Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/537/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206336
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslavom Šeptákom, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej:Slovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom

Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/68/2012-46 zo dňa 28.
marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/68/2012-46 zo dňa 28. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznáva.
Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a
rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorí mali doručenie
predvolanianapojednávanieriadneavčasvykázané.Vrámcidokazovaniasasúdoboznámilsobsahom
listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
2Er/1107/2008, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa 27.03.2007 doručená žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ato nazákladeexekučnéhotitulu-
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Trnavská
cesta 37, Bratislava 3, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 5069/06 zo dňa 15.11.2006. Dňa 30.03.2007
súd vydal poverenie pre súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Konanie
bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 3Er/668/2007. V súlade s § 18a, § 18b zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,došlovdanejvecikprechoduvýkonusúdnictva
z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo, a to s účinnosťou od 01.01.2008. Návrhom
zodňa02.09.2010,ktorýboldoručenýOkresnémusúduNámestovodňa23.09.2010oprávnenýpožiadal
v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku o zmenu súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča,
pričom žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučný súd
bez rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora uznesením č.k. 2Er/1107/2008-21 zo dňa

23.03.2012 exekúciu zastavil, s poukazom na skutočnosť, že exekúcia nie je vedená na základe
relevantného exekučného titulu. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, uznesením č.k. 7CoE/51/2012-58zo dňa 26.09.2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
dňa 02.11.2012. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline uvedeného vyššie, podal oprávnený dovolanie,
a to proti výroku o potvrdení uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcie, o ktorom doposiaľ nebolo

rozhodnuté.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje
podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.
V prerokovávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 175,00
Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 995,76 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Er/1107/2008), ktorý

nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
v zákonom stanovenej lehote. Súd I. stupňa konštatoval, že dňa 23.03.2012 exekučný súd nerozhodol
o zmene súdneho exekútora, ako to tvrdil žalobca vo svojej žalobe, ale uznesením
zo dňa 23.03.2012 bola exekúcia zastavená. Vzhľadom na to, že o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, v danej veci došlo k nesprávnemu

úradnému postupu exekučného súdu, keďže o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. S prihliadnutím na
skutočnosť, že exekúcia bola právoplatne zastavená, by však rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora bolo nadbytočné. Pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú oneskoreným
rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v dôsledku nečinnosti, či nesprávneho postupu
exekútora,byžalobcamuselpreukázať,žeprávealenvdôsledkunečinnostitohtopôvodnéhoexekútora

mu vznikla škoda, čo však žalobca v konaní nepreukázal. V takom prípade by bola ale zároveň daná
zodpovednosť pôvodného súdneho exekútora. V súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť ku
vzniku žiadnej škody, keďže pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku). Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo
preukázané, že by nesprávnym úradným postupom súdu došlo k spôsobeniu škody na majetku žalobcu,

ktorej výšku žalobca v konaní nepreukázal ani bližšie nešpecifikoval. Rovnako, vo vzťahu k požadovanej
náhrade nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne
postavenie, ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu, resp.
v dôsledku nerozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Hoci v žalobe poukázal žalobca
na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným), no nijako netvrdil ani nepreukázal, že k takýmto následkom
aj skutočne došlo, keďže exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená z dôvodu
nevykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská doložka,
na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, a ktorá bola účasťou formulárovej
zmluvy, vyhotovenej práve žalobcom, bola neprijateľnou podmienkou, a teda od začiatku neplatnou v

zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd zdôraznil základný princíp práva, a to
že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené kumulatívne a v prípade absencie čo i len jednej z nich nie je
táto zodpovednosť daná, okresný súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania jednak nesprávneho

úradného postupu a tiež vzniku škody, nie je možné návrhu žalobcu vyhovieť.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bol v konaní
úspešná, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslila a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov
nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľpoukázalnakoncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňajúcehoprávonakontradiktórne
konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca navyše

nebol poučený zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd mu neoznámil, že
hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku toho tento účastník nemal priestor navrhnúť
alebo predložiť ďalšie dôkazy. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol
oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniusa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa žalobcu
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci
vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť

žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom.
Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez
akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne
rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa
k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie

krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských
súdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu
SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca
zdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Navyše, konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom

vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je tak
predčasné. Žalobca tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Okrem toho ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu a nepredložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal

okresný súd vo veci samej rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p..
Vo vzťahu k nemajetkovej ujme súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a práva

na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Pritom sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté
v zákonom stanovenom čase a preto túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden
objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu,
že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie je založené na skutkovej a právnej chybe súdu, čo

nie je v právnom štáte udržateľné. Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s
vecou vôbec nesúvisia, a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutia. Irelevantné sú
preto úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, rovnako o podstate a
rozsahu podnikateľského rizika a taktiež o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže
byť činný, kým nezíska poverenia na vykonanie exekúcie od súdu. Vo vzťahu k majetkovej

škode sa súd zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a
opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne
ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a tiež na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je

preto rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je prejavom svojvôle súdu, a preto
je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. To isté je
možné povedať o nemajetkovej ujme.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z

dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní žalobcom na súdy), že (hmotno-právne)
odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. V odvolaní žalobcu niet jedinej zmienky (tobôž protiargumetnácie) vo vzťahu
k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní Okresného
súdu Námestovo v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Er/1107/2008, z ktorej si uplatňuje svoj nárok

žalobca žalobou v tomto súdnom konaní, v štádiu konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, nebola síce dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o tomto procesnom návrhu, čo však
nemožno považovať za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého by žalobcovi mala vzniknúť
materiálna škoda vo výške 175,00 Eur a nemajetková ujma vo výške 995,76 Eur s poukazom na
jednotlivé ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.. Nedodržanie uvedenej zákonom stanovenej lehoty
však nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných princípov konania,

najmä kompenzovania nerovného vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (posudzovaním
nekalých podmienok zmluvy). Žalobca teda v konaní predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho
atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Odvolací súd nie je oprávnený
preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených
námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č.k. 9NcC/43/2013-17 zo
dňa 31.01.2013, že zákonný sudca vo veci JUDr. Miroslav Jagnešák je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 9C/68/2012 a ostatní sudcovia Okresného

súdu Námestovo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Od vydania tohto
rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonnú sudkyňu možno
považovať za nestrannú zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým
skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej sudkyne, preto je argumentácia odvolateľa o
konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna

aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj
objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj
požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu
citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu.

Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je

pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,
len na základe skutočnosti zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému, aj konkrétneho súdu na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je

predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Nc 86/2011 zo dňa 24.11.2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a
profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je
nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci
zákonný sudca nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr.
Zuzany Hartelovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými

zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, pričom
o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom
pojednávaní. Termín pojednávania (28.03.2014) prvostupňový súd vytýčil
dňa 12.03.2014 a žalobcovi bolo toto predvolanie doručené prostredníctvom jeho splnomocneného

zástupcu dňa 21.03.2014 (č.l. 23 spisu). Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu konať v
dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Žiaden z účastníkov nepodal žiadosť o
odročenie pojednávania. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci žalobcom
a jeho právnym zástupcom (a ani žalovanou) nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný)
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti
účastníka za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať

pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada
kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje
súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v
neprítomnostiúčastníkovkonania.Inéchápaniepredmetnéhoustanoveniabyviedlokjehoobsolentnosti
a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku

základom samotného nároku uplatňovaného žalobcom v žalobe.
Písomnévyjadreniežalovanejzodňa27.03.2014bolosúdudoručené27.03.2014,t.j.potom,akoužboli
účastníci riadne predvolaní na pojednávanie. Nemožno preto považovať za porušenie bezodkladnosti
doručenia vyjadrenia žalovanej žalobcovi, ak okresnému súdu bolo toto vyjadrenie doručené deň pred
pojednávaním, v dôsledku čoho ponechal oboznámenie sa s touto listinou na samotné pojednávanie,

keď nemal vedomosť ani o možnosti neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli riadne
predvolaní na nariadenom pojednávaní. V konečnom dôsledku však platí skutočnosť, že
dôvodom meritórneho neúspechu žalobcu nebola argumentácia žalovanej uvedená v jej vyjadrení v
žalobe. Nemenej významnou je aj skutočnosť, že obsah vyjadrenia žalovanej v súdenej veci je totožný
s obsahom jej vyjadrení vo všetkých konaniach o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy medzi

tými istými účastníkmi v rovnakom procesnom postavení v ďalších stovkách súdnych, ktorá skutočnosť
je známa tak žalobcovi, ako aj odvolaciemu súdu z jeho úradnej činnosti. Z obsahu spisu je tiež zrejmé,
že žalovaná sa k návrhu vyjadrila, a preto postup súdu v zmysle § 153b O.s.p. je vylúčený.

Rovnako nedôvodnou bola i námietka odvolateľa, že súd rozhodol vo veci samej bez

nariadenia pojednávania. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol
na nariadenom pojednávaní dňa 28.03.2014, na ktoré bol žalobca a jeho právny zástupca riadne
predvolaní.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a

rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané
dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice v súdnom pojednávaní je mimo rámca
akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané oboznámením listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 2Er/1107/2008 - ktorý dôkaz výslovne (na str. 2 spisu) požadoval samotný žalobca. Inú skutočnosť

nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č. l. 46-50 spisu).

Taktiež nedôvodnou je aj námietka žalobca o tom, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdu
vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti

ktorému legálne pripustil odvolanie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že okresný súd
o prerušení konania napadnutým rozhodnutím nerozhodoval, keďže takýto procesný návrh mu žalobca
do spisu ani nepodal.

Preúplnosťodvolacísúdpoznamenáva,žeprvostupňovýsúdprípisomzodňa26.11.2012označenýako

„Doručenie potvrdenia o prijatí návrhu a poučenie účastníka konania“ doručil navrhovateľovi aj poučenie
v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (č. l. 6-7 spisu). Predmetné poučenie prevzal právny zástupca žalobcu
dňa 30.11.2012.Odvolacie námietky žalobcu sa nedotýkajú hmotno-právnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol.

Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie naplnenia
atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo

k prieťahom s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal za preukázaný
nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim

kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanej trovy, ktoré
jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej vznik trov aktuálneho odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.