdnym exekútorom V.. V. J. zo dňa
28.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 09.01.2012. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku
z dražby zo dňa 17.09.2008 a uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že

oprávnenému bola prerozdelená suma výťažku vo výške 14 846,67 Eur. Exekučné konanie číslo EX
10032/2008 v štádiu vykonania dražby viedol súdny exekútor V.. V. J. až dňa 01.02.2009 pokračoval v
konanísúdnyexekútorV..W.Š..Predmetomdražbybolinehnuteľnostivedenénalistevlastníctvač.840,
katastrálne územie Lovinobaňa, obec Lovinobaňa, okres Lučenec, súpisné číslo 383, na parcele číslo
1580/25, číslo 28, hala súpisné číslo 383 na parcele číslo 1580/24-číslo 27 sklad olejov, príklep súdneho
exekútora bol schválený Okresným súdom v Lučenci dňa 21.08.2008 pod číslom 22Er/199/2008-101.

Žalobkyňa dňa 24.04.2012 vyzvala súdneho exekútora V.. Š. o vyplatenie vymoženej sumy v prospech
úpadcu. Súdny exekútor V.. W. Š. oznámil, že finančné prostriedky, ktoré boli vymožené na dražbe v
prospech úpadcu, neeviduje na účte, nakoľko predchádzajúci súdny exekútor V.. V. J. nepoukázal v
rámci odovzdania exekučnej agendy V.. Š. žiadne finančné prostriedky. Na základe dotazu žalobkynezo dňa 19.10.2012 Slovenská komora exekútorov uviedla, že pri odovzdávaní úradu bol vykonaný audit
súdneho exekútora V.. J., pričom je možné pokračovať v exekúcii iným exekútorom V.. W. Š. aj bez
finančných prostriedkov, ktoré boli vymožené predchádzajúcim súdnym exekútorom.

Žalobkyňa podala dňa 02.01.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, kde sa domáhala náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 14 846,67 Eur spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v exekučnej veci číslo Ex 10032/2008, 22Er/199/2005. Dňa 15.07.2013 bolo doručené zo

strany Ministerstva spravodlivosti SR oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku náhrady
škody zo dňa 09.07.2013, pričom žiadosti nebolo vyhovené s konštatovaním, že neboli preukázané
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a predmetná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody je považovaná ako nedôvodná. Žalovaná s týmto vyjadrením Ministerstva
spravodlivosti SR nesúhlasí, pričom poukazuje na § 47 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. § 73, § 86 ods.
1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z., § 2 ods. 1, § 5 ods. 2, § 33 ods. 1, § 164 ods. 1, § 165 ods. 2 Zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. d), § 4
ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z. z. Keďže žalovanej do dnešného dňa neboli finančné prostriedky vydražené v prospech úpadcu v
exekučnom konaní, poukázané na účet úpadcu a nie je zrejmé, kde sa finančné prostriedky nachádzajú,
kto s nimi a ako naložil napriek skutočnosti, že rozvrh výťažku bol právoplatne schválený Okresným

súdom Lučenec zo dňa 09.01.2012, nakoľko súdny exekútor V.. W. Š. oznámil, že na exekútorskom
účte oprávneného neeviduje žiadne finančné prostriedky. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že
došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora V.. V. J., čím vznikla žalobkyni
škoda. Nesprávny úradný postu spočíva v tom, že súdny exekútor porušil zákonné ustanovenie § 165
ods.1Exekučnéhoporiadkuaposchválenírozvrhuvýťažkuapoúplnomzaplatenínajvyššiehopodania,

súdny exekútor nepoukázal oprávnenej osobe prikázanú sumu 14 846,67 Eur v zmysle rozvrhu výťažku
a táto nebola poukázaná ani na účet náhradného súdneho exekútora V.. W. Š., pričom je preukázané, že
súdny exekútor V.. J. vymohol žalovanú sumu z dražby nehnuteľných vecí povinného a následne bola
vymožená suma súdnym exekútorom rozvrhnutá na rozvrhovom pojednávaní dňa 17.09.2008 a tento
rozvrh bol schválený uznesením Okresného súdu Lučenec číslo 22Er/199/2005. Za škodu spôsobenú

orgánmi moci pri výkone verejnej moci zodpovedá priamo štát, ak sú splnené podmienky zodpovednosti
podľa Zákona č. 514/2003. V.. J. v zmysle zákonných ustanovení nemohol s predmetnými vymoženými
finančnými prostriedkami nakladať počas svojej exekučnej činnosti, nakoľko nebol schválený rozvrh
výťažku súdom a preto mal tieto prostriedky uložiť na osobitný účet do právoplatného rozhodnutia
súdu o schválení rozvrhu výťažku respektíve po ukončené svojej činnosti mal tieto finančné prostriedky

finančne vysporiadať s náhradným súdnym exekútorom a poukázať ich na iný účet, kde by boli zložené
po právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu súdom až následne na to, by mohol náhradný súdny
exekútor vyplácať oprávnené osoby.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2014 (na č. l. 68 a nasledovne) uviedla, že bývalým súdnym

exekútorom V.. V. J. v rámci exekučného konania oprávneného A.B.A. spol. s r.o. proti povinnému
V. M..L..T.. boli vydražené nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva číslo 840, katastrálne územie
Lovinobaňa, obec Lovinobaňa, okres Lučenec, súpisné číslo 383 na parcele číslo 1580/25, číslo 28-
hala súpisné číslo 383 na parcele číslo 1580/24-číslo 27 sklad olejov. Následne bol príklep súdneho
exekútoraschválenýOkresnýmsúdomvLučencidňa21.08.2008podsp.zn.22Er/199/2008.Nazáklade

toho bolo vydražiteľom zaplatené najvyššie podanie. Okresný súd Lučenec schválil rozvrh výťažku z
dražby nehnuteľností povinného, ktoré vykonal predchádzajúci súdny exekútor V.. V. J., vydražená suma
bola 17 559,58 Eur. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, ktorým schválil rozvrh výťažku z dražby
uskutočnený súdnym exekútorom V.. V. J., je zo dňa 28.09.2011 a právoplatnosť a vykonateľnosť
nadobudlo až 09.01.2012. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 17.09.2008 a uznesenia

Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že oprávneným bola prerozdelená suma vo výške
447 270,80 Eur teda 14 846,67 Eur (poznámka súdu: zrejme ide o chybne uvedenú menu Eur, malo
ísť o Slovenské koruny). Tieto skutočnosti vyplývajú podľa žalobkyne z exekučného spisu. Pri preberaní
spisu náhradným exekútorom V.. W. Š. zo dňa 2009 bolo zistené, že na účtoch pôvodného súdneho
exekútora V.. V. J. nie sú finančné prostriedky, ktoré boli vymožené na dražbe v prospech úpadcu F..Z..F..

M.. M. L..T.. a oprávnenému úpadcovi do dnešného dňa poukázané neboli. Žalobkyňa nesúhlasí s
názorom žalovanej, že nárok môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a je povinný ho vydať s poukazom, že v materiálnoprávnom štáte musí štátniesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv
jednotlivca a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako
mylný a zasahujúci do základných práv formou nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného

postupu, čo vyplýva z § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2013. Ustanovenia upravujúce občianskoprávnu
zodpovednosť a bezdôvodné obohatenie majú len subsidiárny charakter a samotné bezdôvodné
obohatenie predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v prípade
ak neexistuje iný primárny titul, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2010 sp.
zn. 2Cdo/48/2010, z ktorých vyplýva, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter predstavuje

len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére primárny je vždy inštitút náhrady
škody,akosobedlžníkamožnopričítaťzodpovednosťzaprotiprávnekonanie,tiežrozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2010 sp. zn. 1Cdo/123/2009, pričom judikatúra Najvyššieho
súdu SR v analogických veciach nie je jednotná, pričom žalobkyňa má za to, že zákon č. 514/2003
Z. z. ako podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik
možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivého

usporiadania vzťahov medzi účastníkov zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi na základe nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora škodu, ktorá mu v priamej príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym
úradným postupom vznikla. Preto taký názor žalovanej by sa mohol stať účinným liberačným nástrojom
štátu, čím by bolo porušené základné právo garantované Ústavou SR v čl. 46 ods. 3. Takisto žalobkyňa
nesúhlasí s konštatovaním žalovanej, že žalobca si má svoj nárok na úhradu finančných prostriedkov

uplatniť priamo od V.. V. J., pričom poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. PLÚs 49/03, v ktorom
Ústavný súd SR uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohu
orgánu verejnej moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahuje iné kritériá, než na právne postavenie
subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu moc, súdnu moc). V danom prípade súdny exekútor
vykonával úlohu štátneho orgánu. Podľa ust. § 3 s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 Zákona č. 514/2003 Z. z.

vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán a
súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vzniká ako dôsledok
výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

Žalobkyňa má za to, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči V.. J., by bola neúspešná,

nakoľko by nebol pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní, keďže už v čase vyhlásenia konkurzu
na úpadcu F..Z..F.. M.. M. L..T.. a v čase podania žaloby o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci V.. J. nebol vo funkcii súdneho exekútora. Taktiež žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej,
že exekučné konanie, v rámci ktorého bola vymožená suma exekútorom V.. J. stále prebieha a ešte
môže dôjsť k vymoženiu vyššej sumy a táto bude započítaná na trovy exekúcie, čím nedôjde k vzniku

škody. S týmto nemožno súhlasiť, je zrejmé, že z exekučného konania pohľadávka oprávneného nebude
vymožená, nakoľko povinná spoločnosť V. M..L..T.. už nevlastní takmer žiadny majetok a je nesporné,
že ešte stále prebiehajúcim exekučným konaním bola úpadcovi spôsobená škoda nesprávnym úradným
postupom bývalým súdnym exekútorom V.. J.. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2014
uviedla, že nesúhlasí s názormi žalovanej, ktorá opiera svoj postoj k veci o rozsudok Najvyššieho

súdu SR č. 4Cz/110/84 zo dňa 16.04.1985 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005,
podľa ktorého ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak škoda mu ešte
nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť za škodu podľa Zákona č. 58/1969. Podľa názoru
žalobkyne Zákon č. 514/2003 Z. z. účinný v čase, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu
exekútora neobsahuje podmienku, že poškodený musí najskôr využiť možnosť domáceho plnenia z

titulu bezdôvodného obohatenia proti subjektu, ktorý je plnenie povinný vydať až následne ak bude
neúspešný, v konaní sa môže domáhať náhrady škody voči štátu, nakoľko bezdôvodne obohatenie
konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho sa
niekto obohatil.

Nakoľko v prípade bezdôvodného obohatenia ide o občianskoprávny vzťah s poukazom na § 1 ods.
2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa má za to, že na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú
činnosť treba v zmysle § 2 Exekučného poriadku hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon
verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenej zákonom a uvedené zistenia sú podkladom pre záver,
že v prejednávanom prípade ide o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcii štátu, v rámci

ktorého účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy
založené na súkromnom práve. Tento vzťah sa vyznačuje tým, že jeden z účastníkov vzťahu t. j. súdny
exekútor vystupuje voči oprávnenému ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a je oprávnený vykonať
dražbu za účelom vymoženia pohľadávky a v tejto súvislosti prevziať zábezpeku a tiež zvyšok ceny dosumy najvyššieho podania za vydraženú nehnuteľnosť od vydražiteľa a vydať ju potom oprávnenému v
lehote podľa § 165 ods. 1 Exekučného poriadku. Právny vzťah bývalého súdneho exekútora účastníka
exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny. Tu žalobkyňa

porovnáva právnu vetu v rozhodnutí 6MCdo/4/2011 v časopis zo súdnej praxe pod č. 67/2013. Pri
posudzovaní v súvislostiach, či ide o verejnoprávny alebo súkromnoprávny vzťah za rozhodujúci sa
považuje činnosť súdneho exekútora v čase, keď prevzal výťažok z dražby, vtedy vykonával úlohu
štátneho orgánu vzhľadom na povahu uvedeného vzťahu ako verejnoprávneho, nemôže dôjsť na strane
súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pričom

žalobkyňa odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/5185/2008.

Žalobkyňa má za to, že vzájomný vzťah zodpovednosti exekútora vyjadrený v § 36 ods. 3 Exekučného
poriadku a podľa Zákona č. 514/2003 treba vyriešiť v tom znení, že nesprávny úradný postup sa
rozumie porušenie pravidiel štátneho orgánu pri jeho činnosti, pričom v prejednávanej veci JUDr. Franta
nesplnil povinnosť a to vyplatiť oprávnenej osobe čiastku priznanú právoplatným súdnym rozhodnutím o

schválenírozvrhuvýťažku,ktorúvymohol.Uvedenéjepotomvrozporespožiadavkouzákonaaidepreto
o nesprávny úradný postup bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa tak stalo. V prípade zodpovednosti
exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
osobitného zákona a to Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorému nasvedčuje aj znenie § 33 Exekučného poriadku: „v prípade, že osobitný zákon

neustanovuje inak ...“. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a štát preberá na
seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vzniká v dôsledku výkonu exekučnej činnosti exekútorom. Tu
žalobkyňa poukazuje na PL.ÚS 49/03. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je pritom objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktoré nie je možné sa zbaviť
ak pochybenie súdneho exekútora prispelo k výsledku objektívne nezodpovedajúcej požiadavky na

bezchybný úradný postup.

Žalobkyňa považuje za arbitrárny názor rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cd/199/2005
s poukazom, že na stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. CPJ70/83, z ktorého vyplýva,
že ustanovenia upravujúce zodpovednosť povinného a za bezdôvodné obohatenie sú vo vzťahu k

ustanoveniu náhrade škody spôsobenej ustanoveniami špeciálnymi a teda nárok na titul zodpovednosti
za škodu možno uplatniť len vtedy, ak nie sú zároveň naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého
z ustanovení upravujúcich zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie a sú a v rozpore s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CDo/199/2005, z ktorého vyplýva, že len pokiaľ žalobca nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je daný predpoklad zodpovednosti

za štát, za spravodlivý žalobkyňa považuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak nie sú
podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanov č. 2-3/1979 pod číslom 1 strana 79-80, čo bolo potvrdené aj ďalším stanoviskom
uverejneným pod rozhodnutím č. 25/1986, strana 299 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Tento

názor bol prezentovaný rôznymi všeobecnými súdmi, napríklad rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/353/2011, rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/2011/2009 a iné.

Žalobkyňa má za to, že ako vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/48/2010 a
2Cdo/155/2011 pri kolízii nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody,

má vzhľadom na subsidiárny povahu nároku na bezdôvodné obohatenie prednosť nároku poškodeného
na nárok škody, ak táto škoda v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola uhradená tým subjektom, ktorý sa
na úkor poškodeného obohatil. Žalobkyňa poukázala na to, že taktiež Najvyšší súd Českej republiky pri
posudzovaní nárokov z titulov náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci totožne ako Najvyšší
súd SR v rozhodnutiach 4Cz 110/84, 4Cdo 199/2005 a Ústavný súd SR v uznesení 3ÚS 361/09 judikuje,

že ak poškodenému vznikne ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť,
nevznikne mu voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z dôvodu, že
škoda nevznikla v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo 3533/2011 z 13.06.2012 uviedol, že k preukázaniu vzniku
škody nie je vždy nevyhnutné, aby poškodený najprv vymáhal svoju pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom
konaní a bol oznámený negatívny výsledok súdneho konania, t. j. nie je neprekročiteľnou podmienkou,

aby existoval zamietajúci rozsudok súdu, u ktorého bol nárok proti dlžníkovi uplatnený za situácie, kedy
je z okolností prípadu zrejmé, že by žaloba nemohla uspieť, môže súd rozhodujúci spor o náhradu škody
sám ako otázku predbežne rieši úspešnosť žaloby a uspokojenie nároku bez toho, aby bol poškodený
nútený samostatný spor podstúpiť.Žalobkyňa poukazuje na to, že V.. J. už v čase podania tejto žaloby nebol nositeľom subjektívnej
povinnosti, nakoľko nebol súdnym exekútorom a navyše bývalý exekútor V.. J. v roku 2014 zomrel

a nie je možné uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dedičom poručiteľa ani
prihlásiť ako pohľadávku do dedičského konania, nakoľko dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do
výšky nadobudnutého dedičstva, čo v tomto prípade je zrejmé, že výška hodnoty dedičstva nedosahuje
takúto sumu s poukazom aj na početnú skupinu veriteľov a takisto neexistuje titul, na základe ktorého by
úpadca mohol takto pohľadávku prihlásiť. Žalobkyňa má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že ku škode oprávneného úpadcu F..Z..F.. M.. M. L..T.. došlo, nakoľko predmetná žalovaná suma nebola
vyplatená do konkurznej podstaty a je preukázané, že k tomuto vyplateniu nedôjde. Náhradný exekútor
V.. W. Š. uviedol, v akom stave sa nachádza predmetné exekučné konania v prospech úpadcu, že
od vyhlásenia konkurzu, teda viac ako dva roky v danej exekúcii neboli vymožené žiadne prostriedky
pre úpadcu, nakoľko povinný spoločnosť JAVOR s.r.o. už nemá takmer žiadny vymožiteľný majetok a
preto v dohľadnej dobe žalobkyňa mieni za úpadcu podať návrh na zastavenie exekúcie. Taktiež z

hľadiska počtu súdnych rozhodnutí k danej problematike nie je možné za jednoznačné považovať záver
žalovanej, že v prípade rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a 2Cdo 155/2011 ide o
ojedinelé rozhodnutie a vybočujúce z ustanovenej rozhodovacej praxe súdov vo veciach náhrady škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Žalovaná k podanému návrhu vo svojom vyjadrení zo dňa 04.07.2014 (na č. l. 34 a nasledovne) uviedla,
že nárok, ktorým si žalobca uplatňuje proti žalovanej nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci s poukazom na § 36 ods. 9 Zákona č. 233/95 Z. z. účinného od 01.11.2013 a §
36 ods. 13 Zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinného od 01.11.2013, nakoľko § 36 ods. 13 citovaného
zákona ustanovuje osobitný titul pre oprávneného, ktorému súdny exekútor nepoukáže prostriedky v

lehote ustanovenej podľa § 8 alebo § 9, alebo v lehote ustanovenej v štvrtej časti Zákona č. 233/1995
Z. z. podľa § 165 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z., ktorým je zjednodušený postup, ktorý žalobkyňa
mala aj pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 299/2013, Novelou ktorá menila a dopĺňala Zákon č.
233/1995 Z. z., teda možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priamo od súdneho
exekútora, ktorý vymožené prostriedky nepoukázal oprávnenému. Žalovaná poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2ÚS 165/2012, ktorý okrem iného uviedol, že nárok
môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný
ho vydať. Pokiaľ mal účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte
nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa Zákona č. 58/1969, existencia

pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj
konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
preto ak súdny exekútor V.. V. J. finančné prostriedky vymožené v exekučnom konaní nepoukázal na
účet náhradníka súdneho exekútora V.. W. Š., teda si ich ponechal, je zrejmé, že žalobca si žiadnym
spôsobom neuplatnil právo na úhradu týchto prostriedkov priamo od V.. V. J.. Povinnosť súdneho

exekútora poukázať prostriedky v zmysle rozvrhu oprávneným osobám je viazané, okrem podmienky
právoplatného schválenia rozvrhu výťažku i na zaplatenie najvyššieho podania a práve splnenie tejto
podmienky žalobca nepreukázal. Na základe uvedeného žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2014 (na č. l. 83 a nasledovne) zotrvala na svojich

tvrdeniach, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako
majetkovej ujmy, poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/199/2005, 4Cz 110/84. Podľa
žalovanej uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/199/2005 jasne podrobne formuluje rozdiel medzi
konkurenciou nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia osobitným nárokom ako je napríklad nárok
na náhradu škody a nn vzniku nároku na náhradu voči štátu nemožnosťou dosiahnutia uspokojenia

pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/48/2010, na ktoré poukazovalo žalobkyňa, pričom napriek jeho existencii Najvyšší súd SR v
konaní sp. zn. 2Cdo 48/2010 dospel k odlišným záverom ako v konaní 4Cdo/199/2005, čím žalovaná
uvádza, že je konštatovaná nejednotná rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR. Taktiež stanovisko
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 37/78 pod R1/1979 má za to, že kontext, v ktorom bola použitá

citovaná veta: nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu možno však uplatniť iba v
tom prípade, ak nie sú splnené podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na
náhraduškody,pričomkontext,vktoromjecitovanávetapoužitá,nemáničspoločnésozodpovednosťou
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom vyplýva z prípadu, že pokiaľ by bolo možnézistiť osoby, na úkor, ktorých sa obohatila osoba, prednosť by mali nároky týchto osôb na náhradu
škody. Rovnako pod R 25/1986 je zverejnené stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj/48/85, ktoré
iba cituje prijaté závery na R1/1979, pričom ani toto rozhodnutie sa netýka zodpovednosti štátu za

škodu. Žalovaná má za to, že prednosť má osobitný nárok v prípade konkurencie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia osobitného nároku, ak nie do osobitného nároku, uplatní sa právna úprava
bezdôvodného obohatenia, avšak pre prípad náhrady škody spôsobenej škody pri výkone verejnej
moci u konkurencii nedochádza, kým existuje akýkoľvek iný titul, ktorý poškodenému umožňuje domôcť
sa vydania bezdôvodného obohatenia ku škode ešte nedošlo, škoda nevznikla a nie je možné ani o

zodpovednosti za ňu, čo potvrdzuje podľa žalovanej rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
361/09: „Uvedený právny názor krajského súdu nepopiera objektívny charakter zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
ako to s poukazom na § 1 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. namietala sťažovateľka. Právna konštrukcia
objektívnej zodpovednosti vylučuje zbavenie sa zodpovednosti za škodu povinným z dôvodu zavinenia
poškodeným alebo treťou osobou. Právny názor krajského súdu však nie je založený na dôvode

zavinenia alebo spolu zavinenia škody, ktorá má byť predmetom uplatňovaného nároku. Právny názor
krajského súdu vychádza z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov, podľa ktorej
je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom
súdnom konaní uplatnené až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má

účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže
byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969. Ďalej tiež žalovaná poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2013. Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti, ktorá
smerovala proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/141/2012: „Podľa názoru
Ústavného súdu SR závery Krajského súdu sú dostatočné a presvedčivé. V žiadnom prípade ich

nemožno považovať za arbitrárne, či za zjavne neodôvodnené, samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa
s týmito závermi sa nestotožňuje, nezakladá porušenie označených článkov Ústavy a Dohovoru, treba
súhlasiť s krajským súdom aj v tom, že pre právne posúdenie podstaty veci nie je rozhodujúce, či škoda
vznikla tak, že poškodený plnil dobrovoľne na základe súdneho rozhodnutia alebo išlo o exekučne
vynútené plnenie. Napokon treba uviesť, že Ústavný súd SR nevidí dôvod odchýliť sa od zásadných

záverov, ku ktorým dospel vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 361/09-24 zo dňa 26.11.2009. Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/141/2012 prijíma závery prijaté vo vyššie citovanom
ustanovení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2014
(na č. l. 115 a nasledovne) uviedla, že v prípade, aj že by súd mal za to, že je daná zodpovednosť štátu,
javí sa žalovanej ako relevantná námietka, že po vymožení celej pohľadávky a vyúčtovanej odmeny

všetkých exekútorov bude možné na neuhradenú časť odmeny pripadajúce na V.. J. započítať sumu
alebočasťsumy,ktorúV..J.neuhradilsvojmunáhradníkoviV..Š.aktorápredstavovalavýťažokzdražby
nehnuteľnosti. Z tohto pohľadu sa žaloba javí ako nedôvodná z dôvodu absencie relevantných záverov o
vzniku a výške škody, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorá mala byť na základe
rozvrhovaného uznesenia vyplatená žalobkyni predstavuje len malú časť pohľadávky, pre ktorú sa vedie

exekučné konanie.

Súd nariadil vo veci pojednávania dňa 04.07.2014 a 30.09.2014, na ktorom žalobkyňa uviedla, že § 36
ods. 8 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať na prípade žalobkyne, nakoľko ak by si uplatňovala
nárok prostredníctvom súdu od náhradného súdneho exekútora, nakoľko náhradný exekútor V.. Š. nikdy

finančnéprostriedkyodV..J.neprijal.AkbysiuplatňovalaodpôvodnéhosúdnehoexekútoraV..J.,tenuž
v čase súdnym exekútorom nie je a chýbala by tu pasívna legitimácia. Nakoľko bezdôvodné obohatenie
je súkromnoprávny inštitút, nie je možné domáhať sa plnenia verejnoprávnej povahy, nakoľko exekútor
je orgán verejnej moci a nesprávny úradný postup ním bol spôsobený v rámci exekučnej činnosti a
finančné prostriedky si nemôže uplatniť žalobkyňa ani podľa § 36 ods. 13, nakoľko V.. J. už v čase

uplatnenia nie je vo funkcii exekútora a nebol by pasívne legitimovaný touto osobou.

Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že podľa jej názoru je možno podľa § 36 ods. 13 Exekučného
poriadku uplatňovať si právo na zaplatenie sumy aj voči exekútorovi, ktorý už nie je exekútorom, ktorý
keď prijal prostriedky ale v čase exekúcie bol. Podľa žalovanej povinnosť súdneho exekútora nezaniká

tým, že pôvodný exekútor sa vzdá postavenia exekútora alebo je odvolaný. Právo na náhradu škody
vzniká až vtedy, keď poškodený sa nemôže úspešne domôcť vydania plnenia či už bezdôvodného
obohatenia alebo z akéhokoľvek iného právneho titulu voči tomu, kto tieto prostriedky mal u seba.
Taktiež namietal, že nie je preukázané, že najvyššie podanie bolo v tomto prípade zaplatené a finančnéprostriedky sa skutočne nachádzali na účte pôvodného exekútora. Podľa žalovanej suma, ktorá mala
byť na základe rozvrhového uznesenia vyplatená úpadcovi predstavuje len malú časť pohľadávky a
nie je možné ustáliť, či došlo ku škode respektíve ustáliť jej výšku, nakoľko v prebiehajúcej exekúcii

môže dôjsť k vymoženiu vyššej sumy a zrejme tá suma bude potom započítaná na trovy o exekúcii,
čím nedôjde k žiadnej škode žalobkyne. Taktiež žalovaná uviedla, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
ktorépredložilahovoriaokonkurenciibezdôvodnéhoobohateniasakýchkoľvekinýchnárokov.Akažkeď
neexistuje taká osobitná úprava, tak vtedy sa použijú ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ale ide o
prípady,keďsúskutkovéokolnostijasnéavlastneidelenoposúdeniesúdu,kdejekonkurenciaprávnych

dôvodov, pre ktoré sa má platiť, čiže bezdôvodné obohatenie a nejaký iný nárok. Žalovaná mala za to, že
rozhodnutie, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojich vyjadreniach 2Cdo/48/2010 a 2Cdo/155/2011 sú excesy
v ustálenej judikatúre, pričom v rozhodnutí 1Cdo/123/2009 ide o rozhodnutie v pracovnej veci, kde boli
možné dva nároky bezdôvodného obohatenia a náhrada škody, kde ide o inú skutkovú záležitosť.

Súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti.

Z výsluchu svedka JUDr. Miroslava Šupu uskutočneného na pojednávaní dňa 15.10.2014 súd zistil,
že súdny exekútor V.. W. Š. bol ustanovený ako náhradník v roku 2012 za súdneho exekútora V.. V.
J., pričom bola vykonaná audítovaná správa, z ktorej vyplývalo, koľko bolo vymožených prostriedkov
predchádzajúcim exekútorom V.. J.. Pri dražbe nehnuteľností povinného bolo odklepnuté najvyššie

podanie vo výške 17 158,-Eur pri vydražení predmetnej nehnuteľnosti v obci Lovinobaňa, kat. úz.
Lovinobaňa, zapísané na LV. č. 840. Svedok uviedol, že z exekútorského spisu vyplýva, že toto
vyplatenébolovydražiteľomexekútorovi.Vzhľadomnaskutočnosť,žeuvedenásumabolaodpovinného
vymožená súdnym exekútorom, V.. Š. uviedol, že ju musí zarátať na vymáhaný nárok aj napriek tomu,
že ešte nebola poukázaná oprávnenému.

Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/63/2011-65 zo dňa 15.02.2012 (na č.l. 8 a nasl.)
súd zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A.B.A. spol. s r. o., M. Rázusa 29, Lučenec, IČO:
31611095, zároveň bol ustanovená ako správca konkurznej podstaty V.. E. Š. so sídlom kancelárie N.
XX, Y..

Z uznesenia Okresného súdu v Lučenci č.k. 22Er/199/2005-188 zo dňa 28.09.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.01.2012 (na č.l. 11 a nasl.) súd zistil, že bol schválený rozvrh výťažky z dražby
uskutočnenej súdnym exekútorom V.. V. J. v exekučnom konaní sp. zn. EX 10032/2008 na nehnuteľnosti
zapísané na Správe katastra Lučenec, kat. úz. Lovinobaňa, obec Lovinobaňa, LV č. 840, súp. č. 383

na parcele č. 1580/25 - č. 28 a na nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Lučenec, v kat. úz.
Lovinobaňa, Obec Lovinobaňa, LV č. 840, súp. č. 383 na parcele č. 1580/24 - č. 27- sklad olejov,
pričom poradie uspokojenia jednotlivých pohľadávok boli súdnym exekútorom určené nasledovne: v
1. rade podľa § 157 ods. 1 písm. a/ EP odmena súdneho exekútora 2 712,91 Eur v prvej skupine
rozdelených, V 2. rade podľa § 157 ods. 1 písm. b/ EP išlo v druhej skupine 0,-Eur, v tretej skupine

podľa § 157 ods. 1 písm. c/ EP tzv. pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným,
sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva a postúpením pohľadávky, prípadne
obmedzením prevodu nehnuteľností v celku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku
obmedzenia prevodu nehnuteľností, v 1. rade pohľadávka A.Z..F.. M.. M. L.. T.., rozdelené vo výške 14
846,67 Eur, pohľadávka Daňového úradu Lučenec zabezpečená záložným právom, rozdelené 0,- Eur,

pohľadávka Allianz Slovenská poisťovňa, pohľadávka zabezpečená záložným právom, rozdelené 0,-
Eur, pohľadávky v 4. skupine Sociálnej poisťovne vo výške 16,56 Eur, rozdelené 0,- Eur.

Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby I. (č.l. 14 a nasl.) súd zistil, že organizátor dražby V.. V. J. ako
súdny exekútor vydražil predmet dražby nachádzajúci sa na LV č. 840, kat. úz. a Obec Lovinobaňa,

okres Lučenec na súp. č. 383 na parcele 1580/25 - č. 28 hala a súp. č. 383 na parcele č. 1580/24 - č.
27 sklad olejov, na ktoré predvolal súdny exekútor vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná
vyhláška podľa § 141 ods. 1 EP. Výška rozdeľovanej podstaty bola 529 000,-Sk. Na základe rozvrhového
pojednávania zo dňa 17.09.2008 bola rozdelená suma 81 729,20 Sk V.. V. J., súdnemu exekútorovi a
A.B.A. spol. s r. o., Lučenec ako oprávnenému 447 270,80 Sk.

Z oznámením na výzvu na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ZKR zo dňa 24.04.2012 (na č.l. 16)
žalobkyňa vyzvala V.. W. Š., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu v I., N. XX, aby uhradilvymožené pohľadávky úpadcu voči spoločnosti V., M..L..T.. v prospech oprávneného úpadcu F..Z..F..
M.. M. L.. T.. a oznámil exekúcie v prospech spoločnosti F..Z..F..

Oznámením o stave exekúcie zo dňa 05.06.2012 (na č.l. 17 a nasl.) súdny exekútor V.. W. Š. oznámil
žalobkyni, že prevzal ako náhradník po odvolanom súdnom exekútorovi V.. V. J. exekučné konanie
oprávneného A.B.A. spol. s r.o. proti povinnému JAVOR, s.r.o., pôvodne vedené pod zn. EXÚ 32/2008,
ktoré pôvodne začalo u súdnej exekútorky W.. W. E.. Zmenou v osobe exekútora dňa 06.05.2008

pokračoval v exekučnom konaní súdny exekútor V.. V. J. a po jeho odvolaní z funkcie exekútora dňa
01.02.2009 toto exekučné konanie začal vykonávať súdny exekútor V.. W. Š.. W.. W. E. vymohla
verejnými dražbami nehnuteľností povinného sumu 22 937,-Eur, vykonala rozvrh výťažku, ktorý bol
uznesením Okresného súdu Lučenec č. 22Er/199/2005-74 zo dňa 15.01.2007 schválený. V.. V. J.
vzhľadom na to, že bol odvolaný z funkcie exekútora, tak v súlade s § 16 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmeňovaní súdnych exekútorov si musel upraviť odmenu ako

exekútortak,žebudezodpovedaťvýškevymoženejpohľadávkyoprávnenéhokudňuodvolaniasúdneho
exekútora k 01.02.2009 a nemôže si preto ponechať odmenu vo výške určenej z vymáhanej sumy
uvedenej v poverení na vykonanie exekúcie, 559,58 Eur. Z verejných dražieb nehnuteľností, ktorá bola
rozhodnutá na rozvrhom pojednávaní dňa 17.09.2008 a následne Okresným súdom Lučenec rozvrh
nehnuteľnosti schválený Uznesením č. 22Er/199/2005-188 v prospech oprávneného A.B.A. spol. s r.

o. vo výške 14 846,67 Eur V.. W. Š. oznámil, že V.. V. J. v rámci odovzdávania exekučnej agendy
nepoukázal V.. W. Š. žiadne finančné prostriedky, ktoré prevzal V.. W. Š., boli použité na iné exekučné
konania a v súlade skôr schválenými uzneseniami o rozvrhu výťažku z dražieb nehnuteľností. Suma
784,76 Eur a suma 14 846,67 Eur, spolu 15 631,43 Eur nebola ku dňu odvolania súdneho exekútora
V.. V. J. na účtoch, ktoré prebral V.. W. Š. od V.. V. J., ani ich ku dňu oznámenia o stave exekúcie V.. J.

nepoukázal na účet V.. Š.. V.. Š. uviedol, že podľa § 16 ods. 8 EP náhradník exekútora nezodpovedá
za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

Uznesením Okresného súdu Lučenec č. 22Er/195/2005-89 zo dňa 22.04.2008 súd udelil súhlas na

zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní z W.. W. E. na V.. V. J. a poveril ho vykonaním exekúcie.
Odvolaný súdny exekútor V.. V. J. ku dňu svojho odvolania vymohol sumu 2 764,01 Eur a sumu 17
559,58 Eur ako výťažok dražby nehnuteľných vecí povinného.

Z odpovede Slovenskej komory exekútorov na č.l. 160 zo dňa 16.10.2012 súd zistil, že Slovenská

komora exekútorov uviedla, že pri odovzdávaní úradu V.. V. J. bol vykonaný audit súdneho exekútora a
je možné pokračovať v exekúcií iným exekútorom, V.. W. Š., aj bez finančných prostriedkov, ktoré boli
vymožené predchádzajúcim súdnym exekútorom.

Z návrhu žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom (na č.l. 20 a nasl.) zo dňa 02.01.2013 súd zistil, že táto vyzvala Ministerstvo
spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie návrhu.

Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhrady škody (na č.l. 22) zo
dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosť žalobkyne bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa

09.01.2013, pričom ministerstvo nepovažovalo žiadosť za dôvodnú a ukončilo nárok na prerokovanie
škody s poukazom, že nie sú splnené podmienky nesprávneho úradného postupu vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z priloženého exekučného spisu súdneho exekútora V.. W. Š. č. EX 10032/2008, ExÚ - 32/08 súd zistil,

že rámci dražby predmetných nehnuteľností boli vyplatené finančné prostriedky, za vydražený „sklad
olejov“ dňa 07.07.2008 vydražená suma 49.000,- Sk (1.626,50 Eur) záloha zložená vo výške 25.000,-
SK dňa 07.07.2008 (na základe potvrdenky č. 2479474) a doplatok vo výške č. 24.000,- Sk z 07.07.2008
(potvrdenka č. 2308902), ktoré prijal V.. J.. Ďalej V.. J. prevzal za vydraženú halu zálohu vo výške
135.000,- Sk, (potvrdenka č. 2479473), a doplatok vo výške 345.000,- Sk (potvrdenka č. 2308901).

Dokopy prevzaté sumy činia 17.559,58 Eur/529.000,- Sk (pozn. súdu: presné strany a označenie z
exekučného spisu nie je možné označiť, nakoľko predložený spis súdneho exekútora nie je stránkovaný
a jednotlivé spisové obaly nie sú označené).Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 citovaného zákona o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len
na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 73 cit. zákona ods. 1, 2 zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca
počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom,
z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré
sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia

veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom
majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať
správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie
konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote
doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca

povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu
musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca
povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.Podľa § 86 ods. 1, 2 cit. zákona správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou
starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom

zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie
zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným
záujmom všetkých veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa
tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne

úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich
konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu
uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za
úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne
po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na

majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca
poveriť advokáta alebo exekútora.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len

"exekučná činnosť").

Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 164 ods. 1 cit. zákona rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o

schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné
odvolanie.

Podľa § 165 ods. 1 cit. zákon po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania
poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých

prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty bola v
súlade § 47 ods. 4, § 86 ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií oprávnená uplatňovať
nárok na náhradu škody za úpadcu F..Z..F.. M.. M. L..T.. Žalobkyňa riadne uplatnila nárok na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (zistené z č. l. 18). Žalovaná vo svojej odpovedi
neuznala tento nárok (zistené z č. l. 22) a žalobkyňa po splnení podmienky predbežného prerokovania

si uplatnila nárok v požadovanom rozsahu a dôvodov v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.
z. na súde.

V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona vykonávanie exekučnej

činnosti je výkonom verejnej moci. Výkon funkcie exekútora je teda výkonom verejnej moci na konkrétnu
osobu. V súlade s § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci za nesprávny úradný postup. V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR. V súlade s uvedenými paragrafmi súd konal s Ministerstvom spravodlivosti SR ako

orgánom konajúcim v mene štátu.

Pri nesprávnom úradnom postupe ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.
Môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti
(bližšie viď Jakubáč R.: Judikatúra vo veciach zodpovednosti štátu, Iura Edition 2013, s. 114 -116,
uzneseneie NS ČR sp. zn. 28Cdo/966/2008, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/60/2003).Súd na základe vyššie uvedených kritérií posudzoval predmetný prípad tak, že mal preukázané, že
v exekučnom konaní vedenom pôvodným súdnym exekútorom V.. V. J. bola vykonaná exekútorská
dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti na LV. 840, kat. úz. a obec Lovinobaňa, okres Lučenec, súp.

č. 383 na parcele č. 1580/25 - č.28 hala a súp. č. 383 na parcele č. 1580/24 - č. 27 sklad olejov. Súdnemu
exekútorovi V.. J. boli preukázateľne vyplatené podania vydražiteľov vo výške 529.000 Sk/17.559,58 Eur
(zistené z potvrdení nachádzajúcich sa v exekútorskom spise a výsluchu svedka V.. W. Š.). Uznesením
Okresného súdu Lučenec č.k. 22Er 199/2005-188 dňa 28.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.01.2012, bol schválený rozvrh výťažku z dražby na predmetných nehnuteľnostiach, pričom

podľa uznesenia bola vymožená suma 17.559,58 Eur/ 529 000,-Sk, z ktorej suma vo výške 14.846,67
Eur/447 270,80 Sk mala byť vyplatená oprávnenému F..Z..F.. M.. M. L.. T.., nakoľko išlo o pohľadávku
zabezpečenú záložným právom vo výške 447 270,80 Sk a suma 2.712,91 Eur/81.729,20 Sk mala byť
vyplatená V.. J. ako odmena súdneho exekútora. V súlade s § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. bol
exekútor V.. J. povinný vyplatiť oprávnenej osobe vyššie uvedenú sumu do siedmych dní od zaplatenia
najvyššieho podania a schválení rozvrhu výťažku súdom v súlade s § 164 ods.1 zákona č. 233/1995

Z. z. Najvyššie podania boli zaplatené dňa 07.07.2008 a uznesenie o schválení rozvrhu výťažku
nadobudlo právoplatnosť 09.01.2012, t. j. V.. J. bol povinný vyplatiť uvedenú sumu do 16.01.2012.
Finančnéprostriedkyvuvedenejvýškevšaknebolivyplatenéoprávnenémuúpadcovi,ktorýmnazáklade
Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 63/2011-65 zo dňa 15.02.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.03.2012, keď bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka F..Z..F.. M.. M. L.. T..

a ustanovená ako správca konkurznej podstaty V.. E. Š., žalobkyňa. Navyše predmetné finančné
prostriedky, sa ani nenachádzali na účtoch pôvodného exekútora V.. J. pri prevzatí úradu súdnym
exekútorom V.. W. Š. (zistené z výsluchu svedka V.. Š. a z výpovede žalobkyne). Súd mal teda zato,
že uvedená povinnosť zaplatiť predmetné finančné prostriedky vyplývala z právneho predpisu, a teda
jej porušenie je v súlade s vyššie uvedenou argumentáciou nesprávnym úradným postupom súdneho

exekútora. Nakoľko pri jeho činnosti išlo o výkon verejnej moci, zodpovedá za tento nesprávny úradný
postup štát Slovenská republika v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/.

V súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pod škodou
možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, pričom škodou je každá majetková ujma,

ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu. Nakoľko v prípade škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci sa taktiež aplikujú aj všeobecné predpoklady podľa právnej teórie
a lex generalis zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 420 a nasl.) pokiaľ lex specialis zákon č.
514/2003 Z. z. nestanovuje inak, pre určenie zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti,
vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a

vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Súd posudzoval
v danom prípade, že u žalobkyni objektívne došlo k vzniku škody, ktorou bola strata očakávanej sumy
vo výške 14 846,67 Eur ktorú súdny exekútor bol povinný zaplatiť žalobkyni v lehote do siedmych dní.
Navyše ako súd zistil, tieto finančné prostriedky sa nenachádzali ani na účtoch súdneho exekútora a ich
súčasné miesto, kde by sa mali nachádzať je neznáme. Pričom ako na pojednávaní uviedla žalobkyňa

a súdu je známe z jeho inej činnosti, došlo k úmrtiu V.. J.. V konaní sú naplnené aj ďalšie predpoklady
porušenie právnej povinnosti V.. J. a to § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.. V danom prípade je
porušenie uvedenej právnej povinnosti v príčinnej súvislosti s vznikom škody. Z uvedeného konania
je dané aj zrejmé zavinenie súdneho exekútora, nakoľko V.. J. mal zákonom stanovenú povinnosť a
zároveň v rozpore s rozvrhovým uznesením súdu nevydal predmetné finančné prostriedky žalobkyni

ako oprávnenej v rámci príslušného exekučného konania. Preto je súdu zrejmé, že V.. J. vedel alebo
minimálne mal vedieť, že mal vyplatiť predmetné finančné prostriedky žalobkyni a z rozvrhového
uznesenia vyplývalo, akým spôsobom mal vyplatiť svoje náklady. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že
v rámci exekúcie ak by sa dokončila, sa môže ešte vymôcť uvedená suma, príp. že exekútor si započítal
z vymoženej sumy celú svoju odmenu, akú by mal v prípade vymoženia celej sumy, nakoľko by išlo

o konanie očividne contra lege. Za uvedenú škodu v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
zodpovedá objektívne štát, ktorý sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť.

Súd nepovažoval za relevantné v právnej veci oprávnené tvrdenie žalovanej, že keďže v danom
prípade nebola skončená exekúcia, je možné vymoženie pohľadávky, ktorá bude poskytnutá žalobkyni.

Súd takúto úvahu zamietol s poukazom na skutočnosť, že exekuovaná suma sa musí započítať na
pohľadávku aj voči povinnému, pričom súdny exekútor V.. V. J. si nesprávnym úradným postupom
ponechal finančné prostriedky. Súd nepovažoval za dôvodné skutočnosti, ktoré tvrdila žalovaná, že
žalobkyňa si mala uplatňovať najprv bezdôvodné obohatenie voči V.. V. J.. Súd sa s takýmto názoromnestotožnil s poukazom na ustanovenia zákon č. 514/2003 Zb. zákonov, z ktorého nevyplýva žiadna
takáto povinnosť a samotným nesprávnym úradným postupom vzniká objektívna zodpovednosť štátu,
ktorý zodpovedá za konanie súdneho exekútora ako verejného činiteľa pri výkone verejnej moci,

ktorý v danom prípade evidentne porušil zákon. Súd má za to, že danej situácií zodpovedá štát voči
žalobkyni náhradou škody, pričom štátu vznikne uhradením škody nárok na jej uplatnenie voči súdnemu
exekútorovi.

Súd preto z vyššie uvedených dôvodov priznal žalobkyni žalovanú sumu, pričom v súlade s § 160 ods. 1

O.s.p.určildlhšiulehotuzasplneniepovinnosti,nakoľkotútopožadovalažalovanávprípadeneúspechu
v spore, keď žalovaná uviedla, že lehota 3 dní je z ohľadom na špecifické postavenie žalovanej a
príslušného štátneho orgánu a disponovania s prostriedkami štátneho rozpočtu neúnosná. Preto súd
vyhovel tejto požiadavke, mal zato, že nedôjde k zhoršeniu postavenia žalobkyne, v prípade určenia
dlhšej lehoty.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa mala v spore procesný úspech, neuplatnila si žiadnu náhradu trov, preto súd nepriznal
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.