Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314209510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Bratislava, Grösslingova č. 4, proti odporcovi: I. A., Z.. X.X.XXXX, B. Č. B. Č.. XX, o zaplatenie
zmenkového úroku s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 736,01 Eur, z titulu zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy za obdobie od 24.3.2011 do 11.5.2013 spolu so sumou 46,95 Eur z titulu
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy za obdobie od 7.6.2011 do 11.5.2013 a spolu so zmenkovou

odmenou vo výške 1,83 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 Eur k rukám jeho
právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom - vzorové tlačivo A vyplnené v zmysle čl. 4 ods. 1 Naradenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi zmenkový úrok vo
výške 0,25 % z poskytnutej zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v čl. 7.4.1. vyplneného tlačiva,
zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v čl. 7.4.2. vyplneného
tlačiva ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1,83 Eur a náhradu trov predmetného konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 16.12.2009 na zmenkovú sumu vo výške 550,-
Eur, pričom odporca sa zaviazal prostredníctvom zmenky na úhradu nie len zmenkovej sumy, ale
aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.3.2011 z poskytnutej zmenkovej sumy.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
jej vystavenia “. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie
o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky,
ktorá bola v tomto konaní uplatnená.

Zmenka bola vystavená dňa 16.12.2009 na sumu 550,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 24.3.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídloprvotného zmenkovéhoveriteľa. Navrhovateľvo svojom návrhu ďalej uviedol, žeindosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 630,- Eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 550,- Eur a na úroky uhradil 80,- Eur. Úhrady vykonané na úroky navhovateľ najskôr započítava

na zmenkový úrok a až následne na zákonný úrok. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou
"bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k
návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 14. 8. 2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky
navrhovateľa doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami,
vrátane fotokópie zmenky. Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď tunajšiemu súdu nedoručil, pričom

k uplatnenej pohľadávke sa nevyjadril ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje
inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 25.11.2014
verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu
alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje

sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako členskom

štáte alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na
príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom,

ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď,
ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi
v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva
na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1
Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu

do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na
uplatnenie pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku
ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle
Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 16.12.2009
vystavil v U. vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Sumu 550,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy od 24.3.2011. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená

doložkami "bez protestu" a " na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku
doposiaľ uhradil celú zmenkovú sumu vo výške 550,- Eur a na zmenkový úrok sumu 80,- Eur. Preto si
navrhovateľ voči odporcovi v predmetnom konaní uplatnil zvyšnú neuhradenú časť zmenkového úroku,

ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,83
Eur. Odporca v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia vyplnené tlačivo C súdu nedoručil.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa

zákonné náležitosti. Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom
a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom. Náležitosti zmenky
upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový ( ďalej len Zmenkový zákon ).

Podľa článku I, § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na
určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 zmenkového zákona , úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,

pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli
dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil

hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na
rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo
na list s ňou spojený ( prívesok ). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách,
platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj

vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri
predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto
lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať 6 %-
tné úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v
menšej dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práva zo zmenky predloženej navrhovateľom.

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní
zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení
zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti

ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na
dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik
záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky tútopostúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva
zaviazaný svojím pôvodnýmdlžníckym záväzkom vočitejosobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom

samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda
dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky
je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku
zmenky, či dôvod jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v
predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi a zistil, že
zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i
zročnostizmenky, vyjadrenýzáväzkom odporcu,ako vystaviteľa zaplatiť zatútozmenkupripredložení.
Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka
obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa

má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto
vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna
úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke
výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj
dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je

zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej
zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil

a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že
navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností.
Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn.43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013). Navrhovateľom predložená zmenka
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok
navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i
zmenkovej odmeny je dôvodný,preto súd návrhunavrhovateľav celomrozsahuvyhovela postupujúc

v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu, zmenkový úrok, zákonný úrok ako aj zmenkovú
odmenou.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 159,28 Eur, ktoré spočívajú v náhrade
súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a v
náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur spočívajúcich v dvoch úkonoch právnej služby /
prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd / jeden úkon á 51,45 Eur, 2 x režijný paušál za rok 2014

á 8,04 Eur, + DPH 20 % z obidvoch zložiek, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 142,78 Eur.
Súd v danom prípade zaviazal odporcu/odporkyňu na zaplatenie uplatneného nároku a na náhradu trov
konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania dôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
- namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.