Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/112/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614206003.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 proti povinnej I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F.,
B. XXXX/XX, pre vymoženie 1 160,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/1203/2014-15 zo dňa 30. 7. 2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 6. 2014 zamietol. Uviedol, že exekučným
titulom v predmetnej veci je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika
Končoka so sídlom V. K. XXX/XX, I. zo dňa 17. 3. 2014 č.k. RK-PC-515/14-EK. Rozhodcovský súd
v danej veci rozhodol o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi ako zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8200049926, uzatvorenej 1. 10. 2012. Právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie a rozhodnutie v konkrétnej veci účastníkov bola založená na základe rozhodcovskej
zmluvy č. 8200049926 zo dňa 1. 10. 2012, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o
revolvingovomúvere.Rozhodcovskázmluvavykazujevšetkyznakyformulárovejzmluvy,priktorejdruhá
strana (spotrebiteľ), podstatným spôsobom neovplyvňuje jej náležitosti. Spotrebiteľovi bola odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči
nemu žalobu na vopred ňou vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť
brániť svoje právo vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní
dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia
(pozri vetu “cestou príslušného súdu v súdnom konaní“), avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podriadiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch,
ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Ustanovením § 53 ods.3 OZ je zakotvená
vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje,
pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale sa považuje za zmluvu štandardnú.
Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ani súd, ale dodávateľ. Dodávateľ teda nesmie
podmieňovať uzavretie zmluvy o úvere uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Preto je dôkazné bremeno
na dodávateľovi preukázať, že spotrebiteľovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade
odmietnutia uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd ustálil, že rozhodcovská zmluva ako
súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktoré
obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo súdmusel prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo). Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
spor medzi účastníkmi sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní
skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený,
rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku.
Ak rozhodnutie vydal orgán nepríslušný, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Tým že právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom a preto podľa
§ 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní
vytýkal okresnému súdu, že jeho postup nielenže nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho
poriadku, ale z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa podľa neho z hľadiska platnej
právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne
dohodnutúzmluvualebonie.Uviedol,žerozhodcovskázmluvač.8200049926nikdynebolapodmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva aj z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy. Z bodu
7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzavretia. Po odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas
veriteľa došlo aj k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálne dojednanej zmluvy. Nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Oprávnenému nebolo zrejmé, v čom súd vzhliadol obchádzanie zákona.
Keď povinná v zmluve deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením súčasne, ak je v zmluve uvedené
právo dlžníka od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Právo dlžníka odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Toto právo
znamená, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy môže dlžník reálne využiť aj po poskytnutí úveru
a nemusí byť rozhodcovskou zmluvou viazaný. Exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľných
domnienok, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ je rozhodujúca práve
možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom
bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti poukazoval
na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012, ako i uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a 1CoE/328/2013 zo dňa
10.12.2013. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom si zároveň
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako správne, podľa §
219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Napokon exekučný súd svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s ustanovením § 167 ods.
2 O.s.p..
Právnou otázkou, ktorú správne okresný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti
rozhodcovskej doložky. Vyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy, vo veci 3Cdo/1468/2011 judikoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd, a v takom prípade nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Pririešeníotázky,čirozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne v konaniach Najvyššieho súdu SR voveci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2164/10 zo dňa 1. 11. 2011.
Podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel rozhodcovskému konaniu
zabrániť. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore, v
zmysle judikatúry Súdneho dvora C 240/98 - C 244/98 Oceáno grupo editoriál. Z rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi 1. 10. 2012 jednoznačne vyplýva, že dodávateľ sám vybral rozhodcovské
súdy na prejednanie prípadných sporov, a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court
s.r.o. so sídlom Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal
arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania
je skutočnosťou, ktorá mala odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Odvolací súd sa musel stotožniť so záverom exekučného súdu o tom, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči
nemu žalobu na rozhodcovskom súde. I keď sa rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi 1.
10. 2012 javí ako individuálne dojednaná, bola dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej
zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán o poskytnutí úveru a nie dojednanie rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Vychádzajúc z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje
jej koncipovanie, riešenie prípadných sporov na ňom vybraných rozhodcovských súdoch, pričom je
pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Pokiaľsatýkanámietkyoprávnenéhoomožnostipovinnejodstúpiťodrozhodcovskejzmluvy,jepotrebné
poukázať na možnosť odstúpenia od zmluvy iba v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, v rámci typovej
zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Súdny
dvor v spojených veciach C 240/98 až C 244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže
poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri možnosti výberu
rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom, vrátane procesu zvažovania odstúpenia od
rozhodcovskej zmluvy.
Nerovnováha v neprospech spotrebiteľa pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke z tzv. geografického
dôvodu vyplýva z podmienky, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd
v územnom obvode, kde má predajca, alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa
podrobiť sa výhradne dikcii súdu, ktorý môže byť ďalej od miesta jeho trvalého bydliska. Tomu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú
cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie. Na druhej strane táto
podmienka uľahčuje predajcovi, alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažným.
Ak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní, tak existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nepoukáženanekalúrozhodcovskúdoložkuvrozhodcovskomkonaní,apretojetrebanaňubraťohľadv
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (Montáza claro C 168/05), tak ako existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a
preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (Asturcom C
40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže
nanekalúrozhodcovskúdoložkuaneodstúpiodnejvrámcikontraktácie,akniejezastúpenýadvokátom.
Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskejdoložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by
odporovalo zásade efektivity uníjneho práva.
Správne exekučný súd v súlade so všeobecnými poznatkami poukázal na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto
dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je treba vykladať aj so zreteľom na
ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.
Rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka, resp. zmluva neodporuje poukazovaným zákonným ustanoveniam iba vtedy, ak
práva v exekučnom konaní uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. V tejto súvislosti exekučný súd správne
poukázal na to, že znenie rozhodcovskej doložky ako také nemusí priamo odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, potom odvolací súd uznesenie okresného súdu ako správne, podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu
nezistil, že by niektorému z účastníkov účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolacím konaním
vznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.