Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112226254.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne

č. k. 22C/374/2012-53 zo dňa 16. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v
Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 60Er/80/2011. Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1

O.s.p. nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 16.8.2013, na ktorom podľa § 101 ods.
2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu napriek
podaniu návrhu na prerušenie konania žalobcom, keď tento návrh nepovažoval za dôležitý dôvod,
pre ktorý by mal pojednávanie odročiť a o návrhu rozhodol na pojednávaní samostatným uznesením.
Konštatoval, že žalobca ani jeho právny zástupca sa z neúčasti neospravedlnili, na pojednávanie
boli riadne predvolaní, predvolanie spolu s poučením prevzal právny zástupca žalobcu dňa 4.6.2013.

Napriek skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o termíne pojednávania minimálne 2 mesiace, návrh na
prerušenie konania podal v deň pojednávania, ním predložená sťažnosť pre Ústavný súd Slovenskej
republiky je datovaná dňom 13.12.2012. S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20.9.2000 v konaní sp.zn. I. ÚS 21/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 5.5.2011 v konaní sp.zn. 3Cdo/57/2011, zo dňa 1.7.2009 v konaní sp.zn. 5Cdo/294/2008, vyslovil
súd prvého stupňa názor, že ako garant spravodlivosti aj pri nečinnosti účastníkov alebo pri obštrukciách

z ich strany prijal príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom
vec rozhodol. Žalovaný neúčasť ospravedlnil písomne aj z dôvodov hospodárnosti. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že súdny exekútor podal dňa 17.1.2011 na Okresný súd Trenčín žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp.zn. SR

08806/10 zo dňa 28.9.2010. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 60Er/80/2011-10 zo dňa 18.2.2011
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozsudok rozhodcovského
súdu nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, pretože
rozsudok priznáva oprávnenému plnenie zákonom nedovolené, odporujúce dobrým mravom, preto je
nevykonateľný. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu
spotrebiteľa, čím porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 11.3.2011. Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku v znení do 31.5.2010 a od 1.6.2010 do 31.5.2011 dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Na základe tvrdení žalobcu súd prvého stupňa v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. zaujal stanovisko k nesprávnemu úradnému postupu charakterizovaného žalobcom ako nevydanie

rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, k vzniku škody a k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škodou. Zisťoval existenciu podmienok zakladajúcich objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody.
Konštatoval, že tieto podmienky : nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na udelenie
povereniasúdnemuexekútorovi,vznikškodyapríčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupom

a vzniknutou škodou, ktoré musia byť splnené súčasne. Pri podmienke nesprávny úradný postup
súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ by sa ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku malo
vykladať tak, že lehota 15 dní platí aj pre rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potom je pravdou, že súd rozhodol 17 dní po uplynutí
stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa však poukázal na to, že oneskorenie v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia bolo nepochybne spôsobené tým, že žalobca žiadal vykonať exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. V súlade s § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. v nadväznosti na ustanovenia o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a
v zákone č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je súd povinný
ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené, v
rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd tento prieskum vykonal. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na

rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovských
rozsudkov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neprekročil svoju právomoc, pričom na vec nemožno aplikovať § 6
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Uznesenie exekučného súdu nebolo zrušené odvolacím ani dovolacím
súdom, žalobca proti nemu nepodal odvolanie. Na konštatovanie nezákonnosti uznesenia podľa § 5 a §

6 zákona č. 514/2003 Z.z. neboli splnené zákonné podmienky pre nepreukázanie prvého predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu a to existencia nezákonného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie exekučného
súdu si žalobca v konečnom dôsledku zavinil sám, a to tým, že do predmetnej úverovej zmluvy vložil
rozhodcovskú doložku, hoci ako dodávateľ poskytujúci úvery vo veľkom rozsahu už niekoľko rokov,
musí poznať spotrebiteľské právne normy s tým, že nešlo o neočakávané rozhodnutie, keďže exekučné

súdy nepovažovali rozhodcovské rozsudky za spôsobilé exekučné tituly, zamietali žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci preskúmania, či došlo v prejednávanom prípade k vzniku
majetkovej škody vo výške istiny, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodcovským rozsudkom, poukázal
súd prvého stupňa na to, že je potrebné, aby žalobca preukázal, že na túto sumu má právny nárok,
čo je otázne, a to vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd v súlade s § 45 ods. 2 zákona č.

244/2002 Z.z. konštatoval, že rozhodcovský rozsudok priznával plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi a tiež by musel preukázať, že by došlo k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky od dlžníka. Uvedené skutočnosti žalobca netvrdil a nepreukázal. V danej veci podľa názoru
súdu prvého stupňa nemožno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a tvrdenou škodou, nakoľko žalobca nepreukázal, že v dôsledku prieťahov v konaní došlo k

vzniku nevymožiteľnej pohľadávky. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nerozhodoval o základe veci
medzitýmnym rozsudkom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že

súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho právo na konanie
pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Poukázal na to,že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na

podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania,jehoprávonakontradiktórnysúdnyprocestýmboloporušené.Súdprvéhostupňavykonal
dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie

k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Žalobcovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel
k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o
výškemajetkovejškody,atoprostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Súd
prvéhostupňavšakdokazovanieskrátillennadôkazyvykonávanéexoffo, žalobcunepoučilpodľa§120
ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť

alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko

súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne

dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď vo veci rozhodoval vylúčený sudca a keď sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje

len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom
viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutianadriadený súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pôvodne pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín Mgr. Martine Trnavskej. Krajský súd
v Trenčíne ako nadriadený súd uznesením č.k. 19NcC/180/2012-9 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že

sudkyňa Mgr. Martina Trnavská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp.zn.
22C/374/2012. Pokynom predsedníčky Okresného súdu Trenčín č. 21/13-II., Spr/214/2013 bola vec
náhodným výberom elektronickou podateľňou pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr.
Martine Dubovcovej. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany
žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v

zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a
na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci sp.zn. 60Er/80/2011
vedenejnaOkresnomsúdeTrenčínnebolaJUDr.MartinaDubovcovázákonnousudkyňou.Odvolacísúd
v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto
sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti
namietaného sudcu nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa

svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu,
pretože táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k
prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodnutie.
Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.
Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu

nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa § 114 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Ak súd prvého stupňa neurobí opatrenie postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktorým podanie
navrhovateľa (žalobcu) odmietne alebo konanie nezastaví podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, dochádza k
tzv. príprave pojednávania. Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv

účastníka bola rýchla a účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné
úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť
sudcu (predsedu senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným
úkonom, ktoré je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie

konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením
rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na
predloženie listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide
o tzv. sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. Súbežne
s opatrením, ktorým súd zasiela žalobu žalovanému na vyjadrenie, vykoná súd poučenie všetkých

účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení v konaní právnym
zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného procesu. Ak
žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd toto vyjadrenie
bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť

vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami

a k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného spolu s pripojenými
prílohami k vyjadreniu, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 2.8.2013, nemal právny zástupca kdispozícii pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 16.8.2013. Zo súdneho spisu vyplýva,
že vyjadrenie žalovaného nebolo právnemu zástupcovi žalobcovi doposiaľ doručované. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa nedodržal postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovi neodoslal

vyjadrenie žalovaného a preto žalobca nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v tomto vyjadrení. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu práva
na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna
ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré

je v rozpore so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje,
aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,
ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako je pozícia protistrany. Okrem tejto požiadavky
koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie. Nedoručenie
vyjadrenia žalovaného žalobcovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (I. ÚS 4/94,

I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp.zn.
5Svzn/1/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn. 5 Cdo
66/2010, obe okrem iného odkazujúce aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Hudáková a
ďalší proti Slovenskej republike č. 23083/05 zo dňa 27.4.2010).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa neodoslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi (i keď mal na to
dostatočný časový priestor), pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva,
že súd prvého stupňa sa vyjadrením žalovaného zaoberal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia, nemožno konanie súdu prvého stupňa považovať za spravodlivé. Podanou žalobou sa
žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 1 288,61 eur titulom majetkovej škody a zaplatenia 257,72

eur titulom nemajetkovej ujmy. V danej veci súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil pojednávanie
podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. na deň 16.8.2013. Pre
nariadenie pojednávania za účelom verejného prejednania veci samej na pojednávaní dňa 16.8.2013
neboli splnené podmienky spravodlivého konania. Súd prvého stupňa porušil kontradiktórnosť súdneho
procesu a jeho postupom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom došlo k odňatiu možnosti

žalobcu konať pred súdom. Právo účastníka konania vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom je obsahom
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súdnom konaní má svoje vyjadrenie v § 123 O.s.p.
Doručenie žaloby a vyjadrenia k nej predstavujú dôležité a neopomenuteľné úkony súdu v procese
riadnej prípravy súdneho pojednávania s cieľom zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu
realizáciu naväzujúcich procesných práv priznaných zákonom s možnosťou vyvrátiť dôvodnosť žaloby

i jej dodatočnú obranu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn.
5Cdo/66/2010).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, v
dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/

O.s.p. Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť, pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnou procesnou vadou nemôže byť
považovaný za správny.

V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsahu obligatórneho

preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa § 114 ods. 2 O.s.p. týkajúce sa doručenia
žaloby a jej príloh žalovanému do vlastných rúk a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd
prvého stupňa vykonal.

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu

uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nariadi na prejednanie veci

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a ich právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v
súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa, najmä § 117 ods. 1, § 118
a tých, ktoré sa týkajú vedenia konania a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne
rozsudkom s náležitosťami podľa § 157 O.s.p. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytneúčastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a
Občianskym súdnym poriadkom (§ 123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.